Majú to byť sviatky pokoja, radosti a lásky, nie obžerstva a trápenia tráviacej sústavy. Navyše, jedlom v kruhu najbližších počas Štedrého večera sa maratón hodov a rodinných návštev iba začína. Skúste to tento rok aspoň u seba doma absolútne zľahka. Nebojte sa čarovať s nápadmi a vytvoriť si vlastnú rodinnú tradíciu a vlastné zdravé vianočné menu. Robili to tak aj naše staré a prastaré mamy.
Ako vznikajú tradície zdravého stravovania
Najčastejšie po svadbe - ako mladuchy - k zdedeným zvykom každá pridala niečo originálne. Niečo z jeho strany, niečo z jej, niečo zo záhradky či typické pre región, v ktorom začali spolu žiť. Tak vznikajú tradície. My dnes k tomu môžeme pridať i niečo zo získaných vedomostí o zdravom životnom štýle, prispôsobené energetickému výdaju, ktorý máme (či častejšie skôr nemáme).
Kapustnica ako súčasť zdravého stravovania
Počítajte s tým, že hotová bude do hodinky. Netreba ju variť deň vopred - práve naopak! Ak sa má váš domov rozvoňať Vianocami v správny čas, nechajte si jej prípravu na poslednú chvíľu. Sušené huby namočíme na dve hodiny do vody. Huby by mali byť z poslednej letnej sezóny, nie tri či štyri roky staré. Potom ich scedíme, necháme odkvapkať a nakrájame na malé kúsky. Na rozpustenom masle alebo oleji osmažíme tzv. dosklovita nadrobno nakrájanú cibuľu.
Pridáme k nej huby, potom časť sušených brusníc a po chvíli aj nakrájané mäso z kuracích stehien, ktoré sme ochutili korením a poprášili múkou. Restujeme, kým sa mäso zatiahne, prípadne až mierne opečie. Všetko jemne osolíme, podlejeme vodou a dusíme na miernom ohni pod pokrievkou. Následne očistíme, umyjeme a nakrájame zemiaky. Bez ďalšieho čakania ich pridáme do hrnca. Všetko opäť podlejeme vodou. Keď sú zemiaky a mäso mäkké, pridáme scedenú kyslú kapustu, zvyšok sušených brusníc, lístočky a drobné kvietky materinej dúšky (bez tvrdých kostrniek). Podľa chuti dosolíme.
Kapustnicu podlievame vodou priebežne počas celého varenia, ale vždy dolievame len toľko, aby boli suroviny ponorené. Slovensko je domovom viacerých odrôd materinej dúšky. Každá z nich je skvelá aj ako korenie - špeciálne na ryby a jemné mäso. Hlavným obdobím zberu mladých kvitnúcich častí sú horúce letné dni okolo obeda, keď najviac vonia a obsahuje najvyšší podiel liečivých silíc. Má hojivé, posilňujúce, protikŕčové a protizápalové účinky. Čaj z nej je známy pri nachladnutí a bolestiach hrdla.
Prečítajte si tiež: Všetko o diéte na napínanie ako luk
Keď sa brusnice položia na stôl, tak väčšinou ako jedinečná príloha s konzistenciou džemu k domácej sviečkovej. Ale viete, že sušené brusnice vo sviatočných polievkach dokonale nahradia sušené slivky? Obzvlášť lahodné sú v kapustnici s kuracím mäsom. Jeho jemnú chuť na rozdiel od sušených sliviek „neprekričia“, len zľahka podčiarknu. Brusniciam sa pripisuje preventívny účinok proti rakovine hrubého čreva. Pomáhajú pri chorobách srdcového rytmu. Sú účinné proti hnačke, chrípke, bolestivej menštruácii. Niektoré ich dobré vlastnosti sa v kombinácii s kvasenou kapustou a mäsom s nízkym podielom tuku znásobujú. Obzvlášť schopnosť znižovať hladinu tzv.
Správna silvestrovská kapustnica musí večer po celodennej lyžovačke či zimnej túre poriadne zohriať, správne zasýtiť, a potom, do polnočného ohňostroja, i zamaskovať nejaký ten pohárik v krvnom obehu dospelých. Táto dodá presne toľko síl, koľko treba na náročnú silvestrovskú noc. Neublíži ani krehkým dámam. Naopak, do nového roka s ňou vkročíte bez hučania v hlave a ťažobou nafúknutého brucha. Mimochodom, pri tejto kapustnici platí: čím viac sa zohrieva, tým viac chutí.
Na rozpustenom tuku osmažíme nadrobno nakrájanú cibuľu. Pridáme sušené huby, ktoré boli predtým namočené vo vode, celé koreniny - nové a zelené korenie, borievky, klinček, bobkový list - a nakrájané mäso z kuracích stehien. Okoreníme mletými druhmi korenia a restujeme, až sa mäso zatiahne. Pridáme nakrájanú koreňovú zeleninu, celú klobásu, všetko osolíme a podlejeme vodou. Očistené a nakrájané zemiaky pridáme do hrnca, keď mrkva a petržlen prestanú pri miešaní „klopkať“. Podľa potreby zasa pridáme vodu a všetko spolu varíme ďalej. Napokon pridáme zaváranú cviklu a kyslú kapustu. Ako posledný pribudne do hrnca pretlačený cesnak.
Silvestrovskú kapustnicu zahustíme zátrepkou (múkou rozhabarkovanou so sladkou smotanou a s trochou vody), a ak treba, dochutíme. Cvikla, to je v našich končinách lacná lokálna zelenina. Asi preto ju tak podceňujeme. Muži ju neznášajú, lebo býva súčasťou diét ich drahých polovičiek, deťom najčastejšie nevonia. Cvikla patrí do kategórie tzv. superpotravín. Je bohatá na železo, takže pomáha krvotvorbe. Obsahuje prvky dôležité pre krásnu pleť, zdravé vlasy, nechty, kosti a oddialenie starnutia. Chráni pred chrípkou, účinkami tzv. voľných radikálov, vysokým cholesterolom. Dokáže znížiť horúčku. Stráži zdravé žily a srdce, pomáha pri chudnutí. Cvikla okrem toho povzbudzuje činnosť žalúdka. Pri problémoch s pálením záhy pôsobí ako balzam. Pomáha aj pri očiste a regenerácii pečene.
Alternatívy mäsových polievok
Na Slovensku máme dosť rodín, ktoré zachovávajú zdedenú tradíciu a na štedrovečerný stôl mäsovú polievku nekladú. Pribúda aj mladých párov, v ktorých jeden mäso môže a druhý rozhodne nemusí… Nepokazte si hneď prvé Vianoce hádkami. Skúste kompromis, ktorý ulahodí obom. V hlbokom hrnci opražíme nadrobno nasekanú cibuľku. Okoreníme, ale ešte nesolíme. Pridáme sušené huby - predtým namočené vo vode a scedené -, šošovicu (klasickú šošovicu je dobré tiež vopred namočiť), nakrájanú mrkvu a zemiaky. Všetko jemne poprášime lyžicou kvalitnej múky, premiešame, zalejeme vodou a necháme pomaly variť.
Prečítajte si tiež: Pohľad do zákulisia relácie Súdna sieň
Keď je šošovica mäkká, polievku osolíme. Na restovacej panvici opražíme druhú nadrobno nasekanú cibuľku. Pridáme na kúsky nakrájané kuracie stehná bez kostí a koží, okoreníme. Necháme zatiahnuť alebo až mierne opiecť, osolíme a dusíme vo vlastnej šťave alebo jemne podlejeme vodou. Dokončenie: Z polievky odoberieme do inej nádoby takú časť, akú chceme nechať bezmäsitú. Do zvyšku pridáme mäsovo-cibuľkový základ. Všetko spolu necháme aspoň dve hodiny odpočívať, aby sa chute spojili.
Kuracie mäso a koreniny
O orientálnom korení karí sa vie, že jeho hlavná zložka kurkuma výrazne pomáha tráviacim procesom, zmierňuje plynatosť a celkovo stimuluje zdravé trávenie. Ak je v karí aj zázvor, vzniká skvelá zmes proti nežiaducej mutácii buniek a génov. Kuracie mäso nepozná pojmy ako predvianočný zhon, stres a časová tieseň. S kuracinou sa pracuje rýchlo a čisto aj vo fáze krájania a prípravy surového mäsa na tepelnú úpravu. Zo všetkého najdôležitejšie sú nutričné hodnoty kvalitnej kuraciny. Do kapustníc sa obvykle pridáva bravčové pliecko alebo stehno, ktoré majú na každých sto gramov približne 230 kcal. Údené mäso je ešte kalorickejšie. Kuracie mäso je, naopak, bohaté na bielkoviny. Chudá kuracia svalovina obsahuje v sto gramoch maximálne 150 kcal. Ak chcete skutočne zdravú sviatočnú polievku, nebojte sa kuraciny ani doposiaľ neobvyklých korenín a prísad.
Chemoprevencia a liečba
Chemoprevencia a liečba chronických chorôb pomocou rastlín a rastlinných extraktov sa už tisíce rokov praktizuje vo východných krajinách. V západných krajinách sa, na vedeckej úrovni, uznáva iba od prelomu 21. storočia. Medzníkom sa stala Správa Chemopreventívnej pracovnej skupiny Americkej asociácie pre výskum rakoviny, uverejnená v roku 1999 v časopise Cancer Research pod názvom „Prevencia rakoviny v nastávajúcom storočí“. Vedci v nej uznali túto formu chemoprevencie ako prijateľnú alternatívu pri prevencii a kontrole rakoviny. V súčasnosti je chemopreventívny potenciál prirodzene sa vyskytujúcich látok (tzv. fytochemikálií) v potravinách jednou z hlavných oblastí vedeckého záujmu a výskumu týkajúceho sa prevevencie rôznych civilizačných chorôb. Tieto látky, ktorých zdrojom sú potraviny sa nazývajú nutraceutiká. Majú zvláštny liečivý benefit. Už v roku 1989 Dr. Stephen DeFelice vytvoril tento názov spojením dvoch slov „Nutrition“ a „Pharmaceutical“. Nutraceutikum je bioaktívna látka izolovaná z potravín, ktorá sa zvyčajne predáva v liekových formách alebo ako výživový doplnok.
Sulforafan ako ochranný štít
Glukorafanin v brokolici sa enzýmom myrozinázou v našom tele premení na jeho metabolit, ktorý sa nazýva sulforafan. Táto zlúčenina síry patrí medzi izotiokyanáty, a je zodpovedná za mnohé zdraviu prospešné vlastnosti brokolice. Ako prví sme objavili a preskúmali protirakovinový potenciál sulforafanu v roku 1968 (Katarína Horáková a kolektív). Výsledky sme uverejnili v slovenskom onkologickom časopise Neoplasma SAV. Napríklad v rozsiahlych epidemiologických štúdiách vedci zistili, že len štyri porcie brokolice týždenne už chránia muža pred rakovinou prostaty. Pričom jedna porcia brokolice je okolo 150 až 200 gramov, takže ani nie celý kilogram. Sulforafan sa nachádza aj v iných hlúbovinách, síce v menšom množstve ako v brokolici. Ako karfiol, kapusta biela a červená, kel hlávkový, ružičkový, kučeravý a špargľový, kaleráb, čakanka. C. Bosetti a kol. (2012) uskutočnil integrovanú sériu štúdií týkajúcu sa vzťahu výskytu rôznych druhov rakoviny a konzumácie hlúbovín.
Veľkým objavom bolo zistenie, že sulforafan zabíja kmeňové rakovinové bunky. Niektorí vedci sa domnievali, že eliminácia nádorových kmeňových buniek môže byť kľúčom ku kontrole rakoviny. To je niečo, čo súčasná chemoterapia ešte nedokáže, ale sulforafan - fytochemikália nachádzajúca sa v potravinách - áno! Tieto predpoklady sa potvrdili. V priebehu prvých dvoch desaťročí 21. storočia vedci dokázali existenciu rakovinových buniek s vlastnosťami podobnými kmeňovým bunkám u mnohých typov nádorov. Ide o malú populáciu rakovinových buniek, ktoré majú schopnosť podstúpiť sebaobnovu a môžu byť zodpovedné za recidívu nádoru, metastázy a rezistenciu nádoru. Viaceré štúdie Li Y. a Zhanga T. Ďalší výskumníci sa zamerali na štúdium účinku sulforafanu na rakovinu prsníka. Iný výskum zase preukázal, že sulforafan môže dokonca prinútiť rakovinové bunky hrubého čreva, aby „spáchali bunkovú samovraždu“.
Na základe pozorovaní vedci zistili zaujímavý aspekt stratégie chemoprevencie, ktorá takmer nikdy nie je orgánovo špecifická. Súčasné lieky proti rakovine sú cielene zamerané na likvidáciu určitého typu rakoviny. Na rozdiel od nich diétna chemoprotektívna látka sulforafan vytvára všeobecný protirakovinový ochranný štít, ktorý blokuje niekoľko krokov (alebo kaskádu krokov) spoločne sa podieľajúcich na tvorbe rakoviny:
- zvyšuje činnosť bunkových enzýmov fázy II., ktoré sú zodpovedné za odstránenie mutagénov.
- normalizuje metyláciu DNA. Ide o proces, pri ktorom sa pridá k časti molekuly DNA metylová skupina (jeden atóm uhlíka pripojený k trom atómom vodíka). DNA metylácia je zásadnou súčasťou normálnej funkcie buniek, čo umožňuje bunkám "spomenúť si, čo sú a odkiaľ pochádzajú" a je tiež dôležitá pri regulácii génovej expresie.
- aktivuje viac ako 500 rôznych génov s ďalekosiahlymi zdraviu prospešnými vlastnosťami. Nedávno objavená sieť účinku transkripčného faktora Nrf2 má nevídaný potenciál. Vedci ho označujú za majstra medzi regulátormi s liečivými a preventívnymi vlastnosťami sulforafanu. „Zapína“ gény, ktoré bránia vzniku rakoviny a „vypína“ tie, ktoré pomáhajú pri jej vzniku a rozširovaní.
- bráni rastu ľudských prsných rakovinových buniek tak, že narúša činnosť proteínov - mikrotubulov, ktoré podporujú bunkové delenie vo vnútri nádorových buniek. Je zaujímavé, že niektoré lieky proti rakovine tiež účinkujú týmto spôsobom.
Sulforafan je vhodný aj pri suplementárnej - doplnkovej liečbe niektorých typoch rakoviny. Okrem uvedených mechanizmov boja proti rakovine sulforafan tiež výrazne zvyšuje účinnosť niektorých bežne používaných protirakovinových liekov, ako je cisplatina, gemcitabín, doxorubicín a 5-fluóruracil. Táto schopnosť sulforafanu umožňuje znižovanie dávkovania uvedených chemoterapeutík. Obmedzí sa tak ich toxický účinok na zdravé bunky, čím sa môžu zmierniť nepriaznivé vedľajšie účinky cytostatík. Ďalším prínosom sulforafanu pre zdravie je jeho schopnosť preukázať ochranné účinky na kvalitu života pacientov s rakovinou. Adjuvantná chemoterapia často znižuje kvalitu života u niektorých pacientov s rakovinou vyvolaním úzkosti, depresie a / alebo emočnej dysfunkcie (Reece et al. 2013). Je zaujímavé, že existujú štúdie, ktoré demonštrujú anti-úzkostné a antidepresívne účinky sulforafanu na zvieratách. Wu a kol. 2016 ukázali, že sulforafan môže vďaka svojim protizápalovým účinkom potláčať zápalovú odpoveď na stres tak, že inhibuje hypotalamovú-hypofýznu-nadobličkovú stresovú os.
Med a jeho význam v strave našich predkov
Od medu, úľov, vosku až po medovinu. Odolali by ste kaši poliatej sladkým medom s čerstvo natrhaným lesným ovocím? Berme si z nich príklad a nikdy nezabúdajme, aké obrovské dedičstvo nám zachovali. Med zohráva po tisícročia významnú úlohu v živote našich predkov. Jeho pozoruhodná história v ľudovej kultúre rezonuje už od slovanských čias. Nie náhodou mu patrí prívlastok tekuté zlato. Med náleží k tým pokladom prírody, ktoré naši predkovia postupne objavovali, spoznávali a zbierali vo svojom prirodzenom prostredí na kysuckých podhorských stráňach, lúkach a v blízkosti kysuckých lesov.
Divé včelstvá žili v hustých lesoch a ich originálnym domovom boli dutiny kmeňov stromov, vytvárajúcich tepelný štít pred vlhkom a zimou. Tieto „prírodné lesné úle“ začal človek postupne využívať na získavanie medu v ich prirodzenom prostredí. Buď ich nachádzal náhodne, neskôr sledovaním včiel pri zbieraní a nosení peľu a nektáru do svojich stromových úľov. Med - prírodný dar, v ktorom sa snúbia zdravotné účinky s lahodnou chuťou, sa stal pochutinou našich slovanských predkov, liekom, opojným i obradným nápojom dodávajúcim silu, odvahu i zdravie. Po tisícročia plní nezastupiteľnú úlohu v spôsobe života človeka. Je to tekuté zlato, ktorým nás obdarovala príroda. Navyše svojím zložením bol pre našich predkov ideálny na dlhodobé uskladnenie a nepodliehal skaze. Preto sa med a jeho produkty dobre skladovali a stávali sa výhodnou výmennou komoditou.
Pre svoje výnimočné širokospektrálne vlastnosti lesný med priťahoval odpradávna nielen človeka, ale i zvieratá a využíval sa omnoho skôr, ako ho spomínajú historické pramene. Med divých včiel sa zbieral dávno pred rozmachom poľnohospodárstva v podhorských oblastiach. Med však bol zároveň súčasťou jedinečného duchovného bohatstva, ktoré sa udržiavalo a ctilo po tisícročia v ľudových i cirkevných zvykoch a obradoch, ktoré boli obrazom starobylých tradícií slovanských predkov. Med sa stal súčasťou bežného života, ale i sviatočných udalostí vo vidieckom i mestskom prostredí minulých storočí nielen na Kysuciach. Prvotné získavanie a využívanie lesného medu, ale i včelích plástov divých včiel žijúcich v dutinách stromov v blízkosti horských lúk s množstvom kvitnúcich kvetov a stromov, prebiehalo zberom priamo v prírode beskydských a javorníckych lesov. Ich zber patril už pred obdobím kolonizačnej premeny územia prebiehajúcej od 16./17.
Už v dobách slovanského osídlenia bol med na širokom slovanskom území považovaný za dôležitú doplnkovú potravinu popri dobovom hospodárení. Pôvodné brtníctvo - lesné včelárenie naši slovanskí predkovia poznali už okolo 6. storočia i na území Slovenska s dostatkom horských lúk plných vegetácie. Človek najskôr využíval med priamo zberom z kmeňov stromov, pričom často zničil aj včelstvo. Tak sa lesné včelárenie postupne presúvalo bližšie k ľudským obydliam do drevených úľov a stáročiami vývoja sa včelársky fortieľ rozvinul. Z brtníctva, ktoré ešte v storočiach včasného stredoveku (5. - 11. stor.) prevládalo, sa v nasledujúcich storočiach stával sofistikovanejší z generácie na generáciu odovzdávaný spôsob domestikovaného chovu včiel, rozvíjalo sa včelárstvo s celoročnou starostlivosťou a rozširovali sa produkty z medu na rôzne účely.
O tom, že využívanie medu našimi slovanskými predkami a jeho ďalšie spracovanie bolo bežnou súčasťou ich života, svedčia pomerne detailné písomné zmienky od 10. storočia, ktoré zachytávajú využitie medu na veľkomoravskom dvore Svätopluka I. Historicky síce všeobecne menej známa, ale pre život ľudí výrazne dôležitejšia však bola typická sladká obilninová kaša dochutená medom, obľúbený pokrm na stoloch všetkých slovanských vrstiev spoločnosti. Sladká kaša patrila ešte v novoveku k hlavným slávnostným jedlám. Obilninové kaše tvorili základ ľudovej stravy aj na Kysuciach ešte začiatkom 20. storočia. Ich obľuba bola veľká už v slovanskom období Veľkej Moravy a siaha ešte do hlbšej minulosti.
Kaše na území Kysúc a Slovenska reprezentujú najarchaickejšie varené jedlá pripravované generáciami gazdín. Pre varené kaše bol med podstatnou zložkou. Sladké kaše sa považovali za vzácnejšie ako slané kaše. I preto bola sladká kaša s medom ešte začiatkom novoveku základným sviatočným, teda obradným jedlom. Ekvivalenty kaše sa dnes používajú pri zdravom stravovaní rovnako, s medom či sušeným ovocím. Med ostal neodmysliteľnou súčasťou mnohých cirkevných sviatkov v ľudovom prostredí. Obdobne nám zanechal správy o slovanských koláčoch s medom vo svojej kronike kresťanský vzdelanec a kronikár Kosmas na prelome 11./12. storočia.
Obradný význam koláčov s medom v slovanskom predkresťanskom prostredí tiež popisuje v 12. storočí škandinávsky kresťanský kronikár Saxo Grammaticus, ktorý zaznamenal, že pri slovanských obradoch na počesť Svantovita ľudia ako obetný dar piekli veľký okrúhly koláč s medom, ktorý musel byť väčší ako žrec (pohanský duchovný), aby tak zabezpečili, že budúcoročná úroda bude väčšia. Ak žreca bolo spoza koláča vidno, úroda mala byť slabá.
Nie menej rezonujú informácie o spomenutej starobylej medovine. Informujú o nej správy perzských cestovateľov a geografov Ibn Rustu z 10. storočia a Gardízího z 11. stor. ako o nápoji, ktorým si naši slovanskí predkovia uctievali hostí, slávili staré slovanské sviatky či pripomínali výročia mŕtvych. Medovinu cestovatelia prirovnávali k vínu Slovanov. Tento starobylý nápoj z medu má dnes už pôvod vzniku ukrytý pod rúškom tajomstva. To však nič nemení na tom, že spolu s využitím medu sa už v stáročiach pred naším letopočtom objavujú archeologické i písané informácie o medovine. Pochádzajú z Egypta, Ríma, Grécka, neskôr i z germánskeho sveta. Bola nápojom bežných ľudí i veľmožov.
Nálezy obrovských nádob s viac ako 300-litrovým objemom so zvyškami nápoja s medom a poháre z rohoviny svedčia o jej obľube pri rodových slávnostiach i obradoch u Germánov, ktorí jej holdovali a v tejto súvislosti sú uvádzaní predovšetkým Sasi. Medovina bola povestná a rozšírená významne aj u Slovanov, i keď nebola naším pôvodným nápojom. Typický je však jej slovanský názov - „met“, ktorý doslovne vyjadruje, z čoho pochádza. Medovina sa spomína aj v súvislosti s hojným jedením medu v dobových záznamoch spomínaných cestovateľov. Ako obľúbený nápoj Slovanov ho v 10. storočí uvádza aj cestovateľ a obchodník Ibrahim ibn Jakúb.
To tiež svedčí o tom, že možnosti spracovania lesného medu, rozvinuté lesné brtníctvo i následné stavanie drevených úľov bolo rozšírenou súčasťou života dokumentujúcou rozvoj chovu včiel a dostupnosť medu. Pomerne obsiahle informácie Ibn Rustu o využití medu na Veľkej Morave za vlády Svätopluka I. Aby si lesné úle tvorené dutinami v kmeňoch - brty zachovali svoju praktickosť a funkciu, upravovali sa v horských oblastiach spočiatku prenesením lesných kmeňov so včelstvami k obydliam. Neskôr sa podľa ich vzoru úle vyrábali z dlabaných drevených kmeňov - pňakov, ktoré mali čo najvernejšie napodobovať pôvodný život včelstiev. Postupne sa od stredoveku zdokonaľovali, začali sa zdobiť a získali i estetickú funkciu. Pochopiteľne na nich nájdeme aj starobylé motívy ochrannej solárnej symboliky slnka a vegetácie.
Úle mávali vlastnícku signatúru, pretože zvlášť v horských oblastiach akými boli aj Kysuce, kde drevené úle prevažovali, bývali v horskom teréne rozmiestnené na pozemkoch a plnili i orientačnú funkciu v krajine. Je teda jasné, že naši predkovia využívali med mnohorakým spôsobom už veľmi dávno a základy súčasného včelárstva majú bohatú históriu a tradíciu, ktorá sa udržala do dnešných čias. Včelie produkty a starostlivosť včelárov o med prešli do súčasnosti dlhým vývojom.
Kto by dnes nepoznal všakovaké včelie produkty, počnúc od rozmanitých druhov medu, vosku až po zázračný propolis, či lahodnú medovinu, ktorou boli povestní práve naši slovanskí predkovia. Na Kysuciach sa takto med využíval rovnako a včelárstvo je tu doložené všeobecne od začiatku neskorého stredoveku. Produkty z medu mali vždy vysokú hodnotu a ich význam pre človeka v dnešnej dobe ešte rastie, pričom ochrana včelstiev sa stáva neustále náročnejšou.