Letka 13 je najznámejšia a zároveň najúspešnejšia jednotka Slovenských vzdušných zbraní.
Vznik a Reorganizácia
Vzniká pri reorganizácii letectva k 1. januáru 1940 preznačením letky 37 a od mája 1940 je súčasťou peruťe II (od mája 1941 preznačenej na stíhaciu peruť II).
Bojové Nasadenie
- Dva razy bojuje v ZSSR (1941 a 1942-1943).
- V januári 1944 sa stáva Pohotovostnou letkou v rámci protivzdušnej obrany Slovenska.
- V júni 1944 pri súboji s americkými stíhačmi utrpí ťažké straty a po vypuknutí Slovenského národného povstania (do ktorého sa väčšina jej príslušníkov zapája) fakticky zaniká.
Prvé Nasadenie v Rusku (1941)
V roku 1941 sa Slovensko ako prvý spojenec Nemecka zúčastnilo ťaženia proti Sovietskemu zväzu (ZSSR). Motiváciou bol názor, že možno dôjde k prinavráteniu území, ktoré Slovensku zhabalo Maďarské kráľovstvo.
Nasadené boli I. pozorovacia peruť a II. stíhacia peruť. Koncom júna sa II. stíhacia peruť začala presúvať z Piešťan na základne na východnom Slovensku. Bojový postup začali jednotky 7. júla 1941.
Letecké jednotky "spolupracovali" so slovenskými pozemnými jednotkami Rýchlej brigády, pričom neskôr k úlohám pribudla spolupráca s nemeckými prieskumnými strojmi.
Prečítajte si tiež: Význam kalibrov zbraní
Stíhacie Avie B-534 sa v leteckých súbojoch stretávali prevažne s dvojplošnými typmi I-15, I-153 alebo jednoplošnými I-16. Avie však trpeli nedostatkom kvalitného benzínu, súčiastok a taktiež bojovými stratami, spôsobené často protilietadlovou palbou.
Z týchto dôvodov sa rapídne znižoval počet bojaschopných strojov u stíhacích letiek. Letky boli postupne sťahované z fronty späť na Slovensko, pričom zanechali časť svojich bojaschopných strojov letkám, ktoré ešte zostávali na fronte. Letka 13 sa vrátila do Piešťan 15. augusta 1941.
Príprava a Druhé Nasadenie v Rusku (1942-1943)
Skúsenosti z východnej fronty donútili slovenskú vládu k nákupu nových modernejších strojov, ktoré by nahradili dosluhujúce Avie. Volba padla na nemecké Messerschmitty Bf 109 E, ktoré v tej dobe už nepatrili medzi najlepšie stroje.
Na tieto stroje mala byť prezbrojená letka 13, ktorá bola vyslaná ku leteckému útvaru Jagdgruppe Drontheim na dánsku základňu Grove, aby sa tu preškolí na nové lietadlá. Personál, ktorý sa zúčastnil výcviku, čítal 105 ludí, z čoho bolo 19 pilotov.
Samotný výcvik začal koncom februára 1942 a prebiehal na typoch Ar 96B, Bf 109B/D a Bf 109E v priemernej dlžke 13-24 letových hodín na každého pilota.
Prečítajte si tiež: Strelivo na Slovensku
Po ukončení kurzu malo na Slovensko preletieť 12 strojov Bf 109 E, avšak pripravených bolo len 10. Prelet z Grove do Piešťan sa začal 2. júla 1942. Skupinu deviatich slovenských pilotov viedol nemecký inštruktor Oblt. Reinwald. Do Piešťan piloti dorazili 3. júla, v priebehu nasledovných dvoch dní dorazili ešte čatník Štefan Martiš a stotník Ondrej Ďumbala, ktorí mali počas preletu technickú poruchu.
Po prílete na Slovensko sa pokračovalo v zdokonaľovacom výcviku pilotov letky 13, ktorej personál tvorilo 13 pilotov pod vedením stotníka Ondreja Ďumbalu. Príprava vyrcholila absolvovaním ostrých strelieb, ktoré sa konali od 21. do 25. septmebra 1942 v priestore vojenskej strelnice Malacky-Nový Dvor (táto strelnica v tej dobe ležala v Schutzzone). Ďalší deň po absolvovaní ostrých strelieb bola letka vyhlásená za bojaschopnú a začalo sa s prípravami na jej opätovné nasadenie v ZSSR.
Ten začal 27. októbra 1942 z Piešťan, piloti preleteli na siedmych Bf 109 E. Letke bolo priradené tiež lietadlo Praga E-39, ktoré malo slúžiť kuriérnej službe. Ostatný personál sa presunul po železnici. Cielovou stanicou bol Majkop, presun sa ukončil 4. novembra 1942. V Majkope prebiehal dodatočný bojový výcvik pilotov, zoznamovacie lety.
Letka 13 mala na fronte nahradiť 15. (chorvátsku) letku, zaradenú do stavu Stíhacej eskadry 52 (Jagdgeschwader 52) ako jej 13. slow. Staffel/JG 52. Od 13. novembra bola letka začlenená do bojovej zostavy. Prvým úspechom, hned trojnásobným, bol zostrel troch I-153, ktoré zostrelili čtk. Jozef Jančovič (2) a por. Vladimír Kriško (1). Prvou obeťou letky bol rtk. Jozef Drlička, ktorý bol 2.januára 1943 zostrelený počas súboja so stíhačkami LaGG-3.
Na druhý deň začal presun jednotky do Krasnodaru. Vplyvom zmien situácie na fronte sa presúvala aj letka a to nasledovne: od 27.1.1943 Nikolajev (pri presune bol zostrelený čtk. Jozef Vincúr), 16.3.1943 Kerč, Tamaň, 1.4.1943 Anapa. V Anape letka zotrvala až do výmeny druhou garnitúrou.
Prečítajte si tiež: Všetko o limitoch airsoftových zbraní
V polovici marca 1943 sa v Tamani piloti preškolili na lietadlá Bf 109 G. Tie však neboli majetkom Slovenských vzdušných zbraní (SVZ), boli slovenskému letectvu len zapožičané. Stroje neniesli slovenské poznávacie znaky, jediným poznavácím znakom bola trikolóra na vrtuľových kužeľoch strojov. Letke boli tiež zapožičiavané stroje Bf 109 F.
Veľkým úspechom letky bol 50. dosiahnutý zostrel, ktorý dosiahol por. Ján Gerthofer 21.marca 1943. Pri tejto príležitosti letke telegramom zablahoželal aj Hermann Göring. O bojovej aktivite svedčí tiež počet bojových letov - 1504, 206 vzdušných bojov a 154 potvrdených a 16 nepotvrdených zostrelov. Nasadenie prvej garnitúry pokračovalo do júla 1943, keď sa začalo s postupným presunom na Slovensko.
1. apríla 1943, ešte počas nasadenia prvej garnitúry na fronte, bol veliteľ stotník Ondrej Ďumbala povýšený na majora. Na jeho velitelskom mieste ho podľa rozkazu z 10. apríla 1943 vystriedal stot. Jozef Páleníček (k 20. aprílu 1943). Najúspešnejším pilotom prvej garnitúry sa stal rtk. Ján Režňák (32 zostrelov).
Výcvik a Nasadenie 2. Garnitúry v Rusku
Nákup lietadiel Bf 109 E bol len začiatok plánov na zmodernizovanie SVZ. V budúcnosti mala nasledovať kúpa ďalších stíhacích Messerschmittov a tiež lietadiel z výzbroje iných armád. S plánom vyzbrojenia bol spojený aj plán zdokonalenia pilotov, s ktorými sa počítalo pre bojové nasadenie.
Podľa rozkazu č.59 z 29. septembra 1942 bol v Piešťanoch zriadený nočný stíhací kurz, ktorým prešli vybraní piloti stíhacích letiek 11 a 12. Výcvik prebiehal na ôsmich lietadlách E-241, upravených pre nočný výcvik. Následne bol v Piešťanoch 29. marca 1943 zriadený tiež kurz výcviku na lietadlách Bf 109. Jeho veliteľom sa stal veliteľ Letky 12 stot. Jozef Páleníček.
Od 10. apríla 1943 bol však vymenovaný za veliteľa letky 13, kde mal vystriedať jej doterajšieho veliteľa mjr. Ondreja Ďumbalu. Ten následne po Páleníčkovi prebral funkciu velitela výcviku a zaoberal sa tiež prípravami na stiahnutie prvej garnitúry z frontu. Ďumbala cestou na Slovensko prevzal v Nikolajeve jeden Bf 109 E, ktorý bol práve opravený, a preletel s ním na Slovensko. Páleníček odletel 15. apríla z Trenčianskych Biskupíc lietadlom C.445 ku Letke 13, kde k 20. aprílu 1943 prebral veliteľské povinnosti O. Ďumbalu.
Výcvik pilotov druhej garnitúry v Piešťanoch prebiehal až do 1. júna 1943. Vykonaním ostrých strelieb v dňoch 6. až 10. júna piloti preukázali svoju bojaschopnosť. Presun na východ prebehol po železnici a začal 23. júna z Piešťan. Piloti smerovali do Sarabuzy, kde od 29. júna prešli preškolením na novšie Bf 109 G. Preškolenie sa skončilo v júli a 2. júla 1943 boli dopravným Junkersom dopravení do Anapy. Tu prešli prípravou na bojové nasadenie, ktoré zahŕňali aj lety v spoločnosti skúsených pilotov prvej garnitúry.
Prvým úspechom bol zostrel z 22. júla 1943, kedy rtk.rtm. František Hanovec zostrelil stíhačku P-39. Nasadenie druhej garnitúry však už neprebiehalo tak "bezproblémovo" ako nasadenie prvej. Piloti druhej garnitúry boli ovplyvnení negatívnym vývinom situácie na fronte a mnohí z nich mali protinemecké názory.
Frontové útrapy a zhoršujúca sa situácia Nemecka do vojne negatívne pôsobila na pilotov, ktorí strácali morálku a mnohokrát sa vyhýbali súbojom. Objavili sa aj početné dezercie pilotov a pozemného personálu. 9. septembra 1943 na ruskú stranu dezertovali rtk. Anton Matúšek a čtk. Ľudovít Dobrovodský. Stalo sa tak počas plánovaného sprievodného letu nemeckého prieskumníka Fw 189. Hneď 11. septembra došlo ku ďalšej dezercii v podaní čtk. Alexandra Geriča a rádiového mechanika slob. Vincenta Tkáčika na lietadle Bf 109 G-4, vybaveného novou nemeckou rádiotechnikou. Gerič bol do roku 1944 vyhlásený za mŕtveho - zostreleného v priestore Novorosijsk-Gelenčik. Aj táto dezercia sa podpísala na morálke jednotky a veliteľ Páleníček v septembri žiadal o urýchlené stiahnutie z frontu.
Od 12.9. do 27.9. pôsobila letka z letiska Tamaň. Potom sa presunula do Kerče a od 12. októbra 1943 pôsobila zo základne Bagerovo. Dva dni pred rozkazom o odsune z frontu, 27. októbra 1943, dosiahol František Hanovec 200. zostrel letky 13. Dva dni na to, 29. októbra 1943, bola oficiálne ukončená bojová činnosť letky a začali sa prípravy na návrat domov. Do Piešťan personál letky dorazil 12. novembra 1943. Lietadlá Bf 109 G boli ponechané na mieste, kde mali slúžiť 15. (chorvátskej) letke, ktorá vystriedala slovenskú letku 13.
Druhá garnitúra letky 13 vykonala cez 1100 bojových letov, dosiahla 61 potvrdených a 13 nepotvrdených zostrelov.
Zánik Letky
Tým sa skončilo bojové nasadenie Letky 13. Jej prvotná výzbroj, stroje Bf 109 E, boli v lete 1943 stiahnuté zo ZSSR späť na Slovensko, kde tvorili istú dobu hlavné sily Hotovostného roja.
Letka 13 bola po návrate na Slovensko zaradená k 31. januáru 1944 k protivzdušnej obrane ako tzv. Pohotovostná letka (v niektorých prameňoch uvádzaná aj ako Pohotovostná letka 13, alebo len Pohotovostná letka). Po tragickom súboji s americkými stíhačmi 26. júna, kedy utrpela ťažké straty na technike a lietajúcom personále, se jej príslušníci venovali už len výcviku. Štyri stroje aj s pilotmi boli začiatkom augusta 1944 pridelené k letke 12 na východnom Slovensku a so začiatkom Slovenského národného povstania (do ktorého se časť jednotky zapojila) fakticky zaniká.
Letka 13 sa zúčastnila dvoch bojových nasadení na fronte proti ZSSR a dosiahla spolu 215 potvrdených zostrelov.
Prehľad Leteckej Jednotky
| Názov | Hodnota |
|---|---|
| Pôvodný názov | Letka 37 |
| Dátum vzniku | 01.01.1940 |
| Dátum zániku | DD.08.1944 |
Zoznam letcov 1.garnitúry (k 1. 9.)
Menný zoznam lietajúceho personálu 2. garnitúry (k 1. júlu 1943)
| Meno | Poznámka |
|---|---|
| Páleníček, Jozef (stotník) | Veliteľ letky |
| Puškár, Juraj (nadpororučík) | Zástupca veliteľa |
| Božík, Rudolf (čatník) | |
| Dobrovodský, Ľudovít (čatník) | Dezertoval do SSSR |
| Geletko, Karol (čatník) | |
| Gerič, Alexander (čatník) | Dezertoval do SSSR, spolu s ním v jeho stroji dezertoval i rádiový mechanik Vincent Tkáčik |
| Hanovec, František (rotník rotmajster) | |
| Jambor, Štefan (rotník) | |
| Kubovič, Augustín (rotník) | |
| Lang, Gustáv (rotník) | |
| Martiš, Štefan (čatník) | |
| Matúšek, Anton (rotník) | Dezertoval do SSSR |
| Melicháč, František (rotník) | |
| Ocvirk, Štefan (čatník) | |
| Palatický, Rudolf (čatník) |
Straty
| Dátum | Stroj | Posádka | Príčina |
|---|---|---|---|
| 02.01.1943 | Messerschmitt Bf-109 F (W.Nr.8798) | Drlička, Jozef - KIA | Sestřelen stíhačem v oblasti Tuba |
| 17.01.1943 | Messerschmitt Bf-109 F (W.Nr.12004) | Vincúr, Jozef - KIA | Pravděpodobně sestřelen vlastní (německou) protiletadlovou palbou v oblasti Smolenskaja |
| 31.01.1943 | Messerschmitt Bf-109 F | Švejdík, Jozef - KIA | Pravděpodobně sestřelen protiletadlovou palbou v oblasti Kropotkino |
| 30.03.1943 | Messerschmitt Bf-109 G-2 (W.Nr.14830) | Jančovič, Jozef - KIA | Sestřelen stíhačem, zemřel na následky poranění z leteckého souboje z 29.03. v oblasti Zaporožskaja |
| 09.09.1943 | Messerschmitt Bf-109 G-4 (W.Nr.19347 žlutá 9) | Matúšek, Anton | Dezertoval do SSSR |
| 09.09.1943 | Messerschmitt Bf-109 G-4 (W.Nr.16259 žlutá 13) | Dobrovodský, Ľudovít | Dezertoval do SSSR |
| 11.09.1943 | Messerschmitt Bf-109 G-4 (W.Nr.14938 žlutá 2) | Gerič, Alexander | Dezertoval do SSSR, spolu s ním v jeho stroji dezertoval i rádiový mechanik Vincent Tkáčik |
| 26.06.1944 | Messerschmitt Bf-109 G-6 "bílá 3" | Puškár, Juraj (npor.) - KIA | Sestřelen nepřátelským (americkým) stíhačem. |
| 26.06.1944 | Messerschmitt Bf-109 G-6 "bílá 4" | Jambor, Štefan (rtk.) - KIA | Sestřelen nepřátelským (americkým) stíhačem. |
| 26.06.1944 | Messerschmitt Bf-109 G-6 "bílá 10" | Lang, Gustáv (rtk.) - KIA | Sestřelen nepřátelským (americkým) stíhačem. |