Tenis, označovaný aj ako biely šport, je loptová hra pre 2 alebo 4 hráčov. Variant s 2 hráčmi je dvojhra, variant so 4 hráčmi štvorhra.
Existuje klasická a zmiešaná štvorhra, pri klasickej proti sebe hrajú dva páry mužov alebo žien, pri zmiešanej je v každom páre jeden muž a jedna žena. Súperi stoja proti sebe na sieťou rozdelenom hráčskom poli (kurte) a pokúšajú sa odraziť tenisovú loptičku tenisovou raketou tak, aby súperi neboli schopní ju v rámci pravidiel vrátiť.
História tenisu
Francúzsku hru, ktorá vznikla pravdepodobne v 11. alebo 12. storočí, jeu de paume (v preklade hra ruky alebo hra rúk, resp. hra s rukou/rukami) považujú za predchodkyňu tenisu. Loptička sa odbíjala pôvodne holými rukami, neskôr sa už používali rukavice a nakoniec palice.
Rakety vznikli pravdepodobne v 16. storočí, kedy dal anglický kráľ Henrich VIII. postaviť aj prvý tenisový dvorec. V roku 1873 si major anglickej armády Walter Clopton Wingfield patentoval hru pod názvom spharistike, odvodeného od gréckeho slova pre hru s loptičkami. Patentoval si taktiež aj náčinie, dve žrde, sieť, rakety a gumené loptičky.
Vedľajší názov pre túto hru bol lawn tenis (v preklade trávnikový tenis). Z Anglicka sa hra rozšírila aj do USA. V roku 1876 Marylebone Cricket Club (Marylebonský kriketový klub) pozmenil niektoré Wingfieldove pravidlá. Medzi najvýznamnejšie momenty medzinárodného tenisu patrí založenie tenisového turnaja Wimbledon v Anglicku, v roku 1877, na turnaji sa však konala iba dvojhra mužov.
Prečítajte si tiež: 7,5 km šprint v biatlone
Podobný turnaj si v tom istom roku založilo aj USA (turnaj bol však obmedzený iba pre obyvateľov USA). Francúzsko nasledovalo v roku 1891 a Australázia (Austrália a Nový Zéland) si založila turnaj v roku 1905.
V roku 1913 bola pridaná štvorhra žien a zmiešaná štvorhra.
Tenisové vybavenie
Tenisový dvorec / kurt
Dvorec je obdĺžnik 23,77 m dlhý a 8,23 m široký. Pre štvorhru je dvorec široký 10,97 m, čo je teda o 1,37 m na každej strane.
V strede je predelený sieťou, ktorá je zavesená na kovovom lane a upevnená na dvoch stĺpikoch po bokoch. Výška siete je 1,07 m. V strede je stiahnutá bielym pásom, širokým najviac 5 cm, tzv. wimbledonom a ma výšku 0,91 m. Pri dvojhre je sieť podopretá dvoma úzkymi tyčkami, ktoré sú umiestnené 0,91 m od čiary pre dvojhru. Kratšia čiara sa nazýva základnou čiarou, dlhšia je pozdĺžna čiara.
V kurte sa nachádzajú taktiež čiary pre podanie, ktoré sú vzdialené od siete 6,40 m a sú rovnobežné so základnou čiarou. Kurt medzi sieťou a touto čiarou je rozdelený strednou čiarou podania. Týmto sa tento priestor rozdelí na dve samostatné polia pre podanie. Z pravej strany sa podáva do ľavého poľa a opačne.
Prečítajte si tiež: Medzinárodné súťaže v lukostreľbe
Základne typy dvorcov sú: antukový, trávnatý, umelá tráva, tvrdý povrch (betón, asfalt, koberec) a umelé halové povrchy (taraflex, play-it, supreme).
Raketa
Tenisová raketa je najdôležitejšou časťou základnej výbavy tenistu. Súčastná doba ponúka širokú škálu kvalitných tenisových rakiet. Výber správnej rakety je veľmi dôležitý, keďže každému hráčovi môžu vyhovovať iné vlastnosti. Rakety vážia v rozmedzí od 260 - 340 g. Ženy sa skôr prikláňajú tých ľahším a muži zase k trochu ťažším typom rakiet.
Raketa môže byť taktiež rôzne vyvážená. Buď je to na stred, do hlavy alebo do držadla. Pri veľkostiach hlavy rakety platí pravidlo že väčšie hlavy zvyšujú aktívnu odrazovú plochu rakety ale na druhej strane znižujú presnosť a razanciu úderu. Výplet rakety môže byť z prírodných materiálov, syntetických alebo kombináciou týchto dvoch typov. Prírodne sú viac pružnejšie ale taktiež aj drahšie. Syntetické sú na druhej strane viac odolnejšie vlhku, menej sa opotrebujú a sú lacnejšie.
Tenisové rakety prešli od počiatkov tenisu viacero štádii vývoju. Spočiatku sa rámy rakiet vyrábali z jaseňového dreva, ktoré bolo sformované do požadovaného tvaru a zlepené živočišnými lepidlami. Okrem jaseňového dreva sa používalo aj drevo z javora, platana alebo hrabu. Drevené rakety sa používali do začiatku 80. rokov 20. V roku 1967 uviedla firma Wilson Sporting Goods na trh raketu Wilson T2000, ktorá nebola vyrobená z dreva, ale mala kovový rám. Táto raketa bola komerčne úspešná, používaná bola napríklad Jimmym Connorsom.
V polovici 70. rokoch uviedla na trh firma Prince raketu s nadmerne veľkou hlavou. Raketa mala hliníkový rám a pletivo 50% väčšie ako bol štandard. Úspech kovových rakiet z 60. a 70. rokov viedol k experimentovaniu s inými zlúčeninami pri výrobe tenisových rakiet. Začali sa vyrábať a používať "grafitové" rakety (nebol to grafit aký sa používa napr. v ceruzkách, bolo to vlastne uhlíkové vlákno).
Prečítajte si tiež: Lupták a úspech Sliačov
Loptičky
Spolu s tenisovou raketou, sú tenisové loptičky pravdepodobne najpotrebnejším náčiním pri tenise. Súčasné, žlté tenisové loptičky boli uvedené do tenisu v roku 1972, keď Medzinárodná tenisová federácia zakomponovala tieto loptičky do pravidiel tenisu. V minulosti boli loptičky najčastejšie čierne alebo biele (podľa kurtu) a vyrábali sa iba z gumy.
Pravidlá hry
Zápas sa hrá obvykle na dva alebo tri víťazné sety. Set vyhráva hráč, ktorý v sete získa minimálne 6 hier (gemov), pričom súper musí mať o dve hry menej. Každá hra sa delí na výmeny, pričom každá začína podaním. V každej hre podáva iný hráč.
Hráč vyhráva výmenu ak:
- jeho súper zahrá loptičku do outu (mimo dvorec) alebo do siete
- sa jeho súper dotkne loptičky časťou svojho tela
- loptička dvakrát dopadne na zem na súperovej polovici
- sa jeho súper raketou dvakrát dotkol loptičky
- jeho súper nie je schopný vrátiť loptičku naspäť
- sa loptička dotkne stropu (v prípade, že sa hrá v hale)
Vo výmene sa boduje nasledujúcim spôsobom: po prvej výmene je stav vždy 15 - 0 resp. 0 - 15 (v prvom prípade vyhral podávajúci, v druhom prijímajúci). Ďalšia výmena sa opäť hodnotí pätnástimi bodmi, takže stav môže byť 30 - 0, 0 - 30 alebo 15 - 15. Ak nasledujúcu výmenu vyhrá hráč, ktorý ma 30 bodov, pridáva sa už len 10 bodov, čiže stav môže byť 40 - 0 alebo 0 - 40, resp. rôzne variácie stavu, keď zvíťazí hráč, ktorý ma 30 bodov. Stav 40 - 40 sa nazýva zhoda a hráč, ktorý vo výmene za tohto stavu zvíťazí, získava výhodu. Ak vyhrá aj nasledujúcu výmenu, vyhráva hru (gem). Ak nezvíťazí, opakuje sa stav 40 - 40 až kým jeden z hráčov nezvíťazí. Mimo zhody zvíťazí hráč, ktorý zvíťazí vo výmene za stavu 40-x, pričom rozdiel musí byť minimálne o dve loptičky, inak opäť nastáva zhoda.
Za stavu 6 - 6 na gemy zápas nepokračuje ďalšou hrou, ale nastáva tie-break, v ktorom hráči striedavo podávajú (každý hráč podáva dvakrát, okrem úvodného podania, keď podávajúci podáva iba raz). Boduje sa už iba po jednom bode. Zvíťazí hráč, ktorý ako prvý dosiahne 7 bodov, pričom aj tu platí pravidlo, že druhý hráč musí mať o dva body menej. Vo Wimbledone sa v piatom sete nehrá tie-break, ale hrá sa normálne na klasické gemy, až kým jeden z hráčov nedosiahne počet gemov o dva vyšší ako jeho súper (nahrať však musí minimálne šesť gemov).
V profesionálnom tenise, v klasickej štvorhre, za vyrovnaného stavu na sety, sa rozhodujúci set hrá formou tie-breaku, hráči však musia dosiahnuť minimálne 10 bodov, inak sú pravidlá zhodné s klasickým tie-breakom.
Hráči sa môžu ľubovoľne pohybovať po kurte aj mimo neho. Loptičku však môžu zahrať iba do určeného priestoru (pri dvojhre je to "orezaný" kurt, bez postranných priestorov, pri štvorhre je to celý kurt), inak ide o aut. O aut sa však nejde, ak sa loptička pri výmene alebo pri podaní nejakou svojou časťou dotkne ľubovoľnej čiary (v dvojhre to platí pre všetky čiary, okrem tých na úplnom kraji kurtu po stranách; pri podaní platia len čiary ohraničujúce pole podania).
Výmena začína podaním. Úvodné podanie smeruje vždy z pravej strany kurtu na ľavú. Po úvodnej výmene sa podáva z ľavej strany na pravú, potom opäť z pravej na ľavú a tak ďalej. Ak pri prvom podaní podávajúci nezahrá loptičku do poľa podania v rámci pravidiel, nastáva druhé podanie. Ak ani pri tomto podaní hráč nezahrá loptičku do poľa podania, je to dvojchyba a prijímajúci hráč získava výmenu. Podanie sa opakuje iba v prípade, ak sa pri podaní loptička dotkne siete a padne do poľa podania. Ak sa po dotyku siete odrazí mimo poľa podania, nastáva druhé podanie, alebo to je dvojchyba (pri druhom podaní). Podávajúci musí byť pri podaní za základnou čiarou, ak pri podaní stojí na nej, alebo vnútri kurtu, ide o prešľap a nastáva druhé podanie. Ak podávajúci zahrá loptičku do poľa podania a prijímajúci hráč nie je schopný loptičku vrátiť naspäť, pričom sa jej raketou ani nedotkne, ide o eso podávajúceho.
V prípade ak pri hráčovom podaní môže jeho súper výhrou nasledujúcej výmeny získať gem, teda prelomiť súperovo podanie, hovorí sa o breakballe (čítaj brejkbole). Breakball nastáva iba v prípade, keď podávajúci hráč prehrou nasledujúcej výmeny prehrá svoje podanie. Breakballov môže nasledovať viac po sebe, maximálne môžu byť tri, keď prijimajúci hráč vedie 40 - 0, dve ak vedie 40 - 15 alebo jeden za stavu 40 - 30 alebo výhody. Breakbally sa môžu kryť so setballmi a matchballmi.
Gameball (čítaj gembol) nastáva, ak hráč pri vlastnom podaní môže vyhraním nasledujúcej výmeny ukončiť gem v svoj prospech. Gamebally môžu byť maximálne tri, podobne ako pri breakballoch. Gamebally sa môžu kryť so setballmi a matchballmi.
Ak môže hráč získať výhrou nasledujúcej výmeny celý set, hovorí sa o setballe (čítaj setbol). Setball môže nastať pri vlastnom podaní alebo pri prijímaní. Podobne ako pri ostatných loptičkách, môžu byť setbally maximálne tri. Setbolly sa môžu kryť s matchballmi.
Ak môže hráč výhrou nasledujúcej výmeny vyhrať celý zápas, hovorí sa o matchballe (čítaj mečbol). Matchball môže nastať pri vlastnom podaní alebo pri prijímaní. Podobne ako pri ostatných loptičkách, môžu byť matchbolly maximálne tri.
Turnaje
Medzi najvýznamnejšie tenisové turnaje patria turnaje Grand Slamu. Grandslamové turnaje sú štyri najväčšie turnaje v ročnom tenisovom kalendári. Sú to:
- Australian Open (Austrália), hrá sa v januári na tvrdých kurtoch v Melbourne Park. Turnaj bol známy ako Australian championships.
- French Open (Francúzsko), hrá sa na prelome mája a júna na antuke v Paríži.
- Wimbledon (Spojené kráľovstvo), hrá sa na prelome júna a júla na tráve v Londýne. Je to najstarší tenisový turnaj, ktorý sa konal prvýkrát v roku 1877.
- US Open (USA), hrá sa na prelome augusta a septembra na tvrdých kurtoch v New Yorku. Je to posledný grandslamový turnaj v ročnom tenisovom kalendári a každoročne ho uzatvára.
Okrem grandslamových turnajov existujú aj ďalšie významné turnaje, ako napríklad Turnaj majsteriek (WTA Finals), ktorý sa koná na konci sezóny a zúčastňujú sa ho najlepšie hráčky sveta.
Postavenie štvorhry v minulosti
Časy, keď hráči uprednostňovali štvorhru pred dvojhrou, sú dávno preč. Za posledných viac ako sto rokov sa štvorhra stala disciplínou, ktorá zaujíma stále menej fanúšikov. Túto skutočnosť potvrdila aj slabá návštevnosť štvorhry na nedávnom Turnaji majsteriek v Cancúne.
Rozhodne však bola štvorhra cennejšia. Vtedy sa ešte nehralo pre peniaze, takže sa ukázalo čisto po športovej stránke, ktorá disciplína je obľúbenejšia a prestížnejšia. To by už v dnešnej dobe, keď deblisti dostávajú trikrát, alebo pokojne aj šesťkrát menej peňazí, a ešte spoločne ako dvojice, nešlo.
Vtedy bola štvorhra na vrchole tiež z iného dôvodu než bola popularita medzi hráčmi. Záujem publika zvyšovalo to, že hráči tvorili tím, ktorý spolu hral niekoľko rokov. Dvojica symbolizovala značku, ale časy sa menia. Len málo dvojíc od konca minulého storočia spolu vydržalo tak dlho ako bratia Bryanovci alebo austrálske legendárne duo Woodbridge, Woodford a "úmrtnosť" deblových párov neustále narastá.
Súčasný stav štvorhry
Nielenže od štvorhry odchádzali fanúšikovia, ale počas rokov od nej začali odchádzať aj hráči. Špecialisti na dvojhru sa štvorhre vyložene stránia, pretože by ich mohla "skaziť". Dvojhra sa výrazne zmenila a v súčasnosti nemajú singlisti pre štvorhru takmer žiadne predpoklady.
Práca deblistov na kurte sa odsunula na okraj záujmu, a preto už v náročnom kalendári neláka najlepších hráčov vo dvojhre. V nej turnaj rozdeľujú okolo 80 percent celkovej dotácie. Štvorhra je jednoducho chudobný príbuzný a špecializovať sa na ňu môžete iba vtedy, ak patríte medzi najlepších.
Ako zatraktívniť štvorhru?
Na druhej strane, v minulosti sme videli aj odlišné prípady. Počas semifinálového stretnutia Davis Cupu 2010 medzi Českom a Srbskom nastúpili na štvorhru páry Berdych, Štěpánek a Djokovič, Zimonjič. Štvorhra nevyprodukovala v poslednej dobe žiadne idoly, ktoré by mali takú popularitu ako Andre Agassi, Pete Sampras, Roger Federer, Rafael Nadal alebo Novak Djokovič. Aj u žien prevládali najlepšie hráčky vo dvojhre.
Televízie nemajú priestor vo vysielaní na to, aby vo veľkom kupovali práva na štvorhru. Diváci si tak zvykli uprednostniť štvorhru a keď pôjdu na turnaj, tak razom nezmenia priority, ktoré im mediálny svet vsunul. Zaujímavým nápadom by určite bolo hrať mixy (zmiešané štvorhry) na viacerých turnajoch.
Tenis na vozíku
Priekopníkmi tenisu na invalidnom vozíku boli Američania Brad Parks a Jeff Minenbraker, ktorí v 70. rokoch 20. storočia začali usporiadúvať exhibičné tenisové zápasy na invalidných vozíkoch, čím propagovali tento šport. V roku 1988 bola založená Medzinárodná federácia tenisu na invalidnom vozíku (International Wheelchair Tennis Federation, IWTF). Pri tomto druhe tenisu sa využívajú špeciálne upravené invalidné vozíky. Hráč - vozičkár má dva odskoky.
Rozhodcovia
Hlavným rozhodcom v tenisovom zápase je umpirový rozhodca (bežne nazývaný umpire; čítaj empajr), ktorý sedí na vyvýšenom mieste na jednej strane kurtu. Umpirovému rozhodcovi zvyčajne asistujú čiaroví rozhodcovia, ktorí určujú či loptička dopadla do hracieho poľa a taktiež upozorňujú na prešľapy hráčov. Umpirový rozhodca má právo pozmeniť verdikt čiarových rozhodcov, prípadne verdikt vyriecť, ak loptička podľa neho dopadla do autu, resp. bola dobrá, prípadne sa pri podaní dotkla siete a čiaroví rozhodcovia na to neupozornili. V niektorých turnajoch môžu hráči "napadnúť" verdikt čiarového rozhodcu, tým, že požiadajú o prehratie záznamu spornej loptičky.
Organizácie
Medzinárodná tenisová federácia (International Tennis Federation, ITF) je riadiaci orgán svetového tenisu, zastrešujúci 202 národných tenisových zväzov. ITF organizuje súťaže pre národné reprezentácie jednotlivých štátov: Davisov pohár (pre mužov), Pohár federácie (pre ženy) a Hopmanov pohár (pre zmiešané tímy).