Šok je život ohrozujúci stav, ktorý je definovaný ako porucha medzi spotrebou a dodávkou kyslíka tkanivám organizmu. Je definovaný ako generalizovaná hypotenzia (nízky tlak), ktorá vedie k hypoperfúzii (nedostatočné okysličenie tkanív). Kardiovaskulárny systém nie je schopný vyhovieť požiadavkám tkanív. Klinicky sa tento proces prejaví ako multiorgánová dysfunkcia až multiorgánové zlyhanie. Výsledkom šoku je ischémia životne dôležitých orgánov, ktorá vedie k porušeniu ich funkcie.
Rozvoj šoku je postupný a má viacero štádií. Začiatočné štádium môžeme charakterizovať ako šok kompenzovaný. Organizmus sa snaží udržiavať dostatočné prekrvenie životne dôležitých orgánov (hlavne mozog, srdce, pľúca) na úkor ostatných menej dôležitých. Tento proces sa nazýva aj centralizácia obehu. Kompenzačné mechanizmy organizmu sú rozsiahla vazokonstrikcia (stiahnutie), zadržiavanie tekutín. Týmito mechanizmami sa snaží telo zväčšiť prívod krvi do životne dôležitých orgánov. K vazokonstrikcii ciev dochádza najmä na periférii a prejavuje sa chladnou a bledou kožou. V tomto štádiu šoku pri správnej terapii nedochádza k trvalému poškodeniu organizmu.
Ak dochádza k progresii ide o dekompenzovaný progresívny šok. V tomto štádiu sa začína klinicky prejavovať nedostatočné prekrvenie orgánov. Hypoperfúzia mozgu sa prejavuje zmätenosťou a poruchami vedomia. Nedostatočné prekrvenie pľúc môže viesť až k akútnej dychovej tiesni (ARDS). Zhoršuje sa aj funkcia srdca a obličiek. Prítomné sú edémy. Ischémia tkanív spôsobuje prechod s aeróbneho metabolizmu v tkanivách na anaeróbny. Zmena metabolizmu vedie k hromadeniu metabolitov ako je laktát, znižuje sa pH. Po zmene pH organizmus nie je ďalej schopný kompenzácie pomocou vazokonstrikcie a dochádza ku generalizovanej vazodilatácii a hromadeniu krvi v cievach.
Posledným a najvážnejším štádiom je dekompenzovaný ireverzibilný šok. Napriek snahe organizmu a liečbe nedochádza k zotaveniu a končí smrťou.
Typy šoku
Podľa príčiny vzniku delíme šok na:
Prečítajte si tiež: 7,5 km šprint v biatlone
- hypovolemický,
- obštrukčný,
- kardiogénny,
- distribučný.
Hypovolemický šok
Charakterizuje ho zníženie venózneho návratu. Znamená to, že je znížené množstvo pritekajúcej krvi z telového obehu späť do srdca. Označuje sa aj ako studený šok. Na základe toho sa zvyšuje srdcová činnosti. Dochádza pritom k navýšeniu na dvoch úrovniach, a teda zrýchlenie frekvencie - tachykardia, plus navýšenie sily kontrakcie - inotropia. Plus, zvyšuje sa vaskulárna (cievna) rezistencia - pre vazokonstrikciu. Úlohou tohto mechanizmu je zachovať prekrvenie životne dôležitých orgánov, ako je mozog a srdce.
Pre centralizáciu obehu sa zúžia cievy - vazokonstrikcia, zrýchľuje sa frekvencia. Významná hypotenzia sa dostavuje pri strate približne 20 % objemu cirkulujúcej tekutiny. Spomalenie srdcovej činnosti (bradykardia) je znakom neskorého štádia.
Vzniká pri znížení cirkulujúceho objemu. Ku stratám objemu môže dochádzať pri masívnom krvácaní - hemoragický šok, pri zníženom príjme tekutín (imobilný pacienti), pri zvýšených stratách tekutín (hnačka, vracanie), pri popáleninách a náhlej brušnej príhode. Od množstva stratenej tekutiny sa odvíjajú aj príznaky:
- Mierna hypovolémia - bledá, chladná, spotená koža, znížená náplň krčných žíl
- Stredná hypovolémia - smäd, hypotenzia, tachykardia, pacient málo močí
- Ťažká hypovolémia - slabý nepravidelný pulz, zrýchlené dýchanie, pacient nemočí
Základom terapie je doplnenie chýbajúcich tekutín a zabránenie ďalším stratám. Podáva sa infúzna terapia. Pri krvných stratách s rozvojom šoku je indikovaná transfúzia.
Obštrukčný šok
Obštrukčný šok je charakterizovaný prítomnosťou prekážky v plnení alebo vo výtokovej časti srdca. Príčiny vzniku sú tamponáda srdca, tenzný pneumotoryx alebo masívna pľúcna embólia. Dôsledkom obštrukčného šoku je takzvaná elektromechanická disociácia (tvorba a vedie vzruchu srdca je v poriadku) - srde sa nedá zresuscitovať a preto je nutná špecifická liečba!
Prečítajte si tiež: Medzinárodné súťaže v lukostreľbe
Terapia sa odvíja od príčiny vzniku. Pri srdcovej tamponáde je nutná perikardiocentéza - odsatie tekutiny zo srdca. Pri tenznom pneumotoraxe sa vykonáva punkcia vzduchu v druhom medzirebrí v medioklavikulárnej línii (línia vedúca cez stred kľúčnej kosti) na postihnutej strane. Trombolýza, antikoagulačná terapia, katetrizačná alebo chirurgická intervencia sa vykonávajú pri pľúcnej embólii.
Kardiogénny šok
Vzniká na základe zníženého prekrvenia tkanív a orgánov. Príčinou je zníženie schopnosti srdca prečerpávať - pumpovať krv. Znižuje sa minútový objem srdca. V krvnom obehu je dostatok krvi. Prítomný je nízky krvný tlak, znížený srdcový výdaj, taktiež sa pridružuje tachykardia. Pre periférnu vazokonstrikciu, čiže zúženie ciev v okrajových orgánoch a tkanivách, sa znižuje tvorba moču, koža je bledá, studená, spotená, prítomná je aj svalová slabosť a zmena psychiky.
Až 75 % je následkom akútneho infarktu myokardu. Na základe dekompenzácie ischemickej choroby srdca. Príkladom inej je srdcové zlyhávanie.
Kardiogénny šok je najťažšia forma akútneho srdcového zlyhávania. Najčastejšou príčinou vzniku je akútny infarkt myokardu. Medzi šalšie závažné príčiny patria chlopňové vady, myokarditída, akútna kardiomyopatia, arytmie ale aj niektoré liekové kombinácie (betablokátory+ amiodaron+ digoxín). Kardiogénny šok má vysokú letalitu až 50%.
Klinický obraz pacienta zahŕňa:
Prečítajte si tiež: Lupták a úspech Sliačov
- dušnosť
- bolesť na hrudi
- zrýchlené dýchanie
- bledosť
- studený lepkavý pot
- chladné akrá
- poruchy vedomia
- oliguria (pacient menej močí)
- slabý pulz
Cieľom terapie je stabilizácia pacienta - podporná liečba, liečba vyvolávajúcej príčiny, a zabránenie rozvoju komplikácií.
Distribučný šok
Pri tejto forme šoku sa nevyskytuje vazokonstrikcia - zúženie ciev, ale naopak, vazodilatácia - čo je rozšírenie cievneho riečiska. Aj v tomto prípade je množstvo cirkulujúcej krvi zachované. Prítomná je skôr teplá koža. Tento druh šoku sa označuje aj ako teplý šok.
Pri distribučnom šoku je relatívny nedostatok cirkulujúcej tekutiny. Relatívny kvôli tomu, že nedostatočný objem je spôsobený dilatáciou ciev. Príčiny vzniku sú sepsa, anafylaktický a neurogénny šok.
Septický šok
Teplá koža, a teda zvýšená telesná teplota je pri septickom šoku spôsobená infekciou - patogénnymi organizmami. Zo začiatku je zachovaná dobrá funkcia srdca. Neskôr, pre vyplavovanie toxických látok, sa funkcia srdca zhoršuje. Nastáva acidóza (presun pH vnútorného prostredia smerom ku kyslému), hypoxémia (zníženie okysličenia krvi), hypoxia (nízke okysličenie tkanív).
Septický šok alebo nazývaný aj teplý šok je následkom neprimeranej odpovede imunitného systému na patogény. Typický klinický obraz je horúčka nad 38 °C, tachykardia, tachypnoe a poruchy vedomia.
Pri sepse sa pridružujú aj príznaky ako:
- horúčka
- horúca koža
- ružová koža
- triaška - zimnica
- nauzea (pocit na vracanie)
- vracanie
- zvýšený počet leukocytov
- nepokoj až dezorientácia
- hyperglykémia (zvýšený cukor v krvi) alebo hypoglykémia (nízky cukor v krvi)
Sepsa je systémová zápalová odpoveď organizmu - SIRS (Systemic Inflammatory Response Syndrome) na rôzne podnety. Príkladom je bakteriálna infekcia, ale aj pankreatitída. Zväčša sa rozvinie u starých ľudí a u ľudí s pridruženými ochoreniami.
Syndróm toxického šoku
Spôsobuje ho zlatý stafylokokus alebo aj streptokoková infekcia. Známa je infekcia zo 70. - 80. rokov pre vaginálne tampóny pre menštruáciu. Medzi iné príčiny sa zaraďuje infekcia operačných rán, rôzne abscesy, infikovanie popálenín, konjunktivitída.
Prebieha za prítomnosti príznakov ako je:
- horúčka
- nízky krvný tlak
- vracanie
- hnačka
- bolesť svalov
- zníženie funkcie obličiek
- zmeny psychiky, apatia, zmätenosť
- kožný výsev - exantém
- začervenanie očných spojiviek
- povlak na jazyku
Anafylaktický šok
Spomedzi distribučnej formy najrýchlejšie prebieha anafylaktický šok. Približne do 30 minút od kontaktu s alergénom. Ako najťažšia forma alergie. Napríklad po aplikácii liekov, potravín či poštípaní hmyzom. Ťažkosti nastupujú veľmi rýchlo.
Vyskytuje sa pri ňom:
- závažné rozšírenie ciev - vazodilatácia
- opuchy pre zvýšenú cievnu priepustnosť
- kožné prejavy, ako je žihľavka - urtika, začervenanie
- bledosť až cyanóza
- nízky tlak krvi, pre znížený srdcový výdaj
- nádcha
- napínanie na vracanie až vracanie
- bolesť brucha - kŕče
- zúženie dýchacích ciest - bronchospazmus
- v konečnom štádiu aj zlyhanie obehu, pľúcny edém
Anafylaktický šok je vystupňovaná alergická reakcia s nadmernou produkciou histamínu a multiorgánovými prejavmi. Prejavy alergickej reakcie sa zvyčajne vyskytujú len na jednom mieste na tele. Dôvodom pre vznik anafylaktickej reakcie je zvyčajne opakovaný kontakt s alergénom.
Alergik by mal mať pri sebe Epipen - dôležité je jeho rýchle podanie. Čo zabráni rozvoju šoku.
Neurogénny šok
Neurogénny šok prebieha prítomnosťou triády symptómov, a to je hypotenzia (nízky krvný tlak), bradykardia (zníženie srdcovej frekvencie) a hypotermia (zníženie telesnej teploty). Prítomná je vazodilatácia, teda rozšírenie krvného riečiska. Príčinou môže byť vagotónia, čiže dráždenie nervus vagus - blúdivého nervu, hlboká celková anestézia, prehnané emócie - strach, poškodenie mozgu či nedokrvení miechy. Rozdielom je spinálny šok, ktorý pri poranení miechy. Pri spinálnom šoku je zvýšená stimulácia sympatiku. Čo sa prejaví náhlym vysokým krvným tlakom, s vysokou či nízkou frekvenciou srdca.
Hyperglykemický šok
Hyperglykemický šok je život ohrozujúci stav, ktorý vzniká v dôsledku extrémne vysokej hladiny cukru v krvi. Najčastejšie sa vyskytuje u ľudí s cukrovkou, ktorí nemajú dostatočne kontrolovanú glykémiu.
Hyperglykemický šok nastáva, keď hladina cukru v krvi prekročí bezpečné hranice a telo už nedokáže správne fungovať. Môže mať dve hlavné formy:
- Diabetická ketoacidóza: Pri nedostatku inzulínu telo začne štiepiť tuky, čím sa vytvárajú toxické látky nazývané ketolátky. Tento stav môže byť sprevádzaný zápachom acetónu v dychu.
- Hyperosmolárny neketoacidotický stav: Ak je v tele prítomné aspoň malé množstvo inzulínu, tvorba ketolátok sa blokuje, ale vysoká hladina cukru spôsobuje dehydratáciu a rozvrat vnútorného prostredia.
Oba stavy môžu viesť k bezvedomiu (kóme) a vyžadujú okamžitú lekársku pomoc.
Medzi najčastejšie varovné signály patria:
- Extrémna únava a slabosť
- Zmätenosť a problémy s koncentráciou
- Zrýchlené dýchanie
- Sucho v ústach a extrémny smäd
- Zápach acetónu v dychu
- Zhoršené vedomie alebo strata vedomia
Príznaky šoku
Všeobecne u pacienta so šokom dominujú nasledovné príznaky:
- hypotenzia - < 90mmHg
- tachykardia
- tachypnoe
- nehmatný, nitkovitý pulz
- bledá, studená spotená koža
- poruchy vedomia
- oligoanuria - pacient močí málo alebo vôbec
Špecifické príznaky podľa typu šoku:
- hypovolemický šok - nízky rozdiel medzi systolickým a diastolický tlakom (vývrhový a plniaci tlak srdca)
- obštrukčný šok - zlá odozva na objemovú resuscitáciu
- anafylaktický šok - bronchokonstrikcia, opuch horných dýchacích ciest
Diagnostika šoku
Včasná diagnostika je veľmi dôležitá aby sme predišli komplikáciám a nezvratnému poškodeniu orgánových sústav. Pri diagnostike šoku pomáha šokový index < 1. Vyrátava sa ako pomer tepovej frekvencie a systolického tlaku krvi. Využivajú sa aj laboratórne vyšetrenia- najmä krvný obraz, stav koagulácie, biochemické parametre, hodnoty acidobázickej rovnováhy. V závislosti od stavu pacienta sa môžu využiť zobrazovacie vyšetrenia a EKG.
Liečba šoku
Zásady liečby pri šoku sú stabilizácia obehu a ventilácie a zabránenie rozvoju komplikácií. Podávajú sa kryštaloidy, koloidy (najmä pri strate krvi), vazopresory.
Prevencia sepsy a úloha imunity
Prevencia sepsy zahŕňa opatrenia zamerané na zníženie rizika infekcií a na ich včasné odhalenie a liečbu. Kľúčovým prvkom prevencie je dodržiavanie základných hygienických návykov, ako je pravidelné umývanie rúk, bezpečná príprava jedla a starostlivosť o rany. Významným preventívnym opatrením je aj zabezpečenie očkovania podľa odporúčaní zdravotníckych autorít, čo pomáha predchádzať infekciám spôsobeným vírusmi a baktériami, ktoré môžu viesť k sepse.
Imunitný systém zohráva kľúčovú úlohu v prevencii sepsy tým, že zabezpečuje rovnováhu medzi adekvátnou obrannou reakciou proti patogénom a prevenciou nadmerných zápalových reakcií či imunosupresie, ktoré sú charakteristické pre sepsu. Správne fungovanie imunitného systému môže zabrániť rozvoju sepsy tým, že efektívne eliminuje infekčné agensy a zároveň reguluje zápalové procesy, aby nedošlo k poškodeniu vlastných tkanív.