Rozdiel v životnej úrovni medzi Českom a Slovenskom sa za 30 rokov od rozdelenia spoločného štátu zmenšil. V oboch krajinách sa tiež životná úroveň vyjadrená v hrubom domácom produkte na obyvateľa v parite kúpnej sily priblížila priemeru Európskej únie. Česko však naďalej zostáva hospodársky výkonnejšou krajinou.
Podľa Eurostatu dosahoval v roku 1995 HDP na obyvateľa v Česku 77,9 percenta priemeru krajín, ktoré sú dnes v EÚ. Na Slovensku to vtedy bolo 48,9 percenta. V nasledujúcich rokoch obe krajiny hospodársky rástli, na Slovensku bol pritom rast intenzívnejší, a životná úroveň sa zbližovala.
Najmenší rozdiel medzi Českom a Slovenskom bol v roku 2012. HDP na obyvateľa v Česku vtedy dosiahol 83,8 percenta priemeru Európskej únie, na Slovensku to bolo 77,4 percenta Únie. V nasledujúcich rokoch sa ale rozdiel začal znova zvyšovať, najmä vďaka rýchlejšiemu hospodárskemu rastu v Česku.
Najviac sa životná úroveň v Česku priblížila priemeru Európskej únie v roku 2020, keď HDP na obyvateľa dosahoval 93,4 percenta európskeho priemeru. Na Slovensku bol doterajší vrchol v roku 2015, kedy HDP na obyvateľa dosiahol 78,6 percenta.
V posledných rokoch obe krajiny voči európskemu priemeru stratili pre hospodárske oslabenie spôsobené pandémiou koronavírusu. V súčasnosti ekonomická prognóza Česka ani Slovenska výraznú dynamiku neočakáva. Obe krajiny sa tiež stretávajú so schodkom štátneho rozpočtu.
Prečítajte si tiež: Podmienky zbrojného preukazu
Porovnanie makroekonomických ukazovateľov
Ak chceme posúdiť kvalitu života v každej krajine, nezaobídeme sa bez relevantných ukazovateľov, ako je hrubý domáci produkt, výška príjmov obyvateľstva, miera nezamestnanosti alebo miera rastu cenovej hladiny (miera inflácie). Určitým nedostatkom makroekonomických údajov je, že nezohľadňujú v plnej miere ostatné faktory, ktoré ovplyvňujú sociálno-ekonomickú úroveň príslušných krajín. Preto sme okrem základných makroekonomických údajov použili aj rebríčky, ktoré pracujú so širším konceptom merania kvality života.
Hrubý domáci produkt (HDP)
Hrubý domáci produkt je základný makroekonomický ukazovateľ, ktorý meria výkonnosť ekonomiky. Hovorí o tom, akú životnú úroveň si môže užívať priemerný občan sledovanej krajiny. Už pri rozdelení československej federácie sa očakávalo, že hospodársky vývoj v Českej republike bude priaznivejší ako na Slovensku, hlavne kvôli odlišnej politickej orientácii.
Pokles životnej úrovne po začiatku hospodárskej transformácie bol na Slovensku oveľa dramatickejší. Zatiaľ čo HDP Českej republiky dosiahol svoje dno v roku 1992, keď poklesol o necelých 12 %, výkonnosť slovenskej ekonomiky zaznamenala kumulatívny prepad o 22,3 % a až v roku 1994 došlo podľa údajov Českého štatistického úradu k hospodárskemu oživeniu.
Česká republika dosiahla svoju predtransformačnú úroveň v roku 1996, Slovensko až o dva roky neskôr. V nasledujúcich rokoch však Slovensko prakticky dohnalo všetky straty, ktoré zaznamenalo na začiatku sledovaného obdobia, a v roku 2004 už predbehlo Českú republiku v porovnaní s jej štartovacou čiarou.
Hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily je v Českej republike vyšší ako na Slovensku. Podľa údajov Svetovej banky dosiahol tento ukazovateľ v roku 2021 v Českej republike 39 778 tzv. medzinárodných dolárov, zatiaľ čo na Slovensku 31 498 medzinárodných dolárov. Ekonomická úroveň v Českej republike je teda približne o 26 percent vyššia ako na Slovensku.
Prečítajte si tiež: Informácie o streľbe v nemocnici
Podľa Eurostatu hrubý domáci produkt na osobu v parite kúpnej sily v Českej republike vlani predstavoval 91 % priemeru Európskej únie, zatiaľ čo na Slovensku to bolo 68 %.
Ekonomiky oboch krajín boli postihnuté pandémiou koronavírusu. Slovenskej ekonomike sa v tomto období darilo lepšie. HDP Slovenska v roku 2020 klesol len o 3,4 %, zatiaľ čo HDP Českej republiky klesol o 5,5 %. Naopak, oživenie v minulom roku bolo na Slovensku len o niečo nižšie ako v Českej republike, a to 3 (Slovensko) oproti 3,3 % (Česká republika).
Priemerná mzda
Vývoj hrubého domáceho produktu sa odráža vo vývoji miezd. To zahŕňa aj kúpnu silu príjmov. Ak teda rastie HDP, rastú aj reálne mzdy, pretože HDP ako miera produktivity výrobných faktorov priamo súvisí s produktivitou práce. Tá následne ovplyvňuje výšku miezd a ich kúpnu silu.
Priemerná hrubá mzda v Českej republike v druhom štvrťroku 2022 bola 1 626 EUR, zatiaľ čo na Slovensku v rovnakom období len 1 291 EUR. Mzdy v Českej republike sú tak v priemere o 26 % vyššie, čo zodpovedá rozdielu v hrubom domácom produkte na osobu.
Ak zohľadníme rozdiel v cenových hladinách, rozdiel je ešte väčší v prospech Českej republiky. Cenová úroveň v Českej republike dosahuje len 80 percent priemeru EÚ, zatiaľ čo na Slovensku je to 90 %. Po prepočítaní podľa parity kúpnej sily je slovenská priemerná mzda len 1 148 EUR, zatiaľ čo česká priemerná mzda je o viac ako 41 % vyššia. Inými slovami, za českú mzdu si v Českej republike kúpite približne o dve pätiny viac tovaru ako za slovenskú mzdu na Slovensku.
Prečítajte si tiež: Airsoftové repliky CZ 75
Ako už bolo uvedené, kúpna sila miezd je ovplyvnená vývojom cien alebo mierou inflácie. Česká republika aj Slovensko patria medzi krajiny, ktoré v súvislosti s energetickou krízou čelia nadpriemernému inflačnému šoku. Česká republika patrila v uplynulom roku medzi krajiny EÚ s najvyššou mierou inflácie. Slovenská republika však tesne nasleduje za Českou republikou. Posledné údaje (október 2022) naznačujú, že obe krajiny zápasia s infláciou na úrovni približne 15 % medziročne.
Trh práce a nezamestnanosť
Česká republika si vyslúžila obdiv už na začiatku ekonomickej transformácie, pretože ako jedna z mála transformujúcich sa krajín mala výnimočne nízku nezamestnanosť, ktorá sa niekoľko rokov pohybovala na úrovni 3 až 4 %. Na druhej strane Slovensko čelilo štrukturálnej kríze, keď najmä kolaps zbrojárskeho a ťažkého priemyslu viedol k nárastu miery nezamestnanosti.
V nasledujúcich rokoch začali obe krajiny konvergovať, avšak Česká republika si stále udržiava výrazne nižšiu mieru nezamestnanosti ako Slovensko. Kým v októbri 2022 bola miera nezamestnanosti v Českej republike (podľa Eurostatu) 2,1 %, na Slovensku to bolo necelých 6 %. Česká republika má už dlhé roky najnižšiu mieru nezamestnanosti v Európskej únii, v ktorej je priemer 6 %. Slovensko teda takmer dokonale zodpovedá priemeru EÚ.
Verejný dlh
Možno konštatovať, že obe krajiny zdedili z obdobia reálneho socializmu relatívne nízku úroveň verejného dlhu, ako v absolútnom vyjadrení, tak aj v pomere k HDP. Do roku 2000 sa verejný dlh najmä v Slovenskej republike výrazne zvýšil, a to na 50,5 % HDP. Český verejný dlh začal výraznejšie rásť až po vypuknutí finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009, keď dosiahol viac ako 40 % HDP.
V priebehu nasledujúceho desaťročia sa však relatívna výška verejného dlhu v oboch krajinách znížila a do krízových rokov pandémie koronavírusu vstúpili v dobrej "dlhovej kondícii". V roku 2019 dosahovala výška českého verejného dlhu v Českej republike 30 % a na Slovensku 48 % HDP. Pandémia koronavírusu si vyžiadala nákladné vládne opatrenia na udržanie vysokej úrovne dopytu, čo sa prejavilo v náraste dlhu.
Covidovú krízu vystriedala energetická kríza a nárast inflácie, takže tlak na verejné financie nezmizol. Český verejný dlh dosiahol ku koncu roka 2021 úroveň 42 % HDP, zatiaľ čo slovenský dlh dosiahol 62,2 % HDP. Paradoxne, Slovensko ako člen eurozóny nespĺňa maastrichtské dlhové kritérium, zatiaľ čo Česká republika má ešte relatívne slušnú rezervu na dosiahnutie 60 % hranice. Druhé fiškálne maastrichtské kritérium, ktoré sa týka maximálneho prípustného deficitu verejných financií, však nespĺňa žiadna zo sledovaných krajín.
Ďalšie ukazovatele kvality života
Vybrané makroekonomické ukazovatele nie sú jedinými relevantnými údajmi na hodnotenie kvality života v krajine. Existuje mnoho ďalších, ktoré môžu doplniť obraz o tom, ako dobre sa v danej krajine žije.
Pomerne populárnym ukazovateľom je index ľudského rozvoja (HDI - Human Development Index). Okrem HDP na obyvateľa zohľadňuje napríklad aj strednú dĺžku života, očakávanú a strednú dĺžku školskej dochádzky. Hodnota indexu sa pohybuje od nuly do jedna, pričom jedna je najvyššia dosiahnuteľná úroveň.
V roku 2021 je najvyššie hodnotenou krajinou Švajčiarsko s hodnotou indexu 0,962. Česká republika sa umiestnila na 32. mieste s hodnotou HDI 0,889 a Slovensko na 45. mieste s hodnotou HDI 0,848. Obe krajiny patria do skupiny najrozvinutejších krajín, do ktorej patria štáty, ktoré dosiahli hodnotu HDI aspoň 0,8.
Ďalším populárnym ukazovateľom je index šťastia (Happiness index), ktorý je založený na subjektívnom hodnotení respondentov. Svoj pocit šťastia hodnotia na základe šiestich kritérií: vnímanie korupcie, štedrosť, sloboda rozhodovania, očakávaná dĺžka života v zdraví, sociálna podpora a HDP na obyvateľa.
Česká republika je v súčasnosti na 18. mieste so skóre šťastia 6,92. Slovensko na 35. mieste so skóre 6,391. Aktuálne poradie je zostavené z priemerného hodnotenia za roky 2019 až 2021. Aktuálny rebríček vedie Fínsko s výsledkom 7,821.
Regionálne rozdiely
V rámci Vyšehradskej štvorky každá metropola ponúka najlepšie pracovné podmienky v rámci daného štátu. Pre možnosť zarobiť viac peňazí sa v hlavnom meste usadzujú najšikovnejší ľudia z celej krajiny.
Životnú úroveň v jednotlivých európskych regiónoch zobrazil Európsky štatistický úrad - Eurostat prepočítaním hrubého domáceho produktu na obyvateľa vyjadreným štandardom parity kúpnej sily. Najnovšie dostupné údaje sú za rok 2022. V tejto metodike sa medzi najbohatšími európskymi regiónmi ocitla Praha. V hlavnom meste Českej republiky je životná úroveň 107 percent nad priemerom Európskej únie.
Lídrom je región južného Írska, kde je životná úroveň až 186 percent nad európskym priemerom, na ďalších priečkach nasleduje Luxembursko a región východného a stredného Írska. Vysoký hrubý domáci produkt na obyvateľa v týchto regiónoch možno čiastočne vysvetliť vysokým prílevom dochádzajúcich pracovníkov a niektorými veľkými nadnárodnými podnikmi so sídlom v regiónoch južného, východného a stredného Írska.
Rebríček porovnáva životnú úroveň stoviek európskych regiónov vrátane Turecka. Praha v tomto porovnaní skončila na štvrtej priečke (predstihlo ju ešte Írsko ako celok, ktoré však nie je regiónom). Vysoké pozície obsadili aj ďalšie hlavné mesta Vyšehradskej štvorky. Varšava skončila na mieste číslo 12, Budapešť 16 a Bratislava 21. Presnejšie, v prípade poslednej metropoly prišlo k meraniu životnej úrovne za celý bratislavský kraj.
Na rast v regionálnom rebríčku majú počas nasledujúcich rokov najväčšiu šancu poľské regióny. Dôvodom je obrovský počet voľných pracovných miest. Tie sa efektívne zapĺňajú ukrajinskými utečencami. Zároveň poľská nezamestnanosť je druhá najnižšia v Európskej únii a v decembri 2023 dosiahla len 2,7 percenta.
Typickým znakom českých regiónov je stagnácia. V Prahe bola životná úroveň o 106 percent vyššia oproti priemeru Európskej únie už v roku 2018 a v roku 2022 sa ďalej zvýšila o jeden percentuálny bod. Česká ekonomika je najviac v regióne naviazaná na nemeckú a aktuálne dopláca na problémy najväčšej európskej ekonomiky.
Z pohľadu niekoľkých nasledujúcich rokov majú najväčšie riziko zhoršenia súčasných pozícií maďarské a slovenské regióny. Spoločným znakom vlád obidvoch štátov je nezodpovedné hospodárenie s verejnými financiami. Prichádzajúca konsolidácia s veľkou pravdepodobnosťou povedie k zhoršeniu podnikateľského prostredia a prepadu životnej úrovne. Pri bratislavskom kraji signalizujú pokles aj tvrdé dáta. V roku 2015 tam bola životná úroveň 93 percent nad priemerom Európskej únie a v roku 2022 je väčšia len o 46 percent.
Tabuľka: Porovnanie HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily (PKS)
| Krajina | HDP na obyvateľa v PKS (% priemeru EÚ) | Rok |
|---|---|---|
| Česká republika | 77,9 | 1995 |
| Slovensko | 48,9 | 1995 |
| Česká republika | 83,8 | 2012 |
| Slovensko | 77,4 | 2012 |
| Česká republika | 93,4 | 2020 |
| Slovensko | 78,6 | 2015 |
| Česká republika | 91 | 2022 |
| Slovensko | 68 | 2022 |