Saganova kniha Kozmos, ktorá je literárnou obdobou rovnomenného seriálu, patrí k najpredávanejším populárno-vedeckým knihám všetkých dôb. Třináctidílná sága nás zavede ke vzdáleným galaxiím, ale i do náručí Mléčné dráhy, která je naším domovem, a seznámí nás s tím, jak vznikla naše Sluneční soustava. Vyprávění o patnácti miliardách let kosmického vývoje je bez nadsázky napínavé a fascinující.
Kniha Kozmos má za cieľ sprístupniť vedecké myšlienky a urobiť ich vzrušujúcimi. Medzi preberané témy patrí staroveká knižnica v Alexandrii, zánik Slnka, vývoj galaxií, vesmírne misie a hieroglyfy.
Pohľad na Zem z kozmickej perspektívy
Pozrite sa znovu na túto bodku. Táto bodka znamená „tu“. Znamená domov. Tá bodka, to sme my. Každý, koho máte radi, každý koho poznáte, každý o kom ste vôbec niekedy počuli, každá ľudská bytosť ktorá kedy jestvovala, prežila na nej svoj život. Zem je veľmi malé javisko na obrovskej kozmickej aréne.
Naša planéta je osamelé zrnko prachu v ohromnej kozmickej tme, ktorá ju obklopuje. Zem je jediný nám zatiaľ známy svet, na ktorom jestvuje život. Niet iného sveta, kam by sa náš druh mohol vysťahovať, aspoň v najbližšej budúcnosti. Navštíviť - áno. Usadiť sa - ešte nie.
Hovorí sa, že astronómia pokoruje človeka a spevňuje jeho charakter. Nejestvuje hádam lepšia demonštrácia bláznovstva ľudskej domýšľavosti, než tento vzdialený obraz nášho nepatrného sveta.
Prečítajte si tiež: Víťazi Miláno - San Remo
Hľadanie života vo vesmíre
Vesmírny priestor je tak obrovský, že sa to vymyká bežnej ľudskej predstavivosti. Priemer našej galaxie, Mliečnej cesty je vyše stotisíc svetelných rokov. Hawking uvádza, že „podľa teórie relativity sa nič nemôže pohybovať rýchlejšie ako svetlo, takže cesta od nás k najbližšej hviezde a späť by trvala najmenej osem rokov a do stredu galaxie približne päťdesiattisíc rokov.
Vesmír je až absurdne veľký a pri pohľade na jeho rozmery sa zdá byť až nemožné povedať, že si tu žijeme len my a nikto iný. Iba v našej galaxii sa nachádza približne 200 až 400 miliárd hviezd a planét ani nepočítam. Pokračujme ďalej. V samotnom vesmíre, teda v jeho viditeľnej časti sú stovky miliárd galaxií.
Zatiaľ však nemáme žiaden jednoznačný dôkaz, ktorý by potvrdil existenciu mimozemského života - inteligentného či neinteligentného. A ani k nám sa nikto z vonku neprihlásil. Možno nie sme pre nich až takí zaujímaví.
Teologický pohľad na mimozemský život
Čo však do sveta vedeckej fantastiky a serióznej vedy môže povedať teológia? A môže vôbec niečo? Nie je voči hľadaniu mimozemského života nemá? Katolícka Cirkev nevydala žiadne oficiálne prehlásenie k existencii mimozemšťanov. Prvý výrok Nicejsko-carihradského vyznania viery však hovorí jasnou rečou: „Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného.“
Z uvedeného samozrejme nevyplýva, že nejaký E.T. existuje. Prečo však obmedzovať Božiu stvoriteľskú činnosť? Neprekážajme Jeho majestátu a kreatívnej slobode. Náš hypotetický E.T. by teda mohol existovať, hoci sa vynára sa ešte iná otázka. Alebo skôr smršť otázok. Aký by bol jeho vzťah k Bohu? Bol by bojovný ateista, ignorant, náboženský analfabet alebo horlivý kresťan?
Prečítajte si tiež: Sagan a Krst: Historický Kontext
Ani Biblia sa k prípadnej záchrane ETho či vôbec k jeho existencii nevyjadruje. Biblia je určená pre človeka. A nie je to ani vedecká literatúra. José Gabriel Funes, jezuitský kňaz a astronóm dokonca ponúka názor, že prípadní mimozemšťania by ani nemuseli potrebovať vykúpenie. Aj Vatikán má od 16. storočia svoje observatórium.
Tak či onak, ide o hypotetické úvahy na hranici science fiction. Každopádne nie je na mieste ich úplne opomenúť pretože to, čo bolo kedysi sci-fi, je už dnes realitou. Podobne to tak môže byť aj vo vzťahu k mimozemšťanom.
Carl Sagan a jeho vplyv
Známy islandský spisovateľ a poet Jón Kalman Stefánsson píše o tom, ako ho Carl Sagan ovplyvnil. V ten večer začala Islandská národná televízia vysielať Cosmos, americký vzdelávací seriál "o astronómii a vesmíre v tom najširšom zmysle". Tento program mal na mňa taký veľký vplyv, že som sa nasledujúcu jar zapísal na štúdium Odboru fyziky na vysokej škole v Suðurnes. Mojím cieľom bolo stať sa astronómom. So štvorkou z matematiky, ale jednotkou z optimizmu. Carl Sagan (vedec účinkujúci v relácii Cosmos - pozn. prekl.) zmenil môj život. Jeho horlivá, vrúcna a hlboká intelektuálna vášeň mi zaliezla pod kožu a naplnila ma oslňujúcim nadšením. Ak by celé ľudstvo bolo ako Carl Sagan, na svete by bolo krajšie.
Prečítajte si tiež: Françoise Sagan: Kontroverzie