Koho možno považovať za talent? Ide o jedinca s mimoriadne priaznivou štruktúrou vlastností a predpokladov pre budúci športový výkon.
Správny rozvoj fyzických a psychických vlastností športovca v ranom štádiu tréningu pomôže odhaliť talent a schopnosti každého športovca.
Zistiť talent na tenis je ďaleko ťažšie ako v iných športoch, kde isté morfologické typy. Kritériá môžu byť výkonnostné, ale aj z iných oblastí.
Pri individuálnych športoch ako napríklad tenis veľakrát iba talent nestačí, všetko je otázka peňazí.
Slovenský tenisový zväz (STZ) sa dostáva čoraz pod väčšiu kritiku.
Prečítajte si tiež: Ako sa líšia rozmery tenisového a padel kurtu?
Oslovili sme slovenského trénera Jána Solčániho (40), ktorý dlhé roky pôsobí v zahraničí.
Solčáni má za sebou pestrú trénerskú kariéru, počas ktorej viedol množstvo skvelých tenistov, reprezentantov svojich krajín a pôsobil dokopy v deviatich štátoch.
Dnes sa zameriava najmä na rozvoj a pomoc talentovanej mládeže a vidí, že s jej rozvojom to na Slovensku nie je vôbec ideálne.
Na Slovensku momentálne rezonujú slová Chantal Škamlovej o tom, ako ju zväz označil za neperspektívnu, odmietol ju sponzorovať a prakticky jej znechutil tenis.
Podotknem však, že sa neozýva len ona. Vladimír Pláteník upozorňuje na nedostatky už dlhodobo.
Prečítajte si tiež: Recenzie ubytovania Ružomberok
Ku kritike sa pripojil aj deblista Filip Polášek, keď na protest odmietol reprezentovať Slovensko.
Výsledky zväzu kritizuje aj prezident Slovenského olympijského a športového výboru Anton Siekel a dokonca priamu kritiku proti fungovaniu STZ nedávno vyjadril aj Dominik Hrbatý.
Na jeho návrh podpory trénerov, ktorí vychovávajú hráčov do 12 rokov sa mu dostalo odpovede, že „STZ nemá záujem podporovať deti do 12 rokov.“
Práve Dominik ako aj Dominika Cibulková vraj boli taktiež zväzom ohodnotení ako neperspektívni.
Náš tenisový zväz sa dostáva čoraz pod väčšiu kritiku.
Prečítajte si tiež: Medzinárodná kvalifikácia tenisových rozhodcov
Marián Vajda sa začiatkom roku vyjadril, že stav slovenského tenisu je alarmujúci.
Súhlasím s jeho vyhlásením, že „jedna vec je povedať, že nemáme talenty a čakať, že sa snáď niekto objaví, a čosi celkom iné talenty aktívne vyhľadávať“.
Dominik Hrbatý tvrdí, že ak nespravíme zmeny teraz, tak to môžeme rovno zabaliť.
Vladimír Pláteník zas vyhlásil, že už teraz je neskoro a výsledky zmien by sa ukázali až o 10 rokov.
Jediný Karol Kučera stále obhajuje fungovanie STZ.
Podľa neho je v dobrej kondícii a nevidí v jeho fungovaní žiadny problém.
Karol vidí skôr problém v rodičoch a v tom, že hráči prichádzajú do národného tenisového centra technicky nepripravení.
Ján Krošlák podporuje projekt NTC a za zlými výsledkami vidí lenivých hráčov a nedostačujúcu prácu v kluboch.
Projekt národného tenisového centra v Bratislave by som aj ja osobne bral ako pozitívum.
Lenže NTC nie je jedinou zodpovednosťou STZ.
STZ je totiž ako riadiaci orgán zodpovedný aj za rozvoj mládeže pred príchodom do NTC.
Hlavne keď sa zdá byt všetkým jasné, že neúspechy v našom tenise sú silno prepojené práve s upadajúcou kvalitou hráčov prichádzajúcich z regiónov.
Keď nebude zdroj vody, tak vymrieme.
Otázka je, či sa budeme vyhovárať na rodičov, kluby a lenivú mládež, dokým nebudeme mať už žiadne výsledky alebo s tým niečo kompetentní ľudia urobia.
Keď sa tak zamyslím a prejdem si všetky tie sťažnosti a vyjadrenia, tak v podobnej situácii, v akej sa teraz s tenisom na Slovensku nachádzame, treba zmeniť asi všetko, alebo nič.
Je to križovatka ciest.
Minimálne treba vymeniť ľudí, ktorí sú tam už 30 rokov.
To neexistuje asi v žiadnom inom zväze.
Navyše je zväz málo transparentný.
Nerozvíja regióny mimo Bratislavou, za ktorou je púšť a každý funguje na vlastné „triko“.
Perspektívne deti v regiónoch sú donútené v 12 rokoch skončiť s tenisom alebo sa odsťahovať do Bratislavy, čo nie je riešením pre každého.
Je smutné, že dlhodobo upadajúce výsledky slovenských športovcov boli len dozvukom ako tak nastoleného komunistického systému.
Mečíř, Vajda, Kučera, Krošlák, Hrbatý, Beck boli svetová špička.
Potom boli stagnujúci Kližan a Lacko.
Za nimi bol spád, kde zachraňovali zubami-nechtami naše meno Andrej Martin, Jozef Kovalík, Noro Gomboš alebo Filip Horanský, ktorí sa nachádzajú už teraz na pokraji svojej kariéry.
A čo je po nich? Ešte väčšia diera.
Ďalšie detaily rozvíjať zbytočne nechcem.
Ponúkať tu akékoľvek podnety a riešenia nemá zmyslel, pretože sa tým jednoducho len na pár rokov zalepia oči do hĺbky nevidiacej tenisovej verejnosti.
Vytvoriť jeden projekt, vymeniť jedného či dvoch funkcionárov nikomu nepomôže.
Urobilo sa aj veľa dobrých vecí, ale jednoducho to už dlhšie nefunguje.
Necítiť snahu, motiváciu a záujem pomáhať regiónom, ako aj mládeži a to je problém, na ktorom stroskotávame.
Kvalita ako aj počet zúčastnených v profi tenise sú na úpadku vo väčšine vyspelých krajinách sveta.
Tenis vyžaduje sebadisciplínu, húževnatosť a vytrvalosť.
Tieto vlastnosti už nie sú populárne.
Prsty v tom určite majú aj moderné technológie, ako aj ultraliberálny spôsob výchovy, ktorý sa dnes v západnom svete tak veľmi presadzuje.
Deti dnes problémy neriešia, ale ich jednoducho vygúglia.