Trnava (12. 6. 2014) - Štvorica atlétov zo Záhoria postupuje na majstrovstvá Slovenska základných škôl z majstrovstiev Trnavského kraja v atletike. Kvarteto Záhorákov sa do Trnavy vráti v piatok 20. júna, keď sa na štadióne A. Hajmássyho konajú majstrovstvá Slovenska základných škôl. Beh na 60 metrov sa prekvapivo stal korisťou Róberta Hladíka zo ZŠ Borský Mikuláš, ktorý najprv dosiahol čas 7,35 s v rozbehu, vo finále sa potom zlepšil na 7,27 s.
Budapešť (15. 6. 2014) - Bývalá kráľovná malackej atletiky Alexandra Štuková štartovala v nedeľu v maďarskej metropole na mítingu Budapešť Open.
Dvadsaťpäťročná Bobrovčanka GABRIELA GAJANOVÁ, trénujúca pod vedením Švajčiara Louisa Heyera, zažila vlani famózne leto. V ankete Športovec roka 2024 skončila druhá. Pre časopis OLYMPIC.sk jar/leto 2025, ktorý vyšiel 23.
„Na atletických tréningoch mi učarovala hravosť a pestrosť. Veľmi nás to bavilo a vždy sme sa vybláznili do sýtosti. Pochopila som, že atletika je presne to, čo mi vyhovuje.“
„To naozaj neviem! V 3. ročníku ZŠ som síce na Kinderiáde skončila na 60 m tretia a ako žiačka som obľubovala i trojstovku, ale najviac sa mi pozdávali dlhšie behy - cestné či cezpoľné. Neviem, či tá osemstovka nesúvisí práve s touto vzdialenosťou...“
Prečítajte si tiež: Strelivo do vzduchovky: Ako vybrať
„V rodine nik nešportoval profesionálne, ale mamina súťažila za školu v cezpoľnom behu, ocino hral futbal za Bobrovec.
V tom období som sa rozhodla zmeniť trénera a pripravovať sa v Martine u Pavla Slouku. Sestra ani brat nechceli ísť takouto cestou.“
Sprvoti sme takmer dva roky spolupracovali len na diaľku, ale po mojej prvej veľkej medaile na ME 2016 do 18 rokov v Tbilisi som odišla do Martina. Zmenila som školu a presťahovala som sa na internát.“
„Najprv ma trikrát do týždňa vozil ocino, v aute sme strávili vždy tri hodiny. Klobúk dolu pred ním, že sa na to dal popri náročnej práci na našej farme. Priznávam však, že to nebolo jednoduché - cestovanie ma dosť vyčerpávalo. Našťastie, mala som okolo seba ľudí, ktorí ma podporovali.
„Bolo to pekné, no zároveň náročné obdobie. S Pavlom Sloukom sme trénovali inak ako v Mikuláši, kde sme robili priveľa špeciálnych vecí, ale chýbala mi rýchlosť a najmä vytrvalosť. S vytrvalosťou som sa veru dosť natrápila. Spočiatku ma bolel i voľný klus na 6 km v tempe 6:30 min. Tréner moju prípravu skladal tak, aby sme sa postupne dostali k cieľu.“
Prečítajte si tiež: Kde kúpiť kvalitné airsoft zbrane?
Som za to trénerovi vďačná. Už v čase, keď ste súťažili v juniorskej kategórii, sa o vás začalo hovoriť ako o druhej Lucii Klocovej...„Médiá písali, že som jej nástupkyňa, ale ja nemám rada takéto porovnávania, Každý je iný, každý je individualita, každý si píše svoj vlastný športový aj životný príbeh.“
V tom čase z našej tréningovej skupiny odišiel talentovaný Aďo Paulíny i ďalší a viac-menej som ostala sama. Môj vzťah s trénerom sa začal meniť - on ma stále vnímal ako malé dievčatko, no ja som sa už snažila presadiť svoje názory. On a ani ja sme sa v takejto situácii necítili komfortne, a preto som sa začala obzerať po novom trénerovi.
Mám k nemu úctu a rešpekt za to, ako mi na mojej atletickej ceste pomohol a bol pri mne v období, keď som ho potrebovala. Vážim si ho za to, čo pre mňa spravil.“
Obzerala som sa po trénerovi v zahraničí, lebo na Slovensku som už nemala ku komu ísť. Videla som, ako pripravuje svoju dievčenskú tréningovú skupinu, zapáčil sa mi jeho štýl komunikácie i celkový prístup. Ibaže veci sa vyvinuli inak: znova som sa mu ozvala v marci 2021 a zisťovala som, či by som za ním mohla prísť do Švajčiarska.
„Áno, premýšľala som o tom celý rok 2020. Mala som 21, potrebovala som veľkú zmenu, ale zároveň som z nej mala obavy. Som rada, že som sa k tomu napokon odhodlala. Potrebovala som nový impulz, lebo som sa už dosť trápila.
Prečítajte si tiež: Kde nájdete top airsoft informácie
Prízvukoval: pánom tohto projektu si ty, robíš ho pre seba, podľa seba a tréner je len človek, ktorého máš nablízku, keď ho potrebuješ a pomáha ti dosiahnuť, čo si si vysnívala. Louis Heyer ma naučil ma ešte väčšej pokore a vďačnosti za to, že sa mám dobre a môžem robiť, čo ma baví. Nie všade je takáto podpora samozrejmosť.“
Ona mi pomáhala zorientovať sa v novom prostredí, vďaka nej som prelomila uzavretosť a ostych hovoriť po anglicky. Získala si moju dôveru a postupne sme si vybudovali perfektný kamarátsky vzťah. Dobre však vychádzam aj s ostatnými zo skupiny.“
Momentálne už nemám nijaké zábrany komunikovať po anglicky. V škole som sa učila po francúzsky aj po nemecky, snažím sa preto zlepšovať sa aj v týchto jazykoch najmä vďaka konverzácii s trénerom.
„Je toho viac, ale najväčší rozdiel je v tom, že vo Švajčiarsku sa pracuje tímovejšie. U nás si každý stráži svoj tréningový systém, nezdieľa ho s inými. Celkovo sa vo Švajčiarsku dáva dôraz na to, aby sa športovec cítil v pohode, a robí sa všetko pre to, aby talenty nevyhoreli a ostali pri športe. Z mládežníkov nerobia hviezdy.
Cestovanie je moja vášeň a teší ma, že je to spojené s atletikou. Vďaka tomu mám šancu spoznať nové miesta, aj reagovať na nové situácie. Letná sezóna 2024 bola krásna, ale zďaleka nebolo všetko také ružové, ako to na prvý pohľad vyzerá. Najmä v zime a na jar som sa opäť hľadala.
Úspechy a ocenenia Gabriely Gajanovej
- Víťazstvo v ankete Atlét roka 2024
- 2. miesto v ankete Športovec roka 2024
- Umiestnenie v rebríčku magazínu Forbes „30 pod 30“
- Čestné občianstvo obce Bobrovec
Kedysi ma svojím vystupovaním a pokorou motivoval Maťo Tóth, z Kuba Grigara zasa srší veľká pohoda, Danku Bartekovú obdivujem za to, ako dokáže skĺbiť mimošportové aktivity s vrcholovým športom, svojím svojským štýlom ma zaujal Peťo Sagan, no a ako som už spomenula, motivuje ma i moja švédska sparingpartnerka Lovisa Lindhová.“
„Priznávam, keď som prišla na fakultu manažmentu, ani som poriadne nevedela, čo vlastne chcem študovať. V covidovom čase to bolo v poriadku, urobila som aj nejaké skúšky, lenže začala som trénovať vo Švajčiarsku a skĺbiť školu so športom bolo komplikované. Som rada, že som sa takto rozhodla.
Atletické prostredie mám rada, nebránila by som sa ostať v ňom. V Bobrovci máme rodinnú farmu a salaš, takže si viem predstaviť svoju budúcnosť aj v tejto oblasti. Priznávam však, že viac ma to ťahá k športu.“
Slovenský rekord 12,63 s zabehla na stovke s prekážkami na prvom mieste finišujúca Viktória Forster. Na 400 m prekážok finišovala Emma Zapletalová prvá za 53,75 s, čím o 33 stotín pokorila svoje 20 dní staré maximum z Diamantovej ligy v Londýne.
Američan Ronnie Baker predviedol na stovke historický prvý čas pod desať sekúnd na území Slovenska, keď vyhral v rekorde mítingu 9,94 sekundy. Gabriela Gajanová, pre ktorú to bola po zdravotných problémoch len druhá osemstovka v tomto roku, sa premiérovo v sezóne dostala pod dve minúty.
Štyridsiatku oslávila veteránskym rekordomUž pred slávnostným otvorením mítingu sa veľké veci diali aj v kladivárskom kruhu.Legendárna Poľka Anita Wlodarczyková presne v deň 40. narodením si posledným pokusom 70,94 m vybojovala štvrtý triumf na P-T-S a odmietla chýry o konci kariéry.
Tridsaťjedenročná v Prahe žijúca a trénujúca manželka oštepára Jakuba Vadlejcha nazbierala v úvodný deň 3324 bodov, v nedeľu k nim pridala 887 za 612 cm (vietor -0,5 m/s) v diaľke a 651 bodov za 39,15 m v oštepe.
Z majstrovstiev Slovenska staršieho žiactva naše ekipáčky medailu nepriviezli, ale s tým sme nejako rátali. Je však pozitívne, že predsavzatia u dievčat sa splnili.
Pred týždňom v Bratislave rozbiehala naša baba prvé kolo pod 1:10 min a na méte šesťsto metrov bola za 1:47 min. Tie už boli veľmi pomalé. Timka sa držala vpredu, ale zrejme podľahla psychickému bloku, keď v posledných dvesto metroch nepridávala, ale iba pasívne držala tempo. Sama sebe potom vyčítala, že nešla v závere dravejšie. Od osemstoviek si teraz naša staršia žiačka na čas oddýchne, ešte v sobotu ju čaká v Malackách beh na jeden kilometer.
Vo svojom behu dobiehala štvrtá a večná škoda, že zaznamenala pomalý nástup na prvú prekážku. Kým v rozcvičke do nej nabiehala s veľkou energiou, po výstrele z nej šiel rešpekt. Na posledné miesto, zaručujúce finále, bolo treba zbehnúť 16,10 s. To sa podarilo Paule Perončíkovej z Liptovského Mikuláša.
Vyviezla sa so súperkami, zhruba okolo 29 sekúnd na dvesto metrov. Na cieľovej rovinke sme potom mohli sledovať úchvatný súboj s Martinčankou Lilly Urbanovskou, inak majsterkou Slovenska v tejto disciplíne medzi mladšími žiačkami, kým ešte bola trojstovka súčasť šampionátov mladších žiačok. Miška zapla na plné obrátky a mohla si vychutnávať opojenie zdrvivého finišu, ktorým už v sezóne niekoľkokrát decimovala súperky.
Prišla správa, že súperka z Bardejova (pravdepodobne) Janka Kniššová, ktorá zbehla 20,68 s sa zranila. A tak náhradníčka číslo jeden bola Miška. Boli sme potešení, hoci to logicky znamenalo, že oslavujeme nezdar Bardejovčanky. Prišli sme však za jej trénerom a naším kamarátom Zoranom Kollarovičom, ktorého trénerskú prácu si veľmi vážime a zvrhli túto epizódu na vtip.
Aj Gajanovej tréner Louis Heyer pre verejnoprávnu televíziu pred štartom naznačil, že striebro z ME v Paríži veľa neznamená. Gajanová dobehla v druhom semifinále šiesta a v celkovom poradí olympijskej osemstovky obsadí 11. miesto z Pekingu, jedenásta bude aj Gajanová v Paríži.
„Teraz sa ja môžem pýšiť slovenským rekordom na osemstovke. V rýchlom finále na 200 m získala titul v novom osobnom rekorde 23,15 s. Vo finiši na protiľahlej rovinke Národného atletického štadióna VŠC Dukla zdolala trio súperiek z Našej atletiky Bratislava a prekonala rekord M-SR 23,70 Miriam Hrdličkovej z Nitry 2001.
„Vedel som, že to bude tesný súboj. Bežal som pomaly zákrutu a potom som na to doplatil. V závere som to nejako zvládol, ale tá zákruta ma mrzí. Za svojím osobákom z vlaňajšieho Grazu zaostala iba o 2 stotiny.
Obhajca začal po dlhšej súťažnej pauze svižnejšie, ale druhá polovica vyšla lepšie jeho vyzývateľovi, ktorý do záverečnej rovinky vbiehal už na vedúcej pozícii a udržal ju až do cieľa - o 8 stotín (47,29 - 47,37). Zdolať Šimona je pre mňa veľká vec, mám z toho veľkú radosť, lebo na Slovesku bol práve on mojím vzorom.
„Klamala by som, keby som povedala, že som spokojná na sto percent. Jednoduchšie to bolo v tom, že som si to bežala sama, ale zároveň zložitejšie, že som sa musela spoľahnúť sama na seba, aby som si dokázala udržať vysoké tempo. Dve stotinky ma mrzia, ale je to pre mňa motivácia do ďalšej sezóny a najmä pred pétéeskou,“ konštatovala Gajanová, ktorá mala začať letnú sezónu 25. mája na Diamantovej lige v marockom Rabate, ale pre problémy so zadnými stehennými svalmi mala premiéru presne o 70 dní neskôr.
Slovenská rekordérka atakovala v 11. štarte na prekážkovej stovke v sezóne hranicu 13 sekúnd, ale tesne sa jej to nepodarilo - finišovala za rovných 13,00. Za slovenskou jednotkou tejto disciplíny sa totiž potiahla majsterka Európy do 18 rokov 2024 Laura Frličková k novému osobnému a zároveň slovenskému juniorskému rekordu 13,29. „Na dnešné preteky som išla s dvoma cieľmi: získať svoju prvú seniorskú medailu a bežať pod 13,30. Oba som splnila, takže môžem byť spokojná.
Vo finále so štyrmi pretekármi sa 19-ročný zverenec Michala Škvarku v ŠK Dukla o. z. Banská Bystrica dostal druhý raz v kariére na prekážkach s výškou 106,7 cm pod 14 sekúnd - o jednu stotinu (13,99). Vložený beh vyšiel juniorskému rekordérovi ešte lepšie, časom 13,88 (+1,0) si o tri stotiny zlepšil osobný rekord z Eisenstadtu a upevnil si pozíciu štvrtého najlepšieho prekážkara v historických tabuľkách mužov za Igorom Kováčom (13,13), Júliusom Ivanom (13,55) a Viliamom Papšom (13,83).
Na súťaž výškariek nastúpili iba tri pretekárky a keď Andrea Vargová (Slávia STU Bratislava) stroskotala už na základe 150 cm, súboj o titul sa zúžil iba na dvojicu Evelin Tési - Michaela Lenhartová.
Už trinástym kladivárskym titulom vyrovnal Marcel Lomnický bilanciu svojho trénera Libora Charfreitaga. So svojím výkonom nebola spokojná ďalšia členka tréningovej skupiny Libora Charfreitaga Veronika Kaňuchová.
Dievča v bledomodrom tričku sa na neho okamžite urazene obzrelo a po piatich metrov prestalo bežať. Urazená bežkyňa v bledomodrom tričku s číslom 11 iba trucovito mykla plecom a automaticky odkráčala po svoje veci. Potvrdila tak slová Anny Kirnovej, generálnej sekretárky Slovenského atletického zväzu (SAZ), že atletika učí deti zodpovednosti a húževnatosti.
Krok - dva na vydýchanie. Opäť beh, opäť chôdza. Starší rozhodca ju vytrvalo povzbudzoval, aby aspoň dobehla do cieľa. Táto osemstovka ju stála veľmi veľa síl. A to aj napriek tomu, že počas nej sedem - osemkrát úplne zastala.
Aj suverénne posledný Vizváry bol účastníkom 69. pokračovania osemnástej série celoslovenských školských pretekov pod názvom „Zo školských lavíc do atletickej haly Elán“, ktorá sa začala už 17. februára 2012. Ďalší žiacky míting po jubilejnom 70. pokračovaní (2. marca) bude 16. marca a záverečný diel XVIII. série organizátori pod vedením Imricha Ozoráka chystajú na 30. marca 2012.
Realizáciu podujatia, ktoré je od roku 2003 vítaným oživením školskej atletiky na celom Slovensku, majú na starosti bratislavská firma Agentúra Archa, A-Centrum Bratislava spolu s Katedrou atletiky FTVŠ Bratislava a Atletickým oddielom Slávia UK Bratislava. Oživením programu je mix štafeta 4 x 200 m.