Alpské lyžovanie je fascinujúci zimný šport, ktorý kombinuje rýchlosť, techniku a adrenalín. Je to zimný šport, pri ktorom lyžiari zdolávajú svahy pomocou lyží pripevnených k topánkam.
História Lyžovania
História lyžovania je s VŠC Dukla spätá od jeho vzniku. Lyžiari Dukly prišli ako tretí v poradí, aby spolu s futbalistami a atlétmi od 1. januára 1966 vytvorili prvú športovú rotu. Odvtedy veľkou mierou prispeli výsledkami k vyššiemu renomé športu v meste pod Urpínom.
Korene lyžovania siahajú hlboko do histórie, ale moderné alpské lyžovanie sa začalo formovať v 19. storočí. Kľúčovým momentom bol rok 1896, ktorý sa považuje za začiatok alpského lyžovania.
Začiatky športového lyžovania sa spájajú s lyžiarskymi pretekmi v Tromsø v Nórsku, ktoré sa konali v roku 1843 a mali charakter novodobých lyžiarskych pretekov. Onedlho sa svet dočkal vzniku prvých lyžiarskych klubov (v roku 1861, respektíve 1877 opäť v Nórsku) a prvej školy lyžovania (80te a 90te roky 19. storočia).
Mimo územia Škandinávie sa prvé preteky v lyžovaní konali v roku 1893 v Rakúsku a Čechách (na Kozinci pri Jilemnici). Na Slovensku sa pionierske časy lyžovania spájajú s menom Mikuláša Szontága a Kristiána Krafta Hohenlohe, ktorý koncom 19. storočia objednal lyže z Nórska pre svoje služobníctvo. V rovnakom období sa konali aj prvé lyžiarske preteky u nás - vo februári 1899 pretekári „bežali“ na lyžiach zo Štrby cez Štrbské Pleso do Veľkého Slavkova. Najstarším pravidelne organizovaným pretekom na Slovensku je však Biela Stopa. Pilotný ročník sa konal v roku 1974, pričom na štart sa postavili len muži a priami účastníci SNP. Začínalo sa na Krahuliach a končilo v obci Laskomerské.
Prečítajte si tiež: Alpské lyžovanie žien v Rakúsku
Vývoj Lyží
História lyží začína v dobe kamennej. Jaskynné maľby a historické artefakty dokazujú, že stopári a lovci sobov a losov používali lyže už pred cca 5000 rokmi. Išlo predovšetkým o ľudí žijúcich v oblasti stredoázijského regiónu Altaj, dnešnej Škandinávie či severozápadnej časti Ruska. Lyže, fakticky drevené dosky pokryté kožušinou slúžiacou ako dnešné moderné tulenie pásy, im výrazne uľahčovali pohyb po snehu.
Prvé lyže slúžili svojim majiteľom pri love losov a sobov - to si dnes dokáže predstaviť naozaj málokto. Pri zjazdoch z kopcov používali jednu dlhú palicu, ktorú držali za sebou na strane, do ktorej chceli zatočiť. Brzdilo sa vytočením a zaborením piet do snehu, pričom nohy (chodidlá) boli k lyžiam prichytené koženým remienkom.
V období stredoveku využívali lyže predovšetkým škandinávski lovci, poľnohospodári a tiež armáda, ktorá na nich súťažila a cvičila. História lyží zaznamenala významné momenty začiatkom 18. storočia, kedy rezbári v nórskej provincii Telemark začali vyrábať vyklenuté lyže - klenuli sa smerom do stredu, aby rovnomerne rozložili hmotnosť lyžiara po celej dĺžke lyže. Predtým museli byť lyže hrubé, aby sa vôbec mohli ako-tak kĺzať bez toho, že by sa pod váhou lyžiara zaborili do snehu.
Ďalší revolučný počin má na svedomí Sondre Norheim, ktorý predviedol lyže Telemark s vykrojením. To zúžilo lyžu v mieste pod lyžiarovou nohou, zatiaľ čo špica a koniec lyže zostali širšie. Na jazdné vlastnosti mala táto úprava podobný efekt ako stúpacia komora - lyže sa pri zatáčaní nešmýkali, ale hranili a lepšie držali stopu aj v zákrutách. Norheim takisto spopularizoval typ viazania, ktoré držalo pätu pevne nad lyžou, a bol priekopníkom lyžovania ako takého. Vo svojom čase kombinoval zjazdové lyžovanie so slalomom a skokmi na lyžiach, pričom všetky disciplíny ovládal majstrovsky.
Takmer celé 19. storočie sa lyže v Európe vyrábali zo silného a pružného jaseňa, až kým v Nórsku nezačali používať biely orech (písal sa rok 1882). Tvrdé drevo dovážané z americkej Louisiany umožňovalo výrobu tenšej a pružnejšej lyže s dostatočnou pevnosťou, ktorá mala pomerne stabilné vlastnosti. Čoskoro došlo aj na prvé dvojvrstvové lyže - vyrobil ich H. M. Christiansen v roku 1893 v Nórsku. Základ tvoril jaseň alebo biely orech v kombinácii s drevom zo smreka alebo lipy. Lepidlá však neboli v tej dobe veľmi kvalitné a lyže sa pomerne rýchlo ničili. To sa zmenilo po takmer 30 rokoch, kedy prišli na trh dokonca trojvrstvové a oveľa odolnejšie lyže (v Európe pod značkou Splitkein).
Prečítajte si tiež: História a súčasnosť alpského lyžovania
V 20tych rokoch 19. storočia prichádza ku slovu použitie oceľových hrán (nápad Rudolpha Lettnera), vďaka ktorým mali lyže lepší záber na tvrdom snehu. Hrany sa však museli na lyže naskrutkovať a mali tendenciu uvoľňovať sa, preto lyžiari nosili so sebou aj skrutkovač, lepidlo a náhradné diely. V rovnakom desaťročí prišlo na svet aj viazanie Kandahar s pružinou, ktorá držala pätu na svojom mieste.
Dlhé, ťažké a neohrabané lyže z dreva postupne (zhruba od 40tych rokov minulého storočia) nahrádzali lyže z laminovaného kovu, v čom mala prsty firma Head. Tá lyžovanie fakticky masovo spopularizovala, pretože jazdiť na ľahších a vo všetkých smeroch modernejších lyžiach už mohol doslova každý (postupne sa začali na trh dostávať aj prvé lyže pre deti).
Lyže, respektíve lyžovanie ako také behom rokov celkom prirodzene menilo svoj status a z vyložene praktickej záležitosti sa postupne stala obľúbená športová aktivita.
Alpské lyžovanie prešlo za posledné desaťročia výrazným technologickým vývojom. Moderné lyže sú vyrobené z kompozitných materiálov, ktoré poskytujú optimálnu kombináciu pružnosti a stability. Carvingovú revolúciu v 90. Bezpečnostné prvky, ako sú vylepšené viazania a ochranné bariéry na tratiach, významne znížili riziko vážnych zranení.
Najúspešnejší Lyžiari v Histórii
Najslávnejší lyžiari získali svoj úspech vďaka tvrdej drine, obrovskej disciplíne, odhodlaniu, motivácií a mimoriadnym schopnostiam. Medzi legendy alpského lyžovania patria:
Prečítajte si tiež: Informácie o SP Killington
- Lindsay Vonn
- Bode Miller
- Ingemar Stenmark
- Hermann Maier
- Mikaela Shiffrin
- Alberto Tomba
- Franz Klammer
- Eddie the Eagle
- Candide Thovex
- Glen Plake
Ingemar Stenmark
Ingemar je zatiaľ najúspešnejší lyžiar histórie. Za sebou mal 165 víťazstiev a 347 pretekov. Dnes sa Ingemar venuje rodine a práci pre firmu ELAN. Na naše otázky odpovedal svojimi typicky struÄŤnĂ˝mi a jasnĂ˝mi odpoveÄŹami.
Je jeden z najuznávanejších svetových pretekárov a rodák zo Švédska. Tetno bývalý pretekár je aj v súčasnosti považovaní za najznámejšieho švédkseho športovca. Jeho prednosťou boli mnohé úspechy v pretekoch Svetového pohára. Medzi najobľúbenejšie patrili slalom a obrovský slalom, ktorý uprednostňoval pred zjazdom. Spolu získal až 86 víťazstiev na medzinárodných pretekoch. V rokoch 1976 - 1978 vyhral trikár celkový titul svetového pohára a vyhral všetkých sedem pretekov v obrovskom slalome.
Lindsay Vonn
Táto svetovo najznámejšia ženská lyžiarka získala počas svojej kariéry až 82 víťazstiev na Svetovom pohári. Týmto prekonala rakúsky rekord, ktorý zo 70. Rokov minulého storočia držala Annemarie Moser. Ako jedna zo 6-tich žien, vyhrala preteky Svetového pohára vo všetkých piatich disciplínach. Medzi jej najúspešnejšie obdobie sa považuje rok 2010, kedy získala zlatú medailu v zjazde na ZOH a rok 2016 kedy získala Krištáľový glóbus za 20 víťazstvo vo Svetovom pohári.
Bode Miller
Vyhral niekoľko zlatých medailí na majstrovstvách sveta a na ZOH. V roku 2005 a 2008 sa po výhre na majstrovstvách zapísal medzi najúspešnejších pretekárov v Amerike. Spolu až 33 víťazstiev v pretekoch Svetového pohára ho posunulo na top priečku v pozícií najlepších lyžiarov na svete. Vyhral tiež viacero pretekov v rôznorodých alpských disciplínach. V celej svojej kariére získal 6 olympijských medailí, čo je najviac z spomedzi všetkých lyžiarov.
Hermann Maier
Tento rakúsky lyžiar sa zaraďuje medzi prvé priečky najlepších alpských pretekárov na svete. Charakterom jeho jazdy je agresívny štýl, ktorý mu priniesol netradičnú prezývku “the Herminator”. V rokoch 1998 - 2004 vyhral celkovo 4 tituly celkového víťaza Svetového pohára, dve zlaté olympijské medaily v roku 1998 a tri víťazstvá na majstrovstvách sveta. Okrem toho vyhral 54 pretekov v disciplínach Svetového pohára (24 Super-G, 15 zjazdov, 14 obrovských slalomov a jeden kombinovaný zjazd).
Mikaela Shiffrin
Mikaela Shiffrinová sa stala najmladšou americkou pretekárkou v alpskom lyžovaní, ktorá vyhrala majstrovstvá sveta v roku 2013. V rokoch 2014 a 2018 získala zlaté medaily na zimných olympijských hrách a stala sa jednou z najúspešnejších alpských lyžiarok v histórii Svetového pohára. Pochádzala z lyžiarskeho prostredia, keďže jej otec bol lyžiarsky pretekár a mama inštruktorka. Lyžovať začala ako trojročná vo Vail v Colorade, ale keď mala osem rokov, presťahovala sa do New Hampshire.
Alberto Tomba
Tento taliansky pretekár bol v 80. a 90. rokoch minulého storočia významným alpským lyžiarom. Špecializoval sa hlavne na obrovský slalom a slalom, pričom využíval najmä svoju silu a výbušnosť nad obratnejšími súpermi. Albertova sila a charakteristická postava mu umožnili využiť naplno bránky, ktoré boli predstavené začiatkom 80. rokov. Týmto spôsobom mohol jazdiť po trati priamejšou líniou a udržať si optimálnu rýchlosť počas pretekov. Alberto Tomba získal 3 zlaté medaily zo ZOH, obhájil dva tituly majstra sveta a deväť sezónnych titulov na pretekoch Svetového pohára.
Franz Klammer
Rakúšan Franz Klammer je jedným z najlepších pretekárov v zjazdovom lyžovaní všetkých čias. Päťkrát sa mu podarilo vyhrať Svetový pohár v zjazde, čo bol obrovský ekord už v 70. a 80. rokoch. Na svojom konte má až 26 víťazstiev vo Svetovom pohári, z toho 25 v zjazde. Vyhral aj kombinovanú súťaž - zjazd, koncom roka 1976. Veľmi dobre si počínal aj na veľkých šampionátoch. V roku 1974 vyhral kombinovaný pretek na majstrovstvách sveta vo St. Moritz. V roku 1976 získal zlatú medailu v zjazde po tom, čo porazil Bernharda Russiho. Po víťazstve na majstrovstvách sveta v roku 1978 však jeho výkonnosť nakrátko poklesla. Až v roku 1981 vyhral ďalšie preteky Svetového pohára v Kitzbüheli. Rakúsko je vášnivým lyžiarskym národom, preto bol Franz Klammer v rokoch 1976 a 1983 zvolený za športovca roka.
Eddie the Eagle
Ide o jedného z najslávnejších britských lyžiarov, ktorý sa učil lyžovať v anglickom lyžiarskom stredisku Gloucester. Jeho cieľom bolo vždy víťazstvo na zimných olympijských hrách. Neskôr sa presťahoval do USA v Lake Placid, kde sa snažil zvýšiť svoje šance na úspech v ZOH v Calgary v roku 1988. Začal trénovať ako skokan na lyžiach s Johnom Vicome a Chuckom Berghornom v Lake Placid. Po mnohých neuspechoch a sklamaniach sa napokon Eddie kvalifikoval na majstrovstvách svete v roku 1987. Stal sa britským svetovým rekordérom v skokoch na lyžiach.
Candide Thovex
Je známy pod prezývkou “lietajucí Francúz”, ktorý začal lyžovať v 3 rokoch. Už vo veku 14-tich rokov vyhral národný juniorský šampionát a v roku 1999 sa zúčastnil na podujatí Chad´s Gap. Išlo o obrovský skok, ktorý 16 ročný chlapec prekonal na prvý pokus. V súčasnosti patrí medzi elitu vo freestyle lyžovaní. Vďaka tomuto lyžiarovi zažal freestyle nevídaný úspech. Dnes točí mnoho akčných videí a azda najznámejšie je dvojdielne video z roku 2015 v spolupráci s Audi.
Glen Plake
Je legendárny lyžiar, ktorého môžeme zaradiť medzi najznámejších, nakoľko účinkoval v mnohých televíznych reláciách, filmoch a pod. Jeho prítomnosť v médiách pomohla z rozvojom lyžovania, ako športu pre širokú verejnosť. Glen začal s lyžovaním vo veku 3 rokov v Sout Lake Tahoe. Stál sa špičkovým pretekárom v zjazdovom lyžovaní a freeridu. Zahral si vo filme Blizzard of Aahhhe, The Edge of Never, Step, License to Thrill a Fistful of Moguls. Počas svojej extrémnej lyžiarskej kariéry zdolal viac ako 100 extrémne náročných zjazdov v najväčších horách sveta. Zjazdil stenu Arete de Peuterey na talianskej strane Mt.
Svetový Pohár
Svetový pohár je najprestížnejšia séria pretekov v alpskom lyžovaní. Svetový pohár v alpskom lyžovaní (franc. Coupe du monde de ski alpin; angl. FIS Alpine Ski World Cup) je najvyššia súťaž alpského lyžovania.
Alpské lyžovanie je založené na šiestich disciplínach, ktoré sú delené na dve oficiálne kategórie. Technické disciplíny patria slalom a obrovský slalom, keďže sú točivejšie a ešte viac zamerané na techniku. Rýchlostnými disciplínami sú Super-G a zjazd, pri ktorých lyžiari naberajú neuveriteľné rýchlosti. V ten istý deň a víťazom sa stáva lyžiar, ktorý v súčte oboch dosiahne najnižší čas) alebo paralelný slalom/obrovský slalom.
Počas jazdy je dosiahnutie najvyššej možnej rýchlosti hlavným cieľom, ktorá rozhoduje o víťazovi. Oproti technickým disciplínam sú rozdiely v rozostupoch obrovské. Dosiahnuteľná rýchlosť sa pohybuje okolo 130km/h. V týchto disciplínach sa jazdí len jedno kolo. Dôvody vylúčenia sú rovnaké, ako pre technické disciplíny.
Na konci sezóny tzv. získavajú tí najlepší ,,Veľký krištáľový glóbus". Okrem špeciálnych udalostí sa majstrovstvá sveta konajú pravidelne každý rok a taktiež spadajú pod federáciu FIS.
Alpské Lyžovanie na Zimných Olympijských Hrách
Alpské lyžovanie sa na zimných olympijských hrách objavilo prvýkrát v roku 1936 v Garmisch-Partenkirchene a to iba s kombinačnými pretekmi mužov a žien.
Zdravotne Hendikepovaní Zjazdári
Tohtoročná lyžiarska sezóna sa pre zdravotne hendikepovaných zjazdárov začala veľmi dobre. Pričinili sa o to v súčasnosti šiesti reprezentační hendikepovaní zjazdári - štyria súťažia v kategórii zrakovo postihnutých a dvaja v kategórii telesne postihnutých.
„Na svetových pohároch v rakúskom Kuhtai a Innerkremse a vo švajčiarskom St. Moritz sme získali dokopy už 28 pódiových umiestnení (7-12-9). Zdravotne hendikepovaní zjazdári sú rozdelení do troch hlavných kategórií - zrakovo postihnutí, telesne postihnutí a sediaci. Každá hlavná kategória má ďalšie podkategórie. Raz za dva roky chodia všetci športovci na klasifikácie, kde absolvujú lekárske prehliadky.
„Každá kategória má stanovený koeficient času, podľa ktorého sa im počíta výsledný čas v pretekoch. Napríklad kategória B1 pri zrakovo postihnutých ide približne na polovicu reálneho času,“ vysvetľoval T. Počtom získaných medailí na zimných paraolympijských hrách (ZPH) je zjazdové lyžovanie najúspešnejším parašportom na Slovensku.
Dve alpské lyžiarske disciplíny - slalom a obrovský slalom - sa predstavili po prvý raz na zimných paraolympijských hrách vo švédskom Örnsköldsviku v roku 1976. V súčasnosti sa jazdí už aj zjazd, super G a najnovšie aj super kombinácia (super G alebo zjazd prvé kolo a druhé kolo slalom). Na premiérovej zimnej paraolympiáde v Lillehammeri 1994 vybojovali slovenskí hendikepovaní zjazdári päť medailí.
„Slovensko dosahuje v zjazdovom lyžovaní dlhodobo veľmi dobré výsledky. Aj z tohto pohľadu za negatívum považujem, že tí najlepší nie sú zaradení do vrcholových športových stredísk. Nemôžu teda šport vykonávať ako profesionáli, lebo za to nemajú plat,“ povedal T. Dodal, že tiež by stálo za zváženie prehodnotiť posielanie finančných prostriedkov z ministerstva na príslušné zväzy. Rezortné ministerstvo sa riadi kalendárnym rokom, avšak zimná príprava a sezóna trvajú od mája do marca.
tags: #alpske #lyzovanie #najuspesnejsi #lyziari