Dnes si museli juniori odtrpieť najhoršie podmienky v sezóne. Pokljuka bola zasypaná snehom a 23 až 24-minútový šprint trval víťazovi rovnú polhodinu. V Pokljuke včera aj dnes husto snežilo, takže pretekári súťažili na hranici regulárnosti. Pasovali sa s ultranáročnou traťou. Najlepšie si so všetkým poradil Igor Malinovskij. Trojnásobný juniorský majster sveta z Osrblia minul raz a porazil rovnako strieľajúceho kolegu Saida Chaliliho o necelé štyri sekundy, ktoré zlatý medailista z vytrvalostných pretekov stratil na trati.
Po veľmi dobrom bežeckom výkone našich chlapcov vo vytrvalostných pretekoch sa naše nádeje upierali na šprint, kde sa v prípade dobrej streľby mohli popasovať o výborný výsledok a vytvoriť si aj dobrú pozíciu do stíhačky. Ako prvý z našich vyštartoval Tomáš Sklenárik. V prvom krátkom okruhu bol medzi tými rýchlejšími, no na ležke zažil absolútnu pohromu. Trápil sa tam minútu a minul až štyri terče. Bohužiaľ, bolo po pretekoch a vyvstávala otázka ako to bude so stíhačkou, pretože polovica štartovej listiny sa do nej pozrieť nemohla.
Nádej sa definitívne rozplynula po druhej zastávke na strelnici, kde nechal ďalšie tri terče a po odkrúžení veľmi ťažkých siedmich trestných kôl mu už nohy ani nemohli dobre fungovať. Konečná strata v cieli sa vyšplhala na 5:25 a obsadil 75. Matej Baloga mal z našich pred šampionátom najvyššie ciele, no všetky prognózy šli bokom, keď v prvom kole stratil až 51 sekúnd a bol z našich najpomalší. Bolo zjavné, že niečo nie je v poriadku. Minul síce iba raz, no v druhom kole odstúpil z pretekov. Dôvodom bola choroba.
Aj Róbert Valenta odštartoval v prvom kole svoj výkon oveľa pomalšie ako vo štvrtok. Pohyboval sa až okolo päťdesiateho miesta. Keď k tomu pridal minely hneď na prvých troch terčoch, aj v jeho prípade bolo vymaľované. Vo zdvojených okruhoch dostal až 1:44 na trati a opäť nezasiahol terč prvými troma výstrelmi. Demotivovaný pokračoval do posledného kola a v cieli mu namerali stratu 6:12. Bolo z toho 83. Lukáš Ottinger v týchto snehových podmienkach a na základe pozorovaní slovenských predchodcov nemal veľké nádeje a aj on zaostal za svojim výkonom zo štvrtka. Na ležke nechal tretí so štvrtým terčom a na stojke zasa nezdolal prvý s posledným. Na trati dostal cez tri a pol minúty, a tak ho klasifikovali na 71. pozícii s mankom 4:55. Po sľubnom štvrtku prišla v sobotu totálna katastrofa. Matiaškovci môžu ísť dnes domov.
Ruska Valeria Vasnecová dnes opravila svoje zlyhanie na poslednej položke vo vytrvalostných pretekoch a aj napriek jednej chybe si bez problémov prišla po triumf v rýchlostných pretekoch. Podmienky na trati i strelnici sa dievčatám príliš nezlepšili a aj juniorky s kadetkami si vyskúšali náročné preteky. Všetkým bolo jasné, že Vasnecová má takú bežeckú formu, že vyhrá aj s jednou chybou, no dve už boli na vážkach. Napokon sa ukázalo, že by si druhú minelu už dovoliť nemohla, pretože by ju prekonala krajanka Polina Ševninová.
Prečítajte si tiež: Využitie kladkového luku
Zo Sloveniek si najnižšie číslo vyžrebovala Henrieta Horvátová a hneď od úvodných metrov bolo jasné, že zázraky sa medzi časom nediali. V prvom okruhu bola pomalšia od Rusky Vasnecovej o 69 sekúnd. Opäť sa jej nepodarilo ideálne zvládnuť položku a po ležke musela odkrúžiť dve trestné kolá. Bola teda hlboko v ôsmej desiatke. V druhom kole to bolo z jej strany trošku rýchlejšie a konečne jej vyšla aj položka. Po nule na stojke sa posunula do piatej desiatky, ktorú ale neudržala. V cieli ju klasifikovali s mankom štyroch minút na 57.
Veronika Machyniaková podala vo štvrtok na trati horší výkon ako Horvátová, tak sme boli zvedaví, či zdolá mladšiu krajanku aspoň dnes. V úvodnom kole boli rovnako rýchle, no Veronike sa podarilo odísť do toho druhého bez straty času v trestnom okruhu. Napriek tomu ale nebola na bodoch s mankom 1:12. Nasledujúcich 2500 metrov zvládla najlepšie. Nakúpila iba 57 sekúnd a živila nádej na pekné body. Nemohli by ale prísť dve chyby, ktoré si musela odpykať a razom bola vzadu. Zo 47. pozície po druhej streľbe bola konečná 49.
Veronika Haidelmeierová sa chcela po štvrtku oklepať a ukázať sa na strelnici. Podarilo sa. Na ležke mala tretí najrýchlejší strelecký čas a odchádzala s nulou. Škoda len, že na trati dostala minútu a pol a bola až 58. Aj v druhom kole jej manko narastalo rapídne a zdalo sa, že na stíhačku to bude chcieť druhú nulu. Tá ale neprišla, nezdolala psychologický posledný terčík. Opäť ale bola rýchla a zaslúži si za rýchlosť streľby i presnosť pochvalu. V závere ešte dostala cez dve minúty a obsadila až 70.
Laura Chovanová na tom bežecky nebola až tak zle ako Haidelmeierová, no vo štvrtok zle strieľala na ležkách. To nezlomila ani dnes, minula dvakrát. Okamžite bola úplne vzadu a z toho sa už nedalo vyhrabať. Na stojke ešte nechala posledný terč a s bilanciou 2+1 sa musela uspokojiť až s 83. Po chlapčenskej katastrofe sa aspoň dve dievčatá dostali do stíhacích pretekov. Machyniaková i Horvátová dokázali svoje výkony mierne stupňovať, no ich forma nie je dostatočná na to, aby sa s dvomi chybami pozreli do prvej polovice výsledkov. Veronika už bola aspoň rýchlejšia ako Henrieta, no bolo to dané horším výkonom mladej pretekárky, ktorá klesla v tomto ukazovateli o dvadsať miest. Haidelmeierová už ukázala svoje strelecké umenie, no v tejto konkurencii na trati nárok na úspech nemala.
V nedeľňajších rýchlostných pretekoch v rámci II. kola Stredoeurópskeho pohára a III. kola Slovenského pohára - Viessmann Cup-u v biatlone v Osrblí zvíťazili v hlavných kategóriách Tomasz Sikora a Anastasia Kuzminová. V nedeľňajších rýchlostných pretekoch v rámci II. kola Stredoeurópskeho pohára a III. kola Slovenského pohára - Viessmann Cup-u v biatlone v Osrblí zvíťazili v hlavných kategóriách medzi mužmi Poliak Tomasz Sikora a najrýchlejšou ženou bola slovenská reprezentantka Anastasia Kuzminová. Vo všetkých mládežníckych kategóriách od mladších dorastencov až po juniorov zvíťazili českí biatlonisti.
Prečítajte si tiež: MSJaK Osrblie a juniorský svetový pohár
Výsledky - rýchlostné preteky:
- MUŽI (10 km): 1. Tomasz Sikora (Poľ.) 25:16,6 min (0 trestných okruhov), 2. Rafal Lepel (obaja Poľ.) +1:19,1 (0), 3. Tomáš Krupčík (ČR) +1:20,5 (2), ... 6. Tomáš Hasilla +2:15,9 (2), 9. Norbert Gröne (obaja KB Valaská-Osrblie) +3:00,0 (3), 12. Lukáš Olejár (TU Zvolen) +4:02,9
- ŽENY (7,5 km): 1. Anastasia Kuzminová (VŠC Dukla Banská Bystrica) 23:10,4 (4), 2. Jitka Landová +25,1 s (2), 3. Lea Johanidesová (obe ČR) +30,1 (2), 4. Lucia Šímová +36,6 (0), ... 7. Terézia Poliaková (obe KB Valaská-Osrblie) +1:30,1 (3)
- JUNIORI (10 km): 1. Lukáš Dostál (ČR) 27:31,5 (1), ... 8. Ľubomír Lapin (VŠC Dukla Banská Bystrica) +2:37,2 (2)
- JUNIORKY (7,5 km): 1. Dominika Zelinková (ČR) 25:22,4 (3), ... Slovenky neštartovali
- ST. DORASTENCI (7,5 km): 1. David Tolar (ČR) 21:31,9 (2), ... 9. Martin Kupec (ŽP Šport Podbrezová) +3:03,4 (3)
- ST. DORASTENKY (6 km): 1. Světlana Zajíčková (ČR) 21:42,9 (0), ... 8. Katarína Valašťanová (Fan klub Banská Bystrica) +2:29,4 (4)
- ML. DORASTENCI (6 km): 1. Tomáš Cimr (ČR) 22:34,0 (3), 2. Šimon Bartko (Prešov) +11,0 (4)
- ML. DORASTENKY (6 km): 1. Natálie Jurčová (ČR) 24:08,7 (2), 2. Nikola Lapinová (VŠC Dukla Banská Bystrica) +25.9 (2)
- VETERÁNI: do 45 rokov (7,5 km): 1. Peter Luptovský (KB Vyhne) 27:05,8 (4) nad 45 rokov (7,5 km): 1. Aleš Dytrt (ČR) 27:00,0 (5), 2. Ján Berčík (Čierny Balog) +0,3 (4)
- VETERÁNKY (6 km): 1. Oľga Konůpková (MŠK Liptovský Hrádok) 28:18,1 (3)
Martin Otčenáš v týchto dňoch oficiálne ukončil kariéru, počas ktorej sa zúčastnil na zimných olympijských raz v behu na lyžiach a dvakrát v biatlone. Stále pôsobí vo VŠC Dukla Banská Bystrica, kde sa venuje príprave športovcov a logistike športového centra. Svojim nasledovníkom drží palce. Viac o kariére 33-ročného už bývalého pretekára sa dočítate v nasledujúcom rozhovore. Martin Otčenáš sa narodil 25. augusta 1987 v Poprade. Keď mal tri roky, vďaka otcovi Dušanovi si prvýkrát nasadil lyže. Od siedmich rokov sa venoval behu na lyžiach v klube ŠKP Štrbské Pleso pod vedením Viery Klimkovej. V juniorskej kategórii získal bronz v štafete na EYOF vo švajčiarskom Monthey 2005.
Medzi bežcami na lyžiach štartoval aj na ZOH v talianskom Turíne 2006 a na majstrovstvách sveta v japonskom Sappore 2007. Následne presedlal k biatlonu, v ktorom sa uviedol 15. miestom v rýchlostných pretekoch na juniorských majstrovstvách Európy 2008 v českom Novom Měste na Morave. Na európskom šampionáte v ruskom Ťumeni 2016 si pripísal v mix štafete striebro. Slovensko reprezentoval v biatlone aj na ZOH v ruskom Soči 2014 a v juhokórejskom Pjongčangu 2018. V uplynulej, záverečnej sezóne kariéry, skončil na 13. mieste v rýchlostných pretekoch na majstrovstvách sveta v talianskej Anterselve. Je štvornásobný majster sveta v letnom biatlone. Počas aktívnej činnosti pôsobil vo VŠC Dukla Banská Bystrica, v ktorej je zamestnaný aj v súčasnosti.
Váš otec Dušan pôsobí v servisnom tíme slovenských biatlonistov, pričom je hlavný servisman. Priviedol vás k športu práve on? Pochádzam z Tatranskej Štrby a začal som vďaka otcovi. On bol aj môj prvý tréner. Najprv som si vyskúšal zjazdové lyže ako trojročný. Na bežky som sa postavil, keď som mal sedem-osem rokov. Postupne som sa začal vážnejšie venovať behu na lyžiach, otec bol, samozrejme stále pri mne. Mal som však trénerku Vieru Klimkovú v ŠKP Štrbské Pleso. Za tento klub som súťažil až do prechodu k biatlonu v 18 rokoch. Ako pokračovala vaša kariéra v juniorskom veku? Juniorské pôsobenie hodnotím pozitívne. Už ako starší dorastenci sme sa spolu s kolegom Ferom Janečkom, s ktorým som bol „parťák“ až do spomínaného prechodu k biatlonu, zúčastnili na juniorských majstrovstvách sveta.
Pretekali sme sa tam s o dva roky staršími bežcami. Spolu sme zažili aj zimný Európsky olympijský festival mládeže (EYOF) vo švajčiarskom Monthey 2005, na ktorom sme získali bronzovú medailu. Následne som sa dostal v bežeckom lyžovaní aj na zimné olympijské hry v Turíne 2006 a v ďalšom roku na majstrovstvá sveta dospelých do Sappora. Kedy prišlo rozhodnutie, že sa stanete biatlonistom? Keď prechádzaš z juniorskej kategórie medzi seniorov, je to zložitejšie. Nevieš, či budeš naďalej športovať alebo pôjdeš študovať na vysokú školu. Potrebuješ výsledok, aby ťa zamestnali v niektorom zo športových centier.
Zaznamenal som síce 18. miesto na majstrovstvách sveta juniorov v behu na lyžiach, pričom som súťažil s pretekármi ako Northug, Hellner, Cologna a podobne, no nestačilo to. Vážim si, samozrejme, tieto umiestenia, avšak rozhodol som presedlať na biatlon. Najviac ma presviedčal Martin Bialek, ktorý v tom čase pracoval ako servisman bežcov na lyžiach. Stretol som sa s trénermi z VŠC Dukla Banská Bystrica. Porozprávali sme sa o tom, aké podmienky sú mi schopní vytvoriť. Na základe toho som sa rozhodol prestúpiť k biatlonistom. V biatlone ste ešte stihli jednu sezónu v juniorskej kategórii. Myslíte si, že ste prešli vtedy náročnú cestu? Hneď v roku 2008 som štartoval na majstrovstvách sveta juniorov v Ruhpoldingu a dostal som sa do reprezentácie. Potom som súťažil na juniorskom európskom šampionáte v českom Novom Měste na Morave. Vzhľadom na to som sa rozhodol, že sa budem seriózne venovať biatlonu. Nezískal som síce vtedy medailu, avšak 15. miesto v rýchlostných pretekoch bolo povzbudivé.
Prečítajte si tiež: Slovenský biatlonový úspech
Spomínate si celkove na vašu biatlonovú kariéru v pozitívnom duchu? Bolo to pestré, čo sa týka výsledkov. Myslím si, že sme utvorili celkom dobrú partiu. Stretol som sa ešte s chalanmi, ktorí si pripísali viacero kvalitných výsledkov, ako boli Marek Matiaško, Miro Matiaško, Paľo Hurajt, Maťo Kazár či Dušo Šimočko. Naša tréningová skupina mala veľký počet pretekárov a do určitého času som sa od týchto pretekárov mal čo učiť. Hlavne som bol rád za to, že som im stačil bežecky a niekedy som ich dokonca predbehol. Streľba však u mňa bola sem-tam o náhode. Nemal som ju zvládnutú tak, ako by sa patrilo. Okrem iného ste získali striebro na majstrovstvách Európy, štyrikrát ste sa stali majstrom sveta v letnom biatlone a skončili ste na 13. mieste na posledných MS v Anterselve. Vážite si tieto úspechy najviac?
Každý úspech má pre mňa určitú hodnotu, keďže som sa k nemu musel dopracovať v určitom období. Žiadny z nich by som však extrémne nepovyšoval alebo jeho hodnotu neznižoval. Všetko bolo tak, ako má byť. Niekedy sa to mohlo však skončiť oveľa lepšie. Najviac ma mrzia zimné olympijské hry v Pjongčangu, keď som mal rýchlostné preteky rozbehnuté vynikajúco. Bohužiaľ, „stojku“ som vôbec nezvládol. To, aby mi táto streľba vyšla, by som možno vymenil za iné úspešné preteky. Podľa mňa som mohol vtedy skončiť do ôsmeho miesta, pričom som ostal navždy druhý po prvej streleckej položke. Zúčastnili ste sa na ZOH v Turíne 2006 ešte ako bežec na lyžiach, v Soči 2014 a v Pjongčangu 2018 už ako biatlonista. Ako vám trojo hier utkvelo v pamäti? V Turíne som bol ešte mladý, avšak extrémne som to neprežíval. Povedal by som, že to bolo trochu „roztrúsené“, keďže naša olympijská dedina sa nachádzala mimo celkového diania.
Hry v Soči by som označil za najkrajšie, pretože sa odohrávali v peknom horskom prostredí. Taktiež ZOH v Pjongčangu mali niečo do seba, avšak chcel som tam dosiahnuť lepšie výsledky. Neboli síce až také zlé, ale pripravil som sa na ne oveľa lepšie, než by naznačovali moje umiestenia. Čo pre vás celkovo znamená pojem olympijské hry? Ide o sviatok všetkých športovcov, na ktorom majú možnosť zapísať sa do pamäti ľudí. Zároveň je to odmena pre športovca za celoživotnú drinu. Spomínali ste bratov Matiaškovcov, Pavla Hurajta, Mateja Kazára alebo Dušana Šimočka a v tíme ste mali v pozícii servismana dokonca otca. Boli vám práve oni počas kariéry najbližší?
S otcom som sa paradoxne stretával viacmenej iba na pretekoch, keďže servismani mali vždy veľa práce pri príprave lyží. Málokedy sme spolu trávili čas v hoteli. Býval som najprv s Marekom Matiaškom, následne s Paľom Hurajtom počas jeho posledných biatlonových rokov a uplynulé sezóny s Maťom Kazárom. Ako som sa vyjadril, všetci chalani sme utvorili výbornú partiu. Navštívili ste veľa dejísk, kde sa odohrávali preteky a sústredenia. Ktoré z nich ste si najviac obľúbili? Na sústredeniach som mal najradšej pravdepodobne rakúske strediská Ramsau a Obertilliach, v minulej sezóne sa mi páčilo aj vo švajčiarskom Lenzerheide. Rovnako by som spomenul švédske Idre a nórsky Sjusjoen, v ktorých sme mali výborné podmienky. Čo sa týka pretekov, tak každé miesto malo svoje pozitíva i negatíva.
Vyslovene by to však bola talianska Anterselva, ktorá sa nachádza v krásnom prostredí a prichádza tam vždy veľa divákov. Rakúsky Hochfilzen sa mi takisto pozdával. Nové Město na Morave je zaujímavé, keďže toto stredisko sa veľmi zmenilo. Keď som sa tam pripravoval ešte ako bežec na lyžiach, v podstate tam nebolo žiadne zázemie. Teraz tam vybudovali také stredisko, že Čechom môžeme len závidieť. Takisto v ruskom Ťumeni majú vybudovaný neskutočný komplex. Máte aj nejaký zážitok, na ktorý rád spomínate? Vždy som zažil niečo, čo mi utkvelo v pamäti. Rád si spomínam na preteky, kam chodili slovenskí fanúšikovia. Veľmi príjemné boli stretnutia s nimi napríklad v Kanade alebo v iných vzdialenejších krajinách.
Pre zaujímavosť - viete, koľko ste minuli pažieb, lyží a nábojov? Pažby som mal tri. Čo sa týka lyží, tak každú sezónu som využil maximálne 18 párov. Mohlo ich byť okolo sto, nepočítal som to však presne. Počas uplynulých rokov, keď som trénoval s manželkou Nataliou, som vystrieľal 13-14-tisíc nábojov. Predtým to bývalo tak do 10-tisíc, pričom celkovo to mohlo byť za 12 rokov viac ako 100-tisíc. Mali ste zdravotné problémy s platničkou, čo ovplyvňovalo mnohokrát aj výkony. Kedy však „padlo“ definitívne rozhodnutie, že ukončíte kariéru? Oficiálne som sa vyjadril pred dvoma týždňami. Vnútorne som už vedel ku koncu leta, že sa nebude dať pokračovať. Mal som dlhší tréningový výpadok.
Človek cíti, že by mu trvalo príliš dlho, kým by sa vrátil. Z ďalšej strany koronakríza prinášala neistotu, vzhľadom na to neviete, čo bude. Čo sa týka zimných olympijských hier v Pekingu 2022, tak ešte je do nich dosť času, ale návrat už skôr neprichádza do úvahy. Momentálne nešportujem takmer vôbec. Budete sa biatlonu venovať nejakým spôsobom aj po kariére napríklad v pozícii trénera či servismana, keďže manželke Natalii pomáhate v zabezpečení tréningov jej v zverencov v klube ŠKP Banská Bystrica? Áno, snažím sa manželke pomôcť. Má tam dosť detí, avšak uvidím, či budem pri biatlone. Zatiaľ ma nikto zo slovenského tímu neoslovil. Uvidím, či bude záujem o moje služby. Stále som však profesionálny vojak a pracujem vo VŠC Dukla Banská Bystrica.
Podieľam sa na zabezpečovaní prípravy športovcov a logistiky chodu športového centra. Máme tu viacero mladých pretekárov, ktorí si pripísali úspechy v mládežníckych kategóriách ako Šimon Bartko, Matej Baloga či Tomáš Sklenárik. Mohli by nadviazať na výsledky vašej generácie? Držím chlapcom palce. Medzinárodná konkurencia je veľmi široká. Viem, čo stojí úsilia a námahy dostať sa vôbec na preteky Svetového pohára. Želám im, aby im to išlo čo najlepšie. Mali by ste nejaký odkaz pre nádejných biatlonistov? V prvom rade treba trénovať a naplno sa venovať športu. Priateľky, počítač či internet budú aj po biatlonovej kariére. Mali by počúvať trénerov, pod ktorými pracujú. Nech sa snažia myslieť pozitívne a nenechajú sa odradiť, aj keď sa nedarí.
Máme za sebou prvý trimester v biatlonovom Svetovom pohári. Je výborné, že sa uskutočnili všetky svetové súťaže podľa plánu. Pri sestrách Fialkových sme boli zvyknutí na ich perfektné výkony. Všetko nasvedčuje tomu, že sa ich výkonnosť postupne zlepší a na februárových majstrovstvách sveta sa dostanú na želanú úroveň. Ich decembrové trápenie sme prežívali veľmi ťažko. Všetci sme očakávali, že zopakujú to najlepšie z minulej zimy, či možno pridajú aj čosi viac. Zatiaľ sa to tak nejavilo. Veríme, že sa to u nich zmení už v januári. Baby vyzerajú byť spokojné s tým, ako pracovali v lete a na jeseň, pretože tomu nasvedčovali výsledky testov i kontrolné body do začiatku zimy. Žiaľ, pred spustením sezóny sa ako tím nevyhli pozitívnym testom na koronavírus. Veríme, že už to ide u nich správnym smerom.
Čo sa týka pohľadu na ženský tím v decembri, doplácame, žiaľ, na generačnú medzeru. Okrem Fialkových nemáme žiadne dievčatá v najvýkonnejšom biatlonovom veku. Za nimi sú mladé, zväčša ešte juniorky. Potrebujeme dostať juniorky na úroveň žien, ale zase nemôžeme nič preskakovať. Horvátová ukázala v decembri niekoľko pekných výkonov. Veronika Machyniaková, ktorá už opustila juniorskú kategóriu, mala v decembri perfektnú streľbu, ale bežecky je na tom podobne ako vlani. S tým nie je spokojná ani ona a ani my, keďže mala vytvorené podmienky na zlepšenie. Ostatné juniorky by mali byť medzi sebou na približne rovnakej úrovni. Smerčiaková a Júlia Machyniaková sa dostali pri neúčasti Fialkových v Kontiolahti do Svetového pohára iba z pozície náhradníčok.
Musíme mať na zreteli, kde majú naše mladé nastavené ciele, a to na svetový juniorský šampionát na prelome februára a marca. Pri nich nemôže byť príprava na celé štyri mesiace súťažnej sezóny. Nad mladými by som nelámal palicu za ich výkony vo „sveťáku” v decembri. Neboli na ne pripravované. Muži sa oproti vlaňajšiemu decembru zlepšili bežecky. Vidieť to u Šimu i Hasillu, ktorý sa pripravuje veľkú časť zimy pod Kuzminovým vedením. Aj keď to zatiaľ nestačilo na zisk bodov vo Svetovom pohári, čiže na prvú štyridsiatku, čím sme trochu sklamaní, veríme v lepšiu druhú časť zimy. Obaja mali viackrát blízko k bodom a veríme v gradáciu formy postupne k februáru a majstrovstvám sveta v Pokljuke.
Bartka limitovala streľba, lebo bežecký výkon zostal približne na rovnakej úrovni ako vlani. Má nízku, 54-percentnú úspešnosť zásahov do terča, čo je sklamanie. Baloga beží prvú sezónu vo Svetovom pohári a zvyká si. Aj jeho limituje 70-percentná streľba. Pripravovali sa spoločne, zo strany zväzu mali vytvorené podmienky, aké potrebovali. Čakáme ich zlepšenie. V Pohári národov je to pre ženský i mužský tím tesné z hľadiska počtov a máme na mysli účasť v olympijských štafetách v Pekingu 2022. Keďže očakávame posun Fialkových na svoje pozície, plus tretie a štvrté miesto v ženách bude mať lepšie obsadené ako vlani, mali by stúpať v Pohári národov. To by mohlo platiť aj pre mužov.