V dejinách každého národa sa odohrali významné udalosti, ktoré sú preň príznačné, charakteristické, na ktoré sú ich obyvatelia hrdí a pripomínajú si ich. Na medzinárodnej úrovni tieto historické momenty konkrétnu krajinu, či štát zároveň reprezentujú.
O Slovenskom národnom povstaní (SNP) nemožno hovoriť bez pripomenutia medzníkov, ktoré mu predchádzali a bez ktorých by sa nebolo uskutočnilo. V dňoch 14. a 15. marca 1939 zanikol prvý spoločný štát Čechov a Slovákov, Československá republika.
Nový štát na mape Európy, Slovenská republika (ako sa od 21. júla 1939 po prijatí ústavy začal nazývať) vznikol z vôle hitlerovského Nemecka, čo výrazne ovplyvnilo jeho následný vnútropolitický i zahraničnopolitický vývoj.
Spojenectvo medzi Nemeckom a mladou Slovenskou republikou sa prejavilo krátko po vypuknutí 2. svetovej vojny, keď sa, síce len malá časť, novovzniknutej slovenskej armády zapojila do ťaženia proti Poľsku. Keď sa 22. júna 1941 začala pod krycím názvom Barbarossa nemecká invázia do Sovietskeho zväzu, v zmysle vzájomných spojeneckých zmlúv sa k nej pripojila aj Slovenská republika.
Už 24. júna 1941 prekročila slovenská armáda hranice a zapojila sa do vojny proti Sovietskemu zväzu. Východným frontom prešlo približne 100 tisíc slovenských vojakov a dôstojníkov.
Prečítajte si tiež: Používané zbrane v českej armáde
Práve spojenectvo s nacistickou treťou ríšou, totalitný systém (jedinou povolenou politickou stranou bola HSĽS), či prenasledovanie (i keď v porovnaní s inými krajinami výrazne miernejšie) opozície a neochota zmieriť sa s rozpadom Československej republiky, vďaka ktorej sa Slováci vymanili z neúprosnej maďarizácie, sa časť občanov československého zmýšľania zapojila už v roku 1939 do odboja a neskôr aj do SNP.
Veľmoci ZSSR, Veľká Británia a USA vďaka pôsobeniu exilovej vlády v Londýne na čele s prezidentom Edvardom Benešom už totiž rozhodli o tom, že po vojne bude obnovená Československá republika v predmníchovských hraniciach.
Slovenské národné povstanie vypuklo 29. augusta 1944, ako reakcia na príchod okupačných nemeckých jednotiek, ktoré prišli spacifikovať stále sebavedomejšie partizánske skupiny, ktoré sa, najmä po príchode sovietskych partizánskych organizátorských skupín, dopustili viacerých incidentov, z ktorých mnohé skončili tragicky.
Napriek tomu 1. čs. armáda na Slovensku alebo povstalecká armáda, ktorú od 7. septembra uznávali veľmoci ako spojeneckú armádu, spolu s približne 10 tisíc partizánmi, bránila slobodné povstalecké územie do 28. októbra 1944, kedy jej bol vydaný posledný rozkaz od jej druhého veliteľa gen. Rudolfa Viesta k prechodu na partizánsky spôsob boja.
SNP totiž bolo politicky i vojensky namierené proti domácemu a zahraničnému nacizmu a fašizmu. V nijakom prípade nebolo proti slovenskej štátnosti, či slovenskému národu. Práve SNP sa snažilo nielen obnoviť demokratický režim predmníchovskej Československej republiky, ale malo v nej zabezpečiť Slovensku rovnoprávne postavenie.
Prečítajte si tiež: Použitie nočného videnia
Zbrane pochádzali zo skladov slovenskej armády, ktorá používala výzbroj československého, nemeckého a rakúsko-uhorského pôvodu. Po 1. sv. vojne Československo zakúpilo linku na výrobu pušiek Mauser a tieto pušky sa postupne stali aj štandardnou zbraňou československého vojaka. Po viacerých úpravách pôvodnej pušky bol do armády zavedený vz.23 a následne definitívny vz.24. Pušky sa vyrábali v Zbrojovke Brno a pomerne hojne boli exportované do celého sveta.
Po rozpade Československa a vzniku slovenskej armády, táto zdedila vybavenie svojej predchodkyne armády československej republiky. Povstalci disponovali asi 40 tisícami pušiek vz.23 a vz.24, ktoré dopĺňali pušky dodané zo Sovietskeho zväzu pre partizánov a v rámci vzdušného mostu, pričom išlo najmä o koristné nemecké pušky Mauser K98k, len v menšej miere sovietske pušky Mosin.
Pre nemeckú armádu a jej spojencov bolo počas 2. svetovej vojny vyrobených takmer milión samopalov MP 40. Nemecký vplyv v slovenskej armáde a skúsenosti z bojov na východnom fronte spôsobili záujem armády o tento druh zbrane.
Pod názvom Guľometná pištoľa vz.41 mali byť používané ako zbrane veliteľov od družstva vyššie a ako osobné zbrane dôstojníkov. Po vypuknutí povstania sa približne polovica slovenských samopalov nachádzala na povstaleckom území a bola náležite využitá jednotkami 1. čs. armády na Slovensku.
V rámci vzdušného mostu zo Sovietskeho zväzu bolo dodaných okolo dvoch tisíc samopalov, ako sovietskych PPŠ-41, tak aj koristných nemeckých MP 40. V rukách povstalcov sa ale objavili aj samopaly PPS-43. Sovietske samopaly boli aj vo výzbroji 2. čs. paradesantnej brigády.
Prečítajte si tiež: Servis airsoft zbraní
Do zbierok Múzea SNP sa v roku 1966 dostal darom samopal MP-40, ktorý počas svojej vojenskej služby používal Martin Kučera. M. Kučera slúžil v lete 1944 pri Spojovacom prápore 2 v rámci poľnej armády gen. A. Malára.
Počas Povstania pôsobil M. Kučera pri Kombinovanej spojovacej rote 2 v rámci II. taktickej skupiny. Tak ako mnohí povstalci aj on si svoju zbraň odniesol domov a tak sa podarilo zachrániť pre múzejné využitie ďalší autentický predmet z čias SNP.
Pištoľ TT33 Tokarev je zjednodušenou verziou pôvodnej TT30. Konštrukčne je pištoľ odvodená od amerického modelu Colt 1911 a Browning 1900, pričom TT33 je oproti svojmu vzoru značne zjednodušená a chýbajú jej mnohé bezpečnostné prvky.
Pištoľ TT33 bola oveľa lepšia než jej predchodca - revolver, no rozhodne nepatrí k najlepším pištoliam svojej doby. Od roku 1933 do roku 1945 sa vyrobilo zhruba 2 milióny kusov. Zbraň bola známa svojou jednoduchosťou a spoľahlivosťou.
Zbraň bola určená pre overený a rozšírený puškový náboj kalibru 7,62 × 54 mm s okrajom. V čase zavedenia sa vyznačovala nízkou hmotnosťou (bez zásobníka) v porovnaní s domácimi, ale najmä zahraničnými ekvivalentmi.
Vybudovať dostatočne veľkú a kvalitnú armádu, ktorá dokáže efektívne reagovať na rôzne druhy hrozieb a konfliktov, je mimoriadne drahá a náročná úloha.
Tabuľka: Vybraní výrobcovia zbraní a streliva
| Výrobca | Krajina pôvodu | Špecializácia |
|---|---|---|
| Beretta | Taliansko | Široký sortiment zbraní |
| Blaser | Nemecko | Guľovnice pre poľovníctvo |
| Česká zbrojovka | Česko | Ručné strelné zbrane |
| Grand Power | Slovensko | Pištole a karabíny |