Jozef Gabčík sa narodil 8. apríla 1912 v obci Poluvsie (dnes mestská časť Rajeckých Teplíc). Bol najmladším zo štyroch detí roľníka Ferdinanda Gabčíka. Už od mladého veku mal nepokojnú, dobrodružnú povahu.
Vyučil sa za kováča a zámočníka v Čechách, kam odišiel ako 15-ročný. V roku 1932 narukoval k 14. pluku v Košiciach a neskôr nastúpil do poddôstojníckej školy v Prešove. Počas prezenčnej služby absolvoval poddôstojnícku školu v Prešove. Po jej absolvovaní bol povýšený na slobodníka, od 1. septembra 1933 na desiatnika. Po skončení prezenčnej služby pokračoval v dobrovoľnej službe ako ďalej slúžiaci až do 31. marca 1937, keď mu záväzok uplynul. Na naliehanie otca Ferdinanda ho nepredĺžil a až do decembra 1938 pracoval vo Vojenskej továrni č. 4 na výrobu bojových plynov v Žiline.
Na nátlak otca Jozef Gabčík požiadal o prepustenie do civilu. Zamestnal sa v chemickej továrni na výrobu yperitu v Žiline. V marci 1937 takmer prišiel pri havárii o zrak. Gabčík veľmi emotívne prežíval udalosti roku 1938, ľutoval, že sme sa nebránili, prijatie Mníchova považoval za zradu a národnú tragédiu.
Po vzniku Slovenskej republiky sa rozhodol emigrovať a zapojiť sa do zahraničného odboja. Na vlastnej skúsenosti sa presvedčil, že suverenita Slovenskej republiky voči nacistickému Nemecku bola značne obmedzená. Na západnom Slovensku sa vytvorila tzv. Schutzzone, kde nemecká armáda mala právo zriaďovať svoje vojenské objekty a toto pásmo prináležalo do nemeckej vojenskej právomoci. Patrila sem aj Skalka pri Trenčíne, kde Jozef Gabčík pracoval. Dňa 3. júna 1939 uvoľnil v sklade kohútiky na bombách s yperitom, plyn otrávil niekoľkých nemeckých vojakov a spôsobil škodu asi 50 000 ríšskych mariek.
Prihlásil sa na česko-slovenskom konzuláte v Krakove. Tu sa stretol aj s utečencom z protektorátu Janom Kubišom. Gabčíka spolu s ďalšími československými vojakmi v júli 1939 poslali do Francúzska, kde vstúpil do Cudzineckej légie a podstúpil tvrdý výcvik v arabskej osade El Arich. Gabčík po prepadnutí Francúzska prvýkrát zasiahol do boja pri rieke Marne ako veliteľ guľometného družstva už v hodnosti rotmajstra. Čata, v ktorej slúžil, utrpela ťažké straty, napriek tomu sa vojakom vďaka Gabčíkovi podarilo prebiť z obkľúčenia.
Prečítajte si tiež: Udalosti v Malinovej
Gabčík bol medzi poslednými vojakmi, ktorých sa podarilo evakuovať z kontinentu do Veľkej Británie. Keďže v tom čase vrcholila letecká bitka o Veľkú Britániu, prihlásil sa k letectvu. Tam ho nezobrali, ale zaradili ho medzi parašutistov.
V lete 1941 rotmajster pechoty v zálohe Jozef Gabčík súhlasil so svojím zaradením do výcviku pre zvláštne úlohy. Následne absolvoval rôzne špeciálne kurzy. Po ich absolvovaní sa ako jeden z prvých čs. vojakov dobrovoľne prihlásil na plnenie špeciálnych úloh na území okupovanej vlasti. V októbri 1941 sa stal veliteľom skupiny Anthropoid, ktorá mala realizovať atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora, SS-Obegruppenführera a generála polície Reinharda Heydricha.
Boli vybratí dvaja parašutisti, Čech Karel Svoboda a Slovák Jozef Gabčík, čo malo symbolizovať spoločný odpor Čechov a Slovákov proti fašizmu. Pri jednom z posledných cvičení sa Karel Svoboda zranil a nahradil ho Jan Kubiš. Bolo to na osobný príhovor Jozefa Gabčíka, chcel mať pri sebe dobrého priateľa, ktorému bezvýhradné dôveroval.
Dňa 29. decembra 1941 o 02.24 h v blízkosti obce Nehvizdy pri Prahe bola skupina Anthropoid vysadená spolu s ďalšími príslušníkmi špeciálnych skupín Silver A a Silver B. Za pomoci a aktívnej spolupráce s českými vlastencami pripravili a uskutočnili atentát na Reinharda Heydricha dňa 27. mája 1942. Uskutočnili ho 27. mája 1942, približne o 10.30 hod. v prudkej zákrute v Prahe-Libni. Heydrich býval na zámku v Panenských Břežanoch a touto trasou sa obyčajne dopravoval na Pražský hrad.
Gabčík a Kubiš po zoskoku nadviazali spojenie s príslušníkmi odbojových skupín, ktorí ich skrývali. Hľadali najvýhodnejšie miesto a čas na uskutočnenie útoku, študovali Heydrichove zvyky. Pomáhala aj rodina Marie Ogounovej, u ktorej Gabčík a Kubiš prespávali.
Jozef Gabčík si pod kabátom zložil zbraň, automat stengun. Keď sa auto s Heydrichom blížilo, Josef Valčík dal znamenie zrkadlom. Jaroslav Švarc sa zahral na nepozorného chodca, takže auto muselo nielen v zákrute výrazne spomaliť, ale takmer zastaviť. Gabčík skočil pred neho, natiahol zbraň, ale automat nevystrelil. Dlho sa viedli spory, či Gabčík zle zložil zbraň, ale dnes sa historici viac-menej zhodujú, že to nebola chyba Gabčíka; stenguny boli nie veľmi spoľahlivé samopaly a pri naplnení zásobníka sa pravdepodobne vzpriečil náboj. Gabčíka zastúpil zo zálohy Jan Kubiš, ktorý hodil na auto špeciálne upravenú bombu a zranil Heydricha.
Českí odbojári im našli bezpečný úkryt v pravoslávnom chráme svätých Cyrila a Metoděja na Resslovej ulici v Prahe.
Aj keď sa spočiatku zdalo, že Heydrich prežije, predsa sa spravodlivosť naplnila a 4. júna zraneniam podľahol. Brutálne represálie pokračovali. Nemci boli bezradní, nemali žiadnu konkrétnu stopu, ktorá by ich priviedla k útočníkom. Potrebovali sa však preukázať konkrétnymi výsledkami.
Napokon Nemci predsa len útočníkov objavili, a to na základe zrady jedného z parašutistov, Karla Čurdu, ktorý sa 16. júna prihlásil gestapu. Nevedel síce, kde sa presne parašutisti schovávajú, ale poznal ľudí, ktorí im pomáhali. Gestapo urobilo veľký záťah. Odbojári, Jan Zelenka-Hajský a Marie Moravcová, radšej volili dobrovoľnú smrť, akoby sa vydali do rúk gestapa.
Nemci zaútočili na chrám 18. júna o tretej hodine ráno. Hoci sa výsadkári špeciálne nepripravovali na obranu, predsa ich hrdinský boj si vyžaduje našu veľkú úctu. Vedeli, že presile neodolajú, nemajú žiadnu šancu prebiť sa von, ale bojovali. Osem hodín sa sedem parašutistov bránilo vyše stonásobnej presile, podľa nemeckých zdrojov sa na dobývaní kostola zúčastnilo okolo osemsto esesákov a gestapákov.
Traja, Jan Kubiš, Adolf Opálka a Josef Bublík, zahynuli na chóre kostola, štyria ďalší, Josef Valčík, Jozef Gabčík, Jaroslav Švarc a Jan Hrubý kládli v krypte kostola tuhý odpor do predposledného náboja, ten posledný si nechali pre seba. V boji zlikvidovali mnohých Nemcov.
Tragédia sa skončila 18. júna 1942. Sedem členov československej exilovej armády sa nevzdalo a zúfalo bojovalo šesť hodín. Posledný náboj si nechali pre seba. Jozef Gabčík samovraždu spáchal posledným nábojom 18. júna 1942.
Telesné pozostatky Jozefa Gabčíka spolu s telami jeho spolubojovníkov hodili nacisti do bezmenného hrobu na pražskom ďáblickom cintoríne.
Rodinní príslušníci parašutistov boli v protektoráte vystavení tvrdým represáliám. Otca Jana Kubiša, jeho dvoch bratov, švagrinú a tri nevlastné sestry nacisti popravili. Gabčíkovi príbuzní prežili druhú svetovú vojnu. Jeho otec Ferdinand Gabčík prevzal v roku 1945 na Pražskom hrade za syna vyznamenanie a jeho sestre, Františke Jankechovej, odovzdal v roku 1968 prezident Ludvík Svoboda Hviezdu I.
Po oslobodení bol Jozef Gabčík vymenovaný do hodnosti kapitána in memoriam. V roku 1948 pomenovali podľa neho neveľkú obec „Bös“ na južnom Slovensku. V roku 2014 mu v rodnej obci Poluvsie postavili pamätník s bustou, ktorej autorom je sochár Peter Repka a obrátená je tvárou k jeho rodnému domu.
Už v roku 1945 vyšla poštová známka s jeho portrétom, jeho čin, ale aj statočnosť ďalších parašutistov, pripomínajú dva pamätníky operácie Anthropoid v Prahe, prvý na mieste útoku, druhý je v Chráme svätých Cyrila a Metoda, kde je aj múzeum. Na Slovensku má sochu pred kasárňami v Žiline a pamätník s bustou je v rodnej obci Poluvsie.
O atentáte na Heydricha vyšlo niekoľko kníh vedeckej literatúry i literatúry faktu. V Čechách sú to najmä publikácie Miroslava Ivanova a Jaroslava Čvančaru. Slovenský dramatik Lepold Lahola je autorom divadelnej hry Atentát, ktorá voľne opisuje statočnú obranu parašutistov v kostole. V sedemdesiatych rokoch napísal knihu historik Milan Varsík Kto ste, Jozef Gabčík a v roku 2018 vyšiel román od slovenskej prozaičky Veroniky Homolovej Tóthovej Mama milovala Gabčíka, ktorá popri Gabčíkovom hrdinskom čine opisuje aj jeho ľúbostný vzťah k Anne Malinovej pred atentátom a po ňom.
Hrdina Jozef Gabčík bol za prejavené hrdinstvo niekoľkokrát posmrtne povýšený a vyznamenaní. Odkaz generálmajora in memoriam Jozefa Gabčíka, hrdinského bojovníka za národné oslobodenie v rokoch druhej svetovej vojny je natrvalo zapísaný do našej historickej pamäti.