V atletike, a špeciálne v šprintoch, zohrávajú štartové povely kľúčovú úlohu. Správna reakcia na tieto povely a technika štartu môžu výrazne ovplyvniť celkový výkon pretekára.
História a Vývoj Šprintu
Údaje o atletických súťažiach sa nám zachovali už z antických olympijských hier, kde sa súťažilo v behu na jeden stadion (192,5 m) a neskôr na dve stádia (diaulos). Až v 19. storočí sa v Anglicku stali atletické behy na krátke vzdialenosti športovou disciplínou. Na prvých novodobých olympijských hrách v roku 1896 súťažili muži len v behoch na 100 m a 400 m a od roku 1900 aj v behu na 200 m. Ženy súťažili v behu na 100 m až v roku 1928 a od roku 1948 aj na 200 m.
Autorstvo nízkeho štartu v dnešnom ponímaní sa pripisuje americkému trénerovi M. Murphymu a ako prvý týmto spôsobom štartoval jeho zverenec Ch. Sherill v roku 1888. Z nízkeho štartu bežci vybiehali tak, že si vyhĺbili na oporu nôh jamky do škvárovej dráhy. Štartovacie bloky použil v roku 1929 prvýkrát americký šprintér G. Simpson.
Od 1. januára 1977 sa začali oficiálne uznávať svetové rekordy, ktoré boli dosiahnuté s elektronickou časomierou. Za oficiálny svetový rekord po spomenutej zmene pravidiel bol stanovený výkon Hinesa (USA) s hodnotou 9,95 s.
Technika Nízkeho Štartu
Nízky štart sa používa vo všetkých behoch do 400 m vrátane a použitie štartových blokov je pri ňom povinné. Jedným z dôležitých predpokladov rýchleho štartu je správne postavenie blokov. Umiestnenie blokov závisí od telesných proporcií, typu šprintéra (výbušný, silový) a od pocitu úplného uvoľnenia na povel "pozor".
Prečítajte si tiež: Aktivity pre žiakov v atletike
Existujú rôzne varianty postavení blokov. V predĺženom postavení je predná opierka od štartovej čiary asi dve a zadná asi tri dĺžky chodidla pretekára. Výhodou tohto postavenia je možnosť vyvinúť vyššiu frekvenciu krokov v štartovom rozbehu a nevýhodou je územná strata.
Sklon prednej opierky štartových blokov je asi 30-45° a sklon zadnej opierky má byť strmší, asi 60°.
Pri povele "Pozor" bežec pomaly dvíha panvu tak, aby sa dostala nad úroveň ramien, a zároveň ich mierne vysúva dopredu, nad miesto opory rúk. Pohybová reakcia bežca na štartový signál (výstrel) musí byť bezprostredná. Prvý pohyb vykonávajú paže odrazom od zeme, tzv. rozpažením.
Cieľom je čo najrýchlejšie došliapnutie, preto chodidlo vedieme nízko nad zemou. Spočiatku sú kroky kratšie, ako u švihového spôsobu behu. Dokrok je veľmi energický (zašliapnutie) a smeruje dozadu za telo. Postupne sa zväčšuje uhol odrazu, predlžuje sa krok a vystiera trup - bežec prechádza zo šliapavého do švihového spôsobu behu.
Fázy Bežeckého Kroku
Základným pohybovým cyklom je bežecký krok so striedaním oporovej a letovej fázy. Pri oporovej fáze rozlišujeme dokrokovú a odrazovú fázu. Cieľom je aktívnym pohybom znížiť rýchlosť pohybu ťažiska, zmenšením uhla medzi holennej a švihovej nohy na podložku proti smeru pohybu ťažiska a tým redukuje brzdiacu silu na najmenšiu možnú mieru.
Prečítajte si tiež: Úspechy slovenskej atletiky
Fáza odrazu nastáva v okamihu, keď telo šprintéra prejde vertikálou. Súčasne s odrazom (extenziou v bedrovom, kolennom a členkovom kĺbe), koleno švihovej nohy ide hore a vpred, predkolenie je uvoľnené v rovnobežnej polohe s odrazovou nohou. Počas švihovej fázy dochádza k maximálnemu flexoru v bedrovom a kolennom kĺbe. Predkolenie švihovej nohy sa vykyvuje v pred-predšvih, a pripravuje sa na aktívny dokrok.
Dôležitou súčasťou techniky švihového behu je aj práca paží. Paže pôsobia ako akcelerátory pohybu nôh, majú vyvažovaciu funkciu pri vyrovnávaní horizontálnych i vertikálnych výkyvov ťažiska. Paže vykonávajú striedavým pohybom pohybujú vpred a vzad, lopatky mierne dovnútra, v rovine behu.
Beh v Zákrute
Pri behu v zákrute bežec prekonáva odstredivú silu, ktorá závisí od polomeru zákruty a rýchlosti behu. Túto silu prekonáva primeraným naklonením do vnútra zákruty. Beh v zákrute neumožňuje dosiahnuť maximálnu bežeckú rýchlosť. Bežec sa snaží prekonávať zákrutu s chodidlami mierne vľavo, hlavne pravé chodidlo.
Metodické Postupy Nácviku Štartu
- Špeciálne cvičenia pre nízky štart zamerané na koncentráciu pozornosti, na rýchlosť reakcie a štartový rozbeh.
- Nácvik štartu z pokojovej polohy, pre správny náklon trupu a prácu panvy pri štartovom výbehu.
- Nácvik polovysokého štartu, ktorý sa podstatne viac približuje technike nízkeho štartu, ako štart vysoký.
- Nácvik polôh nízkeho štartu bez použitia štartových blokov.
- Nácvik štartu z blokov, najskôr vybiehajú z blokov na vlastný podnet, neskôr na zvukový signál, ktorému predchádzajú povely "Pripravte sa" a "Pozor".
Časté Chyby Pri Štarte
- Prvý krok neprimerane dlhý (nedostatočné prepadnutie).
- Pohyb paží do strán.
- Záklon trupu.
- Neplynulé zvyšovanie rýchlosti.
Pravidlá Atletiky pre Štart
- Štartové bloky sa musia používať pri všetkých behoch do 400 m vrátane (a na prvom úseku v štafetových behoch na 4 x 100 m, 4 x 200 m a 4 x 400 m) a nesmú sa používať v žiadnych iných behoch.
- Štartové bloky majú dve ploché opory, o ktoré sa pretekár v štartovej polohe opiera chodidlami.
- Na príslušný beh je povolený len jeden chybný štart bez diskvalifikácie atléta alebo atlétov, ktorí mali chybný štart.
Prečítajte si tiež: Atletický klub Žiar nad Hronom