V Medzilaborciach došlo k tragickej udalosti, keď pod kolesami autobusu zomrel muž z Dukelskej ulice. Rómovia túto nešťastnú udalosť využili a situáciu vyhrotili, čo viedlo k nepokojom a zvýšenej ostražitosti polície.
O situácii informovali poslancov na mestskom zastupiteľstve (MsZ), no najviac kritiky smerovalo na sídlisko Dukelských hrdinov s 500 Rómami, kde sa obyvatelia sťažovali na krádeže a obavy z detí a mládeže, ktoré z nich vraj robia živé terče.
Polícia je v stave zvýšenej ostražitosti a očakáva sa, že do riešenia problému vstúpi aj samospráva, no mesto zatiaľ nemá jasnú víziu, ako situáciu riešiť. Chýba cielená práca s komunitou, nerobia sa projekty a mesto sa neuchádza o granty.
Rómovia priznali, že sťažnosti sú oprávnené, a sťažujú sa na nedostatok miesta v bytoch, čo vedie k tomu, že sa ich deti túlajú a vystrájajú. Chceli by združenie a človeka, ktorý by ich viedol.
Miroslav Krobot a jeho úlohy
O Miroslavu Krobotovi sa hovorí, že sa moc nesmeje. V tomto filme tomu dáva za pravdu, zasmial sa len raz.
Prečítajte si tiež: Štafeta mužov v biatlone – Kompletné výsledky
Miroslav Krobot súhlasil s vykreslením svojej postavy hneď po prečítaní prvej verzie scenára, ktorú mu Jan Prušinovský predložil. Režisér a scenárista v jednej osobe potom vytvoril ešte niekoľko verzií, ktoré sa v charakteru vždy čiastočne líšili, ale na dôrazné doporučenie predstaviteľa hlavnej role sa vrátil k verzii prvej.
Keď obdržal scénář Miroslav Krobot (Nebel), vrátil jej tvůrcům s tím, že vyškrtal 70 % dialogů. Odůvodňoval to tím, že lidé v tomto kraji takto „ukecaní“ nejsou.
Jaromír Švejdík uvedl, že rytmus filmu určoval rytmus řeči a chůze Miroslava Krobota (Nebel), proto se zpomalovaly písničky, které už byly nahrány.
Když Nebel (Miroslav Krobot) trhá na kousky toaletní papír, můžeme slyšet hlas Alexandra Dubčeka, který říká: „Zítra požádám Václava Havla, aby složil ústavní slib.“ Volba prezidenta Československa proběhla 29. prosince 1989.
Ve snímku měl hlavní roli původně ztvárnit Miroslav Krobot.
Prečítajte si tiež: TV a online prenosy z biatlonu
Miroslav Krobot (Maloin) uvedl, že natáčení bylo utrpení, protože docházelo k situacím, kdy se záběry opakovaly až třicetkrát.
Miroslav Krobot k důvodu, proč roli jednoho z Karlů přijal, řekl: "To bylo o setkání s režisérem Jiřím Vejdělkem a Pavlem Liškou, kterého mám jako herce rád. Byly to všeho všudy tři nebo čtyři natáčecí dny, měl jsem volno a postavičky Karla a Karla mě zajímaly. Při čtení scénáře se mi zdálo, že stojí někde jinde než ostatní figury, a to mě lákalo, stejně jako možnost pracovat s Pavlem. A myslím, že jsme si sedli.
Scéna, kdy David (Miroslav Krobot) jde na cigaretu do suterénu a vystoupí z výtahu a spatří roboty, kteří jezdí po chodbách, se natáčela v pražské Fakultní nemocnici Motol. Tito roboti tvoří speciální dopravní systém, který zajišťuje rozvoz zdravotnického materiálu včetně stravy pro pacienty.
Původní divadelní hra získala Cenu Alfréda Radoka za inscenaci roku 2001 a Talent roku pro Miroslava Krobota (David Hanek, Petrův otec). Nina Divíšková (Petrova matka) za roli matky získala nominaci na cenu Thálie. Stejnojmennou divadelní adaptaci scénáře uvádělo od roku 2010 Dejvické divadlo v režii Miroslava Krobota.
Murchisonove vodopády ako kulisa
V roku 1951 tu pre zmenu nakrúcali slávny oscarový film Africká kráľovná s Katherine Hepburnovou a Humphreyom Bogartom. On aj režisér John Huston dostali dyzentériu a maláriu, z ktorej sa spamätávali niekoľko mesiacov.
Prečítajte si tiež: Výskum a vybavenie
Vo svojej ceste pokračuje ďalších päťdesiatpäť kilometrov, po nich vytvára deltu a vlieva sa do Albertovho jazera.Spadol z oblakovVodopády pomenoval v roku 1864 bádateľ Samuel Baker. Vo svojich zápiskoch ich uviedol ako najdôležitejší objekt celej jeho plavby po Níle. Neskôr ich navštívili významní štátnici aj svetové celebrity.
Winston Churchill liezol, plavil sa, bicykloval po riečnom brehu až k vodopádom v roku 1907. O dva roky neskôr pricestoval vtedajší americký prezident Theodore Roosevelt. Ten už nemal len mierumilovné turistické úmysly. Prišiel na lov afrických šeliem. Takéto safari ho vtedy stálo 1,8 milióna dolárov.
No a doslova z oblakov sem spadol Ernest Hemingway. V roku 1954 chcel aj s manželkou preletieť nad vodopádmi, aby získal inšpiráciu na svoju novú knihu. Jeho lietadlo sa však zachytilo na starom telegrafnom drôte natiahnutom cez roklinu a zrútilo sa do lesa neďaleko Nílu. Slávneho spisovateľa a jeho manželku zachránili a previezli do Butiaby. Keď chcelo záchranné lietadlo potom opäť vzlietnuť, havarovalo. Pre utŕžené zranenia si Hemingway nemohol osobne prevziať ani Nobelovu cenu za literatúru.
Éra diktátora Idiho Amina
Potom prišla éra šialeného diktátora Idiho Amina. Ochrana prírody nikoho nezaujímala. Vojaci si z divých zvierat urobili živé terče a trénovali na nich streľbu. No ani neskôr neprišiel do saván a lesov na severe Ugandy pokoj a mier. Dlho bol konfliktnou zónou, operovala tu Armáda božieho odporu a každú chvíľu sa tadiaľ premlelo iné vojsko.
Keď pre neustále boje a masakre civilistov ľudia nemohli nič pestovať a nebolo čo jesť, ozbrojenci jednoducho zobrali zbrane a namiesto ľudí zastrelili antilopu. Ku cti ugandskej vláde slúži, že do parku Murchison Falls poslala vojakov, aby zvieratá chránili. Hoci si sem-tam aj oni odstrelili dobrú pečienku, faunu národného parku sa podarilo ustrážiť.
Zuzana Kronerová a jej postoj k intolerancii
Nepatrí k umelcom, ktorí sa často v médiách vyjadrujú k spoločenským problémom. Teraz si však zobrala slovo a otvorene upozornila Slovákov na netoleranciu a slovné útoky voči spoluobčanom.
„Nemyslím, že my herci máme nejaký mimoriadny hlas, ktorý vždy zaváži. Beriem to čisto občiansky a osobne ma hnevá, uráža a bolí, keď vidím prejavy arogancie, agresivity. Ja som vyznávačka slobody,“ uviedla v rozhovore pre Aktuality.sk herečka Zuzana KRONEROVÁ.
V Bratislave štartuje od 22. do 28. novembra Filmový festival inakosti a Zuzana Kronerová je už pätnásty rok jeho patrónkou.
„Prečo nie? Je to čudné, že sa nás pýtajú, prečo?“ zdôvodňovala svoju podporu. „Musí to byť úplne normálne a je dobré, že takýto festival existuje. Podporujem inakosť,“ zdôrazňuje.
Nakreslila som si terč
Z atmosféry, ktorá panuje v spoločnosti, som zhrozená. Netušila som, že aj medzi našimi politickými predstaviteľmi je toľko netolerantnosti a hlúpych názorov. Ako keby boli z minulých storočí. Bola som z toho nepríjemne prekvapená. Je to veľmi vážne a zakaždým sa treba voči tomu veľmi tvrdo ohradiť.
Jednoducho nerozumiem, že vo verejnom priestore zaznievajú na adresu LGBTI+ ľudí nevhodné až urážlivé slová. A to aj od predstaviteľov serióznych strán. A medzi ľuďmi, ktorí sa inakosti „len“ obávajú, treba robiť osvetu a viesť s nimi kultivovaný dialóg.
Politici si LGBTI+ ľudí a ich životy zobrali do kampane ako výstrahy. Očakávate, že sa po voľbách rétorika aspoň sčasti zmierni?
Nie. Očakávam, že útoky sa budú stupňovať a ja sa potom budem ozývať verejne čoraz viac, keď ma o to požiadajú. Je pravdou, že my umelci žijeme vo svojej vlastnej bubline a našou výbavou je okrem iného aj otvorenosť a tolerancia.
Vo svojich filmových či divadelných dielach mapujeme aj ťaživé, nepríjemné i nepopulárne témy. Škoda, že aj v umení stále nie je téma LGBTI+ dostatočne zastúpená. Podobne umeleckým dielam (filmovým či divadelným) chýba kritická reflekcia našej minulosti.
Pôsobíte aj v Česku…
Tam je to v tejto súvislosti neporovnateľné.