V Zlatých Moravciach sa nachádza Mestský štadión, kde sa dňa 7. mája 2015 konali atletické preteky pod názvom Svetový deň atletiky.
Ľahká atletika zaznamenala rozmach v súťaži školských družstiev, kde znova štartovali družstvá SVŠ Zlaté Moravce a PTŠ Zlaté Moravce. Obe boli úspešné v súťažiach.
Atletika pre deti Zlaté Moravce je voľno-časová pohybová aktivita pre deti od 5 do 15 rokov pod vedením diplomovaných trénerov.
Výstava sa snaží cez fotografie a texty predstaviť ľudí a udalosti z konkrétnych športov. Sú to hokej, volejbal, basketbal, ľahká atletika.
Atletika - kráľovná všetkých športov. Klára Orbanová a Daniela Kmeťová získali medaily a diplomy za 1. resp. 3. miesto. Peter Kňažík získal medailu a diplom za 2. miesto.
Prečítajte si tiež: Aktivity pre žiakov v atletike
V roku 1979 sa v Trnave a Zlatých Moravciach konali atletické preteky.
Dňa 9. mája 1981 sa v Zlatých Moravciach konalo II. kolo KSD dorastu.
V roku 1982 sa konali ďalšie atletické preteky.
V roku 2002 sa narodilo 89 detí, občiankov Zlatých Moraviec, z toho 42 dievčat a 47 chlapcov. Zomrelo 104 obyvateľov mesta a 61 párov sa zosobášilo.
História Sokola
V Rakúsko-Uhorsku po páde Bachovho absolutizmu a po uvoľnení, ktoré potom nastalo, zrodila sa v Prahe myšlienka založiť nemecko- český telocvičný spolok. Bola základom založenia českého telocvičného spolku po vzore gréckej telesnej výchovy ako mravného obrodenia českého národa.
Prečítajte si tiež: Úspechy slovenskej atletiky
Dr. Miroslav Tyrš bol tvorcom tejto myšlienky a zakladateľom Sokola. Narodil sa v Děčíne dňa 12. septembra 1832. Celá rodina bola ťažko postihnutá tuberkulózou. Postupne mu zomreli rodičia aj sestra a tak mladý Miroslav zostal ako šesťročný sirotou.
Rástol v prostredí národne uvedomelých ľudí a pretože bol telesne slabý, navštevoval telocvičný ústav Rudolfa Steffanyho. Študoval filozofiu a privyrábal si ako platený cvičiteľ v Schmidtovom ústave. Keď sa mu nepodarilo habilitovať sa na univerzite, živil sa ako cvičiteľ v telocvičnom ústave Jána Malypetra.
Dňa 16. februára 1862 zakladá telocvičnú jednotu pražskú, ktorej dal názov Sokol. Starostom bol jeho priateľ Jindřich Fügner. Tyrš bol najskôr podstarostom, neskôr náčelníkom. Spočiatku mal plat 400, neskôr 1000 zlatých ročne. Sokolu s upísal na celý život. Pritom sa zúčastňoval aj politického života a stal sa aj ríšskym poslancom. Za činnosť v Slovanskej Lípe bol policajne stíhaný.
Celý jeho život prebiehal v stresoch. V roku 1865 zomiera Fügner. Len s najväčšími obeťami sa Tyršovi darí zachovať Sokol. S obdivuhodnou húževnatosťou vedie cvičenia a má dobré výsledky. Predsa však len smutná mladosť a životné ťažkosti zanechali hlboké stopy. Beznádejná láska k mladučkej Renáte Fügnerovej a rozličné ťažkosti ho nervove zasahujú.
V roku 1869 trpel nespaosťou a mal veľké bolesti. Odchádza na liečenie do Švajčiarska. Tam domýšľa dielo o Sokole. Po roku 1870 znovu v Prahe rozširuje svoju činnosť o estetiku a históriu. Oženil sa s Renátou Fügnerovou a je mnohostrannejšie činný V roku 1874 opäť ochorie a ide sa liečiť do Talianska.
Prečítajte si tiež: Atletický klub Žiar nad Hronom
V roku 1884 ho mali vymenovať za profesora a mala vyjsť jeho rozsiahla práca z Dejín umenia. K tomu už nedošlo pre nové nervové ochorenie. Znovu odchádza na liečenie do tirolskej dedinky Otze. Ráno dňa 8. augusta 1884 odchádza na prechádzku, z ktorej sa už nevrátil. Až po dvoch týždňoch našli jeho telo v iečke Aaše. Dňa 9.novembra ho pochovali v Prahe na Olšanoch k Jindřichovi Fügnerovi.
Miroslav Tyrš zanechal po sebe veľké dielo Sokola, ktorý sa rýchle rozšíril po Čechách, na Morave a neskôr aj na Slovensku.
Ivan Branislav Zoch
Chudobnému osvietenému kňazovi v Jasenovej na Orave sa narodil dňa 24. júna 1843 prvý zo štyroch synov Ivan Branislav. Bol nadaným a zdatným žiakom, ktorého dali roidčia na gymnázium v Banskej Bystrici, v Těšíne, v Šoporni a v Levoči. Potom študoval na univerzite vo Viedni a v Erlangene matematiku, fyziku a chémiu.
Po celý čas štúdia žil v biede a bolo uľahčením pre celú rodinu, keď sa dostal ako profesor na čerstvo založené prvé slovenské gymnázium v Revúcej. Plný nadšenia mal tento národovec najväčší úväzok a pribral si k nemu aj vyučovanie telocviku, ktorému sa naučil vo Viedni a v Erlangene v nemeckom turnérskom spolku.
Národnostné pomery sa začali veľmi nepriaznivo vyhrocovať. Zoch viedol svojich žiakov k slovenskému uvedomeniu, čo narážalo na silný odpor maďarských maďarónskych ľudí. Začali mu vyčítať, že vedie žiakov k odboju v usmerňovaní na slovanské Rusko. Bol za to väznený a vyšetrovaný. Jeho žiaci boli sebavedomí a aj ako sokoli uvedomelí.
Maďarizačné tendencie sa stupňovali a Zoch vynakladal veľké úsilie, aby ich cieľavedomou prácou tlmil. Vydával učebnice, organizoval divadlá, spevokol. Pomáhal remeselníkom, roľníkom. Pracoval ako osvetár. Veľkú činnosť vyvinul pre stavbu novej školy napriek veľkým prekýžkam maďarónov, ktorí napokon dokázali prvé slovenské gymnázium rozpustiť.
Žiaci aj učitelia sa rozpŕchli a Zoch začal organizovať odboj proti Maďarom. Nakrátko sa uchytil ako správca sudodielne v Krupine. Odtiaľ prešiel do juhoslovanského Osjeku učiť na gymnázium. Ako vynikajúceho pedagóga pozvali ho za riaditeľa nového gymnázia v Sarjeve, ale aj tu sa dostáva do rozporu s okupačnými úradmi a vracia sa do Osjeku.
Odtiaľ po rokoch prechádza ako riaditeľ na gymnázium do Petrínie, kde odchádza zo služby. Nikde neopúšťa telocivik a aj ako staručký riaditeľ v Petríniji ho vyučuje, lebo jeho prostredníctvom mohol usmerňovať žiakov výchvone aj národnostne. I.B. Zoch bol polyhisor, ktorý zasahoval do dvanástich vedných odborov. Napísal vynikajúce práce z matematiky, fyziky, meteorológie, z terminológie, z hudby, z krasopisu.
Všestranné vedomosti viedli ho k vydaniu dvoch zväzkov veľkej chorvátskej encyklopédie. Prekladal a vydával literárne diela. Rodinný život mal veľmi ťažký. Prvá manželka ho v Revúcej v ťažkej životnej situácii opustila a zanechala s dvoma malými deťmi, druhá mu náhle v Sarajeve zomrela a tretia ho v Modre doopatrovala.
Princípy Sokola
- Vlastenectvo je vyjadrením vzájomného vzťahu uvedomelých občanov národa k takej činnosti, ktorá pomáha celému národu v jeho spoločných snahách. Opiera sa o každého člena vedomého si spolupatričnosti k vlastnému národnému spoločenstvu. Vlastenectvo je ušľachtilé priznanie sa ku svojim bez toho, aby sa činnosť v záujme vlastného národa nepriaznivo prejavovala voči iným. Vlastenectvo neznamená uzavretosť voči komukoľvek inému, naopak, vyžaduje si humanistické včlenenie sa do všetkého, čo je v našom okolí a prostredí dobré.
- Bratstvo vyjadruje snahu po najbližšom vzťahu ku všetkým príslušníkom Sokola. Má sa ním prejaviť láska a spojitosť v najkrajšom zmysle slova. Členovia Sokola sa oslovujú bratmi a vzájomne si tykajú. Podobne ženy sa oslovujú ako sestry a tiež si tykajú. Bratský a sesterský vzťah sa prejavuje vo vzájomnej pomoci, podpore, v chápaní spoločných vecí tak, ako sa chápu v rodinnom vzťahu. Všetky spoločné podujatia nesú sa v znamení tohto úzkeho, demokratického a humanitného napojenia. Bratský vzťah a oslovenie opierajú sa historicky o tradície z obdobia spoločných snáh vyjadrených v Memorande slovenského národa a založenia Matice slovenskej, kde sa vzájomne oslovovali bratmi. Táto tradícia má pevné korene.
- Mravnosť je typickým znakom každého člena širokej sokolskej rodiny. Všetky atribúty v predstave človeka ušľachtilého a mravného charakterizujú každého príslušníka Sokola. Od najmladších rokov je každý vychovávaný ku všetkým znakom mravného a charakterného človeka. Preto sa vždy a za každých okolností všetky činy musia podriaďovať etickým zásadám.
- Pokrokovosť. Sokol je organizácia, ktorá je založená na princípe napredovania. Nezaostať vo vývine ani na okamih. Ak sa čo len nakrátko zastane, to je proti sokolským zásadám. Vždy treba ísť cestou pokroku, vždy vpred. Podobne ako to hlásal Ľudovít Štúr. Za novým, zlepšeným, pokrokovým. Každé ustrnutie je chybné.
Ciele SOKOLa sú vyjadrené už v základnom určení sokolskej organizácie. Vrcholnou snahou je vypestovať ľudí zdravých, zdatných, čestných a činných. Sokol má byť človek na výške telesnej i duševnej. Človek vyrovnaný, po každej stránke pekný a ušľachtilý.
Sloboda je podmienkou všetkej sokolskej činnosti; sloboda pohybu, konania, sloboda prejavu, zmýšľania, sloboda rozhodovania, sloboda pre všetkých, najmä pre národ ako celok. Len v slobode je zaručená plná sokolská činnosť. V čase uhorskej neslobody bola akákoľvek činnosť sokola zakázaná. Aj v posledných desaťročiach bolo tomu tak. Za Slovenského štátu aj za komunistického útlaku.
Pomocou telesných cvičení sa dá vypestovať človek všestranne zdatný, pevný, ktorý zdolá všetky prekážky. Dokáže prekonať všetky úskalia pri akejkoľvek činnosti. Vydrží námahu aj únavu preto, že je na ňu v cvičeniach pripravovaný. V pravidelnom, zámerne vedenom cvičení naučí sa poznávať dobré výsledky tejto činnosti. Pozoruje ich sám na sebe.
Toto konkrétne poznávanie a uvedomovanie si celého procesu výcviku a výchovy stáva sa podkladom a vierou vo všetkom, čím sa sám pričiňuje o dosahovanie výsledkov. Tu je jadro názvu od ušľachtilého vtáka, ktorý od najstarších čias bol symbolom výcviku, snaženia, dômyselnosti, mimoriadnej obratnosti a udatnosti, ale aj disciplíny.
Pre ucelenie globálneho pohľadu na Sokol uvádzame výrok prvého starostu Sokola na Slovensku MUDr. „Celý program Sokola by bol pristrihnutý na naše pomery.
V obrodeneckej dobe dňa 16. februára 1862 Dr. Miroslav Tyrš založil telocvičný spolok Sokol za účasti 75 členov. Prevaha uvedomelých národovcov vítala jeho založenie. Tyršovi najmä po organizačnej a materiálnej stránke pomáhali Jindřich Fügner. Preto sú obaja považovaní za zakladateľov Sokola. Členov pribúdalo a cvičenia sa rozšírili o mládež a ženy. Šírili sa aj na vidiek, ba dokonca aj do Ameriky, kde už v roku 1865 bolo dvadsať jednôt s takmer dvetisíc členmi.
Aj u slovenských predstaviteľov bolo toto uvedomenie známe a aj nasledovania hodné. Vieme, že už Karol Kuzmány často zdôrazňoval, že sa musíme aktívne snažiť o získavanie zdravia, sily. Aj jeho dôverný priateľ v zastrčenej oravskej Jasenovej Ctiboh Zoch (spolutvorca Memoranda slovenského národa a spoluzakladateľ Matice slovenskej) to neraz potvrdzuje. Synovi, budúcemu zakladateľovi Sokola na Slovensku Ivanovi Branislavovi v iste z 1. marca 1865 do Viedne píše: „ Branislave, keď Ty tak duchom aj telom veľmi pracuješ, to bude mať iste dobré účinky a Tvoja sila sa obrovsky zmôže. Veru len obrovská duševná a telesná sila môže veľké práce podnikať a prebrať na seba.
Otcove múdre rady a I.B. Zochova pravidelná návšteva nemeckého turnérskeho, cvičebného spolku v Erlangene a vo Viedni priviedli o rok neskôr v roku 1866 mladého nadšeného profesora prvého nášho gymnázia v Revúcej ku pravidelnému cvičeniu so žiakmi, sokolmi. Po niekoľkých rokoch vydareného cvičenia prikročil ku zakladaniu Sokola. Nielen v revúcej, ale po celom Slovensku. Viedol cvičenia tak, že na jeho dobu boli na úrovni najlepších. V tom čase už mal vedomosti o pražskom Sokole a odoberal jeho časopis. Českú organizáciu si vzal ako vzor, hoci ju poznal len z tlače.
Vo vlastnom cvičení sledoval oveľa širšiu škálu ako bola v Nemecku (prostné náraďové), aj širšiu ako mal Tyrš (prostné, náraďové, úpoly a skupiny). Aj pri verejných cvičeniach postúpil mimoriadne dopredu, lebo v období, keď Tyrš ešte cvičil na počítanie a z času na čas so sprievodom spevu a hudby národných piesní, Zochovi k jeho telocvičnej skladnbe so žiakmi revúckeho gymnázia zločil sprievodnú hudbu „Spevy sokolov tatranských“ Ľudovít Vansa.
Pretože Zoch bol presvedčený, že len školské cvičenie mládeži nestačí a uvedomoval si vysoké hodnoty spolkového telocviku, pripravoval sokolských žiakov na škole k tomu, aby si sami viedli cvičenia, aby ich írili po Slovensku a zakladali telocvičné spolky.
V Pešťbudínskych vedomostiach píše, že v Nemecku je okolo stotisíc turnérov, v Čechách rozmach Sokola a v Uhorsku sú len tri telocvičné spolky. V nasledujúcom článku predklaá konkrétne pokyny verejnosti aj hasičskými združeniami ako zakladať na Slovensku telocvičné jednoty. O Revúcej píše, že sa tam Sokol rýchle ujal, hoci sa o tom vedú v meste rozličné reči.
Napokon Zocha maďaróni obvinili, že cvičí žiactvo v zbroji, že úžíva ruské velenie, čo boli výmysly. Výsledky uvádzané na verejnosti boli výborné. Závisť a obavy maďarskej verejnosti dokázali dostať Zocha do väzenia (v roku 1867) usilujúc sa obviniť ho z príprav na vzbury podobné udalostiam národného povstania vedeného Hurbanom, Hodžom a Štúrom.
V krátkom návode k vyučovaniu v telocviku opisuje stručne cvičenia tak, ako ich už počas ôsmich rokov vykonával v Revúcej s chlapcami a dva roky s dievčatami. Cvičebný úbor mal podľa nemeckého vzoru. Čiapky so sokolským perom podľa sokolského vzoru. Po spoločnom cvičení prostných nasleduje cvičenie v družstvách.
Hoci ťažiskom sú náraďové cvičenia (vzor Eiselen a Tyrš), doplňuje ich na svoju podobu veľmi pokrokovým cvičením v behoch, preskokoch, ľudových tancoch, čo je vec celkom originálna a ukazuje na vernosť prostrediu, z ktorého vychádza. Po trpných cvičeniach nasledujú hry, pretekanie (aj plávanie, v zime korčuľovanie) a výlety. Veľmi zdôrazňuje všestrannosť a metodický postup, ktorý si vyžaduje vzornú prípravu.
Zoch, podobne ako Tyrš, si vypracoval vedecky podloženú terminológiu, ktorou by sme si aj dnes mohli mnohé zlepšiť. Pre uvádzanie do praxe nenachádzal dosť obetavých a snaživých ľudí, hoci vieme, že snahy o zakladanie sokolských jednôt bol už v Tisovci, v Martine (1871) a aj v ďalších slovenských mestečkách.
Zoch veľmi zanevrel na maďarónsku spoločnosť a zorganizoval odbojovú skupinu Getsemane, v ktorej združil vlastencov k odboju a k pomoci postihnutým. Stal sa správcom sudo dielne v Krupine, ale čoskoro prijíma miesto učiteľa na gymnáziu v Osjeku. Dr. Ivan Branislav Zoch tak našiel útočište v Slavónii a v Chorvátsku.
Maďari povolili založiť český Sokol v Budapešti. Vieme, že tieto cvičenia navštevovali tajne aj naši poprední Slováci ako Milan Hodža, Juraj Slávik, generál Rudolf Viest, veliteľ čs. divízie, ktorú vytvoril už v roku 1940 vo Francúzsku a neskôr najvyšší veliteľ vojska v Slovenskom národnom povstaní a ďalší významní slovenskí dejatelia.
Nikde na Slovensku nebolo možné nastoľovať myšlienku o slovenskom Sokole, lebo stupňovanie maďarizácie postupovalo až natoľko, že Slováci už nemohli pôsobiť ani na školách ako učitelia.
Zatiaľ sa v Čechách vytvorila Česká obec sokolská, stanovy ktorej schválili v roku 1888. bola rozložená do jedenástich žúp. Tie združovali jednoty a vyvíjali úspešnú činnosť završovanú sokolskými zletmi. ČOS sa stala členom európskych telocvičných spolkov. V roku 1904 po šiestom zlete združovala 37 žúp so 645 jednotami.
Prvý slovenský sokolský zbor bol založený v USA, v Chicagu v roku 1892 a po ňom v New Yorku v roku 1893. Tie sa združili do slovenskej telocvičnej jednoty Sokol. Od roku 1904 tvorí členskú základňu 9183 organizovaných príslušníkov v 242 mužských zboroch, 94 ženských a 54 dorastových.
P.O. Hviezdoslav a Hurban Vajanský udržiavali s americkými slovenskými sokolmi veľmi úzke styky, posielali články aj básne. Keď v roku 1907 po piatom sokolskom zlete prišli slovenskí sokoly z Ameriky do Turčianskeho Sv. Martine.
Napriek veľkému útlaku sa podarilo založiť Sokol v Žiline v roku 1908. Veľkou nádejou sa ukazoval rok 1912, keď sa na šiestom sokolskom zlete zúčastnilo sto Slovkákov vedených P. Mudroňom. Po tomto zlete americkí slovenskí sokoly, ktorí cvičili skladbu s valaškami navštívili Turč. Sv. Martine.
Po utvorení Československej republiky už koncom roku 1918 boli založené prvé dve sokolské jednoty v Skalici a v Stupave. Potom v roku 1919 sa už zakladali jednoty na celom Slovensku. Veľkou propagáciou Sokola v prvých poprevratových rokoch bolo to, že sokolské pluky z Čiech prišli vyhnať zo Slovenska maďarské vojská Bélu Kúna, ktoré znemožňovali ustanovenie slovenských vládnych inštitúcií.
Boli to sokolské dobrovoľnícke skupiny. MUDr. Vavro Šrobár ako splnomocnenec pre správu Slovenska mohol vykonávať jemu zelenú úlohu len pod ochranou narýchlo novovytvoreného dobrovoľníckeho vojska sokolského nazývaného strážou slobody. Stali sa záštitou kriesiaceho sa politického života Slovákov.
Zmena stanov HCZM
Dňa 12.6.2014 o 17:00 hod. sa v telocvični na Robotníckej škole uskutočnilo mimoriadne valné zhromaždenie zvolané na základe 3/5 väčšiny členov výboru HCZM. Jediným bodom MVZ bola zmena stanov na základe dodatku.
Dodatok č. 8:
- Viesť deti a mládež ku športovej činnosti, kultúre a vytvárať podmienky pre športové vyžitie aj v rôznych iných druhoch športu (napr. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13.
- Organizovať športové kurzy, prednášky a semináre pre fyzické osoby /resp. 14. 15. 16.
- Obhajovať záujmy svojich členov a umožňuje podľa svojich možností zvyšovanie kvalifikácie trénerov / napr. 17. 18.