Beh Ako Závislosť: Príznaky a Liečba

Psychiatrické ochorenia bývajú opradené celým radom mýtov, ktoré môžu sťažiť liečbu chorého a zneistiť jeho okolie. Výnimkou nie je ani závislosť od drog či alkoholu.

Mýty o závislostiach

Napriek tomu, že je dostatočná motivácia na zmenu dôležitým predpokladom v boji proti závislosti, nie je tak úplne pravdou, že na trvalé skoncovanie s drogou stačí len chcieť. Dlhodobé užívanie návykových látok je totiž spojené so zmenami v mozgu, ktoré vedú k rozvoju odvykacích (abstinenčných) príznakov a silnému nutkaniu na opätovné užitie drogy.

I keď závislosť od návykových látok skutočne patrí medzi psychiatrické choroby, rozhodne neplatí, že by sa mal závislý jedinec považovať za bezbrannú obeť.

Nutnosť siahnutia si na dno ako predpoklad úspešnej liečby je azda najčastejší mýtus spojený so závislosťami. V skutočnosti možno terapiu začať v akejkoľvek fáze závislosti, a čím skôr sa tak stane, tým lepšie.

Liečba závislosti

Pokiaľ sa závislý rozhodne sám začať s liečbou, ide o ideálny stav. Nie vždy je však jedinec, ktorý je dlhodobo omámený drogou, schopný takého rozhodnutia. Zisk z terapie môže mať aj ten, kto na liečbu pôvodne nastúpil prevažne pre tlak rodiny, zamestnávateľa či štátu.

Liečba závislosti od návykových látok je beh na dlhú trať. Zďaleka nie vždy sa podarí, aby si závislý ihneď po začatí terapie udržal celoživotnú abstinenciu.

Prekonať neovládateľné nutkanie akéhokoľvek druhu býva beh na dlhú trať. Ak ide o drogy, je dobré vedieť čo najviac o všetkých možnostiach liečby.

Pobyt na „detoxe“, teda detoxikačnej jednotke, býva pre mnohých závislých prvým krokom k úspešnej liečbe. Poslaním týchto oddelení je poskytnúť bezpečné prostredie, kde závislý človek môže zbaviť svoj organizmus škodlivej látky bez rizika závažných komplikácií. Proces, keď sa telo očisťuje od drogy, sa nazýva detoxifikácia. Prvé dni bývajú často náročné a viac či menej nepríjemné. I preto sú tieto oddelenia často medzi užívateľmi drog obávané až démonizované.

Detoxifikácia tu však vždy prebieha pod dohľadom lekára, ktorý neustále kontroluje telesný i psychický stav pacienta a môže mu pomáhať mierniť abstinenčné príznaky.

Substitučná liečba môže byť vhodnou možnosťou napríklad pre ľudí, ktorí sa už v minulosti o zmenu pokúšali, ale z nejakého dôvodu sa im závislosti zatiaľ zbaviť nepodarilo. Základom je podávanie náhradnej (substitučnej) látky, ktorá tiež patrí do skupiny opioidov. Substitučnú látku vždy indikuje a predpisuje lekár.

Terapeutické komunity pre užívateľov drog predstavujú kompromis medzi nemocničným a domácim prostredím. Liečba väčšinou prebieha niekoľko mesiacov až rok v menšej uzatvorenej skupine, ktorú sprevádza tím terapeutov. Hlavným cieľom je podporiť klientov v ich abstinencii a ponúknuť im možnosť naučiť sa žiť bez drog.

Výhodami komunít je, že sa sami účastníci môžu podieľať na ich chode a spolu s terapeutmi aktívne hľadať cestu, ako sebe i ostatným v boji so závislosťou pomôcť. Pozitívne je tiež umiestnenie na vidieku v prírode, čo umožňuje klientom odpočinúť si od doterajšieho života a pozrieť sa naňho z odstupu. Relatívnou nevýhodou pre niekoho môže byť skutočnosť, že komunita väčšinou funguje viac či menej izolovane. Vždy je tiež potrebné dodržiavať určitý dohodnutý poriadok.

Alkoholizmus

Začína to často nevinne: človek má pocit, že si jeho telo na alkohol zvyklo, dobre ho znáša, a tak mu neškodí. V skutočnosti ide o vybudovanie tolerancie, prvý varovný signál závislosti. Čím lepšie človek alkohol znáša, tým viac pije. Ak tejto opojnej látke nedokáže odolať a nevie, kedy má dosť, bude zrejme potrebovať odbornú pomoc.

Alkoholizmus, čiže závislosť na alkohole, je komplexná duševná porucha. Buduje sa postupne a spočiatku jej nevenujeme pozornosť.

Za závislosť od alkoholu, tak ako aj za liečbu, je zodpovedný predovšetkým pacient. Aby mohol svoj problém účinne riešiť, musí si ho najskôr priznať a pochopiť. Z tohto predpokladu vychádzajú všetky metódy liečby. Jej cieľom je zastaviť pitie alkoholu a trvalo abstinovať.

Len málo ľudí závislých na alkohole vyhľadá odbornú pomoc, najmä liečbu na psychiatrii či protialkoholickú liečbu v špecializovaných pracoviskách nemocnice. Človek sa však často stane alkoholikom pre nevyriešené psychické problémy.

Abstinenčné príznaky

Prejavia sa po vysadení alkoholu. Ide o nepokoj, úzkosť, depresívnu náladu, trasenie, nespavosť či nechutenstvo.

Čo robiť?

• Byť trpezlivý a vytrvalý: už vaše rozhodnutie je veľký pokrok.
• Prijmite samého seba: Neobviňujte sa príliš za to, akým ste boli.
• Posilnenie sebadôvery a sebaúcty: Významným motivačným činiteľom môže byť rodina a blízke okolie.
• Správna životospráva napomáha očiste tela a regenerácii orgánov poškodených alkoholom.
• Nevečerajte neskoro: medzi večerou a začiatkom spánku by mali byť aspoň tri hodiny. Do hlavného chodu zaraďte čerstvý šalát či strukoviny pre vysoký obsah železa a bielkovín.
• Pravidelne cvičte: kyslík obnovuje bunky a čistí krv, čím urýchľuje detoxikáciu. Cvičenie posilňuje telo aj vôľu.
• Dostatočne odpočívajte: doprajte si kvalitný 8-hodinový spánok.
• Uvoľňujúca masáž zbavuje stresu a svalového napätia, ktoré vzniká počas liečby.
• Využívajte silu vody, ktorá pomáha odbúrať toxické látky. Choďte do kúpeľov alebo doma používajte striedavú sprchu.

Sedatíva a závislosť

Sedatíva sú lieky, ktoré spomaľujú a upokojujú činnosť mozgu. Spôsobujú uvoľnenie, zmenšenie strachu a spavosť. Patria medzi ne opiáty, barbituráty a benzodiazepíny. Často sa používajú na upokojenie, uspatie pacientov alebo pred operačnými výkonmi. Niekedy sa predpisujú na poruchy spánku a duševné úzkostné choroby.

Pri pravidelnom a dlhodobom užívaní vzniká závislosť a po náhlom odobratí liekov abstinenčný syndróm. Pri užívaní sedatív vzniká po určitom čase na ne tolerancia. To znamená, že telo potrebuje čoraz väčšie dávky na dosiahnutie rovnakého účinku. V priebehu užívania vzniká návyk na látku, ktorý núti človeka neustále ju vyhľadávať.

Ak sa liek do tela závislého človeka nedopraví, dochádza k prejavom abstinenčného syndrómu. Závislosť je definovaná ako ťažko ovládateľná túžba po droge. Vzniká pri nej nutnosť zvyšovania dávok, snaha prestať užívať tieto látky býva neúspešná.

Po prerušení dodávky liekov do tela po určitom čase nastupujú nepríjemné prejavy. Časový odstup od poslednej dávky po prejavy abstinenčných príznakov závisí od typu látky. Stav často sprevádza nespavosť a nočné mory, silná úzkosť a strach. Typický je i svalový tras a zníženie chuti do jedla, môže sa objaviť aj nevoľnosť a vracanie. Vo vážnejších prípadoch sa abstinenčný syndróm prejaví aj búšením srdca, zrýchleným dýchaním, zvýšením teploty, dokonca záchvatmi kŕčov.

Keďže niektoré príznaky abstinenčného syndrómu bývajú nebezpečné, vždy sa odporúča vyhľadať lekársku pomoc. V liečbe lekár stanoví konkrétny plán detoxikácie (odstránenie liekov z tela) a zabezpečí dôkladnú starostlivosť. Najčastejšie sa látka vylučuje z tela postupne, krokovým znižovaním jej dávok.

Snaha vyrovnať sa s abstinenčným syndrómom býva bez odbornej pomoci nebezpečná. Na rozdiel od fyzicky chorých si ľudia trpiaci závislosťou často nechcú pripustiť svoj problém. Zatvárajú oči aj pred rizikami, ktoré z užívania návykových látok vyplývajú.

Ako pomôcť závislému

• Začnite obyčajným rozhovorom z očí do očí. Zabudnite na výčitky. Namiesto toho prejavte svoje obavy s pochopením a súcitom.
• Uistite sa, že je závislý pripravený vám načúvať. Ak sa stiahne a zaujme obranný postoj, rozhodne ho nezastrašujte a nehrozte mu.
• Dajte mu čas a prizvite na pomoc ďalších členov rodiny a priateľov. Usporiadajte schôdzku, kam pozvete ľudí, ktorí majú o daného človeka starosť a chcú mu pomôcť.
• Všetko by sa malo odohrávať v mieste, kde sa závislý cíti bezpečne, v známom prostredí. Keď dorazí, vysvetlite mu, že ste všetci znepokojení jeho správaním.
• Hovorte jednotlivo o tom, ako sa vás jeho správanie dotýka. Povzbuďte ho, keď o vás prejaví záujem. Rozveďte diskusiu na ďalšie možné dôsledky užívania drog. Informujte ho o možnostiach liečby. Ak je ochotný, navštívte s ním odborníka.
• Ak aj naďalej pomoc odmieta, nechajte ho odísť. Pokiaľ závislý človek súhlasí s liečbou, rozhodne pre vás všetko nekončí, ba naopak. Navštevujte ho, posielajte mu balíčky, podieľajte sa na liečbe. Vytvorte pevné zázemie. Vaša snaha môže naozaj veľmi pomôcť.
• Nič sa však nesmie preháňať. Je dôležité nastaviť si hranice. Pokiaľ závislý odmietne akúkoľvek pomoc, dajte mu najavo, že s tým nesúhlasíte. Možno budete musieť kontakt ukončiť v rámci zachovania vlastného duševného zdravia a emočnej pohody. Nevyčítajte si to.

Úzkosť a závislosť

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) trpí v Európe približne 25 % populácie nejakou formou duševnej poruchy. Depresia a úzkostné poruchy patria medzi najčastejšie diagnostikované. Podľa prieskumu Eurobarometer sa za posledných 12 mesiacov až 42 % Slovákov stretlo s emocionálnym alebo psychosociálnym problémom, ako je pocit depresie či úzkosti. Nárast výskytu duševných ochorení, ako sú depresia a úzkostné poruchy, je však pozorovaný aj v celej Európe.

Úzkosť (lat. anxieta) je prirodzená emocionálna reakcia na stresové situácie, neistotu alebo ohrozenie, ktorá má svoje korene v stresovej reakcii "bojuj alebo uteč". Pri normálnej úrovni môže byť úzkosť motivujúca a pomáha nám pripraviť sa na dôležité udalosti alebo výzvy.

Príčiny úzkosti

• Genetika: Úzkosť môže byť čiastočne dedičná. Ak majú rodičia alebo blízki príbuzní úzkostné poruchy, je vyššia pravdepodobnosť, že sa objaví aj u ďalších členov rodiny.
• Nerovnováha neurotransmiterov: Chemické látky v mozgu (tzv. neuromediátory), ako sú serotonín, noradrenalín a GABA, regulujú náladu a úroveň stresu.
• Osobnostné črty: Niektorí ľudia sú od prírody náchylnejší k obavám a majú sklon k nadmernej reakcii na stresové situácie.
• Rodinné prostredie: Rodina zohráva veľkú rolu v rozvoji psychických problémov.
• Sociálne vzťahy: Problémy vo vzťahoch, izolácia či osamelosť sú často spojené s vyššou mierou úzkosti.
• Životné prostredie: Existuje množstvo dôkazov o tom, že pesticídy (napr. glyfosát) použité v poľnohospodárstve môžu prispievať k úzkostným stavom, a to predovšetkým prostredníctvom neurotoxických mechanizmov, ako je inhibícia enzýmov alebo oxidačný stres. Plesne môžu tiež prispievať k rozvoju úzkosti prostredníctvom toxínov, zápalových procesov, narušenia črevného mikrobiómu a zhoršenia kvality spánku. Niektoré plesne, napríklad Aspergillus, Stachybotrys (čierna pleseň) alebo Penicillium, produkujú mykotoxíny, ktoré ovplyvňujú neurotransmitery, ako je serotonín a dopamín, čo môže viesť k symptómom úzkosti, depresie a podráždenosti. Plesne a ich toxíny môžu tiež negatívne ovplyvniť črevnú mikroflóru, ktorá má úzke prepojenie s mozgom (črevno-mozgová os).
• Závislosť a zneužívanie látok: Nadmerná konzumácia alkoholu, drog alebo kofeínu môže ovplyvniť hladiny neurotransmiterov a vyvolať úzkostné príznaky.

Úzkosť vs. depresia

Úzkosť a depresia sú dve odlišné, ale často súvisiace psychické poruchy, ktoré majú svoje vlastné charakteristiky a príznaky.

• Primárnou emóciou pri úzkosti je strach a neustály pocit ohrozenia. Človek s úzkosťou má obavy z budúcnosti, často prežíva nervozitu a napätie. Depresia sa prejavuje ako pocit hlbokého smútku, prázdnoty a beznádeje. Zatiaľ čo úzkosť je spojená s obavami z budúcnosti, depresia sa sústreďuje na pocity straty, zlyhania a nezáujmu o súčasnosť aj budúcnosť.
• Úzkosť je často spojená s fyzickými prejavmi stresovej reakcie typu„bojuj alebo uteč“, ako je zrýchlený tep, dýchavičnosť, potenie, triaška a svalové napätie. Depresia je viac spojená s nedostatkom energie, pretrvávajúcou únavou, problémami so spánkom (nespavosť alebo nadmerná ospalosť), zmenami v chuti do jedla a spomalením pohybov a reči.
• V prípade úzkosti človek prežíva nadmerné obavy a strach z budúcnosti, neustále premýšľa nad možnými hrozbami alebo problémami. Myšlienky sú často iracionálne a katastrofické. Depresívne myšlienky sú zamerané na pocity bezcennosti, viny a pesimizmu. Človek sa často cíti zbytočný alebo ako bremeno pre svoje okolie. Časté sú aj myšlienky o vlastnom zlyhaní a bezvýchodiskovej situácii.
• Úzkostliví ľudia sa často snažia predchádzať situáciám, ktoré vnímajú ako rizikové, čo môže viesť k vyhýbavému správaniu. Pri depresii často dochádza k celkovej strate záujmu o aktivity, ktoré predtým prinášali radosť. Osoba s depresiou môže mať problém vstať z postele, vykonávať každodenné činnosti alebo ísť do práce.
• Úzkosť môže prichádzať vo „vlnách“, závisí od konkrétnych situácií alebo udalostí. Napríklad sociálna úzkosť sa môže prejaviť iba v sociálnych situáciách. Depresia má skôr kontinuálny priebeh a môže trvať týždne až mesiace bez prestávky.

Úzkosť a depresia sa môžu objaviť spolu, čo sa označuje ako komorbidita. U ľudí s úzkostnou poruchou sa často vyvinie depresia, ak sú ich príznaky dlhodobé a nezvládnuté.

Dopad úzkosti na zdravie

• Kardiovaskulárne problémy: Úzkosť spôsobuje opakované zvyšovanie srdcovej frekvencie, krvného tlaku a hladiny kortizolu, čo dlhodobo namáha srdce a cievy.
• Oslabený imunitný systém: Chronická úzkosť zvyšuje hladinu stresových hormónov, ako je kortizol, ktoré potláčajú imunitný systém.
• Tráviace problémy: Úzkosť narúša tráviaci systém, pretože zvyšuje produkciu žalúdočnej kyseliny a zhoršuje peristaltiku čriev.
• Chronická bolesť: Neustále napätie spôsobené úzkosťou vedie k preťaženiu svalov, čo môže vyvolať chronické bolesti, najmä v oblasti krku, ramien a chrbta.
• Respiračné problémy: Úzkostné stavy môžu spôsobiť zrýchlené dýchanie, ktoré môže prejsť do hyperventilácie.
• Narušené kognitívne funkcie: Úzkosť ovplyvňuje kognitívne schopnosti, najmä pozornosť a pamäť.
• Problémy so spánkom: Úzkosť vedie k problémom so zaspávaním, častému prebúdzaniu sa počas noci alebo prehnaným snom, ktoré môžu byť spojené s nočnými morami.
• Závislosť: Mnohí ľudia s úzkostnými poruchami sa snažia zmierniť príznaky pomocou alkoholu, liekov alebo drog.

Techniky zvládania úzkosti

• Hlboké dýchanie: Pomalé a hlboké nádychy môžu znížiť stresovú reakciu tela a pomôcť upokojiť myseľ.
• Progresívna svalová relaxácia: Táto technika spočíva v postupnom napínaní a uvoľňovaní svalových skupín.
• Mindfulness a meditácia: pomáha sústrediť sa na prítomný okamih namiesto znepokojivých myšlienok o minulosti alebo budúcnosti.
• Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT): KBT je jednou z najefektívnejších terapií pre úzkostné poruchy. Zameriava sa na identifikáciu a zmenu negatívnych myšlienkových vzorcov, ktoré vyvolávajú úzkosť.
• Expozičná terapia: Táto technika sa využíva najmä pri fóbiách alebo sociálnej úzkosti.
• Pravidelné cvičenie: Cvičenie je jedným z najlepších spôsobov na zníženie úzkosti, pretože podporuje uvoľňovanie endorfínov, „hormónov šťastia“.
• Písanie denníka: Pravidelné písanie o svojich pocitoch a myšlienkach môže pomôcť uvoľniť emocionálne napätie a identifikovať vzorce, ktoré vyvolávajú úzkosť.
• Stanovovanie hraníc: Preťaženosť a nedostatok času na povinnosti môžu zvyšovať úzkosť. Naučiť sa stanovovať hranice a otvorene vyjadrovať svoje potreby bez pocitu viny môže pomôcť znížiť úzkostné pocity.
• Sociálna interakcia: Spojenie s ľuďmi, ktorí rozumejú vašim pocitom, je jednou z najúčinnejších stratégií zvládania úzkosti.
• Obmedzenie sociálnych sietí: Príliš veľa času stráveného na sociálnych sieťach môže zhoršiť úzkosť, najmä kvôli porovnávaniu sa s inými a nadmernej stimulácii.
• Kreatívne aktivity: Aktivity ako kreslenie, maľovanie, písanie alebo hra na hudobný nástroj pomáhajú upokojiť myseľ a slúžia ako ventil pre napätie.

Prírodné doplnky pri liečbe úzkosti

• Ashwagandha: adaptogénna bylina, ktorá pomáha telu prispôsobiť sa stresu. Má schopnosť znižovať hladinu kortizolu (stresového hormónu) a zmierňovať úzkostné príznaky.
• Kozlík lekársky: známy ako prírodné sedatívum, ktoré môže pomôcť pri úzkosti a nespavosti.
• Medovka lekárska: má mierne sedatívne účinky a často sa používa na zmiernenie úzkosti, stresu a nespavosti. Môže sa užívať vo forme čaju alebo ako doplnok.
• Levanduľa: sa bežne používa na zníženie stresu a úzkosti, či už vo forme éterického oleja, kapsúl alebo čaju.
• Rhodiola Rosea: adaptogénna rastlina pomáha pri zlepšení nálady, zvýšení energie a znížení stresu. Rhodiola môže pomôcť pri zmiernení príznakov úzkosti a podporuje celkové duševné zdravie.
• L-theanín: aminokyselina nachádzajúca sa v zelenom čaji, ktorá má mierne upokojujúce účinky.
• Omega-3 mastné kyseliny: nachádzajúce sa v rybách a rybacom oleji, môžu prispieť k zníženiu zápalu v tele a podporiť duševné zdravie.
• Horčík: Nedostatok horčíka môže prispieť k zvýšeniu stresu a úzkosti. Horčík má uvoľňujúci účinok na svaly a nervy, čo pomáha znižovať úzkosť a podporuje lepší spánok.
• Vitamíny skupiny B: Vitamíny B, najmä B6, B9 (kyselina listová) a B12, podporujú správnu funkciu nervového systému.
• GABA (kyselina gama-aminomaslová): GABA je neurotransmiter, ktorý pomáha regulovať aktivitu nervového systému a má upokojujúci účinok.
• Kurkumín: Kurkumín, hlavná aktívna látka v kurkume, má protizápalové a antioxidačné vlastnosti, ktoré môžu podporiť duševné zdravie a zmierniť úzkosť.
• Passiflora: bylina s mierne sedatívnymi vlastnosťami, ktorá sa používa na zmiernenie úzkosti, nespavosti a nervového napätia.
• Harmanček: Harmančekový čaj je obľúbeným prírodným liekom na úzkosť a stres.

Niektoré z týchto doplnkov môžu byť účinnejšie v kombinácii. Je dôležité spomenúť, že účinky prírodných doplnkov na úzkosť sú u každého človeka iné a niekedy môže byť potrebné experimentovať s rôznymi doplnkami, aby ste našli to, čo vám najviac vyhovuje.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

• Ak úzkosť narúša vaše každodenné fungovanie - práca, škola, vzťahy alebo koníčky sú pre vás veľmi náročné alebo sa im vyhýbate, môže byť potrebná pomoc odborníka.
• Ak často pociťujete fyzické príznaky ako je búšenie srdca, dýchavičnosť, potenie, závraty alebo žalúdočné ťažkosti, ktoré nie sú spôsobené fyzickým ochorením, môže ísť o príznaky úzkostnej poruchy.
• Ak úzkosť trvá nepretržite dlhšie ako šesť mesiacov alebo sa jej intenzita zhoršuje, ide o príznak, že úzkosť sa môže stať chronickou.
• Panické záchvaty sú náhle a intenzívne epizódy úzkosti, ktoré môžu zahŕňať strach zo smrti, pocit dusenia, búšenie srdca, či pocity straty kontroly.
• Úzkosť sa často spája s depresiou. Ak sa cítite dlhodobo smutní, beznádejní, máte pocit zníženej sebaúcty, alebo vás trápia myšlienky na sebapoškodzovanie či suicidálne myšlienky, je dôležité čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc.
• Ak sa začínate vyhýbať určitým miestam, situáciám alebo ľuďom, ktoré vo vás vyvolávajú úzkosť, môže ísť o príznak fóbickej alebo sociálnej úzkosti.
• Ak sa často prebúdzate kvôli úzkosti, máte problém zaspať alebo sa zobudíte s pocitom paniky, môže to byť dôsledkom silnej úzkosti.
• Niektorí ľudia sa môžu snažiť zvládnuť úzkosť konzumáciou alkoholu, liekov na predpis alebo nelegálnych drog. Takéto stratégie často úzkosť zhoršujú a môžu viesť k závislosti.
• Ak máte akékoľvek myšlienky na sebapoškodzovanie alebo samovraždu, je dôležité bezodkladne vyhľadať pomoc.

tags: #beh #ako #zavislost