Etapa základnej prípravy je zameraná na všeobecný a všestranný rozvoj funkčných, energetických, psychosomatických, motorických a koordinačných (technických) predpokladov detí, pričom hlavým cieľom je pôsobiť na všetky predpoklady, ktoré tvoria faktory štruktúry športového výkonu v jednotlivých športoch a športových disciplínach.
Na tréningoch využívame adaptačné mechanizmy pôsobiace na báze všeobecného adaptačného syndrómu vo všetkých športových odvetviach.
Dbáme na používanie kompenzačných, regeneračných a doplnkových prostriedkov, ktoré v budúcnosti zabezpečia bezproblémové zvládnutie náročného špecializovaného tréningu a zabezpečenie plynulého zvyšovania tréningového zaťaženia v jednotlivých športových odvetviach.
Plynulo zvyšujeme tréningové zaťaženie a počet súťažných štartov.
Ešte stále dostávajú veľký priestor pohybové a športové hry na rozvoj kondičných, rýchlostných a rýchlostno-silových schopností.
Prečítajte si tiež: Aktivity pre žiakov v atletike
Silové schopnosti rozvíjame najmä prekonávaním vlastnej hmotnosti tela, cvičením na náradí a cvičeniami s činkou, prípadne na trenažéroch, spevnením chrbtového svalstva.
Postupne rozvíjame dynamickú silu pomalého, neskôr rýchleho charakteru pomocou plných lôpt, jednoručných činiek, gymnastického náradia, nakladacích činiek a trenažérov.
Pri rozvoji rýchlostných schopností využívame najmä štarty z rôznych polôh a štarty s prvkami koordinácie, pohybovými hrami, pomocou rozličného náčinia alebo štafetovými hrami.
Rozvoj vytrvalostných schopností zameriavame najmä na oblasť aeróbneho výkonu a aeróbnej kapacity.
Sme presvedčení, že rozvoj aeróbnej vytrvalosti je nevyhnutný pre všetky športy a disciplíny.
Prečítajte si tiež: Úspechy slovenskej atletiky
Vieme, že mladý organizmus ešte nemá vyzreté pufračné systémy a veľké množstvo anaeróbnych laktátových prostriedkov vedie k destabilizácii pretrénovanosti organizmu.
Technická príprava je zameraná na zvládnutie racionálne techniky v danom športe.
Vykonávanie trénerského povolania v sebe zahŕňa okrem sociálno - psychologického aspektu hlavne atribúty týkajúce sa určitej miery odborných vedomostí, schopností a zručností.
Kvalita trénera je daná jeho vedomosťami, schopnosťami a zručnosťami v procese riadenia tréningu a zápasu.
Každý tréner sa svojím spôsobom snaží o dosiahnutie vysokej výkonnosti jednotlivých hráčov a tým i celého družstva.
Prečítajte si tiež: Atletický klub Žiar nad Hronom
Z tohto dôvodu korelačná znalosť herného výkonu a tréningu je najcennejším typom trénerských vedomostí.
Vedieť prečo, a v akých súvislostiach čo trénovať, vyžaduje herné videnie a cit pre pochopenie herných zákonitostí.
Bazálnym zdrojom týchto vedomostí je prax.
Pochopenie funkcie komplexnosti herného výkonu je bez praktických skúseností veľmi ťažké.
Na dosiahnutie tohto cieľa a premyslenie dôsledkov tréningu treba spoznať kde, kedy, prečo, ako a čo, a za akých okolností a podmienok v príprave a zápase funguje.
Miera profesionality je podmienená hráčskou a trénerskou skúsenosťou.
Výsledkom profesionality v súčinnosti s komplexným nazeraním na tréningový proces vo futbale je originalita a kvalita trénerskej práce.
Moderný alternatívny prístup k tréningu vo futbale komplexnými metódami tzv. „cross trainingu“ (prelínanie jednotlivých zložiek tréningu) poukazuje na jednotu herného tréningu, tréningu techniky, tréningu kondície a fitnes v závislosti na samotnom zápase.
Súlad herného a pohybového rozvoja vyvoláva postupné fyzické a herné dotváranie hráča.
Systém tréningu sa riadi znalosťami, ktoré z dlhodobého, krátkodobého i aktuálneho hľadiska priraďujú tréningu vyššiu mieru efektívnosti, racionality a určitej variability.
Funkčné, energetické, metabolické zmeny v organizme hráča futbalu podporujeme a vykonávame na báze zvyšovania adaptácie na futbalový zápas komplexnými metódami.
Všetky cvičenia svojim obsahom a podobnosťou v zásade vychádzajú z reálneho herného podnetu.
„Kondícia je podriadená hre !“
Našou snahou je resetovať kondičnú prípravu na základe nových poznatkov a požiadaviek samotnej hry, preto nehovoríme už len o izolovanej kondičnej príprave, ktorá kladie vysoké požiadavky na funkčné systémy organizmu a energetické zdroje, ale zvýrazňujeme pojmy pohybová príprava, zdravie a životospráva, telesná zdatnosť, schopnosť podávať maximálne výkony, byť vo forme, byť dobre pripravený, čo v angloamerickom ponímaní vystihuje pojem „fitness training“ (fitnes tréning).
Z tohto dôvodu si dovoľujeme tvrdiť, že pojem „fitnes“ si získava i v našej súčasnej futbalovej terminológii a praxi svoje opodstatnenie.
Základné požiadavky maximálneho herného výkonu vychádzajú z fixných a jasne dokázateľných štatistických zistení, kde profesionálni hráči na vysokej úrovni vykonajú počas stretnutia v priemere každých 30 až 90 sekúnd 1 - 4 sekundové behy vo vysokej až maximálnej rýchlosti ( 17 -30 km/h).
Dôležitým faktorom je, že tieto behy vysokej až maximálnej intenzity sa striedajú s intervalmi behu v stredných rýchlostiach (13 - 16 km/h) trvajúcimi zvyčajne 3 - 6 sekúnd a ďalej s intervalmi činnosti nižšej intenzity - stoj, chôdza, poklus a behy v nižších rýchlostiach trvajúcimi zvyčajne okolo 10 sekúnd.
Počas futbalového zápasu sú dôležité všetky tri energetické systémy: aeróbny systém pre činnosti nízkej intenzity, anaeróbna glykolíza pre činnosti strednej intenzity (produkuje laktát) a ATP-CP systém pre činnosti vysokej intenzity.
Preto vo futbale hovoríme o intermitentnom (striedavom) pohybovom zaťažení hráča.
Špecifikom futbalu je , že tempo hry, hlavne v profesionálnom futbale, dostáva hráča do nerovnovážneho metabolického stavu.
Dôvodom sú pomerne časté činnosti vysokej intenzity, pri ktorých dochádza k veľkému zapájaniu anaeróbnych procesov.
Z fyziologického hľadiska je to hlavne proces dostatočnej resyntézy (znovuobnovenia) makroergických fosfátov - adenozintrifosfátu (ATP) a creatínfosfátu (CP).
Makroergické fosfáty sú kľúčovým zdrojom energie pre svalový výkon maximálnej intenzity pokiaľ nie je dlhší ako 5 sekúnd.
Na základe zistení športovej vedy vieme že koncentrácia CP sa v svaloch počas stretnutia neustále mení v rozsahu 50 - 90% pokojovej hodnoty, realizované zvyčajne v podmienkach neúplného zotavenia.
Toto neúplné metabolické zotavenie svalov v stretnutí dôsledkom častých intenzívnych činností spôsobuje výrazné zapojenie anaeróbno glykolitického (laktátového) metabolizmu.
Hráč obrazne povedané „jazdí na laktát“ (LA).
Tento fakt dokazujú merania koncentrácie laktátu v krvi (LA) u hráčov v priebehu stretnutia, kde sa hodnoty pohybujú v pásme 4 - 12 mmol.l-1, v ojedinelých prípadoch i 15 mmol.l-1.
Švédske štúdie (Ekblom,1986) robené na švédskych hráčoch futbalu, ukázali že s vyššou úrovňou súťaží dochádza k vyššiemu zapojeniu anaeróbneho alaktátovo - laktátového metabolizmu.
Všetky zistenia dokazujú a naznačujú že okrem aeróbnej kapacity je veľmi dôležitým faktorom výkonnosti vo futbale i anaeróbna kapacita - zvýšením anaeróbnej kapacity zvyšujeme predpoklad na rýchle prepínanie v hre a hlavne intenzifikujeme pohybové činnosti počas celého stretnutia.
Hráči s vyššou úrovňou anaeróbnej kapacity majú výhodnejšie funkčné predpoklady pre intermitentné (striedavé) zápasové zaťaženie vysokej intenzity!!
Aeróbny systém je veľmi dôležitý pre futbal nielen z pohľadu prekonania globálnej vzdialenosti ( okolo 8 - 12 km v zápase), ale hlavne pre schopnosť rýchleho zotavenia po intenzívnej činnosti.
VO2 max. je jeden z najlepších ukazovateľov aeróbnej vytrvalosti.
Vyjadruje maximálne využitie kyslíku, uvádza množstvo kyslíku spotrebovaného v mililitroch na kilogram telesnej hmotnosti za jednu minútu.
Čím vyššie číslo, tým viacej kyslíku sa dostáva do pracujúcich svalov a tým rýchlejšie a dlhšie dokážeme vykonávať určitú pohybovú aktivitu).
Smaros (1980) zistil súvislosť VO2 max. s počtom šprintov v samotnom zápase.
Primeraná úroveň VO2 max. futbalistu súvisí s množstvom intenzívnych činností.