Prepletenec osudov Pavla Ruska a Mariana Kočnera je symbolický pre obdobie po Nežnej revolúcii, keď vo „vyšších kruhoch“ každý každého poznal. Ide o dobu závratných kariér jednotlivcov, ktorí rýchlo bohatli a ešte rýchlejšie o to bohatstvo, a pričasto aj o vlastný život, prichádzali.
Ako všetky knihy Gustáva Murína z tohto obdobia, aj táto je mediálnym obrazom doby. Netvrdí sa v nej, že sa udalosti stali tak, ako sú opisované, ale že takto o nich referovali médiá. V zrkadle dobových i súčasných médií teda sledujeme najskôr príbeh jedného mladého ambiciózneho muža, ktorý v mnohom ovplyvnil dianie na Slovensku, aby skončil s virtuálnou väzenskou guľou na nohe v očakávaní, aký osud mu pripravia chystané obvinenia a súdy.
Druhým „hrdinom“ tejto knihy je jeho spolužiak z vysokej školy, ktorý bol s tým prvým v rôznych sporoch celé desaťročia, aby ich nakoniec spoločný „kšeft“ priviedol pred súd. Jeden dnes sedí vo väzení a druhý chodí s elektronickou väzenskou guľou na súd, kde sa pokúša vyvrátiť nevyvrátiteľné. Kedysi však boli Kočner a Rusko na Slovensku nedotknuteľní a mnohokrát práve oni ťahali za nitky, ktoré udávali smer celej krajine.
O knihe
Autor opisuje osudy Pavla Ruska a Mariana Kočnera tak, ako o nich referovali médiá. Spolužiaci z vysokej školy, ktorí na seba celé desaťročia útočili verejne aj pred súdom, aby ich nakoniec vzájomná túžba po moci a peniazoch spojila. Pripravili plán, ktorý bol tak geniálny, ako riskantný, hop alebo trop.
Toto duo podnikavcov je teda zároveň aj poučením, že strmé kariéry na hrane elementárnej morálky a zákonov vedú k ešte strmším pádom. Autor netvrdí, že to, čo je v tejto knihe sa muselo stať tak, ako je to tam napísané, no takto o skutkoch dvoch mužov referovali médiá.
Prečítajte si tiež: Gustáv Murín - recenzia
Gustáv Murín a jeho pohľad na slovenské podsvetie
Gustáv Murín (*1959, Bratislava) je slovenský spisovateľ, publicista a vedec, známy najmä svojimi knihami o spoločenských témach, kriminalite a zákulisí moci. Murín patrí k výrazným postavám slovenskej literatúry s aktívnym výstupom v médiách, kultúre a na verejných diskusiách.
Debutoval v roku 1989 v češtine, na Slovensku bola kniha zakázaná. Doteraz vydal 52 kníh (z toho 7 v češtine, 2 v angličtine, po jednej vo francúzštine, v hindí, v chorvátštine, bulharčine, srbštine a maďarčine). Celkovo sa predalo viac než 275 000 výtlačkov všetkých kníh autora. Vydal tiež 46 E-kníh, 9 audio-kníh, 7 DVD a 3 knihy v Braillovom písme. Viac ako 300 textov autora bolo preložených do 50 jazykov.
Jeho texty boli preložené do 51 jazykov a predstavil ich v 30 krajinách sveta. Gustáv Murín (1959, Bratislava) je vedec a zároveň úspešný spisovateľ. Debutoval v roku 1989 v češtine, na Slovensku bola kniha zakázaná. Doteraz vydal 50 kníh (z toho 7 v češtine, 2x anglicky, po jednej vo francúzštine, v hindí, chorvátsky, bulharsky, srbsky a maďarsky). Celkove sa predalo viac než 275 000 výtlačkov všetkých kníh autora. Vydal tiež 34 E-kníh, 9 audio-kníh, 7 DVD a 2 knihy v Braillovom písme. Až 304 textov autora bolo preložených do 50 jazykov.
Kniha „Mafia na Slovensku“ získala cenu Panta Rhei Awards za najpredávanejšiu knihu roku 2009, predaj všetkých titulov autora na túto tému presiahol 160 000 výtl.). Ďalšie romány a knihy vyšli na pokračovanie aj v denníkoch Pravda (2007) a SME.sk (2008, 2010 a 2011). Vydal 24 E-kníh, 9 audio-kníh a 2 v Braillovom písme. Až 300 textov autora bolo preložených do 50-tich jazykov. Literárne prezentácie absolvoval v 69 mestách a obciach Slovenska a v 28 krajinách Európy, Ázie a Ameriky.
Mafia na Slovensku v 90. rokoch
Práca kriminalistov je beh na dlhé trate. Občas pri nej narazia na nečakané svedectvo priamo od aktérov mafiánskych zločinov z 90. rokov. To prebúdza prokuratúru k tomu, aby otvorila zdanlivo neriešiteľné kauzy a dáva súdom šancu, aby za konkrétnymi krvavými príbehmi slovenského podsvetia urobili konečnú bodku.
Prečítajte si tiež: ITF tenisové predpisy
Prvýkrát o dramatických súbojoch v slovenskom mafiánskom podsvetí 90. rokov prehovorí hlas zo záhrobia. Vďaka nájdenému tajnému denníku mafiánskeho bossa Róberta Holuba sledujeme jeho let k výšinám bohatstva, moci a spoločenského postavenia, ktoré drasticky ukončil strmý pád vopred ohlásenej smrti.
Po násilnej smrti mafiánskeho bossa východu Róberta Holuba sa rozhorela vojna medzi jeho nástupcami. Len čo tento krvavý stret ustal vzájomným vyzabíjaním, aj zásahom štátu, objavil sa nový boss. Jeho kriminálna kariéra trvala len polovicu toho času, za ktorý ukázala slovenská justícia svoju neschopnosť aj pri jasných dôkazoch a svedectvách dospieť k právoplatnému rozsudku.
Kým Peter Sýkora, prvý super-boss Slovenska expandoval mimo Bratislavy, druhý super-boss Černák nikdy neskúšal zabrúsiť do teritória hlavného mesta. To na celé desaťročia ovládol Róbert Lališ prezývaný Kýbel či Gestapák.
Až teraz, po rokoch, sa ukazuje, že ohromujúca brutalita a nehatené terorizovanie hlavného mesta Slovenska bratmi Danišovcami malo v pozadí chladne kalkulujúci mozog spoločensky uhladeného super-podvodníka Žaluďa Steinhübela. Čím viac boli oni odporní, tým menší odpor stál v ceste Žaluďovým cynickým kšeftom.
Prečítajte si tiež: História ženskej tenisovej štvorhry