Filip Horanský bol svojho času najväčší tenisový talent pod Tatrami. Medzi juniormi mu patrila tretia priečka na svete a všetko nasvedčovala tomu, že postupne sa zaradí aj v seniorskom rebríčku medzi špičku.
Lenže nebol prvý a určite ani posledný, ktorý na vlastnej koži zažil náročnosť prechodu z juniorského tenisu k seniorom. Pričom dnes 26-ročnému reprezentantovi etablovanie sa medzi nimi trvalo dlhšie, ako sám predpokladal. Napokon to zvládol, vlaňajší rok bol najúspešnejší v jeho kariére a pred pár týždňami si v reprezentačnom tíme SR odbil aj daviscupovú premiéru.
Daviscupová premiéra a spolupráca s legendami
Pri premiére v Davis Cupe v prvý februárový deň tohto roku bol Horanského súperom 19-ročný kanadský megatalent Denis Shapovalov. „V prvom rade musím povedať, že reprezentovať Slovensko bola a je pre mňa obrovská česť. Zároveň išlo o moju daviscupovú premiéru. Domnievam sa, že to bol veľmi dobrý zápas, pričom o jeho osude rozhodlo pár lôpt.
Slovenským tenistom napokon ušla miestenka na novembrový finálový turnaj v Madride, Kanade podľahli tesne 2:3. Následný žreb I. skupiny euro-africkej zóny im v septembrovom súboji prisúdil Švajčiarsko.
„Myslím si, že ak za súpera nenastúpia Federer s Wawrinkom, tak je to prijateľný súper a naše šance sú viac než solídne. Obrovskou výhodou je aj to, že nastúpime znovu doma. „Každý z nás má rovnakú štartovaciu pozíciu, do septembra sa môže ešte všeličo stať. Veľa bude záležať od formy, zranení, od toho, kto bude mať akú zápasovú šnúru. A to je v tejto chvíli veľmi ťažké odhadnúť.
Prečítajte si tiež: Dráma v Davisovom pohári: Slovensko vs. Kanada
Kým počas daviscupových zrazov býva Horanský v pravidelnom styku s legendou slovenského tenisu Dominikom Hrbatým, ktorý je nehrajúcim kapitánom tímu, už viac než rok je zverencom Karola Kučeru, ďalšej ikony bieleho športu pod Tatrami.
„S Dominom si všetci tykáme, jeho autoritu je cítiť skôr na kurte. Má obrovské skúsenosti, a preto je aj príprava pod jeho vedením vždy veľmi kvalitná. Čo sa týka Karola, s ním mam trošku iný vzťah, keďže trávime spolu každý deň, trénujeme spolu, cestujeme spolu a podobne. Zároveň je pre mňa obrovskou cťou, že ma vedie taká osobnosť.
Prechod medzi juniorský a seniorský tenis
„Povedal by som, že ide o najťažší krok v tenisovej kariére. Zrazu prídete medzi mužov, kde vám nedá nikto nič zadarmo, každý bojuje o chleba, peniaze, svoje živobytie. Ono to je tak, že pokiaľ máte za sebou úspešnú juniorské obdobie, tak prirodzene máte aj nejaké očakávania medzi seniormi. Lenže po zvyku vyhrávať vypadnete zrazu v priebehu mesiaca tri-štyrikrát v prvom kole.
„Môj tréner je perfekcionista, takže má vždy len tie najvyššie ciele. Prvoradé však je, že posúva moju hru na čo najvyšší level a ja verím, že vďaka tomu sa výsledky skôr či neskôr dostavia.
„To je ďaleko. Treba ísť krok za krokom, zlepšovať sa každý deň. Ako to napokon vypáli, je ťažké povedať. Isté je zatiaľ akurát to, že tenis plánujem hrať ešte dlho a ciele máme vysoké. Či sa mi ich aj podarí naplniť, je otázne.
Prečítajte si tiež: Stôl na Stolný Tenis Tibhar 25mm: Naša Recenzia
Kritika stavu slovenského tenisu
Kým slovenský tenisový fanúšik pri pohľade na svetový rebríček najlepších tenistov na svete zaplače, český priaznivec sa smeje. Medzi mužmi v rebríčku ATP je v prvej tristovke jediný slovenský zástupca! Vďaka triumfu v San Maríne sa Lukáš Klein posunul o 39 miest vyššie, aktuálne mu patrí 147. pozícia. Česi majú v TOP 300 ATP šesť tenistov. Ešte výraznejší rozdiel je medzi ženami. Slovensko má v rebríčku WTA v prvej tristovke dve zástupkyne. Rebecca Šramková je na 34. priečke, Viktória Hrunčáková na 221. mieste. Češky majú v prvej stovke šesť hráčok, v TOP 300 majú o 7-krát viac ako Slovenky - 14 tenistiek!
Sem-tam sa objavia úspechy medzi slovenskými juniorkami, mladé Slovenky dvakrát po sebe ovládli wimblendonskú juniorku, keď tento rok na Renátu Jamrichovú nadviazal šestnásťročný supertalent Mia Pohánková. Vedenie Slovenského tenisového zväzu sa tak opäť mohlo byť do pŕs a odkazovať na budúce spasitelky.
Koncom júna po slabých výkonoch na domácom turnaji Bratislava Open riaditeľ turnaja Branislav Stankovič prehlásil: „Aj s prezidentom zväzu Miloslavom Mečířom sme sa zhodli v názore, že situácia v slovenskom tenise nie je vôbec ružová.“ A táto jedna veta spustila mediálnu búrku.
Jeho slová zaskočili úspešných slovenských trénerov. „Vyjadrenie Miloslava Mečířa ma trafilo do očí, pretože úpadok slovenského tenisu nie je vôbec nová téma. Som zvedavý, či budeme podobné otázky v rozhovoroch riešiť aj za štyri roky, pretože na ne odpovedám rovnako už roky a musím konštatovať, že sa absolútne nič nemení,“ prehlásil pre web tenisovysvet.sk tréner Ján Solčáni.
A v podobne reagoval aj úspešný kouč Vladimír Pláteník. „Od týchto ľudí je to smutné a pokrytecké konštatovanie. Keď Miloš Mečíř pri voľbách na prezidenta zistil, že sa misky váh začali nakláňať na opačnú stranu, začal ospevovať slovenský tenis. Tvrdil, že je ako dobre rozbehnutý vlak. Je absurdné až smiešne, že ten istý človek teraz bedári, ako stave tenis na Slovensku je,“ vraví Pláteník, tréner českej tenistky Fruhvirtovej.
Prečítajte si tiež: Londýnsky tenisový turnaj: Všetko, čo potrebujete vedieť
Oveľa väčší tŕňom v oku Pláteníka ako Mečíř je generálny sekretár zväzu Igor Moška. „Hlavnou príčinou súčasného stavu je fakt, že už 32 rokov je na čele stále rovnaký človek, čo je svetová rarita, ktorú nenájdete nikde na svete v žiadnom športovom odvetví. Sleduje iba vlastné záujmy a ciele. Vymyslel koncept, ktorý u nás funguje už 32 rokov a je postavený na neakceptovateľnom princípe. Moška si vyberie jedného hráča, do ktorého vloží všetly nádeje a ktorého zahrnie všemožnou podporou a investíciami,“ vysvetľuje Pláteník.
Skúsenosti a rady Filipa Horanského
Niekdajší talent slovenského tenisu Filip Horanský otvorene priznáva, že zotrvávanie v juniorských súťažiach ho mohlo stáť sľubnú kariéru. Slovensko malo či má veľa talentovaných hráčov v mládeži, ale nebyť singlistky Rebeccy Šramkovej (28) či deblistky Terezy Mihalíkovej (27), už by sme nemali zastúpenie na veľkých turnajoch, čoho dôkazom je aj tohtoročný Wimbledon.
Nad veľkými rozdielmi medzi juniorským a seniorským tenisom sa zamyslel v podcaste Tipovačka s Fortunou na Športovom Čase aj bývalý veľký talent Filip Horanský (32), ktorý poukázal aj na svoj problémový prechod medzi mužov.
Bývalý daviscupový reprezentant a 161. hráč sveta ukončil kariéru na konci roka 2022, keď sa už cítil vyhorený. Keď sa však na ňu pozerá spätne, uvedomuje si chybu už na jej začiatku, keď chcel čo najdlhšie zostať v juniorke, kde sa mu darilo.
„Treba mať pri sebe skúseného trénera, ktorý tým prešiel a vie pripraviť hráča na to, čo ho čaká. Jednou z mojich chýb bolo, že som hral dlho medzi juniormi, čo som chcel vtedy aj ja, ale ak by som dostal od skúsenejšieho trénera vtedy radu, že poďme vyššie a hrať mužský tenis, mohlo to byť iné. Možno aj toto je kľúč na to, čo sa dá robiť,“ hovorí teraz s tým, že juniorský tenis vôbec nie je dôležitý, ani výsledky.
Preto sa mu páči prístup Španiela Carlosa Alcaraza (22), ktorého pozná z menších turnajov a raz ho dokonca zdolal. „Jemu sláva do hlavy nestúpla, pretože ak sú mladí niekedy dobrí v juniorke, tak to v hlave nespracujú a správajú sa ako hviezdy. Poznám ho od mladého veku a už vtedy bol veľmi vyspelý, správal sa ako profesionál, keď vyhrával aj prehrával,“ ponúkol svoj pohľad v podcaste Tipovačka s Fortunou, čo je špeciálna relácia pre fanúšikov športu, ktorá pravidelne v spolupráci s Fortunou odhaľuje zákulisie športu, a tiež je ťahákom pre tipujúcich.
Čo sa však týka mužského tenisu na Slovensku, tak je to aktuálne veľká bieda, no má to svoje príčiny. „Dnes si platiť kariéru bez podpory je veľmi ťažké a stojí to extrémne veľa peňazí. Sú to desaťtisíce eur, ktoré sa začnú vracať až v mužskom tenise. A nie je to len o peniazoch, vyžaduje si to čas, pretože musíte chodiť s dieťaťom, kým nie je úplne samostatné,“ opísal úskalia výchovy talentov.
Popri tenise vyštudoval Horanský právo, ktorému sa po kariére venuje. „Keď cestujete alebo ste na hoteli, tak máte relatívne dosť veľa voľného času. Každý si vyberie, ako ho využije, a ja som rád čítal.
Svojho času bol považovaný za jeden z najväčších prísľubov pre slovenský tenis do budúcnosti. Bývalý špičkový junior, ktorého predurčovali za nástupcu Martina Kližana, sa však medzi seniormi presadzoval len sporadicky, jeho kariéra začala stagnovať.
Pod vedením našej tenisovej legendy dosiahol Filip Horanský v auguste 2018 svoj doterajší kariérny vrchol víťazstvom na challengeri v nemeckom Meerbuschi. Začiatkom sezóny 2019 figuroval na 218. priečke, v jej závere mal na oficiálnej stránke ATP za svojím menom číslo 174.
K.K.: „Z dlhodobého pohľadu by ním mal byť posun do prvej stovky, aj keď osobne nemám stanovenú konkrétnu métu. Skôr by som chcel dosiahnuť, aby Filip uveril sám v seba. Jedna vec je, keď si to človek povie a druhá, keď tomu aj uverí. Usilovne pracujeme aby mal väčšiu odvahu, najmä na rýchlejších povrchoch. A to aj na harde, aj na tráve. Z Filipa nikdy nebude antukový špecialista, ktorý vybeháva loptičky spoza základnej čiary a vracia ich do hry ako Nadal alebo iní typickí špecialisti na najpomalší povrch.
K.K.: „Filip už patrí medzi starších hráčov, ktorí v priebehu kariéry na určitej dosiahnutej úrovni výkonnostne stagnovali. Jeho štýl hry nebol pre súperov veľmi nebezpečný. Toto obdobie trvalo už približne dva-tri roky. Videl som v ňom potenciál, ktorý však doposiaľ nevyužíval. Preto sme sa v tréningovom procese zamerali nato, aby sa posunul bližšie k základnej čiare, aby hral útočnejšie, aby častejšie nabiehal k sieti. Zapracovali sme aj na technike podania. Má už správne nastavenú hlavu, predsa len to naozaj trvá aspoň rok, kým sa hráč dokáže s novým herným prejavom stotožniť. Až teraz začína veriť sám sebe.
F.H.: „Netvrdil by som, že ide o prerod, keďže som ešte v juniorskom veku týmto štýlom hral, pričom som aj preferoval rýchlejšie povrchy. Potom nastalo obdobie, keď moja hra stagnovala, preto som sa aj posúval na dvorci postupne dozadu. Problém bol v tom, že v hale sa takto hrať nedalo a z tohto dôvodu som začal uprednostňovať antukové turnaje. Momentálne som v štádiu, keď sa vraciam k pôvodnému štýlu, čo však chvíľu potrvá. Iné je takto hrať na tréningu a iné je to aj zahrať v zápase.
F.H.: „Tak to bolo v nedávnej minulosti. S trénerom sme však zapracovali na hernom štýle, ktorý by mi mal priniesť úžitok aj na tvrdých povrchoch.
F.H.: „Na Slovensku je to najlepším variantom pre výkonnostný rast tenistu. Bratislava má jedno z top centier v Európe, sú tu kvalitní tréneri a množstvo hráčov, s ktorými sa navzájom posúvame výkonnostne vpred.
F.H.: „V minulej sezóne ich bolo priveľa. Dohodli sme sa, že tento rok ich počet obmedzíme, aby som nešiel z turnaja na turnaj. V závere sezóny mi už dochádzali sily. Aj tie mentálne, čo bolo spôsobené predovšetkým neustálym cestovaním. Tentoraz to chceme racionálnejšie rozložiť.
F.H.: „Väčšinou si beriem kamarátov z bývalých hráčov, ktorých využívam ako sparingpartnerov, keď sa potrebujem rozohrať alebo natrénovať niektorú konkrétnu hernú činnosť.
F.H.: „Absolvujeme spolu všetky grandslamy a ostatné dôležité turnaje. Samozrejme, nemôžem od neho vyžadovať, aby bol so mnou vždy a všade, to by som ani nechcel.
F.H.: „Na štedrý deň sme ešte dopoludnia trénovali, rovnako tak aj 26. Silvester veľmi neoslavujem preto, že už prvého letíme do Austrálie.
F.H.: „V stredu spolu s trénerom letíme do austrálskej Canberry, kde sa od 6. Minulý rok ste sa s kvalifikáciou na úvodný grandslam sezóny lúčili už po jej úvodnom kole.
F.H.: „Tie najvyššie. Môj kouč ma učí novému mentálnemu prístupu. Takže idem hrať s každým súperom naplno a s vedomím, že s každým sa aj dá hrať. V priebehu vlaňajšej sezóny ste sa posunuli v rebríčku ATP o 47 miest vyššie. Aj z Bratislavy sa dá dostať medzi elitu.
Peugeot Slovak Open
Minulý týždeň pútali pozornosť tenisových fanúšikov na Slovensku aj zápasy turnaja Peugeot Slovak Open v areáli Národného tenisového centra v Bratislave. Štvrtým víťazom challengeru sa stal 22-ročný Kanaďan Gabriel Diallo. Na ceste k trofeji zdolal aj víťaza grandslamového turnaja US Open spred troch rokoch Dominika Thiema. Vo štvrťfinále po trojsetovom boji vyradil najlepšieho Slováka tohtoročnej edície Lukáša Kleina. Odmenou za jeho výkony je aj posun v rebríčku. Pred zápolením v Bratislave sa nachádzal na 164. priečke. Turnajový titul ho vyniesol na 130. miesto, čo je zároveň jeho kariérne maximum.
Víťazi turnaja
Z víťazstva na druhom bratislavskom challengeri sa pred Kanaďanom radovali Rakúšan Dennis Novak, Holanďan Tallon Griekspoor a Maďar Márton Fucsovics. Ako si počínajú víťazi po triumfe na Slovensku? Usadili sa v elitnej stovke? Ako sa im darí v aktuálnej sezóne? Začali zbierať úspechy aj na ATP turnajoch alebo sa z challengerovej úrovne neposunuli?
Dennis Novak
Rakúšan Dennis Novak pred začiatkom bratislavského zápolenia ťahal sériu štyroch prehier v rade, ale v Bratislave postupne zdolal krajana Sebastiana Ofnera, nasadenú šestku Alexeja Popyrina, v osemfinále bez straty podania Norberta Gombosa. Vo štvrťfinále narazil na tretieho nasadeného Stefana Travagliu. Za stavu 3:5 v treťom sete bol Novak loptičku od vypadnutia. Krízovú situáciu zvládol, stratené podanie si vzal späť a o víťazovi rozhodol tajbrejk. V semifinále Rakúšan vyradil Bielorusa Jegora Gerasimova a v súboji o titul úspešne súperil s Bosniakom Damirom Džumhurom.
Po víťazstve v Bratislave sa vyšvihol na 108. priečku. V nasledujúcej sezóne, ktorú ovplyvnila pandémia koronavírusu, sa etabloval na ATP turnajoch. Na začiatku marca sa posunul na 85. miesto, čo je do dnešného dňa jeho maximum. Najlepší výsledok dosiahol v Kolíne nad Rýnom. Postúpil do štvrťfinále, kde ho po troch setoch vyradil Španiel Alejandro Davidovich Fokina. Na konci sezóny mu patrilo 96. miesto.
Neskôr vypadol zo svetovej stovky a postupne sa vrátil aj na challengre. Rok 2022 ukončil na 180. priečke. Túto sezónu odštartoval vo veľkom štýle. Na challengeri v thajskom Nonthaburi ako nasadená dvojka nenašiel premožiteľa. Na Wimbledone zvládol kvalifikáciu, ale v úvodnom kole ho po štyroch setoch vyradil Kanaďan Miloš Raonič, niekdajšia svetová trojka. Novak nechýbal na bratislavskom challengeri ani tento rok, ale už v prvom kole mu vystavil stopku ukrajinský kvalifikant Iľja Marčenko. Momentálne mu v rebríčku patrí 176. miesto.
Tallon Griekspoor
Tallon Griekspoor, druhý nasadený, bol v deň začiatku turnaja už na 72. priečke, keďže niekoľko hodín pred štartom zápolenia na Slovensku ovládol podujatie v španielskom Tenerife. Členom elitnej stovky bol aj Španiel Carlos Taberner. Domáci fanúšikovia mohli fandiť nasadenej štvorke Norbertovi Gombosovi, Filipovi Horanskému, kvalifikantovi Milošovi Karolovi, Lukášovi Lackovi aj Alexovi Molčanovi. Na základe voľnej karty boli súčasťou hlavnej súťaže aj Lukáš Palovič a Lukáš Pokorný.
Tallon Griekspoor nadviazal na kvalitné výkony z Tenerife a premožiteľa nenašiel ani na Slovensku. Pre Holanďana šlo vtedy o piaty víťazný challenger za sebou. Na ceste do finále vyradil aj dvoch Slovákov - v prvom kole Lukáša Pokorného a v semifinále Alexa Molčana. V súboji o titul si poradil s Maďarom Zsomborom Pirosom. Vďaka triumfu postúpil na 65. miesto v rebríčku ATP.
Vlaňajšiu sezónu odštartoval na Australian Open. Prvé dve kolá zvládol, do tretieho duelu proti Rafaelovi Nadalovi nenastúpil. Za zmienku stojí štvrťfinále na ATP v Ženeve. Sezónu ukončil na 95. priečke. Kým vlaňajšia sezóna mu veľmi nevyšla, od začiatku roku 2023 podával výborne výkony. Hneď úvodné podujatie sezóny ATP Pune ovládol. V boji o titul zdolal Francúza Benjamina Bonziho. Na Australian Open ho v treťom kole zastavil Stefanos Tsitsipas, ale až po troch setoch. Ďalší cenný výsledok dosiahol v Rotterdame, kde sa dostal do semifinále. Po dvoch vyrovnaných setoch kapituloval pred Jannikom Sinnerom. V júni dosiahol ďalší veľký úspech. Na trávnatom turnaji v Hertongenboschi dokráčal až do finále, kde po trojsetovej bitke pokoril Austrálčana Jordana Thompsona. O mesiac neskôr bojoval o titul aj na tvrdom povrchu vo Washingtone. Vo finále bol nad jeho sily Brit Daniel Evans.
Zároveň sa trikrát dostal do najlepšej osmičky. Naposledy štartoval v Šanghaji, kde ho už v prvom kole vyradil Srb Dušan Lajovič. Zlepšené výkony sa, pochopiteľne, odrazili aj na jeho rebríčkovom postavení. Z 95. miesta na začiatku sezóny je aktuálne 25. priečka.
Márton Fucsovics
Na vlaňajší ročník, ktorý sa konal od 7. do 11. novembra, zavítal iba jeden zástupca z elitnej stovky. Číňan Čang Č’-čen pred turnajom mu patrilo 98. miesto. Nasadenou dvojkou bol Maďar Márton Fucsovics a početné zastúpenie mal aj domáci tenis. Po roku na dvorcoch v Bratislave opäť nechýbali Norbert Gombos a Lukáš Klein. Pridal sa k ním Jozef Kovalík. Voľnú kartu dostali Benjamín Peter Prívara a Lukáš Pokorný. Po roku sa z celkového triumfu opäť tešila nasadená dvojka. Fucsovics najprv vyradil Lukáša Pokorného, následne zdolal duo Nemcov Yannicka Hanfmanna a Maximiliana Marterera. Prvé tri zápasy zvládol bez straty setu. Ten mu napokon v semifinále vzal Tomáš Macháč. V boji o titul zdolal krajana Floriana Maroszana. Vďaka celkovému víťazstvu sa dostal do elitnej stovky na 97. miesto.
Novú sezónu odštartoval ako 87. hráč sveta na challengeri v austrálskej Canberre. Turnaj ovládol, keď vo finále zdolal Švajčiara Leandra Riediho. Na Australian Open sa prepracoval do tretieho kola, kde v päťsetovom boji podľahol Jannikovi Sinnerovi. Kvalitné výkony podával aj na turnaji Masters v Indian Wells. Vyhral tri zápasy a v treťom kole porazil Alexa Molčana. Následne ho vyradil domáci Taylor Fritz. V júni sa dostal do semifinále ATP turnaja v Mníchove. Naposledy štartoval na ATP podujatí v Šanghaji, kde v treťom kole po trojsetovej bitke podľahol Argentínčanovi Franciscovi Cerundolovi. Jeho výsledky sa pretavili aj do postavenia v rebríčku. Aktuálne mu patrí 57. priečka. Kariérnym maximom zostáva 31. miesto zo začiatku marca 2019.
Tabuľka: Porovnanie rebríčkových postavení slovenských a českých tenistov
| Krajina | Muži (ATP TOP 300) | Ženy (WTA TOP 300) |
|---|---|---|
| Slovensko | 1 (Lukáš Klein - 147. miesto) | 2 (Rebecca Šramková - 34. miesto, Viktória Hrunčáková - 221. miesto) |
| Česko | 6 | 14 (6 v TOP 100) |