Americký prezident Donald Trump v Bielom dome potvrdil dohodu o dodávkach zbraní na Ukrajinu prostredníctvom NATO.
Zároveň vyjadril nespokojnosť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a varoval Moskvu, že ak neukončí konflikt na Ukrajine do 50 dní, uvalí na jej obchodných partnerov clá na úrovni 100 percent.
Nové vojenské vybavenie sa vyrobí pre Alianciu, pričom následne bude k dispozícii na ďalšie odoslanie na Ukrajinu.
„Vyrobíme špičkové zbrane a pošleme ich do NATO,“ povedal Trump.
Zdôraznil však, že náklady na zbrane budú hradiť členské štáty NATO, nie americkí daňoví poplatníci.
Prečítajte si tiež: Význam kalibrov zbraní
Generálny tajomník NATO Mark Rutte po boku prezidenta USA uviedol, že obaja spoločne komunikovali už vo štvrtok.
Rutte ozrejmil, že už hovoril aj s „mnohými“ krajinami, ktoré by mohli byť súčasťou dohody, pričom menoval Fínsko, Dánsko, Švédsko, Nórsko, Britániu, Holandsko a Kanadu.
„A toto je len prvá vlna, bude ich viac,“ vyhlásil.
„Bude to znamenať, že Ukrajina dostane do rúk naozaj obrovské množstvo vojenského vybavenia na protivzdušnú obranu, no aj rakety či muníciu,“ povedal novinárom Rutte.
Trump tvrdí, že ide o dodávku v hodnote „miliárd dolárov“, ktorej súčasťou budú aj protiraketové systémy Patriot.
Prečítajte si tiež: Strelivo na Slovensku
Tie by podľa neho mali odoslať Ukrajine „v priebehu niekoľkých dní“.
Líder USA zároveň vyjadril nespokojnosť Ruskom a varoval pred zavedením prísnych ciel pre obchodných partnerov Moskvy.
„Zavedieme sekundárne clá. Republikán skonštatoval, že je „sklamaný“ z ruského prezidenta.
„Putin naozaj prekvapil veľa ľudí. Americké zbrane sú už na ceste na Ukrajinu, vyhlásil prezident USA Donald Trump s tým, že ich zaplatí Severoatlantická aliancia.
Šéf Bieleho domu zároveň už skôr Rusku pohrozil, že ak nebude do 50 dní uzavretá dohoda o ukončení vojny, uvalí naň stopercentné clo.
Prečítajte si tiež: Všetko o limitoch airsoftových zbraní
Druhotné sankcie potom budú mať vplyv na krajiny, ktoré od Ruska nakupujú ropu.
Trump zdôraznil, že je „veľmi nespokojný“ s prístupom prezidenta Vladimira Putina.
Vyjadrenia amerického lídra o možných sankciách označil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov za „vážne“.
Rozhodnutie o dodávkach zbraní Ukrajine Moskva vníma ako signál na pokračovanie vojny.
Na vyzbrojovaní Ukrajiny financovaním amerických zbraní sa chcú podieľať napríklad Nemecko, Veľká Británia, Fínsko, Dánsko, Švédsko, Nórsko, Holandsko a Kanada, uviedol generálny tajomník NATO Mark Rutte.
Spojené štáty už čoskoro odošlú na Ukrajinu prvú časť ďalšej dodávky zbraní, ktorú minulý týždeň schválil americký prezident Joe Biden.
Británia dodá na Ukrajinu ďalších 6-tisíc obranných rakiet a pošle 25 miliónov libier (vyše 30 miliónov eur) na platy vojakov a pilotov, uviedol premiér Johnson.
Lend-Lease Act a historické súvislosti
Senát USA schválil vojenskú pomoc Ukrajine formou pôžičky a prenájmu. Stalo sa to prvýkrát od druhej svetovej vojny.
Pred vyše 80 rokmi Američania takto materiálne podporili svojich Spojencov vrátane Sovietskeho zväzu.
Očakáva sa, že zákon prijme aj Snemovňa reprezentantov a potom ho podpíše prezident Joe Biden.
Jeho predkladatelia z oboch politických táborov sa ani netajili, že vychádzali z princípov Lend-Lease Act, zákona o pôžičke a prenájme prijatého Kongresom USA 11. marca 1941.
Formuloval ich prezident Franklin Roosevelt a jeho poradca Harry Hopkins.
Hlavný princíp: Spojenci nemusia za americké dodávky platiť hneď a po vojne uhradia iba ten vojenský materiál, ktorý nezničia v boji.
Vrcholili však zničujúce nálety nemeckej Luftwaffe na anglické mestá vrátane Londýna.
Britský premiér Winston Churchill takmer denne žiadal Biely dom o urgentnú pomoc.
Prezident USA si uvedomoval, že v bitke o Britániu sa rozhoduje aj o Spojených štátoch.
Ešte pred Vianocami 1940 putoval zákon do Kongresu USA pod číslom H.R 1776 a s názvom zákon o ďalšej podpore obrany Spojených štátov a na iné účely.
Ani potom však nebolo isté, že zákon má vyhraté.
Búrlivé diskusie o ňom pokračovali v médiách i na verejnosti.
Zákon o pôžičke a prenájme poskytol americkému prezidentovi také právomoci, aby si nemusel na každú položku vojnovej pomoci pýtať súhlas Kongresu a sám rozhodoval o objemoch i kvalite dodávok.
Zdá sa, že v prípade Ukrajiny prechádza „nový lend-lease" oveľa hladšie.
V Senáte ho 6. apríla prijali jednomyseľne.
Kyjevského analytika Maksyma Oryščaka viac zaujíma technický aspekt tejto pomoci: „Je zrejmé, že nepôjde o charitu alebo o nenávratnú pôžičku. Po skočení vojny bude treba zaplatiť účet.
Prípadne ich vyrovnajú zo zmrazených ruských zlatých a valutových rezerv.
Opatrnejší hľadajú odpoveď v dejinách bývalého Sovietskeho zväzu (a vtedy ešte sovietskej Ukrajiny).
Veď americký lend-lease mu kedysi pomohol vyhrať Veľkú vlasteneckú vojnu.
Spojené štáty začali prostredníctvom Británie materiálne pomáhať Sovietskemu zväzu už v auguste 1941.
Dodnes sa vedú spory o tom, ako úlohu zohral americký program pôžičky a prenájmu v porážke nacizmu.
Šéf Kremľa Vladimir Putin vlani prvýkrát priznal, že to bolo ináč a citoval maršala Georgija Žukova: „Nebyť dodávok v rámci lend-lease, tak by sme museli bojovať o rok a možno aj dva dlhšie."
Putin označil za najdôležitejšie dodávky potravín a kovov z USA.
Napríklad americké dodávky v rokoch 1942 - 1943 ešte pred stalingradskou a kurskou bitkou.
Boli položky, v ktorých západné dodávky pokrývali potreby ZSSR až na 80-100 percent.
Napríklad v niektorých druhoch potravín a liečiv. Len nákladných áut dodali USA 430-tisíc, vrátane 30-tisíc džípov.
Američania Sovietom dodávali všetko, čo im videli na očiach, len čo si uvedomili význam východného frontu.
Briti poskytli Spojeným štátom vzácne technológie, napríklad radarov, sonarov, prúdových motorov atď, podieľali sa na jadrovom programe Manhattan.
Okrem toho sa Británia v druhej polovici vojny podieľala aj na vyzbrojovaní americkej armády.