Kláštor pod Znievom, dnes dedina, kedysi mestečko, býval na striedačku pupok regionálneho sveta aj zabudnutá obec. Vždy sa tu však našiel niekto, kto urobil krok vpred. Poďme sa ponoriť do jeho bohatej histórie a preskúmať súčasné výzvy a úspechy tejto pozoruhodnej obce.
Cirkevné Dejiny a Ich Význam
Cirkevné dejiny nás vnášajú do širšieho a hlbšieho riečišťa než národné. Je to koryto univerzálne. Prirodzené, ľudské, národné dejiny sú len jednotlivým prúdom popri mnohých. Nezaniknú tam, ale sa zveľadia. Dostávajú nový smysel, nové určenie. Ani jednotlivec nestojí oproti Cirkvi a jej dejinám ako oproti niečomu vonkajšiemu, cudziemu, od neho oddelenému, ale ako proti druhému, nekonečnému pólu vlastného bytia, myslenia, života.
Cirkevné dejiny - koľká to minulosť! Koľká tradícia! Koľká hĺbka časového rozmeru! A jednako sa v nej nesmieme stratiť, zrak výlučne nazpät obracať a tam ho zabudnúť.
Náboženský život sa nedá budovať na čírej minulosti, čo akej slávnej. Život Cirkvi je vždy život, vždy prítomnosť. Stretávanie sa večnosti s časovou situáciou, s úlohami, problémami. Vždy vyrovnávanie sa so situáciou novou a jedinečnou, a to vyžaduje dokonalú otvorenosť, zrelosť, pružnosť ducha. Každá doba, lebo aj v cirkevných dejinách možno hovoriť o generáciách, má zvŕšiť svoju úlohu a k dedičstvu pridať svoj vlastný výkon. Tento výkon sa má merať úmyslami a výkonmi tradície.
Situácie časové bývajú jedinečné, ale dejiny podávajú pokoleniu hlavné princípy na riešenie a skúsenosti na pomoc a posilnenie. Hlavnou silou je „Ja som s vami až do skončenia sveta“ (Mat. 28, 20). Je tu vždy prítomnosť vyššej moci. Každé ľudské dielo má kotviť v nej. Tak sa cirkevné dejiny stanú „magistra vitae“.
Kiež „Cirkevnými dejinami“ aj do nášho života pribudne veľká a vážna moc. Neografia v Turč. Sv. Martine sa vďačne podujala vydať toto štandardné dielo, aby reprezentovalo nielen obsahom, ale aj typografickou formou. Stvorilo sa jedno z najskvelejších výtvorov našej knižnej produkcie. Ako také prevyšuje úpravou aj podobné zahraničné histórie. Opatrené je viacfarebným i hĺbkotlačovým obrázkovým materiálom, príslušnými historickými mapkami, margovými poznámkami a indexom podľa najnovších požiadaviek vedeckej práce. Slovenskej verejnosti sa teda r.
Dôležitosť Cirkevných Dejín
Dôležitosť cirk. dejín vyplýva z dôležitosti samej Cirkvi ako mystického tela Kristovho. Ono je ale božské telo, preto ľudský rozum ho ťažko chápe a úplne ani nepochopí. Z jeho pôsobenia medzi ľuďmi a z jeho vlastností, ktoré sa pri tom prejavujú, môže však človek uzatvárať na podstatu mystického tela Kristovho, na podstatu Cirkvi. Ako pomáhajú cirkevné dejiny k lepšiemu poznaniu samej podstaty Cirkvi a plánov, ktoré má Boh s ňou, vysvitá z tých niekoľkých príkladov:
- I keď boli Kristovi učeníci Starým zákonom dosť poučení, že Kristus musí trpieť a zomrieť, keď sa to skutočne stalo, nazdávali sa, že je už všetkému koniec.
- Po nanebevstúpení Pána sa nazdávali prví kresťania, že sa Kristus čoskoro vráti ako sudca na posledný súd.
- O novozaloženej Cirkvi v Turíčny deň sa nazdávali, že bude pozostávať len z tých ľudí, nad ktorými hriech nebude mať viac už žiadnej moci.
- I keď boli apoštolovia poslaní k všetkým národom, sám Peter nechápal, že by i pohania mali miesto v Cirkvi.
Zo svojich omylov vytriezveli všetci len vtedy, keď ich poučily udalosti celkom opačné, ako očakávali. Opravdivý a hlbší smysel Kristových slov poznali totiž všetci len z neskorších udalostí.
Cirkevné dejiny nás učia, že nemáme Cirkev chápať len spirituálne, alebo len reálne. Ona je len jedna, a to i božská i ľudská súčasne. Cirkev je svätá a cirkevné dejiny nás poučia, že tá svätosť je objektívna, ktorá nevylučuje hriešnosť jej členov, ani tých najvyšších a najzodpovednejších. Cirkev je nepremožiteľná, čo však neznamená, že nemôže nikde upadnúť. Dejiny ukazujú, že kráľovstvo božie sa od niektorých odníme, i keby tam bolo predtým prekvitalo (napr. Cirk. dejinya profánnedejiny.
Ani svetovým dejinám nemožno dobre rozumieť bez dôkladného poznania cirkevných dejín. Cirkev mala na mnohých svetových udalostiach pozitívnu účasť. Celá moderná kultúra spočíva na základoch kresťanských a za svoj rozvoj môže ďakovať Cirkvi. Táto zmenila ideologiu i mravnú základňu národov, zreformovala rodinný život, upravila pomer jednotlivca k štátu.
Štúdium Cirkevných Dejín
Dôležité je dôkladné štúdium cirkevných dejín i preto, lebo vypestuje z nás oduševnených, ale pri tom vážnych ochrancov Cirkvi. Len ten môže úspešne obhajovať svoju Cirkev, kto dobre pozná heroickú prácu, ktorú Cirkev behom stáročí vykonala, kto pozná nádherné ustanovizne, ktoré Cirkev založila v prospech ľudstva, kto pozná život a dielo jej vynikajúcich reprezentantov, ktorí heroickým žertvovaním seba samých uskutočňovali kráľovstvo božie na zemi.
Ba ten vie správne posúdiť i tie menej radostné a smutné strany, ktoré sa v jej dejinách vyskytujú. Úpadky a poníženia, aké Cirkev zažila, sú pokračovaním krížovej cesty, ktorú začal jej božský zakladateľ, Ježiš Kristus. I Cirkev môže a musí mať tŕnistú cestu. Ba, nakoľko Cirkev je i ľudská, mohla mať a môže mať i nehodných synov a predstaviteľov, ktorí ju blamujú. Nikto nad tým nesmie zúfať, najmä keď vidí z jej dejín aj to, že Cirkev vždy, i v tých najkritickejších časoch, mala dosť vnútornej sily zreformovať seba a svojich členov priviesť na správnu cestu a na patričnú výšku nábožensko-mravného života.
V štúdiách cirkevných dejín postupujme s láskou, so spravodlivosťou a s oduševnením, ale aj kriticky. S oduševnením, akého si zaslúži ustanovizeň, ktorá zošľachtila ľudstvo, naučila ľudstvo žiť životom človeku primeraným a má poslanie priviesť človeka k jeho večnému cieľu. Ale to oduševnenie nesmie byť povrchné, prázdne a nekritické. S oduševnením paralelne musí pokračovať naša nezlomná vôľa k pravde i vtedy, keby nám to bolo nepríjemné.
Nesmie byť našou úlohou chcieť zamlčať prípadné poklesky, ospravedlniť všetky činy tých jej členov a predstaviteľov, ktorí, zneužijúc svojho postavenia, pod rúškom Cirkvi dopustili sa zla. Tým by sme veci Cirkvi neposl...
Súčasnosť a Výzvy Kláštora pod Znievom
Špecifikom Kláštora pod Znievom je dnes dedina s črtami mestečka s honosnejšími domami. Mestečko Zniev dostalo v roku 1266 od kráľa Bela IV. prvé mestské práva v Turci. Bratia premonštráti sa činili. Na rozvoji obce im záležalo.
Asi to ešte nikto nezrátal, ale Kláštor pod Znievom je na pohľad obec s najväčším počtom pamätných tabúľ na domoch. Narodila sa tu kopa osobností.
„Každá obec potrebuje odhodlaných ľudí, ktorí sú pre ňu ochotní niečo robiť, ako soľ. Žijeme v uponáhľaných časoch, zamestnáva nás práca a rodina. Zohnať dobrovoľníkov je ťažké. Práca jedných priťahuje druhých. Myslím, že to u nás máme dobre naštartované. Mám veľmi dobrú skúsenosť s angažovanosťou ľudí. Počas tohtoročných ľadových povodní som nevychádzala z údivu. Vyzvala som cez obecný rozhlas občanov, aby prišli rozbíjať ľady, nech nemáme v strede obce potopu. To množstvo ľudí, ktoré prišlo pomáhať, bolo úžasné. Už sme zomknutí. Vieme sa dať dokopy či je dobre, či je zle,“ pochvaľuje si starostka Erika Cintulová.
Ľudia vraj spočiatku nechodili len tak sami od seba. Erika Cintulová im najprv musela sama ukázať, čo všetko sa dá. Jednoducho fungovala tak, že si niečo vymyslela a potom to sama urobila. Väčšinou s manželom, pretože nikomu inému sa do toho veľmi nechcelo.
„Ľudia zrazu videli, že v malej obci sa dajú robiť veľké veci. Začali byť na to hrdí a začali sa zapájať. Neviem, či o sebe môžem povedať, že som maximalistka. Keď máme napríklad Beh na Zniev, tak nechcem, aby to bol iba nejaký vidiecky beh. Ja nechcem, aby veľké veci zažívali iba ľudia v Bratislave a niekoľkých mestách Slovenska. Chcem, aby naša dedina žila naplno. Napríklad beh nám preto komentoval Slávo Jurko a hneď vyzeralo všetko zaujímavejšie. Komentoval aj náš kláštorský futbal. Diváci boli nadšení.“
Starostka si pochvaľuje, že má v obci ľudí, ktorí ju skvele reprezentujú. „Výraznou postavou je Elena Majtánová, ktorá, kým neochorela, robila sprievodkyňu v obci a viedla kroniku. Dúfam, že sa nám čoskoro uzdraví. Máme tu posledného olejkára a bylinkára Pavla Mazúra. Jeho špecialitou sú rakytníkové bobule v mede. Pán Pavol Pyšný je zasa skvelý košikár a rezbár. Okrem toho tu máme nadšenú astronómku pani Žilinskú, ktorá nám do dediny dotiahla aj profesora Jiřího Grigara...“ vymenúva.
Rímski cisári dobre vedeli, že musia dať ľudu chlieb a hry, aby bol spokojný. Starostka Cintulová sa preto nestará iba o kultúrne vyžitie, ale aj o každodenné potreby.
„Musíme svietiť a kúriť,“ usmieva sa. „Snažíme sa šetriť. Preto sme vymenili verejné osvetlenie, zatepľujeme a meníme kúrenie. Keď ušetríme, môžeme si dovoliť viac investovať do iných vecí, ktoré potrebujeme. Napríklad do kvalitných ciest.“
Na všetky veľké plány treba mať peniaze. Ak by obec žila iba z rozpočtu, tak by na mnohé veci nemala.
„Náš investičný rozpočet je približne 80 000 eur ročne. Máme rozbité cesty, niektoré budovy nám padajú na hlavu, k tomu potrebujeme riešiť kanalizáciu, nové chodníky... 80 000 eur nie je nič. Snažíme sa hľadať zdroje a písať projekty.“
Po tom, čo sa dostala do kancelárie starostu, okrem toho, že vymenila nábytok za historické kusy, vyrazila aj sprostredkovateľov fondov a grantov, ktorí si nechávajú nehorázne percentá za „vybavenie“ peňazí.
Projekty si podávajú sami. „Máme na úrade šikovné dievčatá. Dobre nám to funguje aj bez sprostredkovateľov. Veľa vecí sa snažím riešiť osobne, pretože človek, ktorému volám, si ma na prvý raz ani len nedokáže predstaviť. Podľa hlasu by si mohol myslieť, že mu volá nejaká dievčina. Osobne je to predsa len iné.“
„Stáva sa, že na obecný úrad príde niekto, kto hľadá pani starostku. Keď mu poviem, že to som ja, väčšina ľudí býva zaskočená. Vzápätí sa tešia z toho, že tu voliči zariskovali a dali šancu mladej žene s dvoma deťmi,“ smeje sa hlava obce.
Obecný úrad v Kláštore pod Znievom je tiež omladený. Chcelo to novú krv, pretože starostka je odhodlaná pustiť sa do každej výzvy na získanie prostriedkov na skvalitnenie života v obci.
„Keď už sa niečo podarí, je z toho ďalšia robota s papierovaním a účtovaním. Máme teraz skvelú účtovníčku, ktorá sa nebojí výziev. Okrem toho sa snažím brať ľudí z úradu práce na absolventskú prax. Každá sila sa nám zíde.“
S prácou v obci to nie je jednoduché. Najviac ľudí zamestnáva dom seniorov. Ďalších 25 obecný úrad, niekoľko ďalších umelecké rezbárstvo a ešte niekoľko ich pracuje v miestnych obchodoch a pekárničke. Ľudia dochádzajú za prácou do Martina a ďalej.
„Myslím, že zamestnanosť je tu celkom dobrá, pretože pociťujeme nedostatok aktivačných pracovníkov. Nemá nám kto hrabať lístie,“ smeje sa starostka. „Dúfam, že sa to v zime zlepší a bude mať kto odhŕňať sneh,“ dodáva žartom.
Po Sučanoch druhá najväčšia obec v Turci funguje. Malé dediny majú menej možností, ako uspieť.
„Súčasťou Kláštora pod Znievom je aj 4 kilometre vzdialená časť Kláštor-Stanica. Žije tam 300 ľudí. Keby boli samostatnou obcou, nemohli by si dovoliť takmer nič. Takto sú naši a my na nich nezabúdame. Dokážeme zohnať a vyčleniť financie aj na ich projekty.“
Dobrovoľní Hasiči v Kláštore pod Znievom
Neprehliadnuteľní sú v Kláštore pod Znievom hasiči. Uprostred veľkého námestia stojí stará hasičská zbrojnica a dedinu stráži zlatom zdobená socha patróna hasičov svätého Floriána.
Veliteľ dobrovoľného zboru obce je Ján Pyšný (47). „Požiarov sme tohto roku veľa nemali, ale na začiatku roka nám dali zabrať ľady na potoku uprostred obce. Máme dokopy 140 členov, z toho dvadsaťčlennú výjazdovú jednotku.“
Hasiči fungujú v obci od roku 1874. Sú jedným z najstarších zborov na Slovensku. „Venujeme sa aj hasičskému športu. Máme 3 žiacke družstvá, jedno družstvo dorasteniek a 4 družstvá dospelých. Z ich úspechov máme kopu pohárov.“
V súčasnosti na celom Slovensku ich popularita rastie a oslovujú stále viac mladých ľudí. Tak je to aj v Kláštore pod Znievom.
„Začíname s deťmi od škôlky. Pripravujeme pre ne rôzne ukážky a ukazujeme im techniku,“ hovorí veliteľ Pyšný.
Dobrovoľní hasiči v Kláštore pod Znievom sú súčasťou systému výjazdových jednotiek.
„Za pár minút musíme byť na nohách a vyrážať. Tento rok sme okrem ľadu vyštartovali aj k nehodám, vypaľovaným porastom, požiarom aj v iných dedinách. Dokopy sme mali 17 výjazdov. Na niektorých miestach sme rýchlejšie ako profesionálni kolegovia z Martina. Zúčastňujeme sa hasičských výcvikov a časť nášho zboru má kompletný výcvik.“
Predsedníčka revíznej komisie a členka hasičského zboru Denisa Dendisová (29) je z hasičského poslania nadšená.
„Behávam ľavý prúd. Byť požiarnikom je úžasné. Baví ma pomáhať ľuďom. Kolegovia ma niekedy vezmú so sebou, ale väčšinou sa im starám o zázemie. Varím im čaj, kávu a pripravujem všetko, čo potrebujú.“
Denisa je hasičkou už štvrtý rok. K zboru ju priviedol priateľ a už aj jej dcéra má za sebou prvé kontakty s požiarnikmi.
Športové Aktivity
Okrem hasičov sú tu raritou futbalisti. Po problémoch v miestnom futbalovom klube starostka a jej manžel naverbovali medzinárodné mužstvo aj zo zahraničných študentov v Martine a okolí. Dokonca aj tréner je cudzinec.
Bývalým kanonierom Kláštora pod Znievom sa trucovať neoplatilo. Medzinárodné futbalové mužstvo síce neprechádza od víťazstva k víťazstvu, ale funguje a priťahuje divákov.
V Kláštore pod Znievom nielen behajú s hadicami alebo za futbalovou loptou, ale aj do kopcov.
Miestna rodáčka Katarína Paulínyová (42) je učiteľkou na špeciálnej škole v Martine a niekoľkonásobnou majsterkou Slovenska v behu do vrchu.
„V nejakom článku o mne napísali, že som sedemnásobnou majsterkou Slovenska. Sama si to nepamätám,“ smeje sa.
„Príroda je však pre mňa podstatná. Preto organizujeme preteky Beh na Zniev, na ktoré prichádza až 200 pretekárov. Prvých 10 ročníkov robil pán Ferenčík. To som ešte nebehala.
Kolegovia sa ma pýtali, prečo sa už na Zniev nebehá, že to bývala dobrá akcia. Tak sme sa ju pokúsili obnoviť a vyšlo to. Dali sme sa na to s manželom a už máme za sebou 11 ročníkov.“
Tabuľka: Investičný Rozpočet Obce
| Položka | Suma (EUR) |
|---|---|
| Investičný rozpočet ročne | 80 000 |
| Kanalizácia, nové chodníky, rozbité cesty, budovy | Nedostatočné |