Veľký Krtíš je mesto na južnom Slovensku, ktoré je hodnotným miestom pre turistov a dobrodruhov. Práve do Veľkého Krtíša sa tentokrát zatúlali naši čarovní fotografi, aby pre nás pripravili foto-publikáciu tých najkrajších častí tejto časti Slovenska. Mesto a jeho okolie sú bohaté na históriu, kultúru a prírodné krásy. Veľký Krtíš je mesto, ktoré vás prekvapí svojím bohatým kultúrnym a historickým dedičstvom, ako aj nádherným okolím. Historické centrum mesta je zapísané do zoznamu pamiatkových rezervácií, čo je dôkazom jeho výnimočnej architektonickej hodnoty.
Najstaršie dejiny a stredovek
Na území dnešného mesta Veľký Krtíš bolo sídlisko zo staršej až mladšej doby bronzovej. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1245, je však staršieho pôvodu. Najstaršie písomné správy o Veľkom Krtíši pochádzajú z druhej tretiny 13. storočia. Nie je to neskoro, lebo u nás, ale i v okolitých krajinách sa začínajú pravidelnejšie a vo väčšom počte vydávať listiny až od 13. storočia.
Samotný názov Krtíš sa prvýkrát uvádza v listine, vydanej kráľovskou kanceláriou dňa 9. septembra 1245. Z nej sa dozvedáme, že istý Martin Bán ešte pred tatárskym vpádom daroval rozsiahle majetky na juhu Slovenska šahanskému kláštoru a kráľ Belo IV. ich r. 1245 kláštoru opäť potvrdil. Medzi darovanými majetkami boli i dnešné Dolné Plachtince, ohraničené vtedy Krtíšskym potokom, ktorý sa v prameni označuje ako „Curtus“.
O pôvode slova Krtíš (lat.Curtus, Kurtus, Kurthes) medzi historikmi, lingvistami a ďalšími odborníkmi dosiaľ niet jednoznačnej zhody a jeho riešenie zostáva i naďalej otvoreným problémom. Podľa zachovaných listín z roku 1274 sa história mesta Veľký Krtíš začala uzavretím dohody o kráľovskom majetku pod vtedajším názvom Oszlár (terajší Krtíš). História hlavnej obce pokračuje listinou z r. 1398541, kde sa v komplikovanom spore o hranice majetkov v okolí Príbeliec objavuje Ján, syn Došu z Dvorčan .
Existencia veľkokrtíšskej farnosti a kňaza je písomne doložená v listine ostrihomského arcibiskupstva z r. 1435. Samotné sídlo sa v r. Patrila panstvu Divín.
Novovek
V rokoch 1554-1593 obec okupovali Turci, v polovici 17. storočia bola vojnovými operáciami zničená a opustená. V r. 1554 - 1593 bola obec Veľký Krtíš poplatná Turkom a začlenená do novohradského sandžaku. V polovici 17. storočia zničená a vyľudnená až do r. 1680. Zaľudnená bola opäť okolo roku 1680. Obec sa nachádzala na trase v stredoveku významnej dopravnej obchodnej tepny, známej ako „veľká cesta“. V 16. - 17. storočí bolo územie vystavené násiliu osmanských hord a uhorských stavovských povstaní.
Prečítajte si tiež: Veľký Krtíš: Ulice a ich príbehy
Priaznivejší vývoj osídlenia Veľkého Krtíša možno zaznamenať po zrušení poddanstva v 19. storočí. V r. 1854 - 1864 sa začína rozvoj miestneho baníctva, otvorením prvých hnedouhoľných baní v chotároch obcí Malý a Veľký Krtíš miestnymi zemepánmi Andrejom Meššom, Viliamom Sebastianim a spol.
Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a chovom oviec. V roku 1828 mala obec 68 domov a 678 obyvateľov. Hospodársky ráz obce sa čiastočne mení v 2. polovici 19. storočia otvorením hnedouhoľných baní Barbora a Eva. V roku 1909 bola založená parná píla. V roku 1923 tu bol štrajk poľnohospodárskych robotníkov. Pre protifašistickú orientáciu v roku 1939 rozpustili obecné zastupiteľstvo. Obec bola zapojená do SNP. Po oslobodení sa postupne mení charakter obce, stáva sa centrum baníckej oblasti. Od roku 1968 je sídlom okresu.
Moderná história
Celková nová etapa vývoja Veľkého Krtíša a zároveň aj jeho širšieho okolia začala po r. 1945, kedy sa obnovila ťažba hnedého uhlia, najskôr v Malých Stracinách, od r. 1948 v Pôtri a od r. 1962 v závode Dolina pri Veľkom Krtíši.
V roku 1950 vo Veľkom Krtíši začali stavať banícke mestečko tzv. sídlisko. Rok 1960 priniesol útlm ťažby v uhoľných baniach a stagnáciu po zrušení okresu Modrý Kameň a pripojení jeho územia k väčším územným celkom. Upadal hospodársky i kultúrny život . V roku 1968 sa rozhodlo o obnovení okresu, ktorého sídlom bol určený Veľký Krtíš, spĺňajúci predpoklady ďalšieho rozvoja osídlenia. Rozvíjali sa ďalšie priemyselné odvetvia.
Osídlenie súčasného okresného mesta Veľký Krtíš sa vyvinulo v plytkej doline potoka Krtíš. Severná časť katastra sa rozprestiera na výbežkoch Krupinskej planiny, ktorá prechádza do nižších, pahorkatinných polôh Ipeľskej kotliny. Stred mesta leží v nadmorskej výške 200 m. J časť chotára má pahorkatinný reliéf z ml. treťohorných uloženín, s uhľonosnou formáciou. SV časť chotára je zalesnená dubovými, bukovými a agátovými lesmi. Zaraďuje sa do klimatickej oblasti kontinentálnej klímy a do klimatickej oblasti kontinentálnej horskej klímy strání, s nízkym úhrnom zrážok. Pôdny kryt v časti Ipeľskej kotliny tvoria hnedozeme a ilimerizované pôdy a v časti Krupinskej planiny hnedé lesné pôdy.
Prečítajte si tiež: Veľký Krtíš: Čo sa deje?
Nové sídliská a rast mesta od roku 1968
V roku 1968 domová správa spravovala 39 domov, z toho 36 obytných blokov s 869 bytovými jednotkami. V meste bolo len sedem 4-izbových bytov s ústredným kúrením, stodvadsaťštyri 3-izbových bytov, 671 2-izbových bytov, 45 1-izbových bytov a 22 garsoniek. Celkom bolo v meste Veľký Krtíš 308 domov s 1156 bytmi.
Vytvorením nového okresu sa obnovili zámery na vybudovanie mesta pre viac ako 10.000 obyvateľov a tak sa začali projekčné prípravy výstavby satelitných sídlisk Juh, Sted I, Stred II a Viničky. V roku 1970 boli odovzdané prvé dva obytné domy na sídlisku Juh. Mali po 16 3-izbových bytov a patrili novozaloženému Stavebnému bytovému družstvu.
Spojili sa tým dva dovtedy samostatne sa vyvíjajúce architektonické celky - dedina a banícke mestečko. V rokoch 1984 - 1987 stavali novú slobodáreň Bane Dolina pre 96 osôb. Tzv. stará slobodáreň č. 4 (na Nemocničnej ulici) poskytla priestory pre rôzne inštitúcie, súkromné predajne a zariadenia. Zriadená tu bola aj jedna z prvých súkromných lekární.
Hospodárstvo
Hospodársky ráz obce sa čiastočne mení v 2. polovici 19. storočia otvorením hnedouhoľných baní Barbora a Eva. V roku 1909 bola založená parná píla.
Baníctvo
Záujem o banské podnikanie na našom území vznikol začiatkom 19. storočia, kedy sa datujú počiatky baníctva v celej oblasti terajšej veľkokrtíšskej Juhoslovenskej uhoľnej panvy a v oblasti Šalgotarjánu na severe Maďarska. Podľa archívnych prameňov s ťažbou hnedého uhlia v okolí obce Veľký Krtíš začal Andrej Mešša v r. 1857.
Prečítajte si tiež: Štatút mesta: Kompletný prehľad
Andreja Mešša je možné zaradiť k priekopníkom banského podnikania na Slovensku. Vo Veľkom Krtíši sa skutočne usiloval vybudovať moderné, zariadením vybavené bane. Bolo to v dobe, ktorá nebola priaznivá pre rozvíjanie priemyslu, zvlášť na území Slovenska. Ako národne sa prejavujúci Slovák a evanjelik narážal na mnohé neprekonateľné prekážky a nedosiahol podporu od štátu. Okrem finančných ťažkostí, ktoré sprevádzali podnikateľov, neboli zriedkavosťou ani rôzne banské nešťastia, pri ktorých dochádzalo aj k smrteľným úrazom.
Vývoj ťažby uhlia a počtu pracovníkov v Bani Dolina od roku 1968
| Rok | Ťažba (v tis. tonách) | Počet pracovníkov |
|---|---|---|
| 1968 | 544 | 1824 |
| 1970 | 547 | 1850 |
| 1972 | 603 | 1905 |
| 1974 | 606 | 1953 |
| 1976 | 577 | 1836 |
| 1980 | 618 | 1938 |
| 1987 | 561 | 1541 |
| 1990 | 485 | 1285 |
| 1992 | 426 | 1134 |
Školstvo
Výstavbou baníckeho sídliska pre neďaleké Modrokamenské uhoľné bane východne od obce Veľký Krtíš sa začiatkom 50tych rokov začala písať ďalšia kapitola veľkokrtíšskeho školstva. Dve učebne miestnej školy v obci zákonite nemohli postačovať pre obec aj pre sídlisko. Preto nadriadené školské orgány začali hľadať vhodnú miestnosť pre školskú učebňu na novom sídlisku.
15. septembra 1952 bola vo Veľkom Krtíši slávnostne otvorená národná škola pre 1. - 5. ročník. Nová škola sa nachádzala v baníckom učilišti a neskôr aj v drevenom baraku na mieste dnešného tenisového ihriska TJ Elán. Škola bola spočiatku dvojtriedna. Riaditeľkou školy sa stala Anna Slezáková.
5. septembra 1955 bola otvorená Osemročná stredná škola vo Veľkom Krtíši. Jej prvým riaditeľom bol Michal Mázor. V samom začiatku svojej existencie mala škola 296 žiakov, 10 učiteľov a 2 vychovávateľky. Veľkou nevýhodou školy bol jej rozsiahly spádový obvod: Veľký Krtíš (obec), banícke sídlisko, osada Ďulov Dvor, obce Malý Krtíš, Pôtor, Žihľava, Horné a Dolné Strháre, Veľký Lom, Suché Brezovo a čiastočne Veľké a Malé Straciny.
Po dokončení baníckeho sídliska sa zákonite zvýšil aj počet jeho nových obyvateľov, a to najmä mladých rodín s deťmi. Preto sa v školskom roku 1961/1962 začalo vyučovať na dve smeny.
V roku 1967, keď sa na sídlisku vo Veľkom Krtíši začal opäť hýbať stavebný ruch, jednou z prvých stavieb bola nová základná deväťročná škola (ZŠ na Komenského ulici).
Výstavba mesta však naďalej komplikovala situáciu v školstve. Stavby školských budov už nepostačovali a v sedemdesiatych rokoch sa opäť zavádzalo dvojsmenné vyučovanie. Na ilustráciu príklad zo školského roku 1978/79: „V 26-triednej škole na Komenského ulici bolo v 38 triedach 1310 žiakov, pôsobilo v nej 60 učiteľov a 8 vychovávateliek. Striedavé vyučovanie bolo v 22 triedach. Školská jedáleň mala kapacitu 120 žiakov a stravovalo sa v nej 780 stravníkov.“
Situácia sa na istý čas zlepšila začiatkom septembra 1979, keď sa základná škola na Komenského ulici rozdelila a časť žiakov odišla do novopostavenej (hoci takisto ešte nedokončenej) školy na dnešnom Škultétyho námestí.
Zdravotníctvo
Starostlivosť o zdravie ľudu je jednou zo základných úloh. Situácia v zdravotníctve v novovytvorenom okrese bola pomerne kritická, lebo bývalý okres Modrý Kameň sa rozvíjal veľmi pomaly. V okrese pracovalo len niekoľko lekárov v Modrom Kameni, Sennom, Vrbovke, Bušinciach a v Neninciach. Pracovali v nevyhovujúcich podmienkach, nevybavených ordináciách. V okrese Modrý Kameň nemocnica nebola, preto pacientov na odborné ošetrenie, resp. Oproti iných okresom tu bola pomerne vysoká úmrtnosť, preto sa výstavba nemocnice stala veľmi aktuálnou.
Zdravotnícke orgány vyriešili problém núdzovou adaptáciou bývalého statkárskeho kaštieľa v Peseranoch pri Sklabinej na nemocnicu s kapacitou 45 lôžok. Mala charakter zjednotenej nemocnice, ktorá začala pracovať v skromných podmienkach v januári r. 1952 pod vedením zakladateľa MUDr. Otta Bauera. Pracovalo tu 12 ľudí, z toho 6 sestier. Vykonávali sa tu operácie úrazov hlavy, hrudné, brušné, operácie mandlí, prostaty, ale aj štítnej žľazy. Medzi prvými lekármi tu pracoval MUDr. Benc, MUDr. Z radov prvých sestier tu pôsobila Filoména Svatíková-Kopčíková.
Ťažká situácia bola aj na pôrodníckom úseku a v starostlivosti o matku a dieťa. Vysoká prenatálna a natálna úmrtnosť si vyžadovali urýchlené riešenie. Potreba pôrodnice sa riešila núdzovo adaptáciou objektu hospodárstva na Slatinke pri Pôtri, otvorením pôrodníckeho oddelenia v roku 1956 s kapacitou 20 lôžok. Pri začiatkoch boli MUDr. Dušan Plintovič a neskorší primár nemocnice vo Veľkom Krtíši MUDr.
Nemocnica v okrese veľmi chýbala. A tak v roku 1957 bol schválený projekt na stavbu nemocnice 1. typu s kapacitou 225 lôžok, so štyrmi základnými oddeleniami (detské - 60 lôžok, ženské a pôrodnícke - 45 lôžok, interné - 60 lôžok, chirurgické - 60 lôžok). Nemocnica sa začala stavať v septembri 1959 a 10. januára 1966 bola odovzdaná do užívania. Do Veľkého Krtíša z rôznych miest Slovenska prišli viacerí vynikajúci odborníci-lekári a zdravotnícky personál. Mnohí z nich neprešli dobrovoľne, jednoducho dostali po ukončení štúdia umiestenku.
Od roku 2000 začala postupná redukcia lôžkového fondu ako i zamestnancov. Od 1. februára 2002 bola daná do prevádzka rýchla zdravotnícka pomoc. V roku 2002 bol nasledovný počet lôžok:
- Interné oddelenie: 44 lôžok
- Chirurgické oddelenie: 28 lôžok
- Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie: 20 lôžok
- Geriatrické, doliečovacie oddelenie, LDCH: 75 lôžok
- Pediatrické oddelenie: 25 lôžok
- Novorodenecké oddelenie: 4 lôžka
- Oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny: 2 lôžka
Významné osobnosti
Veľký Krtíš je rodiskom národných dejateľov: Martina Hamaliara, mladšieho (17.10.1783), Jána Pravdoľuba Maróthyho (4.5.1814) významného literáta, pedagóga, Augusta Horislava Škultétyho (7.8.1819) ev.kňaza, Eduarda Miloslava Škultétyho (19.3.1825) brat A.H.Škultétyho.
Vo Veľkom Krtíši umrel: Vsevolod Čechovič (23.6.1961) výskumník a objaviteľ hnedouhoľného ložiska.