Lyžiarsky šport patrí medzi najzastúpenejšie športy na svete. Mnoho ľudí všetkých vekových kategórií a aj rôznych sociálnych pomerov využíva lyžovanie na zimnú rekreáciu. Lyžovanie prešlo veľmi dlhým nielen technickým, no i metodickým a didaktickým vývojom, ktorý v poslednom storočí nabral obrátky. Preto aj dnešná podoba lyžovania je jednou z najdokonalejších zo všetkých športov. Vývoj lyžovania na našom území bol od svojho zrodu súčasťou celoeurópskeho vývoja.
Doposiaľ nám chýba ucelená myšlienka, ktorá by nás na základe dostupných svedectiev objektívne oboznámila so vznikom a vývojom lyžovania na Slovensku. Nezachytávanie a v dôsledku toho nepoznanie dejín rôznych druhov ľudskej činnosti na našom území z veľkej časti zapríčinil dlhodobý a nerovný boj Slovákov o svojbytnosť, ktorý sa zhodou okolností odohrával v čase, keď sa v lone vznikajúcej turistiky začalo rozvíjať aj lyžovanie. Z nich výdatne čerpá aj súhrn udalostí a okolností súvisiacich so zrodom a vývojom lyžovania, ktoré sa už koncom 19. storočia stalo fenoménom turistiky a cestovného ruchu a ešte pred prvou svetovou vojnou nadobudlo charakter na medzinárodnej úrovni.
Vznik lyžovania u nás nemal korene v prirodzenej potrebe človeka, ako bolo napríklad pohyb v zasneženom teréne za účelom lovu a obstarávania najnutnejších potrieb na obživu. Nebol motivovaný ani výbojmi a obranou pred nepriateľmi, ako tomu bolo v dávnej minulosti v severských krajinách Európy. V lyžovaní u nás išlo od začiatku o zoznámenie sa s technikou novinky zábavy na snehu, o radosť a uspokojenie z pohybu v zasneženej prírode.
Nemôžem však ani nespomenúť, že v ojedinelých prípadoch, tak ako ich život prinášal, išlo aj o praktické využitie lyží na rôznych úsekoch každodennej činnosti. Územie Slovenska svojím geografickým položením, ustálenou vnútrozemskou klímou, prírodnými a spoločenskými danosťami spĺňalo najnáročnejšie podmienky na vznik turistiky a jej neskorších rôznych foriem. Svojím prírodným bohatstvom, priemyslom, obchodom a kultúrnym rozvojom miest predstavovalo významnú časť vtedajšieho Uhorska.
Slovensko malo prioritné postavenie v prírodných krásach, v rozmanitých horstvách od mierne zvlneného terénu cez vysoké vrchy a poľany až po vysokohorské prostredie Vysokých Tatier. Cestná a dohotovujúca sa železničná sieť v priebehu druhej polovice 19. storočia predurčovali územie Slovenska na rozvoj turistiky, ktorá mala v tom čase v niektorých krajinách už veľa prívržencov. Organizovanej turistike a jej rozličným formám sa na území Slovenska do značnej miery utvárali materiálne, technické a kultúrno- spoločenské podmienky už od začiatku druhej polovice 19. storočia. V mestách sa budovali kúpele a prírodné parky na oddych a vznikajúcu športovú aktivitu.
Prečítajte si tiež: Kde sledovať slalom žien?
V podhorský a stredohorských podmienkach vznikali zariadenia na klimatický pobyt a liečbu. Šírila sa propagácia pohybu a pobytu v prírode a podnietilo to zakladanie spolkov , klubov a združení v mestách. Lyže k nám začali prenikať zo severských krajín a ich propagátormi a šíriteľmi boli predovšetkým rôzni cestovatelia, obchodníci, diplomati, učenci, vojaci a študenti. Lyže sa od začiatku prijímali ako novinka, ktorá okrem využitia v armáde mohla slúžiť ako prostriedok na zábavu a rozptýlenie.
Veľká cena Slovenska
V roku 2025 oslavujú najstaršie medzinárodné zjazdové preteky Veľká cena Slovenska už jubilejných 70 rokov. V marci sa stretne výkvet slovenského i medzinárodného lyžovania na Štrbskom Plese.
Historické míľniky
Veľká cena Slovenska začala písať svoju bohatú históriu v roku 1955. Prvý ročník sa konal vo fatranskej Vrátnej a v nasledujúcich ročníkoch sa preteky presunuli do Vysokých Tatier. Významným historickým míľnikom bol rok 1969, keď sa VCS po prvýkrát uskutočnila ako jedna zástavka seriálu súťaží Svetového pohára, čím si získala renomé vo svetových lyžiarskych kruhoch. Paradoxne, o rok neskôr sa kvôli usporiadaniu Majstrovstiev sveta (MS) v klasických disciplínach na Štrbskom Plese sa podujatie nekonalo.
V roku 1974 sa 19. ročník zapísal do dejín lyžiarskych súťaží ako finále Svetového pohára mužov a žien v slalome a obrovskom slalome. Z pretekov sa vysielal priamy televízny prenos a svojou návštevou poctil Tatry aj legendárny Ingemar Stenmark, ktorý vo všetkých disciplínach obsadil 2. miesto (slalom, obrovský slalom a kombinácia). O rok neskôr sa podujatie tešilo narastajúcej popularite, keď 20. VCS na Hrebienku sledoval rekordný počet divákov šplhajúci sa k číslu 5-tisíc. Ďalší dôležitý míľnik podujatia sa zapísal do histórie v roku 1978 ako finále Európskeho pohára v súťaži mužov i žien a na štart sa postavilo takmer 200 pretekárov z 21 štátov, čo bol absolútny rekordom v doterajšej histórii medzinárodnej súťaže v alpských disciplínach. V roku 1980 sa v Tatrách koná tretí Svetový pohár v dvadsaťpäť ročnej histórii podujatia. Piaty Svetový pohár sa uskutočnil v roku 1986 v rámci tridsiateho ročníka. Celkovo sa Veľká cena Slovenska konala 8-krát ako Európsky pohár a 6-krát ako preteky Svetového pohára.
Veľká cena Slovenska prekonala počas sedemdesiatich rokov aj nepriazeň počasia, keď sa v roku 1961 preteky úplne zrušili a na 17. ročníku v roku 1972 pre nedostatok snehu na Hrebienku pomáhali hasiči, ktorí vodou zo striekačiek naimitovali na hornej lúke sneh.
Prečítajte si tiež: OH Slalom Muzov - História
Mimoriadne významnou lyžiarskou osobnosťou spojenou s Veľkou cenou Slovenska bol Ladislav Harvan. Predseda slovenského lyžiarskeho zväzu a podpredseda federálneho zväzu (v rokoch 1986 - 1992) sa desaťročia podieľal na organizácii všetkých významných lyžiarskych podujatí vo Vysokých Tatrách. Jeho srdcovou záležitosťou bola viac ako polstoročie Veľká cena Slovenska v zjazdovom lyžovaní, na ktorej bol 26 rokov riaditeľ pretekov. Žezlo po ňom prebral Ivan Petrovič, ktorý bol súčasťou Veľkej ceny Slovenska 47 rokov a od roku 1993 do roku 2022 riaditeľ pretekov.
Nová etapa v mekke zimných športov na Štrbskom plese
V roku 1998 sa podujatie presúva na Štrbské Pleso. Prestížne lyžiarske podujatie si nenechali ujsť ani známe slovenské mená. V roku 2007 ovládla obrovský slalom Jana Gantnerová. Na jubilejnom 55. ročníku v roku 2010 sa na novom svahu na Furkote predstavila nádej slovenského lyžovania Adam Žampa, ktorý senzačne vyhral slalom. O rok neskôr iba 15-ročná Petra Vlhová obsadila v slalome druhú priečku.
V roku 2022 do vedenia pretekov nastúpil omladený organizačný výbor pod vedením Viktora Kosmáka. „Sedemdesiate výročie Veľkej ceny Slovenska je pre nás veľkou poctou. Toto podujatie predstavuje nielen silnú tradíciu slovenského lyžovania, ale ponúka aj príležitosť zviditeľniť Slovensko a naše skvelé lyžiarske strediská. Sme hrdí na to, že sme súčasťou kalendára FIS a každý rok hostíme viac a viac pretekárov nielen zo susedných krajín. V priemere prichádza okolo 150 účastníkov, ktorí reprezentujú krajiny ako Česká republika, Poľsko, Rakúsko, Maďarsko, Bulharsko, Slovinsko, ale aj Spojené štáty americké,“ povedal riaditeľ podujatia Viktor Kosmák.
Zväz slovenského lyžovania pozýva všetkých priaznivcov lyžovania na jubilejný 70. ročník, ktorý sa uskutoční aj vďaka podpore Fondu na podporu športu 10. a 11. marca 2025 na Štrbskom Plese na svahu Solisko-Furkota.
PROGRAM 70. ročníka Veľkej ceny Slovenska
Nedeľa, 9. marec 2025
Prečítajte si tiež: Parametre prilby pre obrovský slalom
- 19:30 - Žrebovanie štartových čísiel
Pondelok, 10. marec 2025
- 9:00 - Obrovský slalom muži - 1.kolo
- 12:00 - Obrovský slalom muži - 2.kolo
- 10:30 - Obrovský slalom ženy - 1.kolo
- 13.30 - Obrovský slalom ženy - 2.kolo
Utorok, 11. marec 2025
- 9:00 - slalom muži - 1. kolo
- 12:00 - slalom muži - 2. kolo
- 10:30 - slalom ženy - 1. kolo
- 13:30 - slalom ženy - 2. kolo
- 15:00 - Slávnostné udeľovanie cien 70. ročníka VCS
Viac informácií nájdete na stránke www.zsl.sk
Web stránka podujatia: www.velkacenaslovenska-fis.org
Významné osobnosti slovenského lyžovania
História lyžovania je s VŠC Dukla spätá od jeho vzniku. Lyžiari Dukly prišli ako tretí v poradí, aby spolu s futbalistami a atlétmi od 1. januára 1966 vytvorili prvú športovú rotu. Odvtedy veľkou mierou prispeli výsledkami k vyššiemu renomé športu v meste pod Urpínom.
Príchod lyžiarov z Dukly Liberec do Banskej Bystrice v šesťdesiatych rokoch bol viazaný na vybudovanie skokanského areálu v na Králikoch s dlhodobo priaznivými snehovými podmienkami. Hoci boli vypracované projekty, investovaných veľa prostriedkov a samotnými lyžiarmi bolo odpracovaných tisíce brigádnických hodín, doteraz nebol areál dobudovaný do plánovaných parametrov. Aj v existujúcich podmienkach, bez certifikátu FIS, sa však konali preteky skokanov na Králikoch.
Pre zachovanie chronológie treba uviesť, že krátkodobo pôsobili v Dukle dve odvetvia. Najprv zjazdári v období rokov 1966 až 1984, medzi ktorými treba uviesť mená Bašta, Heczko, Janda, Máša, Pančucha, Šťastný a Vojtěch. Pod vedením trénerov Jiřího Vlčka, Vlastimila Horáka a Mariána Králika aj v početne menšom družstve vyrástli reprezentanti. Jaroslav Janda bol vôbec prvým olympionikom Dukly na zimných OH 1968 v Grenobli. Z ďalších zjazdárov, ktorí vojenčili v B. Bystrici, bol dvojnásobným olympionikom Bohumír Zeman (1976 a 1980). Zjazdári Dukly dosiahli len na medaily z vojenských súťaží.
Na reprezentačného trénera čs. zjazdárok sa vypracoval Pavol Šťastný a čs. Lyžiari - bežci pôsobili v Dukle v rokoch 1970 až 1982. Tréneri Dalibor Cisár, Pavol Šovčík a Róbert Vasiliak odviedli obetavú prácu, ale špičkový pretekár z ich zverencov nevyrástol. K prvým v bielej stope patrili Dufek, Horčička, Klement, Petr, Ryjáček. Medailu z vojenských súťaží získal iba Grnáč.
Pýchou banskobystrickej Dukly boli skokani. Od príchodu prvej garnitúry skokanov z Liberca s menami Antal, Balcar, Doležal, Jakoubek, Lenemayer, Roman, Seget, Seidl, Šimo položil základy budúcich úspechov tréner Miroslav Martinák. Nadviazal na prácu trénera domáceho klubu Štefana Slivku, čo sa prejavilo časom aj na príleve pretekárov do Dukly spomedzi domácich odchovancov. Najlepšími zo 42 domácich boli Jozef Rusko, Jozef Hýsek, Ján Tánczos, Marián Bielčík a najmä Martin Švagerko. Hlavným trénerom v Dukle sa stal Peter Schlank, ktorý bol istý čas trénerom čs. reprezentantov. Práve skokan na lyžiach Karel Kodejška bol prvým športovcom Dukly, ktorý získal titul majstra sveta v roku 1975 v letoch na lyžiach. Po ňom preslávil Duklu štvornásobný olympionik Jiří Parma. Bol tiež majstrom sveta na strednom mostíku roku 1987. Parma spolu s F. Ježom sa podieľali na zisku bronzových medailí družstva ČSFR na zimných OH 1992. Medzi najlepších skokanov ešte patrili Bohumil Doležal, Jaromír Liďák a Ladislav Dluhoš. Z domácich do špičky patril Martin Švagerko.
Súčasný štatút umožnil zaradenie ďalších jednotlivcov - lyžiarov do strediska. Z lyžiarov na tráve na majstrovstvách sveta v roku 1995 štartovali Jamrich a Podhorský. V roku 2005 sa stala členkou Dukly zjazdárka Veronika Zuzulová, ktorá prenikla do svetovej špičky a v svojej bohatej športove kariére dosiahla viacnásobne výborné výsledky. Vo Svetovom pohári dosiahla 5 víťazstiev a celkovo 30 pódiových umiestnení. Štartovala na ZOH vo Vancouveri, kde skončila na 10. mieste.
Od sezóny 2010/2011 až do súčasnosti je reprezentantom Dukly lyžiar Adam Žampa, ktorý už v roku 2011 štartoval na MS a následne opakovane aj na ZOH. Na ZOH 2014 v Soči skončil Adam na 5.mieste v super kombinácií a na 6.mieste v slalome. Na ZOH 2022 v Pekingu obsadil 15.miesto v obrovskom slalome.
Sumár jeho výborných výsledkov na MS a ZOH svedčí o jeho výbornej reprezentácii VŠC Dukla. Ďalším , ktorý na svahoch od sezóny 2014/2015 výborne reprezentuje značku Dukly je jeho brat Andreas Žampa, taktiež účastník ZOH a MS. Na ZOH 2022 v Pekingu skončil na 16.mieste v obrovskom slalome.
Od roku 2013 je reprezentantkou VŠC Dukla lyžiarka Petra Vlhová, ktorá je majsterkou sveta v obrovskom slalome z roku 2019 a vyhrala veľký glóbus vo Svetovom pohári v roku 2021. Je našou zlatou medailistkou zo ZOH v Pekingu 2022. Petra je dlhodobo na špici ženského lyžovania a pravidelne rozširuje zbierku svojich medailových umiestnení. Zo súčasných lyžiarok štartovala na posledných ZOH v Pekingu mladá Rebeka Jančová.
Lyžovanie na tráve na Slovensku
Na švábskych svahoch, v Owen/Teck (Nemecko) sa uskutočnili v r. 1965 prvé medzinárodné preteky v slalome. A tak sa stala športová stránka - preteky, takmer jediným prostriedkom náboru. V r. 1970 bol vytvorený organizačný výbor „Európskeho pohára“. Neskôr bol založený Medzinárodný zväz lyžovania na tráve /IGSV/, pod ktorým boli v r.1979 organizované v americkom regióne Bryce prvé majstrovstvá sveta v lyžovaní na tráve.
Nakoľko okruh lyžiarov na tráve pozostával hlavne zo športovcov, ktorí boli organizovaní v lyžiarskych oddieloch a spolkoch a ktoré súčasne patrili príslušným národným lyžiarskym zväzom, čoskoro vyjadrili želanie, aby sa pripojili k medzinárodnému lyžiarskemu zväzu /FIS/. 5. Majstrovstvá sveta v lyžovaní na tráve v r.1987 v Nobeyama (Japonsko) sa už realizovali pod hlavičkou FIS. Roku 1989 boli organizované 6. MS v rakúskom Kindbergu a v r.1991 významné MS v tureckej Burse v „tieni minaretov“ na prelome Orientu a Západu. Nasledovali v r. 1993 MS v talianskom Asiagu a v r. 1995 9. MS v Kálnici na Slovensku. Ďalej nasledovali MS v r. 1997 v Mustair (Švajčiarsko), v r. 1999 rakúskom Gaale a v r. 2001 majstrovstvá sveta v talianskom Forni di Sopra.
Rozvoj lyžovania na tráve na Slovensku sa zapísal do rokov 1975 až 1977. V týchto rokoch sa vyrobili prvé valčekové lyže v závode Drukov Brno (prvý krát boli vystavené na Interski vo Vysokých Tatrách v roku 1975) a uskutočnili sa aj prvé jazdy na tráve. Bolo to 25. Prvé oficiálne preteky v lyžovaní na tráve o Pohár Československej spartakiády usporiadala TJ Banka Piešťany už v roku 1980.
V roku 1982 sa začína budovať areál v Kálnici, zakúpil sa prvý vlek zo Ždiaru a lyžuje sa ako v zime tak i v lete. Široké svahy s miernym sklonom, s dobrým trávnatým povrchom objavili aj vyznávači resp. zakladatelia lyžovania na tráve. Medzi zakladateľov patrí Miroslav Masár, rodák z Kálnice a Bohumil Ševčík, zaslúžilý člen TJ Zavažan Kálnica, ktorí spolu organizujú na svahoch v areáli „Piesky“ prvé preteky o Saratovský pohár. V I. ročníku r. 1984 sa na 1. mieste umiestnil Ľubomír Masár, 2. miesto Ivan Breštenský, 3. miesto M. Rycek, v roku 1985 na 2. ročníku Saratovského pohára opäť dominoval Ľubomír Masár.
V termíne 23. - 24. mája r. Zo 41 pretekárov v slalome a obrovskom slalome zvíťazil Erwin Gansner zo Švajčiarska, zo slovenských pretekárov bol najlepší Ivan Breštenský na 6. mieste v slalome, 9. miesto v obrovskom slalome. Na 8. mieste v slalome a 12. v obrovskom slalome získal prvé FIS body aj Ľ. Masár. V prvej dvadsiatke sa ešte umiestnili J. Tinka, Herinek a Rycek. V rokoch 1988 a 1989 sa opäť usporiadali preteky o Saratovský pohár.
V r. Pod trénerskym vedením Milana Ďuriša vyrastá mladá lyžiarska generácia, ktorá postupne získavala medzinárodné skúsenosti. V r. 1993 na MS juniorov v talianskom Bormio dosiahol pretekár TJ-LO Zavažan Kálnica Ivan Jamrich bronzovú medailu v disciplíne slalom. Po týchto pretekoch sa zúčastňuje slovenské družstvo na kontinentálnom pohári na Taiwane. I. Jamrich zo Zavažan Kálnica víťazí v disciplíne slalom, spolu s Andrejom Bíleným a vedúcim družstva Ing. L. Šandorom prekročili vstupnú bránu na svetovú scénu v lyžovaní na tráve.
Na Majstrovstvách sveta juniorov v r. 1995 v nemeckom Arzbergu opäť zažiarila M. Kabátová, získala bronzovú medailu v super obrovskom slalome. Na základe dobrých organizačných skúseností v TJ-LO Zavažan Kálnica sa uskutočnili v roku 1992 už prvá vážnejšia previerka - Majstrovstvá sveta juniorov. V r. 1994 Majstrovstvá Európy ako previerka pripravenosti pre 9. MS´95. Medzitým si pretekári v lyžovaní na tráve vyskúšali svahy na Bezovci, kde sa v r.1991 uskutočnili FIS preteky a v r. 1993 Európsky pohár.
Na Slovensku je veľa ideálnych svahov pre rozvoj lyžovania na tráve. Medzi svetové svahy patria trate v Kálnici pri Novom Meste nad Váhom, z európskeho hľadiska sú výborné svahy na Bezovci i Ahoj, obidva pri Piešťanoch. Na Ahoji sa v r. 1994 uskutočnil 3. Medzinárodný Tábor detí a žiakov v lyžovaní na tráve, opakovane sa tábor uskutočnil v Kálnici v r.
Dejiny lyžovania na Slovensku
Slovenský lyžiarsky šport má kompletne spracované svoje dejiny od polovice 19. storočia až do roku 2000. Bývalá úspešná československá lyžiarka Janka Gantnerová dnes v Starom Smokovci lyžiarskym voskom pokrstila druhý diel publikácie Dejiny lyžovania na Slovensku z pera Jána Terezčáka. Kniha zachytáva históriu lyžovania od roku 1945 do roku 2000. Podľa autora v publikácii je zachytený „zlatý vek" slovenského lyžovania, ktorý bol v 60. až 90. rokoch minulého storočia.
Aj druhá časť Dejín lyžovania na Slovensku potvrdzuje, že Vysoké Tatry boli kolískou lyžovania nielen na Slovensku, ale aj v bývalom Československu. Podľa Terezčáka je zaujímavým zistením skutočnosť, že Medzinárodná lyžiarska federácia FIS všetky skúšobné preteky nového Svetového pohára v severských disciplínach odskúšala na Štrbskom Plese. „Nad tým by sme sa ani nepozastavili, ale na Štrbskom Plese sa uskutočnili aj všetky prvé finálové preteky svetových pretekov v behu, skoku a severskej kombinácii," povedal Terezčák.
Dejiny lyžovania na Slovensku hovoria najmä o organizovanom a súťažnom lyžovaní. Samostatnú publikáciu by si podľa autora vyžiadalo masové lyžovanie, ktoré v posledných desaťročiach nabralo obrovské rozmery nielen na Slovensku, ale na celom svete.
V lete 1913 pod vedením G. Bullu postavili na Blaumonte dva lyžiarske mostíky a 15.12.1913 usporiadali na nich prvé preteky.
Úspechy slovenských lyžiarov
Prehľad úspechov slovenského alpského lyžovania:
- 1984 - 5. Jana Gantnerová-Šoltýsová, zjazd
- 1988 - 5. Peter Jurko, kombinácia
- 1988 - 6. Lucia Medzihradská, kombinácia
- 2014 - 5. Adam Žampa, kombinácia
Levi - obľúbené stredisko Petry Vlhovej
Pre Petru Vlhovú to je najúspešnejšie lyžiarske stredisko. Levi. Igor, Pepi, Lujza, Michal a Boris. Mená, ktoré nesú najbližší ľudia najlepšej slovenskej lyžiarky Petry Vlhovej. Takto isto sa volajú aj soby, ktoré Vlhová vyhrala v slalome v Levi.
Aj vďaka tomuto milému zvyku je lyžiarske stredisko v Levi jedným z najobľúbenejších vo Svetovom pohári. Posledné roky sa toto stredisko stalo domovom len pre ženy, muži tu zajazdili posledný slalom v roku 2019, z triumfu sa tešil Henrik Kristoffersen.
V Levi sa bude v roku 2024 oslavovať jubileum. Prvé lyžiarky na pretekoch Svetového pohára tu privítali organizátori v roku 2004.
Fínska rozprávka o vlastnom stredisku v SP bola podporená aj vďaka vtedy rozbiehajúcej sa hviezde svetového lyžovania Tanji Poutiainenovej.
Parametre zjazdovky v Levi
- Štart: 438 metrov nad morom
- Cieľ: 258 metrov nad morom (najnižšie v SP)
- Dĺžka trate: 180 metrov
- Najväčší sklon: 27,5 stupňov
- Priemerný sklon: 17,1 stupňnov
Kométa vyletela hneď v prvých pretekoch, ktoré sa uskutočnili 28. februára 2004. Poutiainenová v domácej premiére vyhrala svoje prvé preteky v kariére ako 23-ročná. Zároveň sa stala prvou Fínkou, ktorá zvíťazila vo Svetovom pohári. Za sebou nechala Rakúšanku Elisabeth Goerglovú a Nemku Mariu Reischovú. Pri premiére bola aj Veronika Zuzulová, ktorá obsadila deviate miesto so stratou sekundy a 83 stotín.
Z Levi bolo prvé dva roky podujatie len pre ženy. Muži tam začali jazdiť až v roku 2006, prvým víťazom sa stal Rakúšan Benjamin Raich.
Čaro pretekom v Levi dáva aj lokalita. Vo Svetovom pohári sú to jediné preteky, ktoré sa konajú za polárnym kruhom. Mesto Levi leží vo fínskom najväčšom a najseverenejšom regióne - Laponsku - a je 170 kilometrov severne od polárneho kruhu.
Letný slalom vo Vysokých Tatrách
Lyžiarske preteky uprostred plného leta vo Vysokých Tatrách majú síce ešte krátku, zato však peknú tradíciu a patria k pravidelnej previerke pripravenosti a výkonnosti našich popredných zjazdárov. V nedeľu 15. júla sa uskutočnil vo výške 2200 m vo Veľkej Zmrzlej doline nad Zeleným plesom vo Vysokých Tatrách VI. ročník Letného slalomu a XI. ročník Memoriálu padlých lyžiarov. Na štart prišlo 136 pretekárov, medzi nimi kompletné čs. reprezentačné družstvo mužov a žien, družstvo mladých a 14 pretekárov z Poľska.
Najrýchlejšiu jazdu v druhom kole predviedol Vlado Krajňák (Iskra Kežmarok) a stal sa už po tretíkrát presvedčivým víťazom Letného slalomu.
Vladimír Krajňák (24. 9. 1927 - 15. 1. 2014) patril počas svojej aktívnej kariéry k najlepším zjazdárom v Československu a dvakrát sa predstavil na zimných olympijských hrách. Na ZOH 1948 v St. Moritzi po tréningovom páde napokon nesúťažil, v Cortine d'Ampezzo 1956 už nastúpil na všetky tri disciplíny. V obrovskom slalome obsadil 38. miesto, slalom nedokončil a v zjazde ho diskvalifikovali. Šesťnásobný majster Československa štartoval aj na MS 1954 v Aare, kde v zjazde skončil na 27.