V rámci provincie Západných Karpát, sa chotár obce Tŕnie rozprestiera v oblasti Slovenského stredohoria. Leží v Kremnických vrchoch, konkrétne v ich podcelku Turovské predhorie.
Geomorfologická, Pedologická a Hydrogeologická Charakteristika
Reliéf krajiny je vrchovinový, s planačno-rázsochovým charakterom. Väčšina chotára leží v stredne členitom reliéfe, len severná a južná časť chotára sa nachádza vo veľmi silne členitom reliéfe. Pomerne ploché chrbty sa striedajú s hlbokými dolinami prierezu V, bez (alebo so slabo vyvinutými) riečnymi nivami.
Najvyšší bod chotára sa nachádza v jeho severnej časti a predstavuje ho kóta 723 m. n. m., v oblasti „Nad Štagiarom“. Najnižšie miesto (266 metrov nad morom) sa nachádza v južnej časti chotára, neďaleko sútoku Breznického potoka a Hronu.
Pôdny pokryv je tvorený prevládajúcimi prevažne nenasýtenými kambizemami a modálnymi pseudoglejmi. Reakcia pôdy je stredne kyslá až neutrálna (menšie zastúpenie neutrálnych pôd). Zhruba v južnej polovici chotára sú pôdy hlinité, neskeletnaté až slabo kamenité (do 20 %), severnú polovicu zase zaberajú stredne kamenité (20 - 50 %) piesčito-hlinité pôdy.
Hydrologicky patrí chotár obce k úmoriu Čierneho mora a spadá do povodia Hrona. Do tejto rieky je odvodňovaný (zo Západu na Východ) Breznickým potokom, Veľkým Sietencom a potokom Turová. Z hľadiska hydrogeológie sa chotár nachádza v hydrogeologickom celku neovulkanitov Kremnických vrchov s dominantnou puklinovou priepustnosťou hornín. Horniny patria k menším zvodnencom (kolektorom), s obmedzenými zásobami podzemných vôd lokálneho významu.
Prečítajte si tiež: Propozície Behu Sliačskym Chotárom
Geologická Stavba
Geologické pomery južnej časti Kremnických vrchov sú veľmi podrobne opísané v práci Lexu et al. (1998).
Na geologickej stavbe chotára Tŕnia a jeho širšieho okolia sa v zásade podieľajú dve vekovo, aj litologicky odlišné štruktúrne etáže. Spodná etáž v tejto časti pohoria nevystupuje na povrch a tvorí podložie terciérnych (treťohorných) hornín, najmä vulkanitov. Je dominantne zastúpená horninami mladopaleozoického až mezozoického veku (pieskovce, bridlice, vápence, dolomity) tektonickej jednotky veporika. Obdobné horniny avšak patriace tektonickej jednotke hronika sú minoritne prítomné iba v najjužnejšej časti zobrazeného územia. Vrchná etáž je budovaná neogénnymi vulkanickými a vulkanoklastickými horninami a ich kvartérnym pokryvom.
Vulkanogénne horniny okolia obce Tŕnie majú bádenský až sarmatský vek (cca 16-12 miliónov rokov). V menšej miere sa na stavbe územia podieľajú priamo magmatické horniny - lávové prúdy a extrúzie rôznych andezitov. Väčšia časť územia je budovaná vulkanoklastickými (pyroklastickými) horninami. Tieto horniny sú zložené z úlomkovitého sopečného materiálu (sopečný popol a piesok, vulkanické bomby, často prímes nevulkanických štrkov či pieskov). Z hľadiska rozmiestnenia neogénnych vulkanických centier patrí absolútna väčšina vulkanogénych hornín Kremnickému stratovulkánu, prítomné sú však aj produkty činnosti Štiavnického stratovulkánu.
Formácie Neogénnej Vulkánickej Činnosti
Produkty neogénnej vulkanickej činnosti možno podľa litologického charakteru, veku a vzájomnej pozície rozdeliť do niekoľkých formácií. V nasledujúcom texte budú tieto formácie charakterizované od najstaršej po najmladšiu (teda v zmysle stratigrafických princípov od najspodnejšej po najvrchnnejšiu).
Formácia I. Etapy Štiavnického Stratovulkánu
Hoci sa Tŕnie nachádza orograficky v Kremnických vrchoch, na stavbe jeho chotára sa podieľajú produkty vulkanizmu dvoch nezávislých vulkánov - Kremnického a Štiavnického stratovulkánu („dve susedné sopky ležiace relatívne blízko vedľa seba“). Práve južný okraj Kremnických vrchov je dobrým príkladom rozdielu, medzi geografickou (geomorfologickou) a geologickou charakteristikou (resp. chápaním) pohoria. Štiavnické vrchy sa nachádzajú v danom území južne od rieky Hron, ale vulkanity pôvodného Štiavnického stratovulkánu zasahujú do Kremnických vrchov severne od Hrona pomerne hlboko. Styk vulkanických hornín Kremnického a Štiavnického stratovulkánu tu prebieha približne v úrovni Turová - Železná Breznica (predpokladá sa „prstovitý“ kontakt).
Prečítajte si tiež: Informácie o XV. ročníku Behu
Formácia I. etapy Štiavnického stratovulkánu vystupuje na povrch len v južnej časti predmetného územia, v okolí Hronskej Dúbravy. Je tvorená jednak lávovými prúdmi pyroxénických andezitov, ktoré sú sprevádzané príslušnými epiklastickými vulkanickými brekciami (epiklastické vulkanické horniny - transportované pôvodné pyroklastikum).
Krahuľská Formácia
V zobrazenom území vystupujú horniny krahuľskej formácie na jeho západnom (medzi Hronskou Dúbravou a Železnou Breznicou) a juhovýchodnom okraji (dolná časť doliny Veľký Sietenec), inak je prekrytý horninami mladších formácií. Táto formácia je charakteristická amfibolicko-pyroxénickým andezitom a blokovo-popolovými prúdmi zodpovedajúcich (amfibolicko-pyroxénickych) pyroklastík. Pyroklastické prúdy predstavujú pohyblivú zmes žeravých plynov, úlomkov magmy a sopečného popola, ktorá sa rýchlo pohybuje dolu vulkanickým svahom.
Breznický Komplex
Je zastúpený v južnej časti chotára (resp. zobrazenej oblasti). Litologicky v ňom dominujú epiklastické hrubo- aj drobnoúlomkovité vulkanické brekcie pyroxénických a amfibolicko-pyroxénických andezitov nad samotnými lávovými prúdmi týchto andezitov. V Juhovýchodnej časti územia sú zastúpené aj blokovo-popolové pyroklastické prúdy pyroxénických andezitov. Ide o ďalšiu súčasť Štiavnického stratovulkánu v Kremnických vrchoch. Pôvodne išlo o výplne paleodolín Štiavnického stratovulkánu (severných svahov), ktoré v južnej časti Kremnických vrchov prechádzajú do širokého výplavového kužeľa (veľké plošné rozšírenie epiklastických brekcií).
Sitniansky Komplex
Ako to naznačuje už samotný názov, opäť ide o produkty vulkanizmu Štiavnického stratovulkánu. Komplex je tu reprezentovaný lávovými prúdmi biotiticko-amfibolicko-pyroxénických andezitov, sprevádzaných ich hrubými, blokovými epiklastickými brekciami. Vulkanické horniny predstavujú výplne paleodolín severojužného smeru a vystupujú v priestore medzi Železnou Breznicou a kótou Čertova skala (567 metrov nad morom).
Sielnická Formácia
Je zastúpená v strednej a severnej časti chotára Tŕnia (resp. zobrazenej oblasti). Ide o lávové prúdy, extrúzie a vulkanoklastické horniny (pyroklastické prúdy, epiklastické brekcie a pieskovce, tufity) biotiticko-amfibolicko-pyroxénických a amfibolicko-pyroxénických andezitov. Pre vulkanoklastické horniny je charakteristický vysoký obsah pemzy (penovité vulkanické sklo), miestami polohy ílov a štrkov s nevulkanickým materiálom. Nevulkanický materiál v štrkoch je reprezentovaný obliakmi kremeňa, kremenca, vápenca, dolomitu, žuly, migmatitu, ruly a paleogénneho zlepenca. Jedno z vulkanických centier tejto formácie predstavuje pomerne rozsiahle extruzívne andezitové teleso, západne od Turovej (Ostrý vrch a okolie).
Prečítajte si tiež: Všetko o Behynciach
Turovská Formácia
V zobrazenom území je zastúpená približne severne od línie Železná Breznica - Turová, kde predstavuje vekovo najmladšiu formáciu vulkanitov. Ide o súbor nekov (výplň sopečných komínov), lávových a pyroklastických prúdov, autochtónnych pyroklastík aj epiklastických pieskovcov tmavých pyroxénických andezitov. V epiklastických pieskovcoch sa nachádzajú tiež polohy tufov a pemzy.
Kvartérne Sedimenty
Predstavujú najmladší pokryv povrchu. Reprezentované sú hlavne polygenetickými svahovinami (hlinito kamenisté a kamenisté svahové hliny) a telesami zosuvov (hlinité a hlinito-kamenité uloženiny s balvanmi a blokmi hornín - prevažne andezitov). V údoliach sú zastúpené fluviálne (riečne) nivné sedimenty - hliny, piesčité hliny a štrkovité hliny.
Nerastné Suroviny v okolí Tŕnia
Všeobecne možno povedať, že južná časť Kremnických vrchov výrazne neoplýva bohatstvom nerastných surovín. Priamo v chotári Tŕnia sa nenachádzajú žiadne nerastné suroviny, s výnimkou neveľkej lokálnej ťažby kameňa na stavebné účely v minulosti. V širšom okolí obce sa však nachádzajú drobné výskyty hnedého uhlia (resp. lignitu), diatomitu a železných rúd, tieto sú však lokalizované v chotároch okolitých obcí.
Hnedé Uhlie
Povrchový východ uhoľného sloja, ktorý bol v minulosti bansky sledovaný, sa nachádza neďaleko severného okraja obce Turová, v údolí západne od kóty Háj (468 metrov nad morom).
Uhlie je vyvinuté v súvrství tufitických siltovcov a pieskovcov spodnej časti sielnickej formácie (stredný - vrchný sarmat). Vrtným prieskumom v závere 20. storočia tu boli zistené dva uhoľné (resp. lignitové) sloje s hrúbkou 1,75 až 2,7 metrov (priemerne 2,3 metra). Sloje sú uložené v hĺbke cca 19 až 71 metrov. Výhrevnosť uhlia sa pohybuje od 5,96 do 11,15 MJ/kg. Obsah síry v uhlí je priemerne 2,97 g/t, priemerný obsah arzénu 43 g/t. Obdobný, ale menej významný výskyt uhlia sa nachádza aj pri Kašovej Lehôtke.
Diatomit
Diatomit je sedimentárna hornina obsahujúca minimálne 40 % mikroskopických schránok rias - diatomáceí. Schránky sú zložené z oxidu kremičitého (SiO2), preto sa diatomit niekedy nazýva aj kremelina (v staršej literatúre tiež „tripel“). Táto hornina vzniká v plytkovodnom prostredí, na Slovensku v intravulkanických panvách malého rozsahu.
Ložiskový výskyt diatomitu sa nachádza asi 200 metrov od severného okraja Turovej, na južných svahoch kóty 481 metrov. Polohy diatomitu sú vyvinuté v nadloží uhoľných slojov, v súvrství tufitických siltovcov a pieskovcov spodnej časti sielnickej formácie (stredný - vrchný sarmat). Vrtnými prácami v 90. rokoch 20. storočia tu bolo overených 3 až 7 šošovkovitých polôh diatomitu. Hrúbka šošoviek sa pohybuje v rozsahu 0,4 - 1,2 metra. Diatomit je rôznej kvality, s obsahom cca 66 - 81 % SiO2.
Železná Ruda
Železné rudy sa v minulosti ťažili na dvoch miestach v chotári Železnej Breznice. Významnejší výskyt (sledovaný štôlňou Daniel) sa nachádza asi 200-250 metrov severne od severného okraja obce, na ľavom svahu dolinky Hlobejka (lokalita Podjavorčok). Druhý výskyt (štôlňa Peter) leží východne od obce, cca 230 metrov západne od kóty Banište (639 metrov).
Najstaršie správy o tunajšom baníctve pochádzajú z polovice 16. storočia, ale v tomto období ťažba trvala krátko. Neúspešné pokusy obnoviť baníctvo sú datované do druhej polovice 17. storočia a začiatku 20. storočia. Najnovší prieskum v roku 1962 jednoznačne preukázal nerentabilnosť oboch lokalít.
Nositeľmi zrudnenia sú nespevnené (resp. minimálne spevnené) horniny štrkovej formácie pliocénneho (najmladšie treťohory) veku. Mineralizácia je infiltračná (vznik z chladných roztokov) alebo veľmi nízkoteplotná. Je tvorená goethitom (FeOOH), limonitom (zmes hydratovaných oxidov a oxihydroxydov Fe) a tzv. železoopálom. Minerály Fe tvoria impregnácie, žilky a hľuzovité útvary v horninách. Hľuzovité útvary vytvára aj Fe opál. Chemická analýzy vyberaných kusov železnej rudy z lokality Banište preukázala obsah Fe 41,5 %, obsah SiO2 24,4 %, obsah Al2O3 5,5 % a obsah Mn 1,7 %.
Geologické Zaujímavosti Obce Tŕnie a Okolia
Čertova Skala
Andezitový kývavec (viklan) Čertova skala je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie (NPR) Boky (vyhlásená v roku 1964, katastrálne územie Budča). Nachádza sa asi 1,8 kilometra východne od Hronskej Breznice, na pravej strane Hrona, asi 150 metrov na juhojuhovýchod od kóty Čertova skala (567 metrov). Prístupný je náučným chodníkom Hronská Dúbrava - ústie doliny Veľký Sietenec. Ide o krásny príklad selektívneho vyvetrávania, skalná pyramída tvorená pre eróziu menej odolnými pyroklastikami je chránená (zastrešená) balvanom andezitu s priemerom cca 3 metre. Celá rezervácia Boky zároveň predstavuje typový profil breznického komplexu. Okrem geológie je NPR Boky chránená aj kvôli pralesovitým porastom Duba cerového a teplomilným druhom flóry.
Jaskyňa vo Farskom Jarku
Pseudokrasová jaskyňa (jaskyňa vytvorená v nekrasových horninách, t.j. nie vo vápencoch a dolomitoch) sa nachádza cca 350 metrov severovýchodne od kostola v Tŕní, vo výraznom výmoľovom jarku. Jaskyňu tvorí podzemná dutina (3x2 metre, výška 1,3 metra) prístupná nízkou chodbou dlhou 1 meter. Dĺžka jaskyne je 2,4 metra. Je vytvorená v blokovo-popolových brekciách amfibolicko-pyroxénických andezitov sielnickej formácie. Jaskyňa vznikla zvetrávaním hornín v kombinácii s ich eróziou spôsobenou občasným vodným tokom.
Turovský Sopúch
Výrazný skalný útvar (priemer okolo 70 metrov) sa nachádza tesne pri severnom okraji obce Turová. Ide o nek (výplň sopečného komína) andezitovej explozívnej brekcie turovskej formácie. V brekcii možno pozorovať ostrohranné fragmenty tmavého andezitu (veľkosť do 1 metra) a sférické fragmenty pórovitého červenkastého andezitu s troskovitým povrchov veľké do 0,5 metra. Matrix brekcie je tvorený spekaným andezitovým detritom s tufovou zložkou, lokálne tiež jemnozrnnou pemzou.
Turovský sopúch bol v roku 2001 vyhlásený za prírodnú pamiatku so 4. pásmom ochrany. Okrem geologického významu je sopúch významným krajinotvorným prvkom a biotopom teplomilných druhov fauny a flóry.
Tabuľka: Prehľad Nerastných Surovín v Okolí Tŕnia
| Nerastná Surovina | Lokalita | Charakteristika |
|---|---|---|
| Hnedé uhlie | Turová, Kašova Lehôtka | Sloje v tufitických siltovcoch a pieskovcoch |
| Diatomit | Turová | Polohy v nadloží uhoľných slojov |
| Železná ruda | Železná Breznica | Goethit, limonit, železoopál v štrkovej formácii |
Sliačsky chotár je krásne zelený a už čaká na bežkyne/bežcov legendárnych pretekov Beh Sliačskym chotárom.