Ten nadpis je bohužiaľ pravdivý. Jednalo se o útok aktivního střelce, který si vyžádal 14 obětí a 25 zraněných, sám útočník (student fakulty) pak spáchal sebevraždu. Policie - slovy pražského policejního ředitele - od začátku pátrala „po človíčkovi, který se jel do Prahy zabít“ ...
Politické reakcie a udalosti
Minútou ticha sa v utorok večer na pražskom Václavskom námestí začala demonštrácia proti českému premiérovi Andrejovi Babišovi. Zorganizoval ju spolok Milion chvilek pro demokracii v súvislosti s auditom o konflikte záujmov a obnovením trestného stíhania premiéra.
Séria demonštrácií má trvať do 19. Dôvodom protestov je údajný konflikt záujmov premiéra Andreja Babiša, záver auditu európskej komisie i obnovené trestné stíhanie v kauze Čapí hnízdo.
Posledná protivládna demonštrácia, namierená proti premiérovi Babišovi a ministerke spravodlivosti Marii Benešovej, sa konala 16. novembra.
Sankcie USA voči Marianovi K.
Americké ministerstvo financií zaradilo slovenského občana Mariana K. a šesť firiem s ním spojených na globálny sankčný Magnitského zoznam.
Prečítajte si tiež: David Vyvážil a jeho odkaz
"Toto opatrenie americkej vlády zabezpečí, že Marian K. nebude používať americké finančné systémy alebo finančné zdroje v USA s cieľom narúšania riadneho priebehu súdnych konaní. Opatrenie zároveň chráni americký finančný systém pred možným zneužitím zo strany Mariana K.," uviedol na brífingu hovorca amerického veľvyslanectva na Slovensku Griffin Rozell.
Uvedené opatrenia majú za účinok zablokovanie akéhokoľvek majetku alebo podielu na majetku Mariana K. a jemu blízkych podnikateľských subjektov v rámci americkej jurisdikcie.
"Občanom USA sa s nimi všeobecne zakazuje nadväzovať obchodné vzťahy. Marianovi K. a iným jemu blízkym subjektom sa taktiež zakazuje vstup do USA. Tieto opatrenia vyjadrujú našu neochvejnú podporu ľudským právam a vláde zákona po celom svete, ako aj podporu našim slovenským partnerom pri obhajobe týchto spoločných hodnôt," dodal Rozell.
USA v roku 2012 prijali tzv. Magnitského zákon, uvaľujúci sankcie voči osobám, ktoré sa v Rusku podieľali na smrti a väznení ruského právnika Sergeja Magnitského, respektíve sú zodpovední za porušovanie ľudských práv v Rusku. Marian K. čelí obžalobe v prípade objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a v kauze spoločnosti Gatex z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku.
Reakcie na politickú situáciu
Mečiar nevie, či sa súčasná politická situácia pretaví do predčasných volieb, rekonštrukcia vlády by mala byť podľa neho rozsiahlejšia, ale neznamená to, že by mala skončiť súčasná koalícia.
Prečítajte si tiež: O streľbe na bežiaci terč
Zároveň skritizoval opozíciu, podľa neho totiž nie je možné robiť demokraciu cez tlačové konferencie.
"Nie je tu subjekt, ktorý by bol v opozícii schopný vytvoriť program národnej obrody Slovenskej republiky na hodnotách národných, kresťanských a sociálnych.
"Pán prezident Zeman je známy svojimi bonmotmi. Toto, bohužiaľ, nebol bonmot, ale nenáležitý výrok. Do pozornosti českému prezidentovi preto dávam osvedčený latinský výrok, ktorý by mal platiť medzi takými blízkymi krajinami, akými sú Česko a Slovensko: Est modus in rebus, sunt certi denique fines.
Úmrtie rektora Jozefa Matúša
Rektor Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Matúš dnes popoludní zomrel.
Vo veku 77-rokov nás opustil rektor Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Matúš.
Prečítajte si tiež: Slovenský Strelecký Zväz: Prehľad
Pán rektor stál pri Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave od jej začiatku. Bol vedúcim Katedry marketingovej komunikácie, neskôr dekanom, potom rektorom samotnej UCM v Trnave. Jozef Matúš bol rektorom UCM od roku 2010.
Predseda maďarského parlamentu o EÚ
Bezprostredným protivníkom Maďarska je bruselská byrokracia - Európska komisia, ktorá sa bez mandátu snaží formovať politiku.
Podľa jeho slov EK prekračuje svoje právomoci, nedodržiava normy Únie, pričom niektoré krajiny, ako Maďarsko a Poľsko, obviňuje z nedodržania právnych noriem Európskej únie.
"Smerovanie európskeho inštitucionálneho systému určuje v prvom rade Nemecko," konštatoval predseda maďarského parlamentu, ktorý poznamenal, že by nevsadil na dlhodobé zachovanie EÚ.
100. výročie narodenia Vasiľa Biľaka
Od narodenia vysokého komunistického funkcionára, signatára tzv. Vasiľ Biľak sa narodil v období Rakúsko-Uhorska 11. augusta 1917 v dnešnej slovenskej obci Krajná Bystrá v rusínskej roľníckej rodine ako Vasil Gyula.
Otec mu zomrel, keď mal tri roky a matka keď mal 11 rokov. V mladosti sa vyučil za krajčíra v Hradci Králové (dnes Česko) u Františka Rouska. Vo veku 19 rokov vstúpil do komunistických Červených odborov, pre ktoré v Bratislave aj šil.
Po skončení druhej svetovej vstúpil do KSČ. V 50. rokoch minulého storočia pracoval na krajskom výbore Komunistickej strany Slovenska (KSS) v Bratislave a študoval na Vysokej škole politickej Ústredného výboru (ÚV) KSČ v Prahe.
Od 50. rokov do konca 80. rokov zastával post člena ÚV KSČ, od 50. rokov do konca 60. rokov bol tajomníkom a členom predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS), na prelome 50. rokov a 60. rokov bol povereníkom školstva a kultúry a ministrom československej vlády bez kresla, od polovice 50. rokov do polovice 60. rokov bol poslancom Slovenskej národnej rady (SNR), pričom v rokoch 1960-1963 zastával post podpredsedu SNR, v roku 1968 zastával post prvého tajomníka ÚV KSS a od konca 60. rokov do začiatku 70.
V rámci svojej politickej kariéry bol v období rokov 1963-1968 členom Predsedníctva Národného zhromaždenia Československej socialistickej republiky (NZ ČSSR) a od roku 1969 do 28. decembra 1989 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky (SĽ FZ ČSSR).
V roku 1968 patril Vasiľ Bilak k jedným zo signatárov tzv. pozývacieho listu vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968, na základe ktorého sa v noci z 20. na 21. augusta 1968 začala okupácia ČSSR vojskami piatich štátov Varšavskej zmluvy. Bol jedným z ideologických autorov publikácie KSČ "Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti od XIII. zjazdu KSČ" z roku 1970 a tiež jedným z hlavných predstaviteľov tzv.
V decembri 1989 bol vylúčený z KSČ. Za svoje činy v období pred rokom 1989 nebol nikdy odsúdený ani potrestaný, pretože v januári 2011 bol súdny proces Úradom špeciálnej prokuratúry SR zastavený. Vasiľ Biľak umrel 6.
Biľakovi odhalili bustu v jeho rodnej obci Krajná Bystrá v okrese Svidník 21. februára 2015, rok po jeho smrti. Od prvého dňa pomník vzbudil protichodné reakcie verejnosti. Veľká časť občanov ho vnímala ako provokáciu.
Hneď na druhý deň po odhalení pamätník aktivisti (výtvarníci) postriekali červenou farbou. Bustu Biľaka krátko po jej poškodení niekto ukradol. Celú záležitosť riešil Okresný súd vo Svidníku, ktorého senát postúpil vec na priestupkové konanie.
Figeľ o rozpade Československa
Všetci sedemnásti prítomní poslanci KDH 17. júla 1992 v Slovenskej národnej rade hlasovali proti prijatiu Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Nebolo to preto, že by mali problém so slovenskou zvrchovanosťou, ale preto, že nedôverovali Vladimírovi Mečiarovi, pod ktorého gesciou dokument vznikol.
„Deklarácia spúšťala proces, ktorý bol viac politický než právny. Vnímali sme ju ako akt moci, s ktorým prichádza slovenská vládna reprezentácia jednostranne a ktorý štartuje procesy, ktoré môžu byť veľmi zložité až škodlivé pre niektoré oprávnené národné záujmy Slovenska,“ povedal Figeľ.
Hoci KDH už na svojom prvom ustanovujúcom sneme ústami svojho predsedu Jána Čarnogurského vyhlásilo, že Slovensko by malo mať v Európskej únii vlastnú hviezdičku, v roku 1992 presadzovalo zachovanie spoločného štátu s tým, že by bol postavený na štátnej zmluve dvoch zvrchovaných republík.
„V Čechách boli aj takí, čo vnímali Slovensko ako príťaž. Václav Klaus mi raz v jednom rozhovore v roku 1996, ešte ako predseda ODS, bolo to stranícke stretnutie v Istanbule, tlmočil pohľad, že za rozpad federácie je zodpovedný Ján Čarnogurský a Michal Kováč,“ spomína Figeľ.
KDH podľa neho navrhovalo prijať dočasnú ústavu a 28. októbra 1992 organizovať o budúcnosti federácie referendum.
„Náš postoj bol ponúkať alternatívu. Tou bola predstava, že chceme ísť do ďalšej fázy vzťahu s Čechmi pri vstupe do európskych štruktúr,“ tvrdí Figeľ.
„Cesta dovtedy bola veľmi náročná, z hľadiska transformácie, prekonávania dedičstva komunizmu, vytvárania doslova novej politickej kultúry, medzinárodných vzťahov, eventuálneho delenia majetku, aby sme neťahali za kratší koniec, čo sa aj stalo... A aj otázka nástupníctva, nie len z hľadiska medzinárodného práva. Len spomeniem, ako to bolo v hokeji. Nebolo to férovo zvládnuté.
„Keď Mečiar prijímal ústavu, mali sme výhrady, ale keď bola prijatá, rešpektovali sme ju.
„Osobne som bol za KDH na rokovaní v decembri 1992 v Trenčianskych Tepliciach, kedy Vladimír Mečiar informoval predstaviteľov parlamentných strán o stave Slovenska krátko pred osamostatnením a boli to veľmi ťažké informácie,“ spomína Figeľ.
Čo sa týka hlasovania za Deklaráciu, podporilo ju vtedy 113 zo 147 prítomných poslancov, proti boli všetci prítomní poslanci za KDH. Zástupcovia maďarskej menšiny združení v MKDH sa rozdelili na dve časti, jedna bola proti a druhá, vrátane Bélu Bugára, sa zdržala hlasovania. Podľa Figeľa to mohla byť v prípade niektorých poslancov aj taktika, aby sa vyhli neskoršiemu nálepkovaniu, že boli proti zvrchovanosti. Iní mohli cítiť v blížiacej sa samostatnosti šancu zvýšiť politický vplyv maďarskej menšiny.
„Pre niektorých Maďarov v tomto čase mohol tento dokument predstavovať výzvu a šancu na nový vplyv a nové definovanie postavenia Maďarov na Slovensku. Za Československa bolo relatívne stabilizované. Na druhej strane, pod veľký tlak sa dostalo aj KDH za to, že nepodporovalo rozdelenie federácie. Podľa neho však nebolo dôležité len to, aby sme sa čím skôr osamostatnili, ale aj to, aká bude nová Slovenská republika.
„KDH bolo a je hnutím Novembra´89, pre ktoré nie len otázka štátnosti, ale aj demokracie, právneho štátu, spravodlivosti, vysporiadania sa s minulosťou, návratu do Európy, bola a aj je veľmi dôležitou,“ povedal Figeľ.
V roku 1992 sa jeho hnutie podľa neho snažilo postaviť alternatívu k vládnutiu Vladimíra Mečiara a pre Slovensko bolo kľúčové, že táto alternatíva v roku 1998 zvíťazila.
„Ak by sme nestíhali integračný proces spolu s našimi susedmi, Čechmi, Maďarmi a Poliakmi, naozaj by sme ostali ako stredoeurópsky ostrov.
„Rozdelenie Slovenska je pozitívny príbeh,“ vyhlásil Figeľ.
„Museli sme si nanovo a na vlastnom zadefinovať, na čom záleží. Slovensko áno, ale demokratické európske, pluralitné a spravodlivé. To sú hodnoty dôležité pre každého z nás, možno okrem nejakých oligarchov, ktorí sa zaoberajú len svojimi ziskami.
Kauza Martin Glváč
Kauza Bašternák zasiahla ďalšieho silného muža Smeru Martina Glváča. Za éry HZDS zarábal s Flašíkom. Rodinná firma Glváčovcov kúpila od firmy z Bašternákovho portfólia byt, v ktorom Glváč žije, hoci ho oficiálne nevlastní.
Reakciu Glváča na články vníma šéfredaktorka SME Beata Balogová ako pokus o zastrašovanie novinárov. Trestné oznámenia nezvykne na novinárov podávať ani Fico, ktorý tvrdo vystupuje proti médiám.
Smutné Versailles v Záhorskej Bystrici
Čím viac sa približujem k obydliam smotánky žijúcej na Strmých vŕškoch v Záhorskej Bystrici, zmocňuje sa ma des. Nachádzam sa zrejme na mieste s najväčším výskytom zbohatlíkov na Slovensku, ale medzi mohylami prepychu panuje smútok.
Na dvoroch nezbadáte živú dušu, medzi domami nie sú chodníky a cesta medzi vysokými múrmi je široká sotva pár metrov. Život tu zrejme beží tak, že sa otvorí elektrická brána a vyjde z nej auto, za ktorého tónovanými sklami sotva tušíte ľudskú bytosť.
Súvsťažnosť formy a obsahu robí z tohto kúska zeme „sociálnu“ osadu hodnú antropologickej štúdie. Juraj Široký, Jozef Brhel, Ladislav Tichý... Adekvátne tomu to tu aj vyzerá. Toho množstva peňazí, ktoré sa tu rozsypali, vám začne byť ľúto.
Sám Široký má však u nás prvý bod: kým k neďalekej „osade“ Penty sa nedostanete pre bránu s kamerou, ktorá vás spoľahlivo odstaví už stovky metrov pred vilami, hacienda majiteľa Váhostavu nie je súčasťou žiadnej ohradenej lokality. Dostanete sa tak až pred bránu. Širokého panstvo sa rozlieha na parcelách, ktorých súčet tvorí vyše 110 árov (rozloha asi jedného kilometra diaľnice).