Slovenský zväz biatlonu (SZB) predstavil v stredu v Banskej Bystrici plán výstavby novej kolieskovej dráhy na Králikoch.
Slovenskí reprezentanti, ale aj ostatní priaznivci biatlonu, budú mať čoskoro lepšie tréningové podmienky vďaka výstavbe novej tréningovej trate v Národnom biatlonovom centre v Osrblí.
Nové Tréningové Centrá a Podmienky
Najdôležitejšou časťou stavby je rekonštrukcia jestvujúcich a vybudovanie nových dráh pre kolieskové bežky na ploche približne 19-tisíc metrov štvorcových.
„Novú dráhu budú využívať nielen naši reprezentanti na čele so sestrami Fialkovými, ale aj naša talentovaná mládež a všetky biatlonové kluby.
V súčasnosti sa na stavenisku realizujú zemné práce v úsekoch, kde doteraz neboli spevnené cesty. Po dodávke špeciálnych vysokotlakových rúr začneme postupne budovať nové rozvody zasnežovania celého biatlonového centra spolu s rozvodmi verejného osvetlenia podľa požiadaviek projektu.
Prečítajte si tiež: Pravidlá lukostreľby pre deti
Realizovať sa má v areáli, v ktorom postavilo Vojenské športové centrum Dukla strelnicu pre biatlonistov. K nej pribudne 1200-metrová asfaltová trať, ktorá sa počas zimných mesiacov oveľa ľahšie zasneží a využije i v rámci prírodného snehu. Ten sa upraví pre bežecké účely na lyžiach.
„Strelnicu vlastní armádna Dukla, Slovenský zväz biatlonu bude vlastniť novú kolieskovú dráhu. O ňu sa následne postará Dukla cez podporu ministerstva obrany, ktoré zabezpečí nákup komunálnej a čistiacej techniky. Vo finále tak vznikne na Králikoch nový biatlonový areál. Využije ho najmä naša mládež. Zväz to nebude stáť žiadne finančné prostriedky, pretože kolieskovú dráhu vybuduje náš sponzor a starostlivosť preberie Dukla,“ uviedol na stredajšej tlačovej konferencii v Banskej Bystrici prezident SZB Peter Vozár.
Na Králikoch vznikne prvá ekologická koliesková dráha na svete, pretože asfalt bude obsahovať zhodnotené plasty. „Sú to najmä vrchnáčiky z plastových fliaš a tvrdšie plasty, ktoré sú vhodným materiálom do asfaltu a nie sú na trhu zaujímavé pre recykláciu. Náš projekt sa zameral na tento druh plastu, celkovo pôjde na Králiky do asfaltu až desať ton tohto ekologického materiálu. Na svete takáto trať ešte nie je,“ povedal konateľ spoločnosti Viakorp Ján Bohovic, ktorý odhaduje náklady na 300-tisíc eur, pričom práce potrvajú maximálne dva mesiace.
V Banskej Bystrici podpísali v stredu zástupcovia SZB s obcou Králiky a investorom Memorandum o spoluprácu pri vybudovaní kolieskovej dráhy na Králikoch. Predpokladá sa, že už na prelome rokov 2021/2022 by ju mohli využívať športovci a mládež i počas zimných mesiacov.
„V tretej etape bude nutné v tomto areáli vybudovať sociálne zázemie, aby sa mali kde pretekári prezliecť, pripraviť sa na tréning a po tréningu dať do poriadku. Čiže aby nechýbali toalety, prezliekareň, určité zázemie pre športovcov. Túto etapu by sme chceli realizovať buď za podpory ministerstva obrany, alebo cez Fond na podporu športu. V štvrtej etape Slovenský zväz biatlonu presunie niektoré snežné delá na Králiky po skončení zasnežovania národného biatlonového areálu v Osrblí, napríklad v polovici decembra. Následne sa o údržbu tratí postará mesto v spolupráci s VŠC Dukla,“ ozrejmil ďalšiu fázu obnovy prezident SZB Vozár.
Prečítajte si tiež: Brokovnica pre deti: Na čo si dať pozor?
Prínos Projektu pre Mládež
Realizáciu výstavby novej kolieskovej dráhy i prezentované plány víta ambasádorka projektu na Králikoch, trojnásobná olympijská víťazka v biatlone Anastasia Kuzminová: „Zvlášť v tejto pandemickej situácii, ktorá vládne vo svete, chcem vyzdvihnúť tento projekt. Nechcem, aby šport umieral. Prajem si, aby biatlonová mládež mala dobré podmienky, ktoré som ja nemala k dispozícii. O to viac bojujem za túto myšlienku. Novú kolieskovú dráhu môžu využiť všetky deti, ktoré chcú športovať. Ja som už strelnicu na Králikoch stihla využívať ako aktívna pretekárka. Je tam totiž od roku 2016. Vďaka nej som sa po druhej materskej dovolenke dokázala vrátiť v dobrej forme do súťažného kolotoča a vystrieľať tak moje krásne štyri nuly pri víťazstve v stíhacích pretekoch na podujatí Svetového pohára v Osle minulý rok.
Súrodenecké Dvojice a Rodinné Tradície v Biatlone
V histórii nášho biatlonu bolo už viacero súrodeneckých dvojíc, ktoré nás reprezentovali v najvyššej lige - čo to boli Matiaškovci, Hasillovci, Kazárovci, sestry Fialkové, alebo najnovšie dvojičky Remeňové. Veronika a Júlia Machyniakové sa však stali prvými pretekárkami histórie samostatného Slovenska, ktoré vstúpili do najvyššej ligy po svojom rodičovi. Ten je v súčasnosti viceprezidentom Slovenského zväzu biatlonu pre mládež, ale v tejto súvislosti je dôležitejšia jeho športová kariéra. V našich historických štatistikách mu evidujeme 58 štartov v pretekoch svetového pohára, deväť na MS a dve na OH v Nagane. Bol najlepším Slovákom spomedzi mužov v 90-tych rokoch. Za jeho najvýznamnejší úspech sa považuje 8. miesto v rámci SP vo vytrvalostných pretekoch vo švédskom Östersunde z roku 1997, kde mu mimoriadne vyšla streľba iba s jednou chybou. K Top 10 sa dostal ešte jedným 11. miestom v Osrblí.
Vnímala vôbec Júlia jeho kariéru, teda z rozprávania, či prípadne si pozrel jeho výsledky? "Ako deti sme to neriešili vôbec. Pozadie sme poznali, rozprával nám rôzne zážitky, ale väčšinou o výjazdoch a kolektíve, nie o výsledkoch, ktoré dosiahol. Z jeho rozprávania viem o niektorých štartoch, na ktoré určite spomína s miernou ťarchou. Jasné, že sa cez to už preniesol, ale myslím, že ak si na to niekedy teraz spomenie, určite ho to zamrzí.
Začiatky Júlie Machyniakovej a Vplyv Rodiny
Júlia Machyniaková sa narodila 10. júna miléniového roku 2000 v Brezne a vyrastala v Hronci, ktorý stále považuje za svoj pravý domov. Biatlonu sa začala venovať veľmi skoro práve vďaka rodinným väzbám i o tri roky staršej sestre. Biatlonoví priaznivci vedia, že Hronec je susednou obcou Osrblia, teda nemala to ďaleko na naše Národné biatlonové centrum. "Keď sa ma niekto opýta ako dlho sa venujem biatlonu, odpovedám, že stále (smiech). Neviem presne ani opísať, kedy presne som začala. Začínala v klube KB Osrblie, kde bol trénerom práve jej otec, hoci ju mal na starosti iba v začiatkoch a potom už to boli iní tréneri.
"Zima bola obdobím, na ktoré sme sa celý rok tešili. Vtedy vždy veľa nasnežilo a bola to naozaj zábava. Musím povedať, že síce to môže pôsobiť akoby to mal byť môj "životný údel" vzhľadom na zázemie, nikdy som nebola tlačená do biatlonu. Vždy to bola veľká zábava. Mala som celý čas pred sebou vzor a mala to šťastie, že som bola vždy podporovaná rodičmi, teda mala vytvorené podmienky na to, aby som si mohla zvoliť práve túto cestu."
Prečítajte si tiež: Airsoft a deti: Ako na to bezpečne
V klube ju viedli tréneri Miroslavom Danove (pod jeho vedením sme boli fantastická partia detí a neskôr mládeže, mám na to krásne spomienky), neskôr Michal Mojžiš a napokon Ján Šulej.
Streľba a Fyzická Kondícia
Väčšinu detí baví najprv hlavne streľba a z namáhavej fyzickej aktivity nadšené nie sú. Bolo to tak aj u Júlie? "Určite (úsmev). Vo väčšine prípadov sa asi opakuje zabenutý scenár - deti skúsia biatlonový tréning a prídu domov nadšené, lebo streľba je super. Postupne sa však začnú tréningy na naberanie a rozvíjanie fyzickej kondície, a to už taká sranda pre väčšinu nie je. Ale ja som nemala jednu aktivitu radšej než druhú. Vždy ma to bavilo tak, ako to je v komplexnosti. Myslím si, že ako dieťa som bola naozaj fyzicky zdatná, vzhľadom na kopec aktivít aj mimo biatlonové tréningy - aktivity v rámci školy či s rodičmi, vždy nás viedli k aktívnemu tráveniu voľného času, veľa času sme trávili pri turistike a podobne.
Vzor v Sestre a Osobný Rozvoj
Veľký vzor mala určite aj v staršej sestre Veronike, ku ktorej sa chcela dotiahnuť a sekundovať jej, čo je pre mladého športovca veľmi prospešné. Vidieť niekoho logicky lepšieho a staršieho denno-denne. Júlia to ale nepreceňuje. "Myslím si, že mám v sebe prirodzený chtíč, teda nikdy to nebolo spojené s doťahovaním na sestru. Určite pre mňa bolo super, že bola staršia a veľa vecí absolvovala skôr ako ja a preto bola vždy ochotná mi poradiť, pokiaľ som sa dostala do situácií, ktoré ona už dobre poznala. Na druhú stranu, odkukať od nej nejaké "grify" by bolo naozaj náročné - to preto, že ona bola vždy viac menej flegmatik. Práve v streľbe bola Veronika celú kariéru mimoriadne dobrá, čo sa Júlii dlho nedarilo a dá sa povedať, že stále nie je na tej úrovni.
"Ja si na sebe vždy všímam veľa nedostatkov, potom sa neviem uvoľniť, hnevám sa na seba ak mi niečo nejde, a to je niekedy na škodu. Veronika tomu vždy nechávala väčšiu voľnosť a netrápila sa zbytočne vecami, ako ja.
Medzinárodné Skúsenosti a Výzvy
Júlia debutovala v medzinárodnom biatlone na domácich MS kadetov v roku 2017, ktoré boli do Osrblia preložené na poslednú chvíľu. Domáce trate ale pre ňu nepriniesli nádejnejší výsledok. "Určite som rada, že som tam štartovala, aj keď som ešte v tej konkurencii nemala úplne čo ukázať. Ale niekde začat treba, nie?
Viacerí mladí pretekári prežívajú veľké rozdiely vo výkonnosti - raz idú skvelo, inokedy slabo. Raz strieľajú presne, inokedy krúžia až sa im hlava točí. U Júlie to bolo inak - o veľmi postupnom systematickom zlepšovaní. Na jej veľkú škodu sa preto nemala čoho chytiť - nejakého výsledku, od ktorého by sa odrazila. "S mojimi dorasteneckými rokmi v biatlone sa mi spájajú naozaj zmiešané pocity a spomienky, bývala som v tom období veľmi smutná. Ako dieťa som športovala, všetko bolo fajn a neriešila som čo keby to bolo niekedy inak.
"Nikdy som však nemala problém s tréningom, a aj toho bolo niekedy už asi príliš. Na to, že vlastne o nič nešlo som veci okolo športu brala veľmi vážne a čím ďalej tým menej mi to išlo a sama som sa cítila demotivovaná. Ruka v ruke s tým následne súviseli aj isté zdravotné problémy. Bolo to pre mňa celkovo ťažké obdobie, keď mi šport niekedy nespôsoboval až tak veľa radosti. Rozličné faktory u mňa zapôsobili naozaj zle, najmä na psychickú stránku. Potom postupne však prišlo pár vhodných impulzov a síce veľmi pomaly, začala som sa do toho dostávať.
Keďže nezískavala veľké výsledky, za cieľ mala postupným zlepšovaním ukončiť mládežnícku kariéru v Top 10 na MS. To sa jej napokon v minulej sezóne tesne nepodarilo. "Nikdy som nebola športovcom, ktorý by to neskúšal znovu a znovu. Niekedy mám pocit, že sa zlepšujem len o milimetre. Pre niekoho je to možno málo, ale pre mňa je akýkoľvek viditeľný progres dôležitý. To, že sa mi za posledné roky nepodarilo prepracovať do Top 10 na MSJ ma síce veľmi mrzelo, ale myslím, že už je to bezpečne za mnou. Síce ma nezdobí skvelý juniorský výsledok, ale to nevadí. Bolo to pre mňa sklamaním, pretože som si bola vedomá, že som na to naozaj mala.
Svetový Pohár a Ďalšie Výzvy
K psychickej pohode Julke nepomohlo určite ani to, že v predminulej sezóne (januári 2021) sa zčista-jasna ocitla vo Svetovom pohári, na ktorý tak ako kedysi svoje prvé MS ešte výkonnostne nemala. Pre covid vypadli sestry Fialkové a mladučká pretekárka sa nemohla venovať príprave na svoje vrcholy, ale nastúpila na štyri preteky v najvyššej lige - tri štafety a jedny rýchlostné preteky, kde ale neminula a obsadila 83. miesto, čo na debut vôbec nie je katastrofou. "Nehodnotím to spätne ako totálnu chybu, ale bolo jasné, že to ešte nie je pre mňa. Jasné, že každý z nás chce zažiť a vidieť, ako to funguje na SP. Za takýchto okolností to však nie je práve úplne motivujúce - nehovorím, že mi to ublížilo, bola to pre mňa ďalšia cenná skúsenosť. Určite som rada, že som mohla do kolotoča nahliadnuť, aj keď za takých podmienok. Čiastočne to motivujúce byť môže, pretože som si mohla všimnúť iných ako pristupujú ku športu a niečomu sa naučiť.
V posledných dvoch mládežníckych sezónach už prišli pekné výsledky. Na juniorských MS v Obertilliachu skončila v šprinte na 21. priečke aj napriek dvom chybám a v Soldier Hollow ju už jeden výstrel a desať sekúnd delili od toľko vytúženého cieľa. Bola pätnásta a v stíhačke sa potom posunula na štrnástu priečku. Okrem toho dosiahla viacero výsledkov okolo 20. miesta aj v juniorskom IBU pohári a v tom veľkom sa jej podarilo viackrát atakovať body na 40. priečke. Jej maximom sú vydarené vytrvalostné preteky na veľkých ME v Dusznikách 2021, keď skončila na 34.
Streľba a Psychika
Júliu v posledných rokoch zdobí skvelá streľba v stoji - ak je psychicky v pohode a sedí jej daná strelnica. Dokáže strieľať v stoji na úrovni 20-22 sekúnd, čo je absolútna svetová špička aj v rámci SP. "Úspech a neúspech oddeľuje veľmi tenká čiara a to isté platí aj o rýchlej a presnej streľbe. Ja viem, že to takto dokážem spraviť, ale niekedy to proste nejde - je to hlavne o sebavedomí a sebadôvere. A tá dokáže padnúť neprimerane rýchlo k tomu, ako dlho a svedomito ju človek musí budovať. To rovnako súvisí s tým, ako som vravela skôr, že niekedy príliš veci analyzujem a pritom by bolo najlepšie nechať ich plynúť a robiť to tak, ako som zvyknutá, lebo tak je to správne. Streľba je o maličkostiach a o cite. Rovnako sa nedá strieľať len skvele a z času na čas to proste nevyjde.
IBU Pohár a Európsky Šampionát
Na rozdiel od sestier Remeňových sa ich rovesníčke Júlii nepodarilo odraziť z juniorskej kategórie takým rezkým krokom, keďže sa tesne nedostala do Top 10 na MSJ alebo MEJ. No na biatlon i navzdory menším financiám nezanevrela a snažila sa medzi ženami presadiť tiež. V IBU pohári jej to celkom šlo. Ťažila z niečoho, na čo sa väčšina našich pretekárov spoľahnúť nemohla, a to presnej streľby. V ľahu dosiahla až 92-percentné skóre, v stoji to bolo 83. Celkový priemer 87,5 %. Vyplynulo z toho prekonanie kariérneho maxima a výsledky ako 29., 28., 36., 26.
S trénerom sa dohodli, že sa nebude snažiť počas sezóny dostať do tímu pre SP, ale zameria sa na európsky šampionát. Ten jej ale vôbec nevyšiel. Dokonca s bilanciou 0+0 brala v šprinte len 63. miesto. Problémom bola bežecká výkonnosť. Špeciálne odpadávanie v záveroch, keď v poslednom kole dokázala stratiť toľko času, čo za dve predchádzajúce kolá dokopy. V úvode sezóny sa jej to nedialo, no vo vyšších výškach či dlhých pretekoch to mala problém udýchať. Hrozná škoda toho. Je dôležité si vyhodnotiť príčiny a skúsiť sa im vyvarovať. K tomu sa pridalo ešte aj zranenie na MS a predčasný koniec sezóny. Suma-sumárum, Julka sa už potrebuje fyzicky posunúť, aby zvýšila konkurenciu v našom tíme. Tá zdravá je vždy na prospech veci.
Život v Banskej Bystrici a Štúdium
Mladšia zo sesterského dua už šesť rokov býva v Banskej Bystrici so sestrou Veronikou, ktorá po predminulej sezóne ukončila kariéru. Je to pre ňu logické, pretože trénuje so skupinou Martina Otčenáša na Dukle a okolí, využíva banskobystrickú infraštruktúru. V Bystrici chodila aj na gymnázium a teraz na univerzitu. Študuje na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela. Aktuálne je v 2. ročníku magisterského štúdia.
"Ak sa v lete či na jeseň ocitneme na pár dní doma, snažím sa v čo najväčšej miere akumulovať energiu na ďalšie tréningové bloky. Vtedy sa snažím byť aspoň chvíľu doma s najbližšími. Inak moje hobby zahŕňajú čítanie - obľubujem náučnú literatúru, nie fikciu. Veľa času trávim v kuchyni a pokiaľ mám naozaj nejaký voľný čas, rada ho trávim aktívne a s blízkymi ľuďmi.
História Biatlonu
Biatlon je trieda v živote športu, pretože mal a stále má použitie v každodennom živote. Prvé historické záznamy biatlonových pretekov sa nachádzali v mieste blízko Švédsko-Nórskych hraníc v roku 1767, medzi pohraničnou armádou týchto dvoch krajín. Všeobecný vývoj v biatlone pokračoval priamo, poľovanie a vojnový stav do času keď došlo ku športovej demonštrácii sa prvé ZOH v roku 1924 Chamonix vo Francúzsku niesli pod menom vojenská hliadka. Vzhľadom k náhlemu nárastu propagácie biatlonu by sa mohlo zdať že je to nové športové odvetvie, ktoré sa u nás rozvíja len v posledných niekoľkých rokoch. Nie všetci však vedia, že biatlon sa u nás rozvíjal od konca štyridsiatych rokov. Ťažko by ste ho však hľadali v kronikách a novinových výsledkoch pod týmto názvom. V bývalom Československu sa biatlon skrýval za názvom Sokolovské preteky brannej zdatnosti a letný biatlon mal pomenovanie Dukelské preteky brannej zdatnosti.
Biatlon v Skalitom
Biatlon sa v Skalitom začal naplno rozvíjať len v 90-tych rokoch. Do vtedy sa viac preferoval klasický beh na lyžiach, ktorý tu fungoval od roku 1977 ako TJ Slovan Skalité. Do prevratu 1989 by sa dalo z pohľadu populárnosti hovoriť ako o zlatých časoch, pretože len na Kysuciach bolo toľko podujatí, že zo Skalitého takmer celú zimu odchádzal každý víkend autobus pretekárov a nadšencov bežeckého lyžovania. No autobusy nestáli ani v lete, poriadali sa početné turistické výlety do Fatry a Tatier. Po spomínanej revolúcii odišla s bývalým režimom aj masovosť a nadšenie, čo neobišlo ani Skalité - keď klub stál na pokraji zániku.
Klub bol oficiálne založený v roku 1979 Zakladateľom a dlhoročným trénerom mladých pretekárov sa stal Jozef Hlušek. Od roku 1994 až po dnešné dni klub vedie tréner Vladislav Vrana. Dlhoroční odchovanci, pre ktorých biatlon znamená niečo viac, podstupujú individuálne tréningy za cieľom presadiť sa.