Pri presadzovaní vzniku a rozvoja francúzskeho jadrového potenciálu v minulosti bola dôležitá rola národného hrdinu a prezidenta Charlesa de Gaulla (1890-1970). Vlastníctvo jadrových zbraní Sovietskym zväzom, vytvorilo vo svete novú situáciu. NATO „stratilo veľkú časť svojej hodnoty pre Európu“, komentoval Charles de Gaulle v septembri 1949 prvý test sovietskej jadrovej bomby. Podľa neho sa Európa teraz musí postarať o svoju vlastnú obranu bez toho, aby sa príliš spoliehala na vonkajšiu podporu zo strany USA, povedal bývalý vodca francúzskeho odporu voči nacistom a v tej chvíli v pozícii lídra národno-konzervatívnej opozície. De Gaullovo vyhlásenie zámeru získať francúzske jadrové zbrane bolo zásadným míľnikom.
Začiatky francúzskeho jadrového programu
Francúzsko nezačínalo od nuly. Francúzsko bolo vôbec prvou krajinou, ešte pred USA, ktorá založila civilnú agentúru pre atómovú energiu. Stalo sa to 18. októbra 1945. Cieľom bolo znovu získať vedúcu pozíciu francúzskych jadrových fyzikov, ktorú zastávali vo svete pred rokom 1939. Francúzsko bolo za americkým jadrovým programom takmer šesť rokov pozadu. Prvý americký riadený reaktor bol úspešne uvedený do prevádzky koncom roka 1942. Prvý experimentálny francúzsky reaktor, ktorý pracoval s ťažkou vodou a prírodným uránom, bol sfunkčnený v polovici decembra 1948.
V tom čase však záujem francúzskych politikov o jadrovú energiu a aj o vlastné jadrové zbrane bol chladný. Hlavným dôvodom bola popularita francúzskych komunistov, ktorí boli lojálni k Moskve a kategoricky odmietali jadrové zbrane. Pretože Joliot-Curie bol považovaný za „horlivého komunistu“, on osobne a aj Francúzsko bolo vylúčené z americko-britského jadrového programu. USA ako líder NATO, sľúbili členským štátom, že sa budú podieľať na ich americkom odstrašujúcom potenciáli. V tom čase ešte Sovietsky zväz ešte nemal vlastné jadrové zbrane. To sa zmenilo s prvým jadrovým testom ZSSR 29. augusta 1949.
V roku 1951 Joliot-Curie odstúpil z funkcie vysokého komisára a jeho nástupcom sa stal Francis Perrin, zástanca civilného a vojenského využívania jadrovej energie. Počas jeho dlhého pôsobenia, až do roku 1970, sa Francúzsko prepracovalo na tretiu priečku v rebríčku svetových jadrových veľmocí. V období Francúzsko rozvíjali uránové bane v Limoges a vo francúzskych kolóniách v Afrike, ako aj priemyselné závody na výrobu jadrového paliva na Rhône.
V lete 1954 úradujúci premiér Pierre Mendés-France pretlačil v parlamente Perrinov program vývoja a výroby jadrových zbraní. V roku 1956 sa prvý francúzsky množivý reaktor (Fast breeder reactor - FBR), teda typ jadrového reaktora , ktorý počas svojej prevádzky vytvorí viac štiepneho materiálu ako spotrebuje, bol schopný vyrobiť dvanásť kilogramov plutónia na zbrane ročne.
Prečítajte si tiež: Vlastníctvo zbrane a psychologické testy
V tom istom roku Spojené štáty intervenovali v Suezskej kríze a vynútili si stiahnutie francúzskych a britských jednotiek z Egypta. Francúzi to vyhodnotili tak, že na USA a ich sľuby sa nedá spoľahnúť a hnev z takéhoto počínania viedol Paríž k urýchleniu vlastného programu jadrových zbraní.
Francúzi viedli nezávislú politiku v oblasti šírenia jadrovej technológie, ktorá mohla byť použitá aj na nemierové účely aj na Blízkom východe. Pomohli Izraelu vybudovať jadrový reaktor Dimona, ktorý bol na začiatku programu jadrových zbraní židovského štátu.
Charles de Gaulle a Force de Frappe
Francúzsko sa dostala do hlbokej politickej i spoločenskej krízy, najmä v dôsledku prehratej vojny v Indočíne a prebiehajúcej občianskej vojny v Alžírsku. Ako reakcia na túto krízu si voliči v máji 1958 vynútili návrat Charlesa de Gaullea na vrchol politiky ako hlavy novej vlád. Jeho vláda energicky podporovala program jadrových zbraní a zabezpečila, aby funkcia hlavy štátu bola v novej ústavne obzvlášť silná. To zahŕňalo aj právo rozhodovania o použití francúzskych jadrových zbraní, ktoré sa oficiálne volajú Force de dissuasion nucléaire française. De Gaulle mal pocit, že Francúzsko by nikdy nemalo zveriť svoju obranu, a teda aj samotnú existenciu cudziemu, a teda nespoľahlivému ochrancovi.
Do roku 1959 mal klub jadrových mocností iba troch členov: USA, ZSSR a Spojené kráľovstvo. V roku 1959 Charles de Gaulle s cieľom zabezpečiť vstup Francúzska do kruhu jadrových mocností schválil francúzsky jadrový test. Pôvodné plány boli navrhnuté na odpálenie jadrovej bomby na francúzskom území v bani Argentella na ostrove Korzika. Od týchto plánov sa upustilo po rozsiahlych protestoch na ostrove. Ako menej problematické miesto testu bola vybraná oáza Reggane na Sahare. Test s kódovým označením „Gerboise Bleue“ sa uskutočnil 13. februára 1960 na 105 metrov vysokej veži. Odpálená bomba bola prototypom prvej francúzskej hlavice AN-11. Zbraň používala plutónium a dosiahla pozoruhodne vysokú výbušnú silu 60 až 70 kiloton TNT. Žiadna iná jadrová mocnosť nikdy neodpálila takú silnú bombu pri prvom teste.
Jadrové testy a ich dopady
Od roku 1960 do roku 1996 sa uskutočnilo 210 francúzskych jadrových testov. Sedemnásť z nich sa uskutočnilo na alžírskej Sahare v rokoch 1960 až 1966, paradoxne aj uprostred alžírskej vojny. V auguste roku čelilo Francúzsko obvineniu, že jadrové testy stoja za zvýšeným výskytom rakoviny. Tri roky trvajúca štúdia, ktorú uskutočnili na 239 pacientoch s ochorením na rakovinu štítnej žľazy, ukázala, že 10% bolo priamo spôsobených jadrovými testami. Dlhodobé pozorovania ukázali, že atol sa vinou masívneho narušenia atómovými výbuchmi prepadá a rozpadá. Správa z roku 1998 tvrdí, že viac než 3 200 ton rádioaktívneho odpadu bolo ukrytých v hlbinách Tichého oceánu pri atoloch Mururoa a Hao.
Prečítajte si tiež: Kritika psychotestov na zbrojný preukaz
Od roku 1963 Francúzsko vyrábalo AN-11 v malých sériách, celkovo asi 40 kusov. Bola to bomba s voľným pádom, ktorú mal zhodiť bombardér z veľkej výšky. V roku 1964 francúzske letectvo uviedlo do prevádzky Mirage IV., prvú prúdovú verziu lietadla, vhodného na použitie jadrových zbraní, Pri dvojnásobnej rýchlosti zvuku mal tento dvojmotorový bombardér zabezpečiť dôveryhodné odstrašenie nepriateľa. V roku 1965 sa začal vývoj taktických jadrových zbraní, AN-51 pre rakety a AN-52 pre menšie stíhacie bombardéry.
Strategickým konceptom Francúzska vlastniť jadrové zbrane je schopnosť spôsobiť také veľké škody potenciálnemu aj silnejšiemu protivníkovi v takej miere, že potenciálny protivník bude odradený od útoku, bez ohľadu na to, akú deštrukciu môže sám Francúzsku spôsobiť.
Súčasný stav a budúcnosť
Francúzsko 27. januára 1996 vykonalo svoj posledný jadrový test v južnom Pacifiku a potom v septembri toho istého roku podpísalo zmluvu o všeobecnom zákaze Jadrových skúšok. Oficiálne Francúzsko má dnes arzenál 290 jadrových hlavíc.
Francúzsko už za prezidenta Sarkozyho ponúkalo Nemecku účasť na francúzskom jadrovom programe, ak by sa Nemecko finančne podieľalo na modernizácii francúzskych jadrových zbraní. Vtedy sa tento nápad v Nemecku neujal. Najmä z obáv z porušenia právnych reštrikcií, ako je zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT) a zmluvy 2+4 o nemeckom znovuzjednotení, avšak v ceste stálo aj to, že z pohľadu Nemcov Francúzi hľadali niekoho, kto by sa podieľal na financovaní jadrových zbraní, ale nevstupoval by do rozhodovania o nich.
Vojna na Ukrajine a postoj USA k ochrane Európy tému opäť oživili. Prezident Emmanuel Macron v januári 2024 povedal, že Francúzsko ako jadrová mocnosť má „výnimočnú zodpovednosť“ pre európsku bezpečnosť, a začiatkom marca tohto roku navrhol „debatu o ochrane spojencov na európskom kontinente“. Zdá sa, že by Nemci pod vedením budúceho kancelára Friedricha Merza na takéto riešenie mohli pristúpiť.
Prečítajte si tiež: Nitra: Psychologické vyšetrenie pre zbrojný preukaz
Prehľad jadrových arzenálov vo svete
Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad odhadovaného počtu jadrových hlavíc, ktoré vlastnia rôzne krajiny:
| Krajina | Odhadovaný počet jadrových hlavíc |
|---|---|
| Rusko | ~8 000 |
| Spojené štáty | ~7 000 |
| Francúzsko | ~350 |
| Čína | ~400 |
| Veľká Británia | 185 - 380 |
| Izrael | 100 - 200 (predpoklad) |
| India | 50 - 150 |
| Pakistan | 15 - 50 |
| Severná Kórea | ~10+ |
Tento prehľad ukazuje, že aj napriek snahám o odzbrojenie, jadrové zbrane zostávajú významným faktorom v medzinárodnej politike.