Olympijské hry sú výnimočné podujatie hlásajúce myšlienku celosvetového mieru, predvádzacie mólo pre najlepších športovcov sveta, ťažký stroj na peniaze a biznis. Ako pri každej inej športovej hre, aj pri virtuálnom spracovaní olympijských hier, je úvodná obrazovka vyhradená výberu herného módu.
Beijing 2008: Pohl'ad na olympijské hry z hernej perspektívy
Beijing ponúka chudobnejší výber, tréning, jeden pretek, olympijská kariéra a manažovanie národného tímu. Tréning je jasná záležitosť, bez akýchkoľvek obmedzení môžete do nemoty drilovať ľubovoľný šport, zlepšovať svoje osobné rekordy a podobne. Ostrý štart si môžete vyskúšať v jednom preteku, tu už platia obmedzenia reálneho športu, napr. na hladkej stovke hrozí diskvalifikácia za predčasné štarty.
Preteky môžu na jednej konzole hrať aj viacerí hráči, závisí to od počtu pripojených ovládačov. V prvom rade na všetkých športuchtivých jedincov čaká výber krajiny. Slovensko i Česká republika absentujú, stredná Európa pozostáva podľa tvorcov zrejme iba z Poľska. Nič to, vyberiete si napríklad Etiópiu (zrejme zaujímavejšia krajina ako Slovensko (majú dobrých bežcov, pozn. Junker)) a dostávate sa do druhej obrazovky. Tu sa nachádza RPG-like charakteristika vašich športovcov.
Silu, rýchlosť, výdrž a niekoľko ďalších parametrov určujete pre všetkých reprezentantov naraz, takže váš výber by mal v prvom rade závisieť od toho, aké súťaže sú na daný deň naplánované? Budú rozbehy? Investujte do rýchlosti. Bude lukostreľba? Vyššia presnosť sa určite zíde. Olympiáda je rozdelená do dní, pričom najprv sú dni vyhradené kvalifikáciám. V praxi to teda vyzerá tak, že v jeden deň máte napríklad kvalifikácie na 100 m šprint, plávanie, hod diskom a hod kladivom.
Hra určuje, koľko z týchto 4 kvalifikačných štartov (neskôr sa počet zvyšuje) musíte svojim snažením pretaviť až do finále, ak sa vám to podarí, nasleduje rozdelenie získaných exp bodov a ďalší kvalifikačný deň s úplne inými disciplínami. Ak nie, hra končí a vám nezostáva nič iné, len si zmrskanú disciplínu poriadne natrénovať a dať si loadingové repete. Výnimkou sú špeciálne dni určené pre „challenges“. Vyberiete si radšej deň voľna, alebo sa pokúsite v 4 vrhačských disciplínach (oštep, disk, kladivo, guľa) prekonať súčet 200 metrov? Úspech v challenges znamená viac bodov pre váš tím, neúspech naopak zvýšenie jeho únavy.
Prečítajte si tiež: Typy lukov
Neviem zhodnotiť úroveň reality pri spracovaní jednotlivých športovísk, neviem posúdiť, či je hlavný atletický štadión v skutočnosti rovnaký, ako je prezentovaný v hre, rovnako to neviem povedať o bazénoch a telocvičniach. Čo však viem určite, je, že atléti s menami CPU1 až CPUXY na olympiáde rozhodne štartovať nebudú. Hre chýba akýkoľvek licencovaný športovec, súperíte výhrade s a proti anonymnými oponentmi, čo rozhodne neprospieva atmosfére ani pocitu zo súťaženia.
Ak možno Beijing za niečo pochváliť, je to široký zoznam dostupných športov. Základ je položený v atletike. Rôzne hladké a prekážkové behy, počnúc 100 m a končiac 1500 m niky v žiadnej olympijskej hre nesmeli chýbať a nechýbajú ani v tomto prípade. Tradičným doplnkom bežeckých oválov sú vrhačské a skokanské disciplíny. Oštep, kladivo, disk, guľa, skok do výšky, do diaľky, o žrdi a trojskok - všetko podstatné je tu. Plávanie (rôzne štýly a dĺžky) a skoky (z 3 a 10 metrového mostíka) už trochu zaváňajú exotikou, strelecké (napr. skeet alebo vzduchovka na 10 m) a gymnastické disciplíny (hrazda, kruhy, bradlá, prostné atď) už naozaj nájdete málokde. No a úplný vrchol tomu všetkému nasadí judo, ping pong, cyklistické stíhacie preteky družstiev, kajak na divokej vode, vzpieranie a lukostreľba.
Osemdesiate roky, 8-bitové Ataríčko, športová hra Decathlon. Tí, ktorí si ho pamätajú, vedia, že titul mal aj svoj druhý názov. Lámač joystickov. Pri niektorých disciplínach bolo potrebné pohybovať s joystickom tak zúrivo, že to neraz končilo odlomením páčky, zničením mikrospínačov a podobnými športovými úrazmi. Iste tušíte, prečo som túto zaprášenú, zabudnutú starinku vytiahol na svetlo Božie. Presne tak. Aj Beijing dá vašim ovládačom riadne zabrať.
Teda, aby som bol presný, športy v Pekingu treba podľa ovládania rozdeliť do troch kategórií. Najmenšiu časť tvoria tie, ktoré sa ovládajú v poriadku a ich hranie je zábava. Potom sú tu také, ktorých hranie je prstokladové mučenie. K relatívne dobre ovládateľným disciplínam patria napríklad kratšie behy. Pred štartom treba správne odhadnúť moment výstrelu stláčaním triggeru. Výstrel preteky odštartuje a vy máte na výber, či budete svojho pretekára posúvať dopredu rýchlym kombinovaným stláčaním A a B, alebo radšej budete mykať z jednej strany na druhú niektorou z páčiek. V závere ešte môžete zvoliť naklonenie trupu pri prebehovaní cieľovou páskou, prípadne ak bežíte s náskokom, môžete si dovoliť víťazné gesto.
Ani s hodmi a skokmi nebývajú problémy. Páčkami mykáte, alebo nimi krútite, v správny moment sa treba odraziť, alebo pripraviť k hodu a potom ešte zvoliť výšku odrazu. Nič zložité. Cvičenie na kruhoch od vás vyžaduje znovu prácu oboch páčok, ale miesto rýchlosti sa budete koncentrovať na dodržiavanie predpísanej trajektórie. Plávanie prebieha rovnako ako behanie, až na to, že miesto mykania páčkou musíte krúžiť jedným analogom v smere hodinových ručičiek a druhým opačne. Ubezpečujem vás, že to nie je až také jednoduché, ako to môže vyzerať, navyše len palcami sa to robí naozaj ťažko (takže osobne plávanie hrám s gamepadom zaseknutým medzi stehnami, pričom páčkami pohybujem troma prstami).
Prečítajte si tiež: Pravidlá lukostreľby pre deti
K obtiažnejším športom ďalej patrí splavovanie divokej vody na kajaku, kde každý koniec vesla ovládate inou páčkou, čo spôsobuje problémy s manévrovaním, navyše niektoré bránky musíte prechádzať proti prúdu. Priznám sa, že nepoznám pravidlá juda a možno aj to je príčinou, že ho tiež zaraďujem do tejto kategórie. Ešte sa mi nestalo, že by som dokázal vyhrať nejaký zápas. Špecialitkou sú vytrvalostné preteky. Predstavte si, ako zúrivo stláčate tlačidlá, resp. mykáte analogom vyše tri minúty pri behu na 1500 metrov. Alebo ako pár minút o dušu točíte oboma analógmi naraz pri plávaní, snažíte sa nestratiť tempo ani rytmus, prípadne ako 5 minút rovnakým krúživým spôsobom bicyklujete v stíhacích pretekoch družstiev.
K samotnému priebehu pretekov nemám väčšie výhrady. Predstavovanie CPU hráčov je nudné, ale dá sa preskočiť, animácie bežcov usadzujúcich sa v štartovacích blokoch či guliarov rozcvičujúcich sa v svojom sektore je vierohodná. Grafika neoslní, no ani výrazne neurazí. Veľmi pekne je spracovaná voda, ostatné grafické efekty sú skôr priemerné. Kamera sa mení podľa disciplíny, niekedy sledujete športovcov televíznou kamerou, teda zboku, inokedy je „zavesená“ za ich chrbtami. Pri behoch tak vzniká malý problém, pretože sa neviete otočiť a zistiť, aký veľký máte náskok.
Najväčším problémom Beijing 2008 je to, že je určený pre nikoho a pre všetkých. Veď povedzte, kto už by si len kúpil hru simulujúcu niekoľko (desiatok) olympijských športov? Priaznivci atletiky, ktorá sa v počítačových hrách vyskytuje naozaj výnimočne? Notorickí olympo-fani, ktorí musia mať všetko, na čom sa mihne 5 farebných kruhov? Na druhú stranu, keď k Beijingu posadíte aj herne negramotného jedinca, za malú chvíľu pochopí ovládanie, niektoré športy ho na pár pretekov zaujmú a zrejme sa dokonca bude trochu baviť. Lenže potom prídu ostatné športy, ktoré sa buď ovládajú úplne nemožne, alebo z nich hrozí svalovica. A bohužiaľ, takýchto športov je väčšina.
Kingdom Come: Deliverance II
Kingdom Come: Deliverance II je strhujúce akčné RPG, ktoré sa odohráva počas chaosu občianskej vojny v stredných Čechách v 15. storočí. Vaše činy budú určovať Henrichov osud a to, ako naň bude svet reagovať. Prispôsobte si vzhľad postavy, jej schopnosti a vybavenie podľa svojho a zaujmite morálny postoj k udalostiam okolo seba.
Cestujte po krajine a zapojte sa do jedinečných aktivít, ako je kováčstvo a lukostreľba, vďaka ktorým sa úplne ponoríte do tohto živého európskeho regiónu, ktorý si vaše činy bude pamätať navždy. Straťte sa v rušnom meste, interagujte so sedliakmi a debatujte so šľachticmi, zatiaľ čo budete objavovať rozsiahly a bohatý vidiek plný krčiem, kúpeľov, hradov a ďalších.
Prečítajte si tiež: Liptov a adrenalín
Kingdom Come: Deliverance II sa odohráva uprostred občianskej vojny v Čechách 15. storočia a ponúka hráčom vzrušujúci zážitok z akčných RPG. Ako Henry zo Skalitzu sa budete pohybovať svetom plným chaosu, pomsty, zrady a objavov. Preskúmajte rušné mestské ulice, zelené lesy a dokorán otvorenú stredovekú Európu v nezabudnuteľnom dobrodružstve nabitom akciou a zázrakmi.
Spirit of the Samurai
Historická japonská kultúra sa výraznejšie objavuje v počítačových hrách po veľkom úspechu Ghost of Tsushima. Španielske štúdio Digital Mind Games sa vo svojej prvotine Spirit of the Samurai inšpirovalo rôzne, no dohromady to vo finálnej hre spojilo aj so skúsenosťami zo svojich predchádzajúcich neherných projektov.
Hra využíva tzv. stop motion animáciu, ktorá bola napr. využitá v animovaných filmoch od Tima Burtona. V tomto prípade ide o plne 3D objekty, ktoré sú však pri hraní z pohľadu zboku a teda v podstate ich vidíme dvojrozmerne. Ide o pomerne náročný proces a prináša rôzne problémy s plynulosťou interaktívnych predmetov alebo postáv. Na hraní mi to miestami prekážalo, lebo animácie boli často nedokonalé a strnulé. Občas som mal pocit, že hra seká, ale bolo to len zdanie. Vizuálne hra pôsobí nápadito a už na prvý pohľad zaujme.
Je však vidieť, že na hre pracujú hráči srdcom i dušou, ktorí chceli vytvoriť taký výsledok, aby splnil ich predstavy o dokonalej hre. Hráte za viacero postáv: za samuraja Takeshiho, za jeho bojovú mačku Chisai alebo ducha Kodamu. Ide o temný fantasy príbeh vychádzajúci z japonských legiend, kde stretnete množstvo duchov, príšer a kostlivcov.
V úlohe samuraja budete primárne bojovať. Použijete luk, prípadne vrhacie nože kunai, hlavnou zbraňou je, samozrejme, katana. V titule nechýba RPG systém, môžete si pomerne rýchlo vylepšiť atribúty postavy, ale herne vám to extrémne nepomôže, umierať sa tu bude aj tak často. Môžete si vylepšovať silu, odolnosť, hybnosť alebo lukostreľbu. Funguje tu aj tajomný systém obety, kedy môžete obetovať suroviny, ktoré počas hrania nazbierate.
Medzi zaujímavosti môžem zaradiť možnosť kombinovať útoky a skladať si vlastné kombá. Tie počas hry postupne objavujete a chvíľu potrvá, kým pochopíte ako ich správne nastaviť. V zásade to obohacuje súbojový systém. Za mačku Chisai tu hráte v podstate len skákacie pasáže, rôzne sa skrývate pred nepriateľmi a ani toto nie je zvládnuté dobre. Naopak, najzábavnejšie bolo hranie za ducha, ten má krásny vzhľad, ktorý je originálny. Máte možnosť strieľať na diaľku akési kúzla a dopĺňať si vlastný život za duše padnutých nepriateľov.
Dopredu ma ťahal dej a rozprávanie príbehu, predelové animácie - skrátka a dobre, po tejto stránke som úplne spokojný. A skutočne graficky je to spracované fakt príťažlivo. Horšie je na tom samotná hrateľnosť. Titul je mimoriadne náročný na sústredenie sa, sledovanie prekážok v teréne, ale aj na šikovné prsty na ovládači.
Hunted
Hunted ma sklamal. V podstate celý ten „FantasyGearsofWar“ štýl hrateľnosti. Najlepšou časťou hry je nepochybne možnosť skryť sa za stenu a odtiaľ odstreľovať nepriateľov s lukom a šípmi. Hra sa však netajila, že sa zameriava predovšetkým na kooperačnú kampaň, a tak by nebolo vhodné hru hneď odsúdiť len kvôli hre pre jedného hráča, aj keď tá by mala byť rovnako dôležitá.
Hneď na to vám budú predstavené hlavné charaktery, zvodná elfka E´lara a badass bojovník Caddoc, dvojica nájomných žoldnierov. Sú na ceste za splnením svojej poslednej zákazky. Caddoc sa prebúdza z veľmi živého sna, v ktorom mu mysteriózna ženská postava sľubuje všetko, po čom jeho srdce túži. Prirodzene, to nie je len sen a po úvodnom zoznámení sa s hrou na ňu spolu s E´larou narazí a príbeh začne pomaly naberať na obrátkach.
Poteší akurát ústredná dvojica. Chémia medzi (mentálne) starším a skúseným Caddocom a mladou (aj keď vekovo staršou) a zbrklou E´larou funguje výborne a vlastne ma pri hre držal najmä ich vzťah a vzájomne priateľské provokácie. Hra sa líši v závislosti na tom, za koho z dvojice hráte. Caddoc je typický bojovník, ktorý sa najlepšie cíti v prednej línii s veľkým mečom v ruke, sekajúc vlny nepriateľov na kúsky, zatiaľ, čo E´lara preferuje streľbu z luku z patričnej vzdialenosti.
Hernou náplňou bude v prvom rade boj proti presile, ale k slovu sa dostanú aj menšie RPG prvky, s ktorými si vylepšíte zbrane a pár kúziel. Znovu nejde o nič výnimočné, či nebodaj hodné dlhšieho rozboru. Drvivú väčšinu hry som strávil ovládaním E´lary, strieľaním z luku spoza krytu, čo považujem za najlepšiu časť hry, pre lukostreľbu v hrách som mal vždy veľkú slabosť.
Každý level je lineárny, nájde sa tu pár malých odbočiek, kde získate nejaké bonusové vybavenie, či nazbierate kryštály, za ktoré vylepšíte svoje postavy, ale v podstate nikdy neodbočíte z cesty. Narazíte aj na niekoľko ľahkých hádaniek. Mozog si pri nich síce nijak nepotrápite, ale sú príjemnou pauzou medzi bojmi. Hra pôsobí v singleplayerovom zážitku čisto priemerným dojmom, kde vás nič neohúri, ale ani neotravuje.
Ale pozor, tu prichádza k slovu kooperačná kampaň, kde sa role vášho spolubojovníka môže chopiť váš známy a hra tak získava úplné nový level zábavnosti. Je až bolestne zrejmé, že táto hra bola nadizajnovaná primárne pre kooperačný mód. Co-op je jediný dôvod, kvôli ktorému sa túto hru oplatí vyskúšať. Hra po technickej stránke rozhodne neexceluje a spolu so zvukovou stránkou spadá do priemeru, z ktorého ju vytrhujú akurát dabéri hlavných hrdinov.
tags: #hry #na #pc #lukostrelba #zoznam