Európsky parlament schválil nové nariadenie, ktoré má posilniť obranný priemysel Európskej únie, podporiť spoločné obstarávanie a zefektívniť výrobu vojenského vybavenia. Informovali na webstránke parlamentu. Rada EÚ schválila Európsky program obranného priemyslu EDIP.
Program pre európsky obranný priemysel (EDIP)
Kľúčom je zriadenie prvého Programu pre európsky obranný priemysel (EDIP), na ktorom sa europoslanci a členské štáty už predtým neformálne dohodli. Nariadením, na ktorom sa Parlament a Rada už neformálne dohodli, sa zriaďuje vôbec prvý Program pre európsky obranný priemysel (EDIP). Jeho cieľom je posilniť európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu a zlepšiť európske obranné spôsobilosti.
Rada EÚ schválila program EDIP s rozpočtom 1,5 miliardy eur na posilnenie európskeho a ukrajinského obranného priemyslu, odobrený EP s cieľmi modernizácie a integrácie. Členské štáty v Rade Európskej únie pre konkurencieschopnosť v pondelok v Bruseli definitívne schválili návrh na zriadenie Európskeho programu pre obranný priemysel (EDIP) v hodnote 1,5 miliardy eur do roku 2027. Slovensko na zasadnutí zastupuje štátny tajomník ministerstva hospodárstva Vladimír Šimoňák, informuje TASR.
Zriadenie programu podporilo 26 krajín, zdržalo sa len Maďarsko. Nariadenie podporili 457 poslanci, 148 bolo proti a 33 sa zdržalo. Nariadenie bolo schválené 457 hlasmi za, 148 proti a 33 sa zdržalo hlasovania.
Financovanie a ciele EDIP
Z celkového rozpočtu 1,5 miliardy eur pôjde 300 miliónov na nový nástroj na podporu Ukrajiny, ktorý má pomôcť modernizovať jej obranný priemysel a prepojiť ho s európskym. EDIP počíta s grantovým financovaním európskej obrany a z celkovej sumy je 300 miliónov určených na spoluprácu s Ukrajinou, najmä na modernizáciu jej obranného priemyslu a jeho postupnú integráciu s európskym. Z rozpočtu programu vo výške 1,5 miliardy eur bude 300 miliónov eur smerovať na Nástroj na podporu Ukrajiny. Európsky parlament (EP) odobril program 25. novembra na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu.
Prečítajte si tiež: Zbrojný pas a jeho aplikácia
Súčasťou EDIP-u bude aj nástroj FAST v minimálnej výške 150 miliónov eur, určený na urýchlenie transformácie dodávateľských reťazcov v obrannom sektore. Podľa dohody sa vytvorí Fond na urýchlenie transformácie dodávateľského reťazca v sektore obrany (FAST). Po dodatočnom financovaní bude vo fonde orientačne najmenej 150 miliónov eur. Spoluzákonodarcovia sa tiež dohodli na vytvorení Fondu na urýchlenie transformácie dodávateľského reťazca v sektore obrany (ďalej aj ako „nástroj FAST“).
Cieľ EDIP je posilnenie európskej obrany a konkurencieschopnosti. Cieľom programu EDIP je posilniť obrannú technologickú a priemyselnú základňu Európy aj Ukrajiny. Komisia navrhla nariadenie o Programe pre európsky obranný priemysel (EDIP) 5. marca 2024. Jeho cieľom je dosiahnuť pripravenosť obranného priemyslu tým, že preklenie medzeru medzi krátkodobými núdzovými opatreniami, ako je akt na podporu výroby munície (ASAP) a nástroj na posilnenie európskeho obranného priemyslu prostredníctvom spoločného obstarávania (EDIRPA), a systematickejším, dlhodobejším prístupom.
Podmienky obstarávania
Pri obstarávaní bude platiť podmienka „európskej preferencie“, ktorá obmedzuje maximálny podiel komponentov z tretích krajín na 35 percent celkovej hodnoty konečného produktu. Tento limit má podľa portálu Eunews zabezpečiť rovnováhu medzi podporou európskej výroby a spoluprácou s partnerskými krajinami.
Ďalšie iniciatívy a plány
Lídri členských krajín Európskej únie vo štvrtok na summite v Bruseli podporili plán obrannej pripravenosti do roku 2030, ktorý predstavila Európska komisia (EK) pred týždňom. Plán má za cieľ posilniť schopnosť Únie reagovať na možné vojenské hrozby a počíta s odstránením kľúčových nedostatkov v obranných schopnostiach jednotlivých členských krajín. Európska rada vyzýva členské štáty, aby s podporou Európskej obrannej agentúry (EDA) a na základe koherentného celkového prístupu vychádzajúceho zo strategického kompasu začali pracovať na všetkých prioritných oblastiach schopností identifikovaných na úrovni EÚ.
Komisia v rámci predstaveného plánu prišla so štyrmi novými iniciatívami - Eastern Flank Watch (Východná hliadka), European Drone Defence Initiative (Európska iniciatíva na obranu proti dronom), European Air Shield (Európsky vzdušný štít) a European Defence Space Shield (Európsky vesmírny obranný štít).
Prečítajte si tiež: Proces vydania Európskeho Zbrojného Preukazu
Lídri členských krajín tiež odsúdili narušenie vzdušného priestoru viacerých členských štátov a zdôraznili, že je dôležité zabezpečiť obranu všetkých pozemných, vzdušných a námorných hraníc EÚ. Poukázali najmä na potrebu zvýšenia potenciálu v oblasti boja proti dronom a protivzdušnej obrany koordinovaným spôsobom, a to najmä prostredníctvom plného využitia nástrojov SAFE a EDIP a iných relevantných existujúcich finančných nástrojov.
Krajiny tiež v prijatých záveroch zdôraznili význam úzkej spolupráce s Ukrajinou a jej integrácie do európskeho obranného priemyslu. Členské štáty v Európskej rade tiež vyzvali Komisiu a vysokú predstaviteľku, aby predložili ďalšie návrhy na posilnenie vojenskej mobility v celej Únii. Pripomenuli aj význam spolupráce s podobne zmýšľajúcimi partnermi.
Zjednodušovanie pravidiel a byrokracie
Často je byrokraticky náročný a trvá to dlho. Nevedia, na koho sa obrátiť, a sťažujú sa na administratívnu záťaž. My sa preto snažíme, aby v každej európskej krajine vznikol takýto kontaktný bod, na ktorý budú môcť firmy nasmerovať všetky otázky. Ďalšou súčasťou legislatívy je aj zrýchlenie takýchto procesov. Mala by sa stanoviť maximálna lehota na povoľovanie. To znamená, že ak firma príde za kontaktným bodom a povie, že chce povolenie na výrobu povedzme dronu a základné certifikáty má doriešené, tak by to celé nemalo trvať dlhšie ako 60 dní. Toto je návrh Komisie.
Kritika a rôzne pohľady
Viacerí europoslanci, napríklad zo skupiny socialistov a demokratov (S&D) a Obnovme Európu (RE), kritizovali členské štáty za „neochotu“ nájsť dodatočné zdroje na financovanie EDIP, ktoré podľa nich zostávajú obmedzené.
Podľa Judity Laššákovej (nezaradená/Smer-SD), ktorá spolu s Yar pôsobí vo Výbore EP pre bezpečnosť a obranu (SEDE), je hlavným zámerom Komisie urýchlenie investícií do obrany EÚ. „Lenže obrana Európy nie je v kompetencii Európskej únie,“ upozornila europoslankyňa. Laššáková tiež argumentovala, že EÚ bola vytvorená ako mierový projekt. „A keďže máme medzivládnu organizáciu NATO, obranná politika sa na úrovni EÚ nikdy nerozvíjala,“ dodala. Pripomenula, že cestné komunikácie členských štátov nie sú prispôsobené na prevoz ťažkej vojenskej techniky. Zvyšovanie zbrojárskych investícií je podľa nej zároveň v rozpore s Európskou zelenou dohodou (tzv. Green Deal).
Prečítajte si tiež: Legislatíva pre európsky zbrojný pas
Podľa europoslanca Milana Uhríka (ESN/Republika) by mal mať každý suverénny štát schopnosť ochrániť svoje územie, občanov a hodnoty bez nadmernej závislosti od druhých. Tvrdí však, že sa predstavená iniciatíva snaží určovať smer a manipulovať s európskou bezpečnosťou a obranou. Dodal, že ak by išlo o konkrétne opatrenia, ktoré reálne pomôžu Slovensku a Európe, bolo by to v poriadku. „Ale ak to má byť len ďalší biznis pre americké koncerny alebo ukrajinskú oligarchiu, tak nech to bruselskí úradníci nerobia.“