Len pred pár dňami objavil medzinárodný tím vedcov pod vedením profesora Matthewa Bailesa z univerzity v Melbourne, pomocou austrálskeho rádioteleskopu CSIRO unikátny vesmírny objav - planétu, ktorá je celá zložená z diamantu.
Diamantová planéta
Správa z časopisu Science obletela celý astronomický svet. Jedinečná planéta sa nachádza v súhvezdí Hada asi štyritisíc svetelných rokov od Zeme a obieha okolo hviezdy, ktorú astronómovia označili ako PSR J1719-1438. Toto miniatúrne slnko je vlastne pulzar s priemerom len 20 kilometrov, ktorý sa otáča až 10 tisíckrát za minútu, no hmoty má o polovicu viac ako naše Slnko. Diamantová planéta obieha svoje veľmi malé slnko vo vzdialenosti asi 600 tisíc kilometrov. Oproti svojej hviezde je naozaj obrovská, v priemere totiž má až 60 tisíc kilometrov, čo je päťkrát viac ako naša Zem, a zároveň je aj hmotnejšia, ako naša najväčšia planéta Jupiter, ktorá má priemer asi 150 tisíc kilometrov.
Vedci z toho usúdili, že táto skalnatá planéta je zložená prevažne z kryštalickej formy uhlíku, teda diamantu. Nejde však o typický diamant ako si predstavuje väčšina ľudí, ale o skaly, ktoré majú podobné vlastnosti ako diamant. Materská hviezda z nej odčerpala až 99,9 % svojej pôvodnej hmoty, predovšetkým ľahké prvky, a stal sa z nej biely trpaslík. Zvyšok, ktorý na planéte zostal je tvorený len z uhlíka a kyslíka, pretože ľahšie prvky by sa v tak tesnom systéme neudržali. Podľa hustoty planéty medzinárodný tím vedcov odhalil, že planéta je určite tvorená z kryštalického materiálu, a preto je veľká časť planéty podobná diamantu.
Proxima b
Planéta Proxima b je teoreticky najbližším adeptom na existenciu života mimo Slnečnej sústavy. Astronómovia doslova "za humnami" Slnečnej sústavy objavili planétu približne s hmotnosťou Zeme, ktorá obieha okolo svojej hviezdy Proxima Centauri v takzvanej obývateľnej zóne, a na ktorej by teda mohla byť tekutá voda. Planéta, o ktorú ide, Proxima b je podľa vedcov pravdepodobne kamenným telesom a na jej povrchu môžu panovať podmienky vhodné pre prítomnosť kvapalnej vody. "Objav je jedinečný práve v tom, že táto planéta je pri najbližšej hviezde k Slnku a že má skoro rovnakú hmotnosť ako Zem. Okrem toho je zrejme kamenná a nachádza sa v obývateľnej zóne, čo znamená, že na jej povrchu panuje taká teplota, že ak by na ňom bola voda, tak sa môže nachádzať v kvapalnom skupenstve.
Proxima Centauri sa nachádza vo vzdialenosti niečo málo cez "obyčajné" štyri svetelné roky od Zeme. Ide o takzvaného červeného trpaslíka. "Planéta môže sama o sebe mať pravdepodobne viazanú rotáciu, a preto privracia k Proxime Centauri stále rovnakú stranu. Planetárna atmosféra sa tiež môže vďaka blízkosti k hviezde vyparovať. Proxima b krúži okolo materskej hviezdy veľmi blízko vo vzdialenosti približne siedmich miliónov kilometrov, teda oveľa bližšie než Merkúr voči Slnku (takmer 58 miliónov kilometrov). Obehne ju raz za 11 dní. Napriek tomu sa nachádza v obývateľnej zóne, a síce vzhľadom na to, že Proxima Centauri je výrazne menšia a o polovicu chladnejšia ako Slnko. Odborníci sa na Proximu Centauri zamerali detailnejšie na základe údajov získaných v rámci programu "Pale Red Dot" aj pri predchádzajúcich bádaniach, ktoré ukázali, že sa hviezda pravidelne približuje a vzďaľuje rýchlosťou päť kilometrov za hodinu.
Prečítajte si tiež: Reštaurácia Tenistka: Hodnotenia a názory
"Objavili sme už mnoho extrasolárnych planét a ešte viac ich nájdeme v budúcnosti. Ale úspešné pátranie po najbližšom planetárnom svete, ktorý je porovnateľný so Zemou, to je pre všetkých skúsenosť na celý život. Mnoho životných príbehov sa preťalo a mnoho pracovného úsilia spojilo v snahe o dosiahnutie tohto objavu. A výsledok je poctou pre všetkých.
Ďalšie objavy z roku 2011
Aj v roku 2011 vedci na celom svete uskutočnili množstvo zaujímavých objavov, výskumov a projektov. Vedcom z Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) sa podarilo vo Veľkom hadrónovom urýchľovači (LHC) naraziť na stopy po existencii Higgsovho bozónu, ktorý dáva časticiam hmotnosť. Podarilo sa to na detektoroch ATLAS aj CMS. V LHC sa však podarilo objaviť aj iný bozón, konkrétne Chi_b (3P) , ktorý je kombináciou kvarku b a jeho antikvarku. Ide o vôbec prvý potvrdený objav novej častice v LHC od jeho spustenia v roku 2009.
V septembri odborníci z CERN-u oznámili, že pravdepodobne zachytili subatomárne častice, ktoré prekonali rýchlosť svetla (299 792,458 kilometra za sekundu ). Experti vypustili prúd neutrín zo Ženevy do 732 kilometrov vzdialeného laboratória Gran Sasso v Taliansku, pričom tieto častice tam dorazili o 60 nanosekúnd rýchlejšie než svetlo. O dva mesiace neskôr vedci z talianskeho tímu OPERA informovali, že spomínaný pokus s neutrínami zopakovali a dosiahli rovnaké výsledky. Podľa nich ani táto skutočnosť však stále nedokazuje, či je možné poprieť teóriu relativity Alberta Einsteina. Podľa nej sa žiadna častica nemôže pohybovať rýchlejšie ako svetlo.
Expertom z CERN-u sa tiež podarilo udržať atómy antivodíka na viac ako 15 minút. Ide o veľmi významný krok vpred oproti minulému roku, keď sa im antihmotu podarilo zachytiť len na dve desatiny sekundy.
Po 520 dňoch sa v Moskve skončila príprava kozmonautov na cestu na Mars. Šesť účastníkov projektu boli po celý čas úplne izolovaní od sveta a ich životné podmienky sa prispôsobovali podmienkam vo vesmíre. Účastníci experimentu mali presný harmonogram rozdelený na osem hodín spánku, osem hodín oddychu a osem hodín práce, pričom dva dni v týždni mali účastníci pokusu voľno. Rusi Alexej Sitev, Alexander Smolejevskij a Suchrob Kamolov, Francúz Romain Charles, Talian kolumbijského pôvodu Diego Urbina a Číňan Wang Yue boli v module nachádzajúcom sa v Inštitúte biomedicínskych problémov Ruskej akadémie vied v Moskve vystavení podmienkam čo najpodobnejším podmienkam astronautov pri misii na Mars. Experiment sa skladal z 250 dní cesty na Mars, 30 dní pobytu na ňom vrátane výstupov na jeho povrch a nakoniec 240 dní simulovanej cesty na Zem.
Prečítajte si tiež: Úspechy tenistky
"Dvojča" Zeme a iné objavy
Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) zverejnil v decembri snímku planéty Kepler-22b, ktorá dostala prezývky ako „druhá Zem“ alebo „dvojča Zeme“. Teplota na povrchu planéty je približne 22 stupňov Celzia a mala by sa na nej vyskytovať aj voda. Planétu objavil vesmírny teleskop Kepler, pomocou ktorého astronómovia našli aj planéty Kepler-20e a Kepler-20f. Tie sú vôbec najmenšími doteraz objavenými exoplanétami. Medzi ďalšie objavy teleskopu Kepler patrí aj planéta Kepler-16b, ktorá obieha okolo dvoch hviezd.
Vesmírna sonda Stardust vo februári úspešne poslala na Zem snímky kométy Tempel, pričom na fotografiách je zachytený aj kráter, ktorý v roku 2005 vytvorila na kométe sonda Deep Impact. Z fotografií je zrejmé, že jeho okraje už poznačila erózia. Snímky vznikli počas preletu okolo kométy, ktorý sa uskutočnil vo vzdialenosti približne 338 miliónov kilometrov od Zeme. Pre sondu Stardust, ktorá je vo vesmíre od roku 1999, išlo pravdepodobne o poslednú misiu, pretože už jej zostáva len málo paliva.
Predstavitelia NASA v marci zverejnili prvú fotografiu povrchu Merkúru z jeho obežnej dráhy. Záber urobila vesmírna sonda MESSENGER (MErcury Surface, Space ENvironment, GEochemistry and Ranging). MESSENGER sa stal vôbec prvou sondou, ktorá sa dostala na obežnú dráhu tejto najmenšej planéty Slnečnej sústavy. V čase vstupu na orbitu bol MESSENGER vzdialený od Slnka 46,14 milióna kilometrov a od Zeme 155,06 milióna kilometrov.
Významné objavy
Vozidlu Opportunity sa podarilo na Marse objaviť zatiaľ najpresvedčivejší dôkaz o tom, že sa na tejto planéte v minulosti vyskytovala tečúca voda. Ide o žilu sadrovca vystupujúcu z horniny, ktorú Opportunity našiel na okraji marťanského kráteru Endeavour. Vesmírna sonda Dawn sa v júli dostala na obežnú dráhu planétky Vesta, ktorá je druhým najväčším objektom v pásme asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. O mesiac neskôr začala o tejto planétke zbierať údaje, pričom prvé pozorovanie jej povrchu uskutočnila zo vzdialenosti 2735 kilometrov. Jej úlohou je Vestu preskúmať a potom sa presunúť k planétke Ceres. Vedci dúfajú, že Dawn zozbiera dostatok informácií, aby na ich základe dokázali pochopiť podmienky a procesy v raných štádiách slnečnej sústavy.
Americkí astronómovia objavili pomocou Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu štvrtý mesiac trpasličej planéty Pluto. Priemer mesiaca, ktorý dostal dočasný názov P4, je iba približne 13 až 34 kilometrov. Vedci si P4 prvýkrát všimli na fotografii, ktorú Hubbleov teleskop spravil 28. júna, pričom jeho existenciu následne potvrdili prostredníctvom snímok z 3. a 18. júla. Novoobjavený mesiac sa nachádza medzi obežnými dráhami mesiacov Nix a Hydra, ktoré astronómovia objavili v roku 2005.
Prečítajte si tiež: Česká tenistka zomrela
Najväčšie čierne diery
Americkým astronómom z Kalifornskej univerzity v Berkeley sa podarilo objaviť dve zatiaľ najväčšie čierne diery. Objekty situované medzi dvoma blízkymi galaxiami sú takmer 10 miliárd ráz hmotnejšie než naše Slnko. Veľkosť objektov vedci odhadovali pomocou pozorovaní galaxií v ich blízkosti, pričom zistili, že pri galaxii NGC 3842 sa nachádza supermasívna čierna diera, ktorá je 9,7 miliárd ráz hmotnejšia než Slnko a pri galaxii NGC 4889 zas pozorovali porovnateľný alebo ešte väčší objekt.
Medzinárodnému tímu vedcov sa vôbec po prvý raz podarilo objaviť tenkú vrstvu antihmoty tvoriacu prstenec okolo Zeme. Potvrdila sa tak teória, že magnetické pole Zeme dokáže zachytiť antihmotu podobne ako to robia vedci v laboratóriách pomocou magnetov. Antihmotu, konkrétne antiprotóny, objavil vesmírny modul PAMELA (Payload for Antimatter Matter Exploration and Light-nuclei Astrophysics) pripevnený na ruskom satelite Resurs-DK1 vo Van Allenových radiačných pásoch.
Tenis
Top ten ranked female tennis players. Top 10 Female Tennis Players of All Time. Official Women's Tennis Rankings.
- M. Navratilova
- C. Evert-Lloyd
- T. Austin
- E. Goolagong Cawley
- B. J. King
- D. Fromholtz
- W. Turnbull
- V. Wade
Rankings roundup ; 1 · Top Ranked Aryna Sabalenka ; 18. Significant shift (up) Maria Sakkari ; 8. Significant shift (down) Yulia Putintseva.Read more.
tags: #hmotnejsia #vyborna #tenistka