Nie je veľa tradičných „maratónskych“ akcií, na ktorých by som za ten čas, čo jazdím, nebol pozrieť. BBB Vlko Hron MTB patril medzi jednu z nich. Dôvod bol vždy prostý. V ten istý dátum sa zakaždým konal aj obľúbený maratón u susedov - AUTHOR Šela maratón. Lenže tento rok veterná kalamita presunula jeho konanie na koniec sezóny a padlo rozhodnutie ísť konečne pozrieť Bystričanov na už 13. ročník podujatia.
Podujatie organizuje CK Vlkanová (z Vlkanovej) a koná sa v dedine Hronsek, takže pomenovanie už mi je jasné - prípadne to ešte môže byť aj vďaka rieke Hron . Každopádne, okolo 8:00 parkujem, prechádzam cez naozaj pekný park pri zámočku a zapisujem sa na 50 km dlhú trať. Stretávam Jána Halíka a spolu ideme roztočiť nohy na úvodné metre trate. Jej dĺžku poznám, ale akosi sa nemôžem dopátrať k výškovému profilu, prípadne aspoň k hodnote prevýšenia. Tuším, že to bude na štýl menších „brdkov“ a neustále hore-dole. A hlavne budeme jazdiť ako v lete, pretože už teraz ráno je poriadne teplo.
Postupne sa zliezajú ďalší a zíde sa naozaj pekná účasť a konkurencia. Na štartovej čiare vpredu je tesno a ešte si na poslednú chvíľu vyzliekam spodné tričko, ktoré odložím do stánku tradičného „spíkra s kávou“, Romana Barényiho. Inak, okrem našej päťdesiatky bol v ponuke ešte 30 km dlhý variant a tiež dvojica 8 km a 2 km pre deti a rodiny.
Trať a jej charakteristiky
Konečne sa od spoluorganizátora a kamaráta Paľa Krnáča dozvedám na poslednú chvíľu nejaké info. Hlavne mi hovorí o peknom kopci Kozlínec, na ktorý sa bude štverať v akýchsi siedmich stupňoch, z čoho každý je pekne strmý, no záverečný najviac. Preto sa celé stúpanie volá aj ľudovo sedem vŕškov . Mám aspoň nejaký referenčný bod a o 9:45 sa môžeme do toho pustiť naplno.
Resp. Všade sa poriadne práši, ale nedávne búrky zanechali občasné kaluže a trochu šmykľavejšie úseky v lese. Rýchly zjazd, rovina a akoby uzatvárame menší okruh. Hneď ďalší strmý kopec už definitívne vytvorí skupinky, ja sa dostávam k tradičným tohtoročným súperom ako Andrej Kubiš, Lech Kaweci, či Dano Kučera. Zo začiatku mi tradične trvá, než sa trochu rozbehnem a cítim únavu, ale pomaly rozbieham motor. Krajina okolo ubieha doslova letecky a neustále striedanie svetlo/tieň robí rýchle zjazdy celkom nepríjemné a treba sa sústrediť.
Ku koncu sa to mierne zdvihne, Andrej s Danom za to berú a musím si to potom dorážať na rýchlych lúkach. Skutočne ostrá pravá zákruta do lesa a hneď poriadna stojka prekvapí, ale Eagle dovolí skutočne prasiť . O malú chvíľu už mám vzadu 50 a doťahujem sa. Akurát Dano dnes v kopci ide ako píla, takže s Aďom a Filipom Kušnýrom vytvoríme nakoniec trojičku.
Za naozaj dlhou lúkou čaká bufet, za ktorým sa opäť stúpa a vidíme aj úplné čelo, kým znovu nezamierime do lesa. V dlhom tiahlom stúpaní po zvážnici sa striedame a vypľuje nás do pekných a hravých singláčov. Tie sa po chvíli opäť zlomia smerom nahor a začínam mať pocit, že to je ten kopec, o ktorom mi hovoril Paľo. Vidím, že Aďovi ani Filipovi to v tom najstrmšom až tak nechutí a v tých finálnych častiach si vytvorím náskok. Ten posledný úsek mal skutočne najviac percent a môžeme sa pustiť do zjazdu, kde sa strieda širší chodník cez les a pekné singláčiky.
Inak, musím pochváliť značenie a celkovú organizáciu, pretože ani na chvíľu som nemal pochyby, kam treba ísť a kde bolo potrebné, vždy niekto stál a ukazoval. Taktiež trať tvoril rozumný mix „oldschool“ zvážnic a hravých chodníčkov, ktoré vždy osviežili.
Záver preteku a celkový dojem
V dlhom zjazde nechýbali rôzne hravé pasáže cez les a ako z neho vyletím, pripájam sa na cestu a z pravej strany sa o chvíľu pridajú aj jazdci z kratšieho, 30 km dlhého variantu. Razom je ľudí okolo ako maku, ale opäť žiadny problém sa dohodnúť pri obiehaní. Vôbec netuším, ako bude trať pokračovať, len sa snažím držať svoje tempo na rýchlych zvážniciach. Akurát vidím, že je ešte 15 km do cieľa, tak hádžem do kotla ďalší gél. Lúka, les, lúka, les, no keď sa obzriem, vidím sa približovať „kanárika“ Andreja.
Všade na lúkach krásne suchučko, zelená tráva ako z katalógu a len sa tak príjemne práši. No v duchu si pomyslím, že ak by bolo poriadne blato, záver by mohol byť z kategórie survival . V jednom z posledných kopcov sa ešte snažím dotiahnuť, ale už to nejde tak ľahko a kilometre prezrádzajú, že cieľ sa pomaly blíži. Vyletíme pred Hronsekom, prechod cez železnicu a cieľová rovinka. Mne nakoniec čas 2:08 hod. stačil na celkové 7. miesto. Z celkového víťazstva sa radoval „veterán“ Jano Halík v čase 1:57 hod. a medzi ženami Viera Kissová za 2:42 hod.
Okolo 14:30 začína vyhlasovanie a musím povedať, že park, počasie a tiež celkové zázemie vytvorili naozaj pohodovú atmosféru. Stromy vytvárajú príjemný tieň, sedí sa na tráve, bicykle opreté kade-tade a postupne prichádza aj únava z celého, doslova letného dňa. Z akcie mám naozaj výborný pocit a preteky BBB Vlko Hron MTB tak konečne spoznávam na vlastnej koži. Organizátorom držím palce do ďalších rokov, pretože vidno, že sú to skutoční nadšenci.
Za 5 rokov aktívneho súťaženia, moje nohy odkrútili akcie v najmenej 30 lokalitách. Pre tento rok volím „koštovku“ ostatných, pre mňa dosiaľ nepoznaných. Na 7. mája moja voľba padla na MTB Vlko-Hron. Tento pretek s 11-ročnou tradíciou organizuje CK Witzenmann Vlkanová, so štartom v obci Hronsek. V sobotné ráno ma prebúdza slnko na azúrovej oblohe. V priebehu týždňa dáždik len tak trochu postrašil, a dnes vyzerá na ideálne podmienky. Vyrážam preto v dobrej nálade k mojej premiére v Hronseku.
I keď som tu nováčikom, v pohode sa zorientujem, zaparkujem a zaregistrujem. Zázemie preteku je síce troška porozťahované, ale čo je podstatné, všetko funguje tak, ako má. Na štartovnej čiare ešte hodím reč s niekoľkými známymi a potom už len s napätím očakávam povel k štartu. Štart prebehol bez akýchkoľvek problémov a hneď sa pole pretekárov začalo trhať. Organizátori zvolili akési „zahrievacie kolo“, ktoré pozostávalo z úvodnej krátkej, ale rýchlej jazdy po asfaltke, následne krátkym výšľapom, v ktorom sa dalo predbiehať a po asi troch kilometroch sa borci k Hronseku vracali už pekne utrasení v zástupe podľa výkonnosti.
Pred dedinou sa kolečko ukončilo, vbehli sme do stúpania v lese a každý si už len krútil pedálmi podľa svojich síl. Na nejakom piatom kilometri vychádzame z lesa a na lúke odbočujeme prudko doľava. „Hodím tigra“Zbadám usporiadateľa, ten kričí: „Spomaľ, spomaľ!“ Takýmito slovami upozorňovali predtým už zo trikrát a to v miestach, kde bolo treba prudko odbočiť. Pozerám preto smerom pred seba a hľadám nebezpečné miesto odbočenia. Nebrzdím, nepozerám pár metrov pred bicykel, ale hľadím ďalej pred seba a intenzívne tlačím do pedálov. Však spomalím potom, až bude zákruta. Tá však neprišla. Zrazu sa pred predným kolesom v tráve objavuje priekopa.
Má tak meter šírku a meter hĺbku. Dno je síce oblé, ale pri tej mojej rýchlosti, je to už pre mňa nezdolateľná prekážka. Predné koleso naráža na jej dno, vidlica ide na doraz nadol a registrujem už len tvrdé seknutie a následnú katapultáž. Po krátkom letení pociťujem náraz prilbou o zem a moje telo dopadá na chrbát ako vrece zemiakov. Bola to taká šupa, že ju možno zaregistrovali aj seizmológovia. Začínam sa pomaly dvíhať, nepociťujem žiadnu bolesť a čuduj sa svete, všetky hnáty mám funkčné. Pozriem s ľútosťou na svoj „stroj“ a čakám, že uvidím zlomeniny, alebo „slušné“ deformácie.
Zdvíham ho zo zeme a nechce sa mi veriť, že taký tvrdý náraz „prežil“. Zatlačím na vidlicu a ona mi odpovedá zdravím pohupom. Ani len volant nie je bočne vytočený. Ide to, ide to... Aj keď každým metrom očakávam, že sa môj „tátoš “ asi zloží k zemi, nestane sa tak. Po pár sto metroch mu už začínam dôverovať a snažím sa dotiahnuť za Emilom. Ten má už predo mnou náskok asi stopätdesiat metrov. Vzdialenosť sa zväčšuje, alebo zmenšuje podľa profilu povrchu. V tiahlych stúpaniach mi uniká, ale na rozdrganom povrchu mi však moje „celopéro“ dáva výhodu a doťahujem ho. V prvej stojke ho dokonca dobieham. Tlačí. Keď som si všimol, ako má zaradené, pochopil som.
Stupák bol "zamaskovaný" v lese po prudkom odbočení. Zrejme ani on, ako ja predtým, neuposlúchol slová usporiadateľa. Jasne pred zatočením kričali „Preraďuj, preraďuj!“ Tesne pred záverom stúpania mi však prešmyklo zadné koleso a už som aj ja pokračoval vedľa biku. Postaralo sa o to väčšie množstvo starého lístia na vlhkom podklade. Ďalej bola trať pomerne technicky jednoduchá, povrch rýchly a striedali sa mierne stúpania a klesania. Emil zase získal náskok a asi od pätnásteho kilometra som jeho chrbát nevidel. Už som sa ani nemienil za ním síliť, lebo som sa bál, že to "prepálim". Ak má biker „vyhoreté palivo“, ďalej je to už len trápenie.
V tejto časti trasy nastala situácia, ktorú na maratóne nemám rád. Ocitol som sa v pretekárskom poli sám. Predo mnou nik, zopár bikerov som síce mal v závese, ale vo veľkom odstupe. V takomto prípade je potrebné sa viac sústrediť na vyznačenie trate a ja zvyknem aj nejako podvedome znižovať tempo. Nemám sa na koho doťahovať, komu unikať.
Hoci osamotený, užívam si pár kilometrov jednoduchého singlu zarezaného vo vrstevnici nad Kremničkou. Obrat v situácii nastal až po jeho vyústení na turistickú hrebeňovku na kopci Vartovka. Tu sa viackrát striedali krátke, strmé výšľapy a zjazdy. Hneď na prvom som si všimol, že mnohým dali dobre zabrať. Vznikla tu doslova tlačenica. Nahusto natlačení pretekári tlačili svoje bicykle a zároveň zavadzali tým, ktorí sa z posledných síl snažili stojky ešte vyšliapať. V jednom takomto výnimočne kamenistom výstupe som aj ja v jeho horne časti zoskočil preventívne z biku. Mal som obavy, že ak by mi prekĺzlo zadné koleso, mohol by som si bolestivo „ustlať“ na tých skalách. Keď sme sa takto vyštverali na najvyšší bod maratónu, vrch Kozlinec, mali sme za sebou 29. kilometer.
Po zjazde lesom sme ešte párkrát vybehli na lúky. Tu slniečko dobre pripekalo a preto zrejme všetci účastníci ocenili, že tri štvrtiny trasy išla lesom. Na štyridsiatom kilometri vybieham na voľné priestranstvo a tam mám dohľad na niekoľko sto metrov. Marí sa mi, že v diaľke vidím dlhodobejšie mi ušlého Emila. Do cieľa je zo desať kilometrov. No čo, pokúsim sa jeho náskok aspoň skrátiť. Opriem sa preto silnejšie do pedálov. V tejto časti máme spoločnú púť s hobby pretekármi. Sem tam mi pri predbiehaní zavadzajú, ale aj tak sa mi darí, síce len pomaličky, znižovať náskok súpera.
Keď zistím, že sa blížime už k cieľovému Hronseku, a že mám ešte akú-takú nádej v stíhaní, zaberiem už takmer naplno. Pri vyústení lesnej cesty na asfaltku ho doťahujem. Zaradil som sa však až za pretekára idúceho za ním. Zvažujem nad špurtom, ale zrejme by bol aj z mojej strany v tomto bode predčasný. V cestárskom háku som ešte chvíľu regeneroval posledné sily a striehol na vhodný okamih k záverečnému výpadu. Vchádzame takto v zákryte všetci traja do obce. Dostávame sa miestnu asfaltovú komunikáciu. Zamykám vidlicu a tlmič. Neviem, ako ďaleko je do záverečnej méty. Risknem to. Dvíham sa zo sedla a prudko vyrážam z tretej pozície. Cieľ je však stále v nedohľadne. Makám na doraz, aj keď neviem, ako dlho ešte dokážem to šialené tempo udržať. Zrazu konečne zaregistrujem cieľový oblúk. Vydržím? Nie je čas obzrieť sa. Konečne prebieham časomierou a nik vedľa mňa.
Domov sa vraciam s pocitom pekne prežitého dňa. Tento rok som uprednostnil BBB MTB Vlko - Hron pred pred Author Šela maratónom v Lipníku nad Bečvou (MTBIKER reportáž 2016) a vôbec to neľutujem. Každý pretek má svoju jedinečnú atmosféru. CK Witzenmann Vlkanová sa vzorne o všetko postarala. Veľký počet usporiadateľov, výborný výber a ukážkové značenie trate. Promptná organizácia až piatich pretekov. Jednalo sa o MTB maratón 50 km, MTB polmaratón 30 km, Duatlon, Ebike - pedelec 25 a samozrejme aj súťaž pre deti s rodičmi. Usporiadatelia dobre zvládli 568 prihlásených účastníkov. No, aby som im touto chválou neustlal na vavrínoch - cestoviny boli studené. Aj tak mi chutilo, že pri prežúvaní som mal hrče za ušami. O rok si prídem dať repete.
Už o mesiac 10.5.2014 uskutoční BBB Vlko-Hron MTB. MTBiker Vám prináša súťaž o 2x štartovné na túto vydarenú akciu. 9.ročník BBB VlkoHron MTB. 1. 10. 10.00 hod. MP, SP, VP, ŽP, DP, W2P - 50 km/ 1200 v. m. 10.10 hod. HM1,HM2,HŽ1, HŽ2, DUC - 30 km/ 650.v.m. 10.20 hod. Kateg. Štartuje sa v obci Hronsek pred obecným úradom,cez železničné príecestie asfaltovou cestou smerom na Hrabovú po 1500 m odbočiť do lokality Platina a okruhom po poľnej ceste späť k cintorínu ďalej značenou cyklo-trasou do obce Vlkanová, a nenáročným stúpaním cez Peťovskú dolinu až nad obec Iliaš. 50 km a 1200 výšk.m. Je potrebné zaslať do 30.4..2014 do 12 hod. 9. od 16.00 do 21.00 hod. 10. od 7.00 do 9.30 hod. od 7.00 do 9.45 hod. Po minutí štartovných čísiel a po vyznačenom čase prezentácie jednotlivej kategorie sa už nebude dať prihlásiť.
Organizačný výbor doporučuje pretekárom absolvovať lekársku prehliadku. Všetci účastníci sa zúčastnia podujatia na vlastné nebezpečie. Značenie trate: Plán tratí bude vyvesený v priestore štartu. Značenie - oranžové šípky na ceste , bielo - červené fáborky a biele vápenné značky na križovatkách. Pri odstúpení z pretekov je pretekár povinný ohlásiť odstúpenie a odovzdať štartovné číslo pri najbližšej kontrole, alebo v cieli pretekov. Je 4 hod. od ukončenia cyklistickej časti duatlonu. 1 x na každé kolo v priestoroch štartu a cieľa a na občerstvujúcej zástavke.
Prijíma hlavný rozhodca, písomne s vkladom 50 € do 15 min. Do 60 min. Usporiadateľ si vyhradzuje právo v prípade nepriaznivých poveternostných podmienok, alebo z inej nutnej príčiny zmenu štartu, cieľa trate resp. odvolanie pretekov. Pri odvolaní pretekov bude čiastka štartovného po odpočítaní nákladov pretekárom vrátená. Pretekári, rozhodcovia, organizátori a diváci sa zúčastňujú týchto pretekov na vlastné nebezpečie.