Biatlon patrí na Slovensku k najpopulárnejším športom už od 90-tych rokov a je z hľadiska výsledkov našim najúspešnejším zimným olympijským športom. Aj keď popularita biatlonu na Slovensku rástla najmä v ostatných rokoch, tento šport sa u nás začal rozvíjať už po skončení druhej svetovej vojny.
V tomto období však neniesol dnešný názov, ale ľudia ho poznali ako Sokolovské preteky brannej zdatnosti a letný biatlon bol pomenovaný ako Dukelské preteky brannej zdatnosti. Novému druhu športu podľahli masy ľudí a stal sa okamžite veľmi obľúbeným.
Disciplíny určené pre všetky vekové kategórie zastrešovali masovo-branné športy Zväzoramu. Jeho úlohu prebralo Združenie technických a športových činností Slovenskej republiky po skončení revolúcie v roku 1989. Jedným zo zakladajúcich členských zväzov združenia bol aj Slovenský zväz biatlonu ustanovený 16.
Prvé úspechy slovenských biatlonistov je potrebné hľadať ešte v ére Československa. Na OH 1980 v americkom Lake Placid si Peter Zelinka vybojoval 6. miesto v rýchlostných pretekoch. Okrem neho sme na OH mali aj Františka Chádeka. V ženskej kategórii zas svojimi výsledkami vyčnievala najmä Alena Fusková.
Vďaka výsledkom Petra Zelinku a Aleny Fuskovej sa začal biatlon rozvíjať na Slovensku aj po vzniku samostatnej krajiny. Slovenská biatlonová reprezentácia začala písať svoju históriu na Svetovom pohári v Pokljuke v decembri 1992, keď Slovensko získalo výnimku ako samostatná krajina. Necelý mesiac pred rozdelením krajiny už nenastupovali športovci pod vlajkou Československa, ale už ako Slováci.
Prečítajte si tiež: Modely slovenských samopalov
Od tohto podujatia sa do povedomia slovenských fanúšikov biatlonu zapísali najmä tri mená - Martina Jašicová (Schwarzbacherová-Halinárová), Soňa Mihoková a Anna Murínová. K ním neodmysliteľne patria aj nezabudnuteľné trénerské postavy Juraj Sanitra, Peter Zelinka a Roman Schwarzbacher. Postupne sa k ženskému družstvu pridali nové tváre: Erika Lehotská, Marcela Pavkovčeková, Tatiana Kutlíková, Jana Meiszlingerová, Zuzana Hasillová či Petra Slezáková.
Raketový vstup na scénu Svetového pohára mala najmä Jašicová, ktorá už v devätnástich rokoch vyhrala vytrvalostné preteky v Östersunde 11. marca 1993 tesne pred Nathalie Santerovou, neskoršou manželkou Oleho Einara Bjorndalena. Mužský biatlon to mal komplikovanejšie a pestrejšie. Spočiatku v rokoch 1992 - 1994 reprezentovali slovenský biatlon členovia ASVŠ Dukla Banská Bystrica Pavel Kotraba, Pavel Sládek, Lukáš Krejčí a Daniel Krčmář (pôvodom Česi so slovenským občianstvom) spolu s Ľubomírom Machyniakom, ktorý vydržal v reprezentácii do roku 1998.
Samostatný slovenský biatlon si vybudoval rešpekt aj na medzinárodnom poli. V oblasti športovej diplomacie či organizovania medzinárodných podujatí si počas svojej existencie našiel svoje miesto areál v Osrblí a dodnes je veľmi dôležitým prvkom vývoja nášho biatlonu. Svoju "kariéru" začal veľmi zaujímavo.
V roku 1993 sa u nás mali vôbec prvý raz konať Majstrovstvá Európy, no bola slabá zima a nedostatok snehu. V ďalšej zime už perinbaba nesklamala a kompetentní získali do rúk organizovanie Juniorských majstrovstiev sveta 1994. 18. a 20. januára 1996 dedinka na Horehroní prvý raz hostila Svetový pohár.
Vo februári 1997 sa už nášmu areálu dostalo cti organizovať Majstrovstvá sveta elitnej kategórie. O rok neskôr sa u nás konal šampionát v letnom biatlone, kde získala Schwarzbacherová zlato zo stíhačky. Tieto podujatia vytvorili Slovensku cestu k organizovaniu ďalších vrcholových podujatí v malebnom prostredí Horehronia. Postupne sa slovenské centrum biatlonu dostalo do centra diania a osem rokov sa tu jazdil Svetový pohár.
Prečítajte si tiež: Slovenská vojenská symbolika (1939-1945)
Areál ukončil svoju slávnu éru rovnako ako začal, keď sa kvôli nedostatku snehu nemohlo ísť tretie kolo SP v decembri 2006. Za doteraz poslednú významnú akciu, ktorá sa odohrala v areáli Osrblia, je považovaná Zimná univerziáda v roku 2015. Práve na nej získala slovenská výprava zásluhou Paulíny Fialkovej kompletnú medailovú zbierku.
Do olympijskej histórie sa Slovensko vpísalo veľkými písmenami. V každej zo šiestich zimných olympiád sme zaznamenali minimálne jeden individuálny výsledok v Top 10. O tom, že už od začiatku sa veľké nádeje vkladali práve do biatlonu, svedčí aj fakt, že Martina Jašicová spolu s hokejistom Petrom Šťastným skladala za celú slovenskú výpravu olympijský sľub pred odchodom na ZOH 1994 v nórskom Lillehammeri.
K rodáčke z Dolného Kubína sa pridala 12. pozíciou zo šprintu Soňa Mihoková, ktorá v tom čase ešte len začínala svoju úspešnú kariéru. O rok neskôr sa na Majstrovstvách sveta v talianskom stredisku Anterselva podarilo dosiahnuť zaujímavé výsledky, ktoré sme už načrtli vyššie. Soňa Mihoková potvrdila, že jej forma vzrastá. V rýchlostných pretekoch obsadila štvrté miesto napriek tomu, že netrafila až dva terče, čo vie v šprinte zmariť šance na úspech. Ženská štafeta v zložení Martina Jašicová, Erika Lehotská, Anna Murínová a Soňa Mihoková dobehla do cieľa štvrtá.
V rokoch 1995 a 1996 sa Slovenkám podarili vyhrať aj dve súťaže Svetového pohára. S veľkým odhodlaním nastupovali naše reprezentantky na domáci svetový šampionát v Osrblí 1997 už pod vedením Juraja Sanitru. Mihoková potvrdila svoj výborný kredit štvrtým miestom v šprinte a piatym v „individuále“, ale medailu znova nezískala a ako sa neskôr ukázalo, tak blízko k nej už na MS nikdy nebola. Už za Romana Schwarzbachera vydatá Jašicová sa v Osrblí nepresadila.
Stúpajúcu tendenciu biatlonu potvrdili aj výsledky z Olympiády v Nagane 1998, ktoré sa hlboko vryli do análov slovenského športu. V rýchlostných pretekoch na 7,5 km skončila Mihoková štvrtá, Schwarzbacherová siedma a Murínová deviata. Týmito výsledkami nabudené Slovensko zákonite očakávalo zisk medaily zo štafety, vôbec prvej na ZOH v ére samostatnosti.
Prečítajte si tiež: Startupová scéna na Slovensku
Na tretí úsek však prišla Tatiana Kutlíková, ktorá sa v predchádzajúcich dňoch do individuálnych disciplín nedostala a psychickú ťarchu historického okamihu neuniesla. Mihoková predviedla mohutný finiš, no posledný raz v kariére na OH resp. MS dobehla do cieľa štvrtá so 67-sekundovou stratou na zlaté medailistky z Nemecka. Musíme spomenúť aj fakt, že tento spoločný úspech dosiahla štvorica v úplne rozvrátených medziľudských vzťahoch.
Okrem enormných úspechov ženského družstva je nutné spomenúť aj fakt, že prvýkrát v histórii štartoval na olympiáde za Slovensko aj muž. Bol ním Ľubomír Machyniak, ktorý mal práve životnú sezónu 1997/98. Na šampionáte vo fínskom Kontiolahti si po stíhacích pretekoch a iba jednom netrafenom terči striebornú medailu na krk zavesila Martina Schwarzbacherová.
V nasledujúcich rokoch prišiel pokles výkonnosti Mihokovej i Schwarzbacherovej, hoci vyskočiť do Top 10 sa im párkrát podarilo. Najlepšie obdobie kariéry naopak zažívala Anna Murínová, ktorá v sezóne 1999/2000 obe kolegyne prevýšila 17. miestom v celkovom hodnotení Svetového pohára.
V areáli Soldier Hollow vrámci OH 2002 v Salt Lake City sa už vo veľkom atakovanie popredných miest nekonalo. Najlepší výsledok dosiahla Martina, už vydatá za Ivana Halinára, vo vytrvalostných pretekoch. V štafetových pretekoch sa opäť od ženského kvarteta sľubovalo veľa. Rovnako ako Kutlíková nezvládla stojku tretieho úseku a po trestnom kole sme klesli na šiestu pozíciu.
Počas posledného spoločného olympijského cyklu sa ešte Halinárová s Mihokovou po čistej streľbe ukázali 6. a 9. miestom v šprinte na MS v Chanty-Mansijsku 2003. Anna Murínová zasa dosiahla životný výsledok v januári 2004 - 3. Obdivuhodná ženská generácia ukončila svoju púť na OH v Turíne, kde už bežecky nemala na tie najlepšie pretekárky.
Pod talianskymi piatimi kruhmi sa ale konečne presadil Slovák. Po životnom výkone obsadil 5. miesto vo vytrvalostných pretekoch Marek Matiaško s jednou chybou na poslednej položke. Prvýkrát na ZOH štartovala naša mužská štafeta.
Pavol Hurajt bol od začiatku skvelým strelcom a kariéru odštartoval neuveriteľným Osrblím v decembri 2003 (3. kolo SP), keď v individuále, šprinte i stíhačke minul z päťdesiatich terčov jediný, hneď na prvej položke. Po OH v Cesane San Cicario prišlo najhoršie obdobie slovenského biatlonu.
Matiaškov úspech napokon zostal v tieni zástupca športu, ktorý mal v súťažnej podobe na Slovensku minimálne zázemie. Biatlonista Marek Matiaško, ktorý do individuálnych pretekov na 20 km vyrazil ako premiérový Slovák v Turíne, sa po dobehnutí posledného muža štartového poľa, jeho brata Miroslava, stal novým najúspešnejším mužským pretekárom v samostatnej zimnej olympijskej ére Slovenska.
V roku 2008 prišla na Slovensko z Ruska Anastasia Kuzminová. Keď v roku 2008 prišla na Slovensko z Ruska Anastasia Kuzminová, bol prvým trénerom, ktorý sa jej u nás venoval.
Marek Matiaško (Biatlon) sa narodil 29. októbra 1977 v Bojniciach, patrí do Klubu biatlonu Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica.Do slovenskej reprezentácie biatlonu vstúpil v roku 1997, patrí do nej aj jeho brat Martin. Slovensko už reprezentoval na dvoch olympiádách, v americkom Salt Lake City 2002 a v talianskom Turíne 2006, kde sa mu aj podarilo vybojovať prvé dva olympijské body za piate miesto v pretekoch na 20 km. Momentálne je študentom na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave, kde študuje trénerstvo biatlonu. Matiaško je ženatý a má 11- ročného syna Mareka.
Slovenský biatlonista Marek Matiaško je už od utorka aj so zvyšnou trojicou slovenských reprezentantov v kanadskom stredisku Canmore. Tridsaťdvaročný biatlonista absolvuje poslednú časť prípravy pred zimnými olympijskými hrami vo Vancouveri.
Na ZOH v Turíne ste obsadili piate miesto, čo bol druhý najlepší individuálny výsledok Slovákov na olympiáde. Často myslíte na to, že budete tento výsledok obhajovať? "Nechcem sa tým zbytočne zaťažovať. V posledných pretekoch Svetového pohára sa mi príliš nedarilo, necítil som sa veľmi dobre. Bol som akýsi zatiahnutý. Boleli ma nohy, bol som unavený z tej nadmorskej výšky. Snažil som sa dostať do pohody doma, dúfam, že to pomohlo."
Výsledok dnes ovplyvňuje aj rýchlosť streľby? "Určite. Björndalen zasa vymyslel nejaký nový spôsob, ako rýchlo nahodiť a ako rýchlo zhodiť pušku." S akým výsledkom budete na olympiáde spokojný? "Chcel by som skončiť čo najlepšie. Mám veľké očakávania. Uvidím, či mi pobyt doma prospel. Chlieb sa bude lámať na strelnici. Tam sa rozhodne o víťazoch."
Práve ich zverenci, osobitne Marek a Miroslav Matiaškovci, majstri sveta a Európy v letnom biatlone, sa vypracovali do špičky. Prvý z nich prekonal výsledok P. Zelinku piatym miestom na zimných OH 2006 v Turíne v pretekoch na 20 km.
Jediný slovenský biatlonista štartujúci na 19. zimných olympijských hrách v Salt Lake City Marek Matiaško absolvuje svoju premiéru pod piatimi kruhmi v pondelok vo vytrvalostných pretekoch na 20 km, ktoré sa začínajú v stredisku Soldier Hollow o 21.30 SEČ. Trate v Soldier Hollow nie sú pre jeho zverenca neznáme, súťažil na nich už vlani v rámci pretekov Svetového pohára a získal tu dva body za 29. miesto v stíhacích pretekoch.
Najvýznamnejšie úspechy Mareka Matiaška:
- ZOH 2006 v Turíne (Tal), 5. miesto v pretekoch na 20 km.
- Majstrovstvá sveta:
- 2000, Oslo (Nór), 7. miesto v pretekoch na 20 km
- 2004, Oberhof (Nem), 29. miesto v pretekoch na 20 km
- Svetový pohár:
- 2000, Anterselva (Tal), 13. miesto v pretekoch na 10 km
- 2001, Lake Placid (USA), 10. miesto v pretekoch na 10 km
- 2002, Ostersund (Švé), 15. miesto v pretekoch na 12,5 km
- 2002, Ruhpolding (Nem), 15. miesto v pretekoch na 12,5 km
- 2002, Anterselva (Tal), 11. miesto v pretekoch na 20 km
- 2003, Ostersund (Švé), 11. miesto v pretekoch na 20 km
- 2003, Ostersund (Švé), 12. miesto v pretekoch na 12,5 km
- 2006, Oslo (Nór), 16. miesto v pretekoch na 12,5 km
- Majstrovstvá sveta juniorov:
- 1997, Kontiolahti (Fín), 2.
tags: #byvaly #slovensky #biatlonista #reprezentant #majster #sveta