Takmer všetky jadrové mocnosti sveta posilňujú či modernizujú svoje arzenály, uvádza správa Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru (SIPRI). „Éra znižovania počtu jadrových zbraní sa skončila,“ uviedol riaditeľ SIPRI Dan Smith.
V súčasnosti medziročne pribudnú na celom svete asi tri desiatky nukleárnych hlavíc, ktoré by armády mohli nasadiť v konflikte. Pre prakticky okamžité použitie je pripravených 3 900 hlavíc, ďalších 5 700 sa nachádza vo vojenských skladoch. „Je pravdepodobné, že rozmiestnenie najmä ruských a amerických jadrových zbraní v nasledujúcich rokoch porastie,“ domnieva sa SIPRI.
V posilňovaní nukleárneho arzenálu je veľmi aktívny aj Peking, ktorý v rokoch 2023 a 2024 zvýšil počet hlavíc o približne sto ročne. Podľa odhadu SIPRI Čína disponuje asi 600 jadrovými hlavicami, pričom do siedmich či ôsmich rokov by ich mohla mať až tisíc.
Len pár dní od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu nariadil ruský prezident Vladimir Putin uviesť jadrové zbrane do stavu vysokej pohotovosti. Zatiaľ čo odborníci tvrdia, že tento krok bol len zastrašovacou taktikou, mnohí sa obávajú o bezpečnosť sveta.
Napriek tomu, že všetky štáty sveta s výnimkou piatich súhlasili so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní, stále existuje hrozba jadrovej vojny. Nie je prekvapením, že väčšinu jadrových zbraní sveta vlastnia Spojené štáty a Rusko. Na planéte je okolo 12 700 jadrových hlavíc, odhadom 90 percent patrí jednej z týchto dvoch krajín. USA ich má zhruba 5 500, zatiaľ čo Rusko vyše 6 000. Ide o dedičstvo zo studenej vojny - obdobia narastajúceho napätia medzi USA a vtedajším ZSSR, ktoré trvalo od konca 40. do konca 80. rokov minulého storočia.
Prečítajte si tiež: Od remesla k technológiám v zbrojárstve
Jadrové zbrane má aj NATO, konkrétne v počte 6 000, pričom keby do tohto čísla neboli započítané americké zbrane, Severoatlantická aliancia by ich mala iba 500. V NATO je tridsať krajín, z toho 28 v Európe a dve - Kanada a USA - v Severnej Amerike.
V porovnaní s USA majú Francúzsko a Veľká Británia dosť malý arzenál, ktorý tvorí len asi 290, resp. 225 jadrových zbraní. Zvyšných 27 krajín NATO nemá žiadne jadrové zbrane, to však neznamená, že sú úplne bezbranné; hŕstka štátov v rámci aliancie má odhadovaných sto amerických jadrových zbraní v rámci programu NATO na zdieľanie jadrových zbraní. Tieto sú fyzicky držané napríklad v Nemecku alebo Taliansku a sú strážené personálom amerického letectva.
Čína má v súčasnosti 350 jadrových hlavíc. Prvý test jadrových zbraní v krajine sa uskutočnil v roku 1964, po takmer desaťročnej spolupráci s vedcami ZSSR. Mnohí dnes veria, že Čína má tretí najväčší arzenál z piatich jadrových štátov na svete a niektorí špičkoví americkí experti na obranu si myslia, že v nasledujúcom desaťročí ešte porastie.
India a Pakistan viedli medzi sebou vojnu najmenej štyrikrát, odkedy Briti opustili subkontinent v roku 1947. India má celkovo 160 jadrových zbraní, Pakistan ešte o päť viac. Rozdelenie Indie sa vyznačovalo hlbokou a neočakávanou krutosťou a krviprelievaním z oboch strán a vzťah týchto dvoch krajín je tým poznačený dodnes. Niet preto divu, že niektorí vidia indický subkontinent ako potenciálne javisko pre budúcu jadrovú vojnu.
Jadrové zbrane má aj Severná Kórea, je však ťažké odhadnúť presné číslo, pretože tam vládne tvrdá cenzúra. Podľa odhadov ich tam môže byť 20 až 45. Pred piatimi rokmi krajina vykonala svoj doteraz najväčší jadrový test na testovacom mieste Punggye-ri. Severokórejskí predstavitelia tvrdili, že testujú termonukleárnu zbraň s odhadovanou výbušnou silou medzi 100 až 370 kilotonami.
Prečítajte si tiež: Charakteristika GBB airsoft zbraní
Izrael nikdy oficiálne nepriznal, že vlastní jadrové zbrane. Od roku 1986 je to ale verejným tajomstvom, keď to potvrdil bývalý jadrový technik a mierový aktivista Mordechai Vanunu v britskej tlači. Satelitné snímky z minulého roka ukázali, že jadrové výskumné centrum Shimon Peres Negev, čo je jadrové zariadenie v centre izraelského programu jadrových zbraní, prechádza obrovským stavebným projektom. Po mnoho rokov bol izraelský jadrový program odkázaný na obchodovanie na čiernom trhu a priame krádeže, čo spolu s oficiálnou politikou "jadrovej nejednoznačnosti" sťažuje odhadovanie jadrového arzenálu Izraela.
Vo všeobecnosti sa dá tvrdiť, že okrem vyššie spomenutých deviatich krajín by nemal mať žiadny iný štát jadrové zbrane. Krajiny Južnej Ameriky či Afriky nemajú jadrové zbrane rovnako ako Austrália, Indonézia, Papua Nová Guinea, Malajzia, Filipíny, Vietnam či Thajsko.
Najmä v súvislosti s ruskou agresiou viaceré krajiny posilňujú a upgradujú svoj jadrový arzenál. I keď Dohodu o nešírení jadrových zbraní (NPT), v rámci ktorej sa zaväzujú, že ich nebudú vyvíjať, podpísalo 191 krajín. Ale čo tie ostatné? Koľko štátov a v akom množstve má v zálohe zbrane hromadného ničenia, ktorých aktivovanie je ekvivalentom odisteného ručného granátu v preplnenom výťahu?
Informácie o ich polohe či presnom počte sú väčšinou utajené, no je známe, že viacero krajín vlastní jadrové zbrane a majú schopnosť vymazať miliardy živých organizmov stisnutím červeného tlačidla.
V súčasnosti je známych deväť štátov - Spojené štáty americké, Rusko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína, India, Pakistan, Kórejská ľudovodemokratická republika a Izrael. Zmluvu NPT podpísalo len prvých päť. India, Pakistan, Severná Kórea a Izrael dohodu o neútočení nesignovali.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre zbrojný preukaz
Vlastníctvo jadrových zbraní týmito mocnosťami je hlavným zdrojom medzinárodného napätia a obáv. Každá má svoje dôvody, no mali by byť pod prísnou kontrolou a tasiť ich ako poslednú možnosť.
Z celkového globálneho inventára je v súčasnosti na svete 12 700 hlavíc, z ktorých je použiteľných 9 400. 90 % vlastí Rusko a USA. Je to pozostatok dedičstva studenej vojny, obdobia paranoje medzi USA a ZSSR. Obe sa pokúšali zostrojiť prototyp, ale boli to Američania, kto prvýkrát (a zatiaľ posledný) použil Little Boya a Fat Mana voči inej krajine. Na druhej strane, ruský Tsar má na konte najväčšiu explóziu atómovej bomby, ktorej tlaková vlna trikrát obletela planétu.
Krajiny vlastniace jadrové zbrane (2023)
Podľa ICAN (2023):
- Rusko: 5 889 kusov
- Spojené štáty americké: 5 224 kusov
- Čína: 410 zbraní
- Francúzsko: 290
- Spojené kráľovstvo: 225
- Pakistan: 117
- India: 164
- Izrael: Odhadom 90 (oficiálne nepriznané)
- Severná Kórea: Odhadom 30
Jednotlivé počty sa v závislosti od zdroja údajov mierne líšia.
Podľa Union of Concerned Scientists americký arzenál obsahuje približne 5 400 jadrových zbraní, z ktorých 1 744 je v pohotovostnom režime. Zahŕňajú 400 medzikontinentálnych balistických rakiet (ICBM) a rovnaký počet hlavíc na strelách odpaľovaných z ponoriek (SLBM). ICBM môžu byť spustené v priebehu niekoľkých minút.