Atletika, americké hry a ich pravidlá

Učiť sa pravidlá novej hry je ako predpeklie. Ak ste jedným z ľudí, ktorí sa vtedy cítia, akoby mali vrátiť občiansky preukaz, nie ste sami.

Volejbal

Volejbal má jednoduché pravidlá a každý sa ho môže veľmi rýchlo naučiť hrať. Volejbal je kolektívna loptová hra, ktorej názov je odvodený z dvoch anglických slov: volley (volej), čiže priame odohranie lopty, a ball (lopta). Vo volejbale proti sebe bojujú dve družstvá, ktoré štandardne tvorí šesť hráčov. Ihrisko má obdĺžnikový tvar a je rozdelené na dve rovnaké polovice sieťou.

História volejbalu

Dnes sú známe dve verzie vzniku volejbalu. Obe verzie zhodne tvrdia, že volejbal pochádza z USA. Prvá verzia je neoficiálna a tvrdia, že volejbal vymysleli hasiči v Chicagu, ktorí si tak krátili voľné chvíle v čase, keď nemali výjazd. Oficiálna verzia hovorí o tom, že volejbal bol vymyslený v roku 1895 Williamom G. Morganom z YMCA v štáte Massachusetts. Morgan bol vtedajším učiteľom telesnej výchovy v kresťanskej organizácii YMCA (Young Men Christian Association). Morgan sa snažil vytvoriť bezkontaktnú, jednoduchú a zábavnú hru s minimálnym rizikom zranenia, ktorá by mohla byť prevádzkovaná v halách. Basketbal sa mu ako rekreačný šport zdala príliš fyzicky namáhavá.

Morgan rozdelil telocvičňu sieťou, ktorej horný okraj umiestnil asi 180 centimetrov od zeme. Vytvoril dve družstvá a dal im za úlohu odbíjať loptu na polovicu súpera. Najprv skúšal futbalovú a tiež basketbalovú loptu, s ktorými sa hralo zle, najmä basketbalová lopta bol príliš ťažká a spôsobovala zranenia prstov. Nakoniec nechal špeciálne vyrobiť loptu určenú pre volejbal. Hru pôvodne z neznámych dôvodov pomenoval mintolette, podľa spôsobu odohrávania lopty sa jej však čoskoro začalo hovoriť volleyball. V roku 1896 vyšli oficiálne prvé zjednotené pravidlá volejbalu, ktoré uverejnil JJ Cameron. V roku 1947 vzniká Medzinárodná volejbalová federácia (FIVB). Prvé majstrovstvá sveta vo volejbale sa organizovalo v roku 1949 v Prahe. Volejbal sa stal tiež v roku 1964 súčasťou programu olympijských hier, kedy bol prijatý Medzinárodným olympijským výborom. Plážový volejbal ako nový variant volejbalu bola oficiálne uznaná FIVB v roku 1986.

Pravidlá volejbalu

Volejbal sa hrá na ihrisku v tvare obdĺžnika o daných rozmeroch 18 x 9 metrov. Ihrisko je rozdelené na dve polovice sietí, ktorá je napnutá tak, že jej horná kraj je výškou 2,43 metrov u mužov a 2,24 metrov u žien. Hrá sa so špeciálnou volejbalovou loptou. Na každej polovici hracej plochy je vo vzdialenosti 3 metrov od strednej čiary rovnobežne s ňou vyznačená takzvaná útočná čiara, ktorá určuje na každej polovici takzvanú prednú zónu. Na oboch poloviciach sú rozmiestnené šesťčlenné družstvá v rozostavené tri vpredu a tri vzadu. Každé mužstvo začína podobne ako v tenise podaním čiže servisom. Podáva hráč umiestnený vzadu vpravo, pohybom celej paže a ruky odbíja loptu cez sieť na súperovu polovicu ihriska. Brániace mužstvo sa snaží zabrániť dotyku lopty so zemou a odohrať ho späť na súperovu polovicu ihriska. Hráč môže loptu len odbíjať, nie držať v rukách a chytať ho, pričom sa žiadny hráč nesmie dotknúť lopty dvakrát po sebe, a zároveň sú umožnené maximálne tri dotyky lopty. Bod získava mužstvo, ktoré bolo na podanie, následne môže v podávaní pokračovať. Ak uspeje mužstvo brániace, vymení sa podávajúci tím, a toto družstvo teda podáva. Až potom môže získať bod. Ak dosiahne družstvo 25 bodov a druhé družstvo má najmenej o dva body menej, vyhráva jeden set. Inak sa pokračuje, kým nemá jedno mužstvo o dva body viac ako druhé.

Prečítajte si tiež: Aktivity pre žiakov v atletike

V ďalšom sete podáva družstvo, ktoré nepodávalo predtým. Volejbal sa hrá na tri víťazné sety. Okrem prípadu, keď sa družstvu na ich polovici dostane lopta do kontaktu so zemou, existujú ďalšie situácie, prí ktorých končí rozohrávka, a dané družstvo stráca loptu alebo bod, hovorí sa im chyby. Medzi chyby patrí napríklad situácia, keď lopta podľa sieť, alebo sa dotkne nejakého predmetu mimo ihriska (tiež napríklad vonkajšiu časť siete, anténok, stĺpikov a povrazu držiaceho sieť), alebo lopta preletí sieť mimo priestor vymedzený na okrajoch takzvanými anténkami, či ak napríklad hráč ovplyvní hru tým, že sa dotkne siete (dotkne sa horná pásky alebo sieť stiahne, aby preletel loptu a podobne). Medzi chyby patrí tiež smečovaní lopty zadného hráča z prednej zóny alebo pokus o blok hráčom zadného radu (zadný hráč môže smečovat iba spoza útočnej čiary a nesmie blokovať, to majú na starosti hráči v prednej zóne).

Najčastejšie sa tím špecializuje na jedného nahrávača, jedného diagonálneho hráča (čiže univerzála), dvaja smečiari, dvaja blokári a libero. Libero je ako špecializovaný hráč povolený pravidlami, jedná sa o hráča, ktorý môže v akomkoľvek prerušení hry vystriedať akéhokoľvek hráča zadnej rady bez toho, aby sa táto výmena počítala do limitu striedania. Pravidlá obmedzujú činnosť libera na čisto obrannú, to znamená, že libero nesmie smečovat na súperovu polovicu, to je považované za chybu. Hráči môžu byť podľa pravidiel volejbalu striedaní počas hry. V priebehu jedného setu sa môže družstvo vystriedať maximálne šesťkrát. Striedaním sa však nesmie meniť poradie na ihrisku, čiže ani poradie hráčov na podaní.

Volejbal sa postupom času vyvinul do rôznych obmenených podôb. Medzi ne patrí napríklad volejbalový debl, ktorý sa hrá vo dvojiciach, čiže proti sebe stoja dva dvojčlenné tímy. Pravidlá sú v podstate zhodné s klasickým volejbalom. Ďalším variantom volejbalu je plážový volejbal, ktorý sa hrá na pieskovom ihrisku, a opäť ho hrajú dvoja stojaci proti sebe. Jemný povrch tvorený pieskom umožňuje vykonávať zákroky, ktoré sú nebezpečné na tvrdom povrchu, to zvyšuje atraktivitu hry.

Volejbal má jednoduché pravidlá a každý sa ho môže veľmi rýchlo naučiť hrať. Obľuba volejbalu tkvie aj v tom, že okrem toho, že je nenáročný na vybavenie, teda že je to lacný šport, je tiež veľmi zábavný. Pravidelným hraním volejbalu zvyšujete svoju kondíciu. Volejbal je aeróbna aktivita. Pravidelné aeróbne cvičenie je známe ako veľmi dobré pre naše zdravie, predovšetkým srdce a cievny systém. Pravidelný tréning slúži ako prevencia vzniku vysokého tlaku, srdcového infarktu a ďalších srdcových a cievnych chorôb. Pravidelné cvičenie pôsobí pozitívne okrem fyzického aj na zdravie duševné, pretože sa pri ňom uvoľňujú endorfíny a ďalšie podobné takzvané hormóny šťastia.

Hranie volejbalu sa tak pozitívne prejavuje aj v sociálnej oblasti, človek tak uspokojuje biologickú potrebu sociálneho naplnenia. Stretáva sa s novými ľuďmi a starými priateľmi.

Prečítajte si tiež: Úspechy slovenskej atletiky

Šípky

Na to, aby ste si zahrali šípky nepotrebujete žiaden 'extra' výstroj. Oblečenie by malo byť pohodlné. V žiadnom prípade by vám nemalo brániť v pohybe odhodovej ruky. Pri obuve je vhodné aby bola stabilná, aby i postoj bol teda stabilný.

Hrací priestor

Priestor, v ktorom si chcete zahrať by mal byť aspoň 3 m dlhý (2.37 m je vzdialenosť od terča k odhodovej čiare), široký 1.5 m (pri umiestnení terča v strede) a vysoký 2.5 m (stred terča je 1.73 m od zeme). Na rozmeroch hracieho priestoru je dobré nešetriť. Uvedené miery môžu byť skromnejšie, ale obvykle šípky nehrá len jedna osoba, a tak je ideálny samozrejme vzdušnejší priestor.

Šípky a ich časti

Šípka sa skladá z hrotu, tela, násadky a letky. Pre ďalšie delenie je dôležitý materiál, z ktorého je vyrobený hrot šípky.

• Oceľové - týmto šípkam sa hovorí steelové (stýlové), resp. klasické a hádže sa s nimi do sisalových terčov.
• Plastové - týmto šípkam sa hovorí softové, resp. moderné a hádže sa s nimi do elektronických terčov (existujú i neelektronické podoby)

Uvedené dva typy šípok se okrem hrotu líšia maximálnou povolenou hmotnosťou. Ľahšie sú šípky softové, ktoré majú max. povolenú hmotnosť 20g., najpoužívanejšie gramáže sú v rozpätí 14 - 18 g. Steelové šípky sú vyrábané s gramážou až cez 30 g., ale aj tak je najbežnejšia gramáž 21 - 30 g. Ostatné časti šípky sú u oboch druhov rovnaké.

Jednotlivé časti šípky:

• Hrot
  • oceľový hrot (klasické šípky): dĺžka hrotu - micro (18mm), najpoužívanejšie midi (25mm) a maxi (36mm) uchytenie hrotu - pevné hroty a pohyblivé hroty (pri náraze na pletivo terča sa hrot trochu zasunie, šípka sa okolo hrotu môže otáčať)
  • plastový hrot (elektronické šípky): rozdeľuje sa podľa rozmeru závitu, ktorým sa hrot napája k šípke - je to 2BA (rozšírenejší) a 1/4'' (palce).
• Telo
  • Materiál: v minulosti (ešte lepšie v histórii) boli šípky vyrábané z dreva. V súčasnosti sa k výrobe tela šípok používa mosadz, zliatina niklu a striebra, či wolframu a niklu. Dôležitá je pritom merná hmotnosť zliatiny (teda, čím ťažšia, tým lepšia), ktorá sa odráža v priemere tela (čím tenšia šípka, tým viac a ľahšie sa ich viac vmestí do jedného miesta, napr. do trojnásobku 20 b.).
  • Mosadz: lacná, dobre opracovávateľná zliatina s najmenšou mernou hmotnosťou. Šípky z tejto zliatiny sú najhrubšie. Mosadz je rovnako dosť mäkká, a preto sa ľahšie opotrebuje. Mosadzné šípky sú vhodné pre začiatočníkov. Sú lacnejšie a väčší rozmer v začiatkoch neprekáža.
  • Nikel/striebro: drahšia zliatina s trochu lepšími vlastnosťami než mosadz. Väčšia merná hmotnosť i tvrdosť.
  • Wolfram/nikel: najťažšia, najtvrdšia a najpoužívanejšia zliatina využívaná na výrobu šípok. Pomer prvkov v zliatine je vyjadrený percentuálnym zastúpením wolframu napr. 80%, 90%, 95%. Čím viac tým lepšie, čo obvykle tiež znamená tým drahšie.
  • Tvar: existujú tri základné tvary, od ktorých sa potom odvíjajú rôzne variácie. Kľúčové pre výber je umiestnenie ťažiska.
    • barrel: ťažisko je uprostred a najväčšia váha je sústredená u ťažiska
    • torpedo: ťažisko je vpredu
    • straight: ťažisko je uprostred a váha je rozložená rovnomerne po celej dĺžke
  • Povrch: povrch tela šípky môže byť hladký alebo viac, či menej drsný
• Násadka
  • Materiál: plastové (polykarbonát) - lacnejší, môžu sa lámať konce držiace letku, drží dobre v tele šípky. oceľové (hliníkové, titánové) - drahší, hliníkové sa môžu pri dopade na tvrdšiu plochu ???. Závit je vhodné spevniť gumičkou, aby nedochádzalo k samovoľnému vytáčaniu. kombinované - najčastejšie sa kombinuje plastový spodok so závitom a hliníkový vrch násadky, ale na trhu sú i kombinácie obrátené
  • Dĺžka: extra short (28mm), short (38mm), medium (48-50mm)
  • Hmotnosť: od 0,7g (x-slim) do 2,8g
• Letka
  • Materiál: v minulosti boli používané letky z peria, neskôr letky papierové. V súčasnosti sa na výrobu letiek používajú polyestery, nylony a rôzne plastové fólie. Takže existuje mnoho druhov - napr. dimplex, ribtex, polyester a pod.
  • Tvar: existuje rada tvarov. Od tvaru sa potom odvíja hmotnosť a predovšetkým veľkosť plochy.

Terče

Používa sa viac druhov terčov. Avšak pravidlá väčšiny súťaží uznávajú guľatý terč s priemerom 18'' (palec = 2,54cm), s hracou časťou s priemerom 13 1/4'' a rozdelený na 20 častí (výsekov), s dvojitým stredom (BULL a OUTER BULL), dvoma užšími pásmi - medzikružím viz obr. 3. Hodnoty vo vonkajšom medzikruží sú dvojnásobky (DOUBLE) a vo vnútornom potom trojnásobky (TRIPLE) hodnoty uvedenej nad výsekom. BULL je za 50 bodov a OUTER BULL za 25 bodov.

Prečítajte si tiež: Atletický klub Žiar nad Hronom

• ELEKTRONICKÉ ŠÍPKY: Terče sú vyrobené z plastu. Na povrchu terča je umelé sito z malých otvorov, do ktorých sa šípka s plastovým hrotom môže zapichnúť, bez toho aby terč akokoľvek poškodila. Obvykle sú tieto terče vybavené elektronikou, ktorá umožňuje voľbu hry, počítanie skóre a pod. Tým sa výrazne zväčšuje škála ponúkaných hier a ich variant, keďže bez elektronického počítania by rada hier bola obtiažne hrateľná. Takéto terče sú buď nástenné - vhodné pre domáce využitie alebo stojanové, ktoré sú k videniu predovšetkým v herniach a reštauráciách. Na týchto terčoch je obvykle hra spoplatnená tzv. kreditom.
• KLASICKÉ ŠÍPKY: Terče pre šípky s oceľovým hrotom sú vyrábané z rôznych materiálov. V minulosti to boli drevené veká z vínnych sudov :-). Napočudovanie i v súčasnosti sa občas objavia drevené terče, sú však tvrdé a náročné na údržbu (je treba ich namáčať). Opakom drevených terčov sú terče papierové, ktoré sa veľmi rýchlo ničia. Najlepšie a najvyužívanejšie sú terče sisalové. Sú tvorené zo štetín agave sisalana. Rastliny rastúce v Mexiku a Afrike, používané k výrobe lian a povrazov. Dlhé tenké vlákna tejto rastliny sa stočia do tzv. koláčov (biscuits), ukladajú sa do oválnej formy a zlisujú sa. Potom sa brúsia a farbia. Tieto terče sú kvalitné a predovšetkým trvanlivé. Avšak NESMÚ prísť do styku s vodou!!!

Vzdialenosti: vzdialenosti terča od odhodovej čiary (2,37 m) a od zeme (1,73 m) sú na súťažiach štandardizované.

Pravidlá hry šípky

Ak máte k dispozícii vhodnú miestnosť, terč pripevnený na stene alebo stojanový, postavený pri stene, môže začať samotná hra. Postoj a štýl hry nie je jednotný. Každý hráč ho môže prispôsobiť svojim potrebám. Nepísaným pravidlom však je, že stojná noha, teda noha, ktorou stojíte na čiare je identická s rukou, ktorou hádžete. Teda praváci stoja pravou nohou na čiare a ľaváci ľavou. Hádže sa troma šípkami, avšak každou šípkou zvlášť. Séria týchto troch hodov je jedným kolom. Kolá se opakujú, dokým niektorý z hráčov nesplní podmienky hry a tým vyhrá. Jedna takáto hra se nazýva leg. Zápas môže tvoriť jeden i viac legov.

Existuje mnoho hier, predovšetkým v elektronických šípkach je výber bohatý. Na turnajoch sa však hrajú predovšetkým hry nazývané X01 (namiesto X se doplní 3, 5, 7, ...) a CRICKET.

• X01: Ako sa hrá napr. 501. Na začiatku má každý hráč 501 bodov. Po odhodení troch šípok, teda po jednom kole sa hráči striedajú, pričom sa im odčíta práve hodený počet bodov. Víťazí hráč, ktorý dosiahne presne 0 bodov. Ak hodí pod 0, teda už do zápornej hodnoty, kolo sa nepočíta a pokračuje súper. Hra má väčšinou určitú počiatočnú (IN) alebo konečnú (OUT) podmienku. Napr. DOUBLE IN znamená, že k zahájeniu odpočtu je potrebné najprv hodiť dablové vonkajšie medzikružie (úspěšný hod sa už odpočíta). Najčastejšou podmienkou je DOUBLE OUT, čo znamená, že na nule musíte skončiť hodom do správneho dablu. Napr. ak vám zostáva k dohratiu 35 bodov, musíte najprv odhodiť nepárne číslo, aby zbytok bol deliteľný dvoma. Keď hodíte 3, potom zbytok je 32 a k víťazstvu musíte hodiť dvojnásobnú hodnotu čísla 16. Označenie MASTER (IN/OUT) znamená, že je potrebné začať alebo ukončiť hru dvoj či trojnásobným poľom. SINGL (IN/OUT) potom dáva možnosť začať, resp. ukončiť hru akýmkoľvek násobkom, teda aj jednonásobkom.
• CRICKET: Hra sa hrá väčšinou na turnajoch v USA. Obvykle sa hrá na výseky od 15 do 20 a BULL. Hráč si musí v každom z týchto výsekov pripísať tri zásahy (dvoj / trojnásobné pole = 2 / 3 zásahy) a výsek tým uzatvoriť. V prípade, že sa mu to podarí a súper tieto zásahy nemá splnené, potom na tomto čísle získava body, pokiaľ ich opäť zasiahne. Hra končí, keď hráč s najlepšou bodovou bilanciou uzavre všetky výseky. Táto hra je veľmi náročná na stratégiu, obzvlášť ak je hraná viacerými hráčmi alebo vo dvojiciach ako štvorhra a pod. Je mnoho variantov hry cricket. Obzvlášť elektronické terče ponúkajú radu spestrení tejto zaujímavej hry.

Ak chcete dosiahnuť úspech v šípkovom športe, je nevyhnutný tréning. Ale i bez intenzívneho tréningu sa môžete touto hrou skvelo pobaviť.

Cornhole

Cornhole - veľa sledujeme zahraničné weby a podľa všetkého, toto je jedna z najpopulárnejších hier v USA. Na hre je výborné, že ju možno hrať ako vonku (rodinná oslava, s deťmi, tábory), tak i vo vnútri (vhodné do telocvične, učebne, haly ...). Hráči rozloží hraciu dosku (podľa oficiálnych pravidiel sa rozloží dve dosky proti sebe) a hodom vrecka (naplnený kukuricou) sa snaží zahrať na dosku - 1 bod, do diery (Cornhole!) - 3 body.

Štafetový beh

Hra Štafetový beh je dynamická a zábavná tímová aktivita, ktorá podporuje pohyb, spoluprácu a zdravú súťaživosť.

• Pre aký vek je vhodný štafetový beh? Štafetu môžu hrať deti od 4-5 rokov, pričom dĺžku trate a úlohy treba prispôsobiť veku a schopnostiam.
• Koľko hráčov je potrebných? Ideálne sú aspoň 2 tímy po 3-5 hráčoch.
• Dá sa štafeta hrať aj v interiéri? Áno, v telocvični alebo väčšej hale.
• Aké úlohy môžu byť súčasťou štafetového behu? Okrem behu môžete zaradiť prenášanie predmetov, slalom, skoky cez prekážky, nosenie loptičiek na lyžičke, obliekanie kostýmu a iné pohybové úlohy.
• Aké ďalšie hry sú podobné štafetovému behu?

Hra Štafetový beh je ideálna aktivita pre skupiny detí aj dospelých, ktorá kombinuje pohyb, zábavu a tímového ducha. Vyskúšajte ju a zažite nezabudnuteľné chvíle plné akcie a smiechu!

Dodgeball - Americká vybíjaná

Pravidlá hry:

• Hrajú proti sebe dva tími po troch hráčoch.
• Hrá sa s piatimi loptami.
• dve lopty vľavo patria vášmu tímu.

tags: #atletika #americke #hry