Ambíciou autorov článku je na podklade uvedených príkladov a analýzy verejne dostupných údajov určitým spôsobom až vyprovokovať diskusiu na systémové zjednotenie a najmä systémovo jednotnú aplikáciu pravidiel a pohľadu na verejný záujem v športe a na nástroj samotného primárneho cieľa podpory štátu (financovanie športu mládeže cez príspevok uznanému športu), ktorým je čo najväčšia množina pravidelne športujúcej mládeže. To všetko súčasne bez zámeru nejako osobitne a zvlášť poukázať iba na národné športové zväzy, ktorých analýza dát sa objavuje v tomto článku a že by sa zistenia, na ktoré je poukázané v článku, nemohli týkať prípadne aj iných národných športových zväzov.
Úvod do problematiky financovania športu
Zákon č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “ZoŠ”) zadefinoval obsah záujmu štátu, teda verejného záujmu v oblasti športu. Jedným z nich je aj podpora a rozvoj športu mládeže. Za mládež štát považuje v súčasnosti športovcov do 23 rokov veku a touto vekovou hranicou ohraničil aj finančnú podporu športovej činnosti mládeže a súčasne určil podmienky, za ktorých má byť táto finančná podpora z verejných prostriedkov distribuovaná tejto mládeži do klubov, ku ktorým majú títo športovci príslušnosť.
Za strohým a legislatívnym definovaním pojmu verejný záujem v športe sa skrývajú ciele a zámery štátu, aby slovenská populácia žila zdravým a fyzicky aktívnym spôsobom, aby sa štát aktívne postaral o to, aby si ľudia a predovšetkým deti a mládež obľúbili športovú aktivitu (aby si vytvorili pozitívny návyk), ktorú následne budú ďalej vykonávať ako niečo prirodzené, obľúbené a potrebné na udržiavanie celoživotnej kondície a zdravia. Ďalej záujem najmä na tom, aby športová činnosť bola pre mládež zážitkovou formou fyzickej aktivity a na základe toho, aby sa do takejto fyzickej aktivity zapojilo čo najviac detí.
V tomto článku sa pokúsime analýzou verejne dostupných údajov poukázať na to, že ciele štátu zapojiť do športových aktivít čo možno najväčšiu skupinu detí a mládeže, na čo aj štát vyčlenil verejné prostriedky, na ktorých tvorbe sa podieľajú všetci daňoví poplatníci, sa nemusia vždy a za každých okolností stretnúť so záujmami subjektov pôsobiacich v športe (ich volených športových funkcionárov), ktorým boli zverené úlohy pri rozvoji a správe jednotlivých uznaných športov. Počet súťažiacej mládeže nemusí ešte automaticky znamenať identický počet pravidelne, sústavne a počas celého kalendárneho roka športujúcej mládeže a počet (iba) súťažiacej mládeže, môže byť aj len špekulatívnym prostriedkom navýšenia činiteľa vstupujúceho do vzorca na výpočet príspevku uznanému športu (ďalej len “PUŠ”) a tým aj jeho „umelého” navýšenia na úkor ostatných uznaných športov.
Vzorec na výpočet príspevku uznanému športu (PUŠ)
Počet aktívnych športovcov do 23 rokov je významným parametrom vzorca na výpočet PUŠ s váhou 20%. Parameter počtu aktívnych športovcov (na rozdiel od úspechu dospelých a mládeže) nie je ovplyvnený hodnotou záujmu o šport a jeden aktívny športovec má vo výpočte PUŠ rovnakú váhu pri všetkých športoch bez ohľadu na druh športu. Aj použitie tohto na prvý pohľad jednoduchého údaju má svoje viaceré (objektívne, ale aj subjektívne) úskalia, na ktoré sa budeme snažiť poukázať v ďalšom texte.
Prečítajte si tiež: Airsoft batéria: Nabíjanie a starostlivosť
Definícia zo zákona
Podiel uznaného športu sa vypočíta podľa vzorca, uvedeného v Prílohe č.3 ZoŠ :
P = (A × KVVD + A × KVVM) × (B × ZD + C × ZZ) + (1 - 2 × A) × M23
Parameter M23 predstavuje priemer počtu aktívnych športovcov v uznanom športe vo veku do 23 rokov k 30. septembru roka, ktorý dva roky predchádza roku, na ktorý sa príspevok uznanému športu poskytuje, a k 30. septembru roku, ktorý predchádza roku, na ktorý sa príspevok uznanému športu poskytuje; do počtu aktívnych športovcov sa započítavajú všetci športovci, ktorí v posudzovanom období dovŕšili vek 23 rokov. Pre bližšie vysvetlenie, napr. vo výpočte PUŠ na rok 2020 bol v októbri 2019, kedy sa v súlade s § 68 ods. 3 ZoŠ vypočítavala výška PUŠ na rok 2020, použitý priemer počtu aktívnych športovcov k 30.9.2018 a k 30.9.2019.
Podľa § 4 ods. 6 ZoŠ je aktívnym športovcom taký športovec, ktorý sa v poslednom roku zúčastnil najmenej na troch súťažiach organizovaných športovou organizáciou, za ktorú je registrovaný v zdrojovej evidencii; za účasť na súťaži sa nepovažuje účasť na súťaži športu pre všetkých. Táto definícia platí až po novele ZoŠ č. 354/2016 Z.z. od 1.1.2017. V zmysle pôvodného znenia zákona platného od 1.1.2016 do 31.12.2016 stačila na splnenie zákonných požiadaviek definície aktívneho športova len jedna účasť na súťaži a vek aktívneho športovca bol obmedzený len do 18 rokov. Podľa dôvodovej správy k legislatívnemu procesu novely ZoŠ bolo dôvodom zvýšenia veku talentovaného a aktívneho športovca z 18 na 23 rokov zrovnoprávnenie všetkých uznaných športov a “špecifiká v technických a motoristických športoch, v ktorých aktívny výkon športovej činnosti je ovplyvnený hlavne dosiahnutím určitého veku napr. plnoletosti”.
Podľa § 3 písm.g) ZoŠ je súťažou organizované vykonávanie športu podľa pravidiel určených športovou organizáciou, ktorého cieľom je dosiahnutie športového výsledku alebo porovnanie športového výkonu, teda nejde o akúkoľvek organizovanú alebo neorganizovanú športovú aktivitu, napr. cvičenie alebo tréning.
Prečítajte si tiež: Výpočet šípu
Váha parametra 20%
Váhu parametrov vzorca určujú Nariadenia vlády o metodike na výpočet podielu uznaného športu. Podľa zatiaľ posledného Nariadenia na rok 2020 bola váha parametra M23 ustanovená na 20%, rovnaká hodnota platila aj pre výpočet na roky 2018 a 2019. V roku 2017 mal parameter M18 váhu 15%. V predchádzajúcich rokoch 2016-2013 pre platnosťou ZoŠ mali športové zväzy vypočítanú dotáciu na základe veľmi podobného princípu Vzorca, kde váha parametra M18 bola na úrovni 10%, pričom boli do výpočtu počítaní tí športovci, ktorí sa aspoň raz v priebehu predchádzajúceho roka zúčastnili na oficiálnej súťaži žiadateľa o PUŠ v danom športe.
Celkový trend počtu športovcov
Celkový počet aktívnych športovcov v priebehu 3 rokov (od 30.9.2017 do 30.9.2019) vzrástol o 11,83%, čo predstavovalo nárast o 15.254 športovcov. Neporovnávame to s úplne prvým rokom 2016, keďže obsah parametra k 30.9.2016 (vek do 18 rokov, 1 účasť v súťaži) nie je úplne porovnateľný s nasledujúcimi 3 rokmi (vek do 23 rokov, 3 účasti v súťaži).
Ak porovnáme ostatných 73 športov (bez futbalu a ľadového hokeja), ich celkový nárast za obdobie 2017 - 2019 predstavoval 18,8%, pričom futbal samostatne za rovnaké obdobie narástol v počte športovcov len o 1,39% a ľadový hokej dokonca poklesol o 2,72%. Pri futbale treba objektívne priznať, že ich malý nárast počtu športovcov je aj v dôsledku toho, že už niekoľko rokov majú stabilný a vyčistený register športovcov.
Rekordéri v náraste športovcov
Športom s najväčším absolútnym nárastom členskej základne za 3 roky je karate, u ktorého počet športovcov narástol až 2,3 násobne a v číselnom vyjadrení o 1.848 športovcov. Novým športom s rýchlo rastúcou členskou základňou je aj florbal. Podľa vyššie uvedenej tabuľky počet športovcov v absolútnom vyjadrení podstatne narástol aj v hádzanej, volejbale a futbale. V % vyjadrení sú pozoruhodné nárasty v športovom lezení, horolezectve, thajskom boxe, kulturistike a fitnes a triatlone. U niektorých športov s málo početnou členskou základňou môže byť vysoký percentuálny nárast spôsobený aj nižšou kvalitou zoznamu športovcov v prvom roku zverejňovania.
Veková štruktúra športovcov
Celkový počet záznamov aktívnych športovcov v registroch k 30.9.2019 je 144.416 (bez očistenia o duplicitné záznamy športovcov pôsobiacich súčasne vo viacerých uznaných športoch), z toho je 105.428 chlapcov (73%) a 38.988 dievčat (27%).
Prečítajte si tiež: Dôležité faktory ovplyvňujúce silu vzduchovky
Po očistení o duplicitné záznamy v registroch evidujeme 137.007 aktívnych športovcov, z toho je 99.941 chlapcov (73%) a 37.066 dievčat (27%) vo vekovej štruktúre uvedenej v nasledovnom grafe:
Najsilnejším ročníkom narodenia je rok 2008 (11 roční). Počet športovcov postupne skoro lineárne rastie od ročníka 2014 do 2008 (5 až 11 roční), potom sú ďalšie 4 ročníky (2007 - 2004) s relatívne vysokým počtom detí (12 až 15 roční). Pri prechode na strednú školu badať prvý výraznejší postupný pokles - ročníky 2003 až 2000 (16 až 19 roční) a druhý výraznejší pokles je po skončení strednej školy - ročníky 1999 a starší ( 20 roční a starší).
Zaujímavé je porovnanie počtu aktívnych športovcov s počtom živonarodených detí v SR podľa jednotlivých ročníkov narodenia podľa údajov štatistického úradu. Najväčšie zastúpenie v registri aktívnych športovcov k 30.9.2019 majú jedenásťročné deti (ročník narodenia 2008), kde ich podiel predstavuje 21,15% z celej populácie. S hodnotou tesne nad 20% alebo blížiacou sa k 20% sú aj ročníky 2004-2009 (10 až 15 roční). S pribúdajúcim vekom po nástupe na strednú školu a po jej skončení percentuálny podiel naďalej klesá a to až na 6% pri poslednom ročníku u 23 ročných športovcov.
Duplicita športovcov v registroch
Fyzický počet duplicitne evidovaných športovcov, t. j. tých, ktorí k 30.9.2019 podľa údajov NŠZ spĺňajú zákonné kritériá aktívneho športovca vo viac ako jednom športe, je 6.943. T. j. 5,07% z celkového počtu 137.007 aktívnych športovcov je evidovaných vo viac ako jednom športe, z nich 6.510 športovcov je evidovaných súčasne vo dvoch športoch, 401 športovcov súčasne v troch športoch, 31 športovcov súčasne v štyroch športoch a 1 športovec dokonca až v piatich športoch (11 ročné dievča vedené ako aktívny športovec v atletike, gymnastike, kulturistike a fitnes, horolezectve aj triatlone).
Najväčšie zhody športovcov vykazujú športy, ktoré sú zastrešené jedným športovým zväzom: 100% športovcov (49) za šport boule lyonnaise je zároveň započítaných aj pre šport boccia, ktoré zastrešuje jeden NŠZ - Slovenská asociácia boccie. Rovnako 100% športovcov (376) za šport športové lezenie je zároveň započítaných aj pre horolezectvo, oba športy zastrešuje Slovenský horolezecký spolok JAMES. Pri zvyšných športoch je najväčšie prepojenie medzi príbuznými športami: 77% športovcov zo softballu hrá aj baseball, 21% triatlonistov je aktívnych v plaveckých športoch a 19% biatlonistov v lyžovaní. Športom s najväčším zastúpením svojich športovcov vo väčšine iných športov je logicky najpočetnejší futbal.
Kreatívnosť alebo snaha obísť systém
Medzi uznanými športami sa vyskytujú aj športy, pri ktorých sú pochybnosti o správnosti údajov uvedených v počte aktívnych športovcov, ktoré by sa pri riadnej a treba uznať, že náročnej, kontrole preukázali. A vyzerá to tak, že niektoré športy ani nedbajú na upozornenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len “Ministerstvo”), ktoré je uvedené hneď v úvodných ustanoveniach Metodického manuálu k predloženiu žiadosti o poskytnutie príspevku uznanému športu, každoročne aktualizovaného v súvislosti s podávaním žiadosti o príspevok uznanému športu a poskytnutím údajov do Registra športovcov do 23 rokov. Ministerstvo v manuáli totiž upozorňuje na povinnosť v žiadosti a vo formulároch uviesť výlučne...
Výpočet maximálnej pulzovej frekvencie
Maximálna srdcová (alebo pulzová, ak chcete) frekvencia je dôležité číslo, ktoré uvádza, ako maximálnou frekvenciou dokáže vaše srdce pracovať pri záťaži. Ovplyvňuje ju množstvo faktorov - od genetických predispozícii, cez úroveň trénovanosti, ďalej vek, zdravotný stav až po psychické rozpoloženie pri výkone. Ak ju však zistíte, veľmi vám to pomôže pri výstavbe tréningového procesu na mieru.
Najčastejšou cestou je využitie rovnice založenej na veku. Tá najznámejšia, nazývaná aj Foxova rovnica, hovorí, že maximálna pulzová frekvencia sa rovná hodnote 220 mínus váš vek. Problém Foxovej rovnice spočíva v tom, že nemusí byť veľmi presná, pretože nezohľadňuje genetické vplyvy, ale ani športovú históriu daného športovca, keď maximálna pulzová frekvencia sa dá tréningom zvyšovať a trénovaný jedinec ju má vyššiu ako netrénovaný jedinec rovnakého veku.
Napríklad štúdia publikované v prestížnom časopise Journal of Medicine and Science in Sport and Exercise v roku 2010 dokázala, že čím je človek starší a čím má väčší index BMI (podiel tuku v telesnej stavbe), tým ťažšie sa mu dá vypočítať maximálna pulzová frekvencia na základe vzorca, respektíve tým väčšie odchýlky môžu vznikať. Dlhodobé štatistiky hovoria, že u 5 - 10% populácie sa skutočná max. Nič sa však nestane, ak si spravíte kontrolný výpočet vašej maximálnej pulzovej frekvencie podľa niektorého z týchto vzorcov. Variabilita srdcovej činnosti je pomerne veľká.
Meranie VO2max
Každý bežec už pravdepodobne počul o hodnote VO2max. Možno to znie ako zvláštna matematická rovnica, ale v skutočnosti to nie je jadrová fyzika. Je to koncept, ktorý sa skladá z troch základných indikátorov:
- V = objem (volume)
- O2 = kyslík (oxygen)
- Max = maximálna hodnota
Hodnota VO2max je maximálne množstvo kyslíka, ktoré je tvoje telo schopné efektívne využiť počas 1 minúty fyzickej aktivity. Meria sa v mililitroch na kilogram telesnej váhy za minútu.
Ako zistiť hodnotu VO2max?
Existuje viacero metód na zistenie hodnoty VO2max. Môžeš sa spoľahnúť na presné laboratórne hodnoty, alebo športové hodinky, či športové vzorce.
- Meranie hodnoty VO2max
- Laboratórny stres test - Je najpresnejšou metódou merania. Spočíva v 10-12 minútach zvyšujúcej sa fyzickej aktivity.
- Šport tester - V dnešnej dobe už takmer každý vlastní a požíva športové hodinky či snímače na zápästí, ktoré dokážu vypočítať hodnotu VO2max počas aktivity.
- VO2max výpočty
Môžeš si vypočítať svoju hodnotu VO2max pomocou vzorcov. Čo budeš potrebovať? Bežeckú dráhu, dobré bežecké tenisky a trošku matematiky.
- Cooprov test - 12 minút behu po rovnom povrchu. Odbehntú vzdialenosť (v metroch) zadaj do vzorca: VO2max = (vzdialenosť v metroch- 504,9) / 44.73 a dostaneš hodnotu spotreby kyslíka.
- Balkov test - Bež čo najďalej po dobu 15 minút. Odbehnutú vzdialenosť v metroch zadaj do vzorca: VO2max = 0,172 x (vzdialenosť v metroch/ 15 - 133) + 33,3.
VO2max Tabuľka
Vieš svoju hodnotu VO2max - čo teraz? Nájdi ju v tabuľke, ktorá je rozdelená podľa veku a pohlavia.
VO2max muži:
| Vek | Výborná | Dobrá | Priemerná | Slabá | Veľmi slabá |
|---|---|---|---|---|---|
| 20-29 | >56 | 48-56 | 39-47 | 30-38 | <30 |
| 30-39 | >52 | 45-52 | 37-44 | 28-36 | <28 |
| 40-49 | >50 | 43-50 | 36-43 | 27-35 | <27 |
| 50-59 | >47 | 40-47 | 33-40 | 25-32 | <25 |
| 60-69 | >44 | 37-44 | 30-37 | 23-30 | <23 |
| 70-79 | >40 | 34-40 | 27-34 | 20-27 | <20 |
VO2max ženy:
| Vek | Výborná | Dobrá | Priemerná | Slabá | Veľmi slabá |
|---|---|---|---|---|---|
| 20-29 | >52 | 45-52 | 37-45 | 28-36 | <28 |
| 30-39 | >48 | 41-48 | 34-41 | 26-33 | <26 |
| 40-49 | >45 | 39-45 | 32-39 | 24-31 | <24 |
| 50-59 | >42 | 35-42 | 29-35 | 22-28 | <22 |
| 60-69 | >40 | 33-40 | 27-33 | 20-26 | <20 |
| 70-79 | >37 | 30-37 | 25-30 | 18-24 | <18 |
Ako zvýšiť VO2max?
Ak tvoja hodnota VO2max nie je uspokojivá, máme pre teba tipy ako zlepšiť hodnotu VO2max. Základom sú: INTERVALOVÉ TRÉNINGY. Zvýšenie hodnoty VO2max bude požadovať beh v nekomfortnej anaeróbnej zóne. To neznamená zničiť sa na každom tréningu. Ale je potrebné sa zadýchať a zvýšiť srdcový tep. Existuje mnoho variácií intervalových tréningov, ktoré môžeš odbehať vonku, či odcvičiť vo fitku.
- Bežecké tréningy - intervaly, výbehy kopcov, šprinty, fartlek.
- Cvičenia - HIIT (vysoko-intenzívny intervalový tréning), Tabata, kruhový tréning
Môžeš taktiež bicyklovať, kráčať do kopca, či hrať futbal. Nájdi si aktivitu, ktorá ťa teší a zároveň precvičí tvoje pľúca.
Cooperov test
Cooperov test vytvoril Dr. Kenneth Cooper v roku 1968 pre americkú armádu ako test fyzickej kondície. Princíp je veľmi jednoduchý - zabehnúť čo najďalej za 12 minút. Dr. Cooper vo svojom výskume zistil, že to, ako ďaleko dokáže človek zabehnúť za 12 minút, veľmi úzko súvisí s hodnotou VO2Max. Značí, koľko kyslíka človek dokáže prijať a spracovať na tvorbu energie za minútu, a udáva sa v mililitroch na kilogram váhy za 1 minútu. Čím vyššia je táto hodnota, tým lepšie.
Ideálnym miestom na Cooperov test je klasická 400-metrová bežecká dráha. Keďže má presne danú dĺžku, na zmeranie výslednej zabehnutej vzdialenosti vám stačí počítať kolá. Ak sa rozhodnete pre cestu, zvoľte rovnú pravidelnú trasu v bezpečnej oblasti bez zbytočných rizík či rozptýlení. Keďže cieľom je bežať čo najrýchlejšie, naplánujte si tento test na čas mimo náročnejších tréningov, ako je tempový či intervalový beh. Pri načasovaní myslite aj na počasie.
Ako sa pripraviť na Cooperov test?
- Zaraď intervalový tréning - Zaraď intervaly do svojej bežeckej rutiny.
- Behaj na dráhe - Najlepšie miesto na Cooperov test je 400m atletický ovál.
- Rozcvič sa pred výkonom - Nie je dobré snažiť sa vybehnúť v rýchlom tempe.
- Nezačni príliš rýchlo - Dôležitý bod, najmä pre začiatočíkov.
- Udrž konštantnú rýchlosť - Počas 12 minút by si mal/a bežať najrýchlejšie, ako môžeš -avšak konzistentne, bez prudkých výkyvov rýchlosti.
Tabuľka a výsledky Cooperovho testu
V tejto tabuľke zistíš svoj výsledok
| Úroveň | Muži (metre) | Ženy (metre) |
|---|---|---|
| Výborná | >2800 | >2700 |
| Dobrá | 2400-2800 | 2200-2700 |
| Priemerná | 2200-2399 | 1800-2199 |
| Slabá | 2000-2199 | 1600-1799 |
| Veľmi slabá | <2000 | <1600 |
Vďaka vzdialenosti, ktorú zdoláš počas Cooperovho testu, dokážeš vypočítať svoju hodnotu VO2Max. Vzorec je nasledovný: VO2max = (zabehnutá vzdialenosť v metrov - 504,9) / 44.73 Získanú hodnotu môžeš porovnať s výsledkami vo VO2Max tabuľke.