História futbalu v Považskej Bystrici sa začala písať v lete roku 1920 vo Vŕbí, kedy sa partia nadšencov rozhodla skúsiť vtedy pre nich novú hru - futbal. Spočiatku malo ihrisko skôr amatérsky výzor, niekedy ho zaliala voda z Váhu, niekedy nie, drevené bránky často pováľali pasúce sa kravy.
Prvé oficiálne stretnutie sa odohralo 17. mája 1921 proti Gymnáziu Trenčín na ihrisku vo Vŕbí za ľubovoľné vstupné. Považská Bystrica toto stretnutie vyhrala pomerom 3:1 po góloch Lečku, Orovana a Weinera. KarpišŠajbner, V. KarpišV. Klein, Weiner, SchurmanJ. V tomto zložení hrával futbalový klub až do roku 1924, kedy ako prvý odišiel Imrich Weiner-Kráľ za štúdiom do Francúzska, kde v Paríži nastupoval za miestny Racing Club de France. Miestny klub však pokračoval avšak pod názvom Orol Považská Bystrica.
V roku 1932 s skončila prvá etapa výstavby Zbrojovky. Z bratislavskej fabriky Patrónka prešla časť zamestnancov do fabriky v Považskej Bystrici, medzi nimi aj niekoľko futbalistov, ktorí stáli za vznikom telovýchovnej jednoty Munička. Tá začala svoju činnosť na jeseň roku 1933.
ŠK Považská Bystrica nemohla po ekonomickej stránke konkurovať novozaloženej ŠK Munička Považská Bystrica a tak v roku 1935 ukončila svoju činnosť. Časť hráčom prešla do ŠK Munička, kde tvorili základnú zostavu spolu z hráčmi z Patrónky. Zbrojovka sa taktiež zaslúžila aj o postavenie nového futbalového ihriska v strojárenskej štvrti neďaleko fabriky.
Ihrisko Slavoj bolo totiž nevyhovujúce a navyše veľmi ďaleko od mesta. V roku 1937 pribudla aj železobetónová tribúna pre 500 divákov a pod tribúnov sociálne vybavenie, byt pre správcu a šatne. Po rozpade Československa sa názov futbalového klubu zmenil na AC Považská Bystrica.
Prečítajte si tiež: Pravidlá hromadného štartu
V roku 1939 sa na Slovensku hrala pohárová súťaž zostavená z najlepších slovenských mužstiev. Zúčastnili sa jej mužstvá ŠK Bratislava, ŠK Žilina, TŠS Trnava, ZTK Zvolen, Slávia Prešov, TTS Trenčín, TS Topoľčany, AC Spišská Nová Ves a AC Považská Bystrica. Súťaž sa hrala jednokolovo a vyhrala ju AC Považská Bystrica pred mužstvom ŠK Bratislava o rozdiel skóre a stala sa tak neoficiálnym majstrom Slovenska! Remizovala iba s ŠK Bratislava pomerom 2:2. Do Bratislavy ju vtedy sprevádzalo 600 fanúšikov.
Po vojne sa futbalový klub vrátil opäť k starému názvu no nie na dlho. Keď sa v roku 1948 vytvorila telovýchovná jednota Sokol, zmenil sa aj názov mužstva na TJ Sokol Manet Považská Bystrica. 16. september 1945 sa zapísal do histórie považskobystrického futbalu veľkými písmenami. Považská Bystrica totižto prvý raz nastúpila na stretnutie celoštátnej futbalovej ligy. Deň to bol o to sviatočnejší, že žreb im ako prvého súpera vybral Sláviu Praha. Na štadióne sa tiesnilo 8.000 ľudí, čo bola rekordná návšteva v meste. Ľudia stáli dokonca aj na strechách okolitých budov, len aby nezmeškali tento zápas. Po neúspešnom ročníku zostúpili futbalisti do krajinskej divízie. V sezóne 1963/1964 Považania pôsobili v 2. lige. Do Považskej Bystrice zavítala slávna Dukla Praha a zrodila sa senzácia, keď v štvrtom kole Československého pohára dokázal klub už pod názvom Spartak zdolať 2:1 vtedy slávneho rivala.
Keďže starý štadión v Kolónii prestal vyhovovať najmä kapacitou, začal sa v roku 1959 stavať nový futbalový štadión vo všešportovom areáli. Slávnostne bol pokrstený 3. júna 1963 zápasom s účastníkom I. anglickej ligy Ipswich Town. Naplno sa začal využívať v roku 1964, tribúna bola dokončená v roku 1968. V roku 1975 bola dokončená inštalácia sedadiel a dostavali sa aj sociálne zariadenia. V ročníku 1989/1990 pôsobila Považská Bystrica opäť v 1. Československej lige, do ktorej postúpila z 1. Slovenskej ligy z prvého miesta pred Žilinou. Najväčší úspech posledných rokov dosiahol klub v roku 1989, kedy hral finále slovenského pohára (v Hlohovci prehral so Slovanom Bratislava 1:2).
Zbrojovka je areál dnes už nefunkčného strojárenského giganta v Brne, ktorý skrýva potenciál novej komplexnej mestskej štvrte. História niekdajšej Zbrojovky siaha až do čias Rakúsko-Uhorska. To malo za prvej svetovej vojny vo Viedni vlastnú zbrojovku a v Brne mala vzniknúť plnohodnotná pobočka viedenskej centrály. Plány na jej výstavbu vypracovali v roku 1916, v roku 1917 sa začalo s výstavbou a o rok neskôr už bola stavba dokončená. V medzivojnovom období patrila medzi najväčších armádnych dodávateľov na svete a v brnianskej fabrike sa vyrábali aj legendárne automobily Zetka.
Po druhej svetovej vojne bola Zbrojovka znárodnená a výroba v nej rýchlo obnovená. Zbrojovka sa stala jedným z najväčších zamestnávateľov v Brne. Od 90. rokov výroba v nej postupne upadala a v roku 2006 Zbrojovka definitívne ukončila výrobu. V roku 2016 kúpila areál Zbrojovky developerská skupina CPI Property Group s cieľom vybudovať tu modernú štvrť.
Prečítajte si tiež: Program finále biatlonu
Z areálu Zbrojovky by sa postupne mala stať plnohodnotná mestská štvrť, ktorá ponúkne byty, kancelárie, občiansku vybavenosť i možnosti na trávenie voľného času. Nová Zbrojovka by mala vyrásť v šiestich etapách. V rámci prvej etapy postavia v južnej časti areálu šesť blokov bytov, kancelárií a komerčných priestorov.
„Využijeme potenciál rieky tým, že do jej blízkosti umiestnime bývanie. Aj v tejto časti zostanú zachované niektoré pôvodné prvky, pretože sú tvarovo i materiálovo krásne, stále vyhovujúce a prepájajú minulé a budúce využitie,“ priblížil architekt projektu Karel Tuza z ateliéru A PLUS. Okrem výstavby nových domov zahŕňa 1. Návrh konverzie bývalej kotolne od štúdia KOGAA počíta s kombináciou kultúrnych a voľnočasových funkcií, spoločne využívaných kancelárií, ateliérov a gastroprevádzok. Naďalej bude srdcom areálu a po novom aj zdrojom verejnéhoživota.
Súčasťou druhej etapy, ktorá je podmienená vybudovaním protipovodňových opatrení, bude výstavba bytov i nebytových priestorov, dopravného napojenia a zeleného koridoru, ktorý bude pretínať celý areál. Tretia etapa výstavby sa zrealizuje v spolupráci s mestom Brno. V štvrtej fáze výstavby vyrastie Office Park Nová Zbrojovka. Celý administratívny komplex je situovaný pozdĺž železnice a zároveň bude fungovať ako protihluková bariéra pre celý areál. Šiesta a finálna etapa doplní funkčnú štruktúru areálu s využitím podľa aktuálnych potrieb a vývoja trhu a dokončí zástavbu celého projektu.
Vypísané boli dve architektonické súťaže - prvá na návrh mosta cez rieku Svitavu smerujúceho k veľkému mestskému okruhu. Nová Zbrojovka vyrastie v šiestich etapách a ponúkne byty, kancelárie, občiansku vybavenosť i možnosti trávenia voľného času. Riešenie nového mosta cez rieku Svitavu a jeho okolie vzíde z pera britského ateliéru William Matthews Associates. Odborná porota návrh vybrala na konci februára tohto roku. Návrh sa snaží maximálne rešpektovať kultúrne a prírodné priority miesta, zároveň má byť aj zodpovedne hospodárny a udržateľný. Most približne 30 metrov široký a 85 metrov dlhý bude pripravený na príchod storočnej povodne. Plány novej mestskej štvrte v Brne (dokončenie rok 2033). Predpokladaná výška investície: 730 mil.
Prehľad ligových sezón Považskej Bystrice
| Rok | Liga | Z | V | R | P | Skóre | B | Poz. |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1945/46 | Št. B | 18 | 5 | 4 | 9 | 44:63 | 14 | 7. |
| 1946/1947 | Sk. d. | 22 | 8 | 4 | 10 | 37:52 | 20 | 8. |
| 1947/1948 | Sk. d. | 22 | 14 | 3 | 5 | 57:27 | 31 | 1. |
| 1948 | 1. | 13 | 3 | 1 | 9 | 23:57 | 7 | 14. |
| 1949 | Cms | 26 | 7 | 3 | 16 | 38:79 | 17 | 13. |
| 1950 | Cms | 22 | 9 | 4 | 9 | 48:55 | 22 | 8. |
| 1951 | Kraj | 18 | 10 | 4 | 4 | 57:27 | 24 | 1. |
| 1952 | Kraj | 22 | 13 | 3 | 6 | 66:44 | 29 | 3. |
| 1953 | Kraj | 11 | 6 | 0 | 5 | 33:25 | 12 | 4. |
| 1954 | Kraj | 22 | 10 | 6 | 6 | 43:30 | 26 | 5. |
| 1955 | Kraj | 22 | 10 | 4 | 8 | 48:41 | 24 | 5. |
| 1956 | Kraj | 22 | 17 | 1 | 4 | 71:22 | 35 | 1. |
| 1957/58 | Oblasť | 33 | 21 | 8 | 4 | 94:36 | 50 | 1. |
| 1958/59 | 2. B | 26 | 9 | 7 | 10 | 41:49 | 25 | 10. |
| 1959/60 | 2. B | 26 | 10 | 5 | 11 | 48:55 | 25 | 7. |
| 1960/61 | 2. C | 22 | 10 | 3 | 9 | 33:39 | 23 | 5. |
| 1961/62 | 2. C | 22 | 10 | 4 | 8 | 36:31 | 24 | 4. |
| 1962/63 | 2. C | 26 | 13 | 5 | 8 | 46:30 | 31 | 3. |
| 1963/64 | 2. C | 26 | 13 | 5 | 8 | 38:36 | 31 | 2. |
| 1964/65 | 2. C | 26 | 11 | 4 | 11 | 43:34 | 26 | 6. |
| 1965/66 | 2. B | 26 | 10 | 6 | 10 | 37:36 | 26 | 9. |
| 1966/67 | 2. B | 26 | 12 | 4 | 10 | 36:28 | 28 | 3. |
| 1967/68 | 2. B | 26 | 10 | 7 | 9 | 52:23 | 27 | 4. |
| 1968/69 | 2. B | 26 | 8 | 2 | 16 | 36:44 | 18 | 13. |
Št. B - Štátna liga skupina BCms - Celoštátne československé majstrovstváSk. d.
Prečítajte si tiež: Samopal ČZ 247 – detaily