Majstrovstvá sveta v atletike sú jedným z najvýznamnejších športových podujatí, ktoré priťahuje pozornosť fanúšikov po celom svete. Od historických momentov až po súčasné výkony, tento šampionát je svedkom vrcholných atletických výkonov.
Historické Úspechy a Nová Generácia
Reprezentanti Slovenska získali v histórii MS v atletike 4 medaily. Matej Tóth získal zlato v roku 2015 v Pekingu v chôdzi na 50 km. Martina Hrašnová získala bronz v roku 2009 v Berlíne v hode kladivom. Libor Charfreitag získal bronz v roku 2007 v Osake taktiež v hode kladivom. Igor Kováč získal bronz v roku 1997 v Aténach v behu na 110 m cez prekážky.
MS v atletike 2025 sú najväčším atletickým podujatím tohto roku a slovenská výprava je deväťčlenná. Medzi nominovanými sú aj Viktória Forster a Emma Zapletalová.
Nominácia Slovenska na MS v atletike 2025:
- Ženy: Hana Burzalová (20 km a 35 km chôdza), Viktória Forster (100 m, 100 m prek.), Gabriela Gajanová (800 m), Ema Hačundová (35 km chôdza), Emma Zapletalová (400 m prek.), Daniela Ledecká (400 m prek.)
- Muži: Dominik Černý (20 km a 35 km chôdza), Michal Morvay (35 km chôdza), Patrik Dömötör (400 m prek.)
Slovensko sa predstavilo 17-krát na MS v atletike, deväťčlenná nominácia je v ére samostatnosti 8. najväčšia výprava. Najviac reprezentantov malo Slovensko v roku 2007 v Osake (18), naopak najnižší počet bol v roku 2017 v Londýne a 2022 v Eugene (5).
MS v Atletike 2022 Eugene: Pripomienka Výnimočných Momentov
Pozrite si výsledky MS v atletike 2022. Jamajská atlétka Shelley-Ann Fraserová-Pryceová sa stala po piatykrát majsterkou sveta v behu na 100 metrov. Na šampionáte v americkom Eugene zvíťazila v novom rekorde šampionátu 10,67 s. Na pódiu ju doplnili krajanky Shericka Jacksonová (10,73) a Elaine Thompsonová-Herahová (10.81). Po prvýkrát v histórii obsadili pódium na MS v najkratšom šprinte reprezentantky jednej krajiny.
Prečítajte si tiež: Biatlonové preteky žien: Dnes
Americký guliar Ryan Crouser potvrdil pozíciu favorita a získal titul v novom rekorde šampionátu 22,94 m. Domáci Grant Holloway obhájil primát majstra sveta v behu na 110 m cez prekážky.
Tridsaťpäťročná veteránka Fraserová-Pryceová potvrdila post líderky tohtoročných tabuliek a vyrovnala svoj najrýchlejší čas sezóny. Zároveň vymazala z prvej priečky histórie šampionátu rekord dopingovej hriešnice Marion Jonesovej z USA, ktorá v roku 1999 zabehla v Seville 10,70. Pódium v Eugene má tak rovnaké zloženie, ako na OH v Tokiu, Jamajčanky si iba prehodili poradie. Pred rokom zvíťazila Thompsonová-Herahová, Fraserová-Pryceová získala striebro a Jacksonová bronz.
Dvojnásobný olympijský šampión a svetový rekordér Crouser triumfoval vôbec prvýkrát na MS. Pódium ovládli kompletne Američania. Druhý skončil obhajca prvenstva Joe Kovacs, ktorý za svojím doterajším najlepším výkonom histórie MS zaostal iba o dva centimetre a hodil 22,89. Obaja guliari predviedli svoj najlepší pokus v piatej sérii. Tretí skončil Josh Awotunde za 22,29 a pripísal si prvý medailový úspech v kariére.
Holloway vo finále zvíťazil časom 13.03 s. Striebro získal jeho krajan Trey Cunningham za 13,08 a bronz Španiel Asier Martinez výkonom 13,17. Finálový beh poznačila neúčasť dvoch favoritov na medailu. Úradujúci olympijský víťaz Hansle Parchment z Jamajky sa po suverénnom víťazstve v semifinále v rozcvičke pred finále zranil. Líder svetových tabuliek Devon Allen z USA pokazil štart a bežať napokon nemohol.
Majsterkou sveta v skoku o žrdi sa stala Katie Nageotteová. Úradujúca olympijská šampiónka zdolala svoju krajanku Sandi Morisovú. Obe žrdkárky prekonali 485 cm, čo je svetový výkon roka. Nageotteová však mala lepší zápis. Bronz vybojovala prekvapivo Austrálčanka Nina Kennedyová výkonom 480 cm, pre ktorú to bolo prvé umiestnenie na pódiu v kariére vo významnom podujatí. Morrisová rozšírila svoju zbierku strieborných medailí z MS na tri, jednu má aj z OH 2016.
Prečítajte si tiež: Aktuálny program Wimbledon
Víťazom maratónu sa stal Etiópčan Tamirat Tola v novom rekorde šampionátu 2:05:36 h. Triumfoval suverénnym spôsobom, keď sa od súperov odpútal zhruba na 35 km. Na druhom mieste skončil s odstupom minúty a ôsmich sekúnd jeho krajan Mosinet Geremew. Bronz vybojoval pre Belgicko Bashir Abdi, ktorý zaostal o ďalšie štyri sekundy.
Tola prekonal najlepší čas histórie MS výrazne, o viac ako minútu. Predchádzajúce maximum držal Keňan Abel Kirui, ktorý v Berlíne 2009 zabehol 2:06:54. Tridsaťročný bežec získal do zbierky druhú medailu z MS, pred piatimi rokmi v Londýne skončil druhý. Bronz má aj z OH v Riu de Janeiro. Geremew zopakoval svoje umiestnenie spred troch rokov z Dauhy, Abdi získal druhý bronz z vrcholných podujatí, po úspechu na minuloročnej olympiáde.
Uganďan Joshua Cheptegei obhájil titul majstra sveta v behu na 10.000 m. Zvíťazil časom 27:27,43 min. Druhý skončil Keňan Stanley Waithaka Mburu výkonom 27:27,90 a tretia priečka patrila ďalšiemu Uganďanovi Jacobovi Kiplimovi za 27:27,97. Cheptegei v pomalom behu zdolal početnú skupinu súperov ostrým finišom na protiľahlej rovinke. Zo svetových šampionátov má v zbierke už tri cenné kovy na 10.000 m. Z Londýna 2017 má aj striebro. Jeho krajan Kiplimo má prvý kov z MS, pred rokom v Tokiu však získal na olympiáde taktiež bronz. Mburu si zapísal prvý pódiový úspech na významnom podujatí.
Domáca kladivárka Brooke Andersenová sa stala majsterkou sveta výkonom 78,96 m. Na druhom mieste skončila Kanaďanka Camryn Rogersová výkonom 75,52, bronz vybojovala ďalšia domáca reprezentantka Janee Kassanavoidová za 74,86.
Andersenová potvrdila post líderky svetových tabuliek a využila neprítomnosť suverénky tejto disciplíny v nedávnom období Anity Wlodarczykovej z Poľska, ktorá sa zranila pri potýčke so zlodejom, ktorý jej chcel ukradnúť auto. Najlepší hod predviedla Andersenová na záver, keď už mala isté prvenstvo.
Prečítajte si tiež: Zostavy a priebeh zápasu
MS v Atletike 2017 Londýn: Spomienky na Legendy
Na Olympijskom štadióne v Londýne boli 16. majstrovstvá sveta v atletike v mnohom výnimočné. Svetový šampionát zorganizovala atletická veľmoc.
Pred piatimi rokmi Londýn upútal olympijskými hrami a teraz na ne nadviazal. Celý program 48 disciplín sa sústredil najmä na večerné bloky a v každom jednom si mohli nájsť diváci atletické lahôdky.
Rozlúčka Usaina Bolta
Za najväčšiu sa považoval Jamajčan Usain Bolt. Vo svojej rozlúčke sa síce nedočkal vytúžených zlatých medailí, na aké si predtým navykol, no tlieskalo sa mu možno ešte výraznejšie. V tomto impozantnom prejave bolo aj kus ľútosti, že Bolt zo stovky vyťažil len bronz a v štafetách sa zranil a nedobehol. On sám túto bilanciu znášal veľmi ťažko, no opäť pomohli diváci.
Ďalšie prekvapenia šampionátu
Menšie sklamanie zažil aj Mo Farah - britská vytrvalostná modla. Londýn podfarbilo aj viacero nečakaných majstrov sveta. Zlato Turka Ramila Gulijeva na dvestovke pôsobilo senzačne, na osemstovke rovnako šokoval Pierre-Ambroise Bosse a na štvrtkárskych prekážkach Nór Karsten Warholm. Atletika sa rozvíja, osobnosti odchádzajú, nové tváre sa pripomínajú.
Na majstrovstvách sveta pribudla jedna disciplína, v ktorej sa zrodil aj jediný svetový rekord. Aj keď mnohí na ňu hľadia s dešpektom, chodkyne na 50 km napĺňajú program, ktorý si vo svojej stratégii vytýčil MOV a osvojila IAAF. Ženská päťdesiatka je ešte v plienkach, štartovalo na nej len sedem chodkýň, iba štyri došli do cieľa, no spôsob, akým na okruhu suverénne pochodovala zlatá Portugalka Henriquesová, bol obdivuhodný.
Pri pohľade na víťazné sólo Francúza Diniza v chôdzi na 50 km sa vynárala aj suverénnosť slovenského Mateja Tótha, olympijského víťaza a majstra sveta. Asi nikto nepochyboval, že pri jeho účasti by bol súboj s Dinizom maximálne príťažlivý a možno by priniesol aj svetový rekord. Tóth sa po nezrovnalostiach v biologickom pase bude snažiť očistiť svoje meno. Ak sa mu to však podarí, už sa nič nevráti späť.
Aj preto je namieste otázka, kto a akým spôsobom potom Tótha odškodní.
Účasť Slovenskej Republiky
Slovenská atletika na MS v Londýne so svojou historicky najmenšou päťčlennou výpravou v štatistike nedopadla dobre. V bilancii 65 krajín, ktoré sa aspoň raz objavili do 8. miesta, chýbala, a to bol podstatný fakt. Vnútorný pohľad bol o niečo optimistickejší.
Úsilie 20-ročného šprintéra Jána Volka sa vysoko cenilo. V disciplínach, ktoré ovládajú hlavne čierni bežci, nie je ľahké sa presadiť a semifinále na dvestovke s 15. miestom bolo veľmi cenné. Na stovke s 28. Možno, keby Volko nemusel absolvovať aj kvalifikáciu, v ktorej utvoril slovenský rekord 10,15, tak by zmazal práve túto stotinku.
Slováci nevyťažili predpokladaný výsledok najmä z kladivára Marcela Lomnického, ktorý mal byť finálovou istotou, no v kvalifikácii skončil na 13. priečke so 74,26, presne 15 cm ho delilo od postupu.
Prezident IAAF Sebastian Coe vo svojej záverečnej reči označil šampionát za najpresvedčivejší doteraz. "Máme veľkú výhodu, že dokážeme dokonale spojiť dianie atlétov s fanúšikmi, v tomto je náš šport výnimočný." Atletika opäť napísala v Londýne podmanivé príbehy a vošla do diváckych sŕdc.
Už teraz je však zrejmé, že o dva roky na MS v katarskej Dauhe (28.9.-6.10.) to bude úplne iný šampionát, či už v technológiách, alebo v samotných disciplínach so spektrom atletických osobností.
Diamantová Liga: Cesta k Vrcholom Atletiky
Atléti z celého sveta zavítajú v sobotu 19. júla do Londýna na tamojší London Athletics Meet 2025 v rámci Wanda Diamond League. V akcii budú aj dve Slovenky, konkrétne Daniela Ledecká a Emma Zapletalová; obe pobežia na 400 metrov cez prekážky.
Emma Zapletalová zabehla na 400 metrov cez prekážky skvelé 5. miesto, s časom 54.08 zaostala za treťou Jamajčankou Andrenette Knight o 29 stotín sekundy; zároveň utvorila nový národný rekord. Premiérovo sa v rámci Diamantovej ligy predviedla aj Daniela Ledecká, ktorá obsadila v rovnakej disciplíne predposledné 7. miesto s časom 55.83.
Diamantová liga je najvyššia séria jednodňových atletických mítingov, v ktorých sa súťaží v 32 disciplínach, z toho 16 mužských a 16 ženských. Diamantová liga funguje od roku 2010, kedy nahradila IAAF Golden League. Kým úloha Zlatej ligy spočívala vo zviditeľnení európskej atletiky, cieľ Diamantovej ligy má globálnejší charakter. V kalendári si svoje miesto pravidelne nachádzajú aj mítingy konajúce sa v USA, Ázii či Afrike. Do finále postupuje najlepších 6 až 8 pretekárov v každej disciplíne podľa dosiahnutého bodového súčtu.
Kalendár mítingov Diamantovej ligy 2026
- 8. máj: Doha Diamond League, Doha 🇶🇦
- 16. máj: Shanghai Diamond League, Shanghai 🇨🇳
- 23. máj: Xiamen Diamond League, Xiamen 🇨🇳
- 31. máj: Meeting International Mohammed VI d'Athlétisme de Rabat, Rabat 🇲🇦
- 4. jún: Golden Gala Pietro Mennea, Rím 🇮🇹
- 7. jún: BAUHAUS-galan, Štokholm 🇸🇪
- 10. jún: Bislett Games, Oslo 🇳🇴
- 26. jún: Meeting de Paris, Paríž 🇫🇷
- 4. júl: Prefontaine Classic, Eugene 🇺🇸
- 10. júl: Herculis EBS, Monaco 🇲🇨
- 18. júl: London Athletics Meet, Londýn 🇬🇧
- 21. august: Athletissima, Lausanne 🇨🇭
- 23. august: Kamila Skolimowska Memorial, Chorzów 🇵🇱
- 27. august: Weltklasse Zürich, Zürich 🇨🇭
- 4. a 5. september: AG Memorial Van Damme, Brusel 🇧🇪
Odmeny v Diamantovej lige
Na každom zo štrnástich "radových" meetingov sa rozdelil 500-tisícový prize pool, pričom na odmeny v jednotlivých disciplínach sa minulo od 30 000 do 50 000 amerických dolárov. Najväčšie prize money, dohromady až 2,24 milióna dolárov, sa rozdelili v augustovom finále.
Novinkou je kategória disciplín Diamond+ (štyri v prípade klasických mítíngov a osem vo finále), v rámci ktorých môžu atléti dosiahnuť oveľa vyššie odmeny ako pri bežných pretekoch. Naďalej platí, že celkoví víťazi Diamantovej ligy dostanú divokú kartu na MS v atletike.
Diamantová liga je najlukratívnejšia atletická séria sveta. Každý míting ponúka finančné prémie pre prvých osem atlétov v každej disciplíne. Na vybraných podujatiach sú zaradené tzv.
Tabuľka: Prize Money Novuna London Athletics Meet 2025
| Pozícia | Disciplíny | Disciplíny Diamond+ |
|---|---|---|
| 1. miesto | 10 000 $ | 20 000 $ |
| 2. miesto | 6 000 $ | 10 000 $ |
| 3. miesto | 4 000 $ | 6 000 $ |
| 4. miesto | 3 000 $ | 5 000 $ |
| 5. miesto | 2 500 $ | 3 000 $ |
| 6. miesto | 2 000 $ | 2 500 $ |
| 7. miesto | 1 500 $ | 2 000 $ |
| 8. miesto | 1 000 $ | 1 500 $ |
Olympijské Hry 2024 v Paríži: Svetový Športový Sviatok
Leto je v plnom prúde a takto o rok sa pozornosť celého sveta uprie na Paríž. Francúzska metropola bude od 26. júla do 11. augusta 2024 dejiskom Hier XXXIII. olympiády.
Parížske hry sa budú niesť v znamení dvoch hesiel: Nová éra a Hry naširoko otvorené.
Kľúčové Fakty o Parížskych Hrách
- Predpokladá sa účasť vyše 10 500 športovcov, reprezentujúcich 203 národných olympijských výborov.
- Na OH bude k dispozícii 41 súťažných športovísk v Paríži a v ďalších dejiskách mimo metropoly.
- Súťažiť sa bude v 32 športoch, pričom štyri z nich sú na základe návrhu organizátorov hier zaradené len do programu OH 2024 - brejking, skejtbording, športové lezenie a surfing.
- Celkový počet športov, resp. odvetví v ich rámci je 48.
- V programe OH je spolu 329 medailových disciplín, čo je o desať menej ako v Tokiu 2020.
Otvárací ceremoniál sa uskutoční na rieke Seina a v záhradách Trocadéra oproti Eiffelovej veži, teda po prvý raz nie na štadióne. Malo by ho vidieť spolu okolo 500-tisíc divákov.