Atletika, šport stamiliónov ľudí, je jedným z najstarších športov, ktorý sprevádza ľudstvo už od nepamäti. V novovekej histórii sa atletika rozvíjala na prelome 17. a 18. storočia formou bežeckých a chodeckých pretekov. Začiatkom 19. storočia sa uskutočnili prvé profesionálne atletické súťaže medzi univerzitami Oxford a Cambridge (1864). V roku 1866 sa konali prvé oficiálne majstrovstvá Anglicka. Atletika sa veľmi rýchlo rozšírila do ostatnej Európy i Severnej Ameriky.
Väčšinou z atletických disciplín bol zostavený aj program prvých novovekých olympijských hier v roku 1896 v gréckych Aténach. Medzinárodná atletická federácia (IAAF) združuje v súčasnosti viac ako 200 členov.
Počiatky atletiky na Slovensku
V Uhorsku sa moderný šport etabloval v priebehu 2. polovice 19. storočia. Dovtedajší vývoj telesnej kultúry na našom území, ktoré bolo súčasťou Uhorska do roku 1918, prebiehal od najstarších čias totožne s vývojom v ostatnej Európe. Fyzické aktivity obyvateľstva boli orientované vzhľadom na samotnú existenčnú otázku predovšetkým na telesnú prípravu bojovníkov a pracovné činnosti.
Približne od polovice 19. storočia, najmä však na jeho sklonku, sa vplyvom importu športu na naše územie, ktorý silnel najmä medzinárodným prepojením a internacionalizáciou formujúceho sa fenoménu, likvidáciou športového separatizmu a aktivitou novej športovej diplomacie, vytvára prostredie, ktoré moderný šport akceptovalo. Ten sa však na našom území, vzhľadom na maďarizáciu, na národnej báze až do rozpadu Uhorska v roku 1918, rozvíjať nemohol. Všetky postupne vznikajúce telocvičné spolky a športové kluby na Slovensku boli maďarské, organizačne napojené na Budapešť, alebo nemecké.
Prvým moderným športovým klubom na Slovensku sa stal Bratislavský veslársky spolok (Pozsonyi Hajós Egylet - PHE) založený v roku 1862 ako spoločnosť priaznivcov veslovania, ktorá postupne rozšírila svoje pole športového pôsobenia o atletiku či tenis. Medzi športy s najstaršou tradíciou na Slovensku, ktoré fungovali u nás už v období do roku 1918,v časoch uhorskej éry, patrili: atletika, box, cyklistika, futbal, jazdectvo, kolky, korčuľovanie, lyžovanie, plávanie, streľba, šach, šerm, tenis a ťažká atletika, čiže vzpieranie a zápasenie.
Prečítajte si tiež: Revolver Bulldog .380: História a výroba
Najstaršie atletické podujatie na Slovensku boli preteky v Prešove v roku 1846, ďalšie sa uskutočnili v roku 1864 na dostihovej dráhe v Petržalke, v roku 1875 sa bežal cestný beh na trati Martin - Turčianske Teplice. Výraznejší rozvoj atletiky u nás nastal po Hrách I. olympiády 1896 v Aténach.
Atletika v období Československej republiky
Vznik nového štátu, Československej republiky v roku 1918, mal výrazný dopad aj na rozvíjajúci sa športový život na Slovensku. Spoza rieky Morava sa k nám sťahovali popri úradníkoch, vojakoch či príslušníkoch inteligencie aj športovci. Ich vplyv na následný vývoj športu a telovýchovy bol citeľný a znamenal základné zmeny v koncepcii a štruktúre formujúceho sa fenoménu, pretože okrem tradičných organizácií a klubov, spolkov či krúžkov z uhorskej éry začali popri tých maďarských, nemeckých a židovských rozvíjať svoje aktivity aj nové slovenské či československé športové kluby.
Celé medzivojnové obdobie zápasil slovenský šport so základnými existenčnými problémami, s absolútnym nedostatkom materiálneho vybavenia a financií. Podpora zo strany štátu bola úplne nedostačujúca, načo doplácali najmä takzvané malé športy a vidiecky šport. To sa muselo, samozrejme, prejaviť na jeho úrovni. Celkové zaostávanie východnej časti republiky za západnou teda neobišlo ani šport.
Na Slovensku pôsobili tri okrsky Československej amatérskej atletickej únie so sídlami v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach, najaktívnejší bol Západoslovenský, pričom pečať najúspešnejších klubov prináležala ŠK Trnava a VŠ Bratislava.
Významné míľniky v histórii atletiky na Slovensku
Martinskí atléti si ctia históriu, a preto si 31. júla pripomenú 150. výročie prvého organizovaného behu v regióne Turca a jedného z prvých na Slovensku. Pôvodný beh pred 150 rokmi sa uskutočnil 31. 7. 1875 na trati Turčiansky Sv. Martin - Mošovce - Štubnianske Teplice a meral 3 a štvrť rakúsko-uhorskej míle (24,654 km).
Prečítajte si tiež: Aktivity pre žiakov v atletike
Premiéra mítingu Pravda - Televízia - Slovnaft (P-T-S) sa uskutočnila od 31. augusta do 1. septembra 1957 v Bratislave, na futbalovom štadióne Slovana Bratislava - Tehelnom poli.
Slovenskí rodáci na olympijských hrách v uhorskom drese (1896-1912)
V rokoch 1896 až 1912 sa uskutočnilo pätoro hier pod piatimi kruhmi, na ktorých sa zúčastnilo najmenej dvadsať slovenských rodákov v uhorskom drese. Šiestim z nich sa podarilo získať skvelé umiestnenia a vybojovať olympijské ocenenia či medaily.
Tým prvým bol atlét, rodák z Hronca Alojz Szokol, tretí na I.OH 1896 v Aténach, tým najúspešnejším plavec Zoltán Imrich Halmaj, rodák z Dúbravy vo Vysokej pri Morave, ktorý dokázal získať až sedem olympijských kovov.
Ďalším úspešným rodákom bol Vojtech Zulawszky, trebišovský rodák, majiteľ striebornej medaily v šerme šabľou z londýnskych OH 1908. Zlatou olympijskou medailou sa prezentoval aj športový strelec Alexander Prokopp, Košičan, ktorý získal tento úspech v streľbe vojenskou puškou na 300 metrov na OH 1912 v Štokholme.
Olympijské striebro zavesili na krk v Štokholme aj ďalšiemu košickému rodákovi Ľudovítovi Kmeťkovi, gymnastovi, ktorý si vybojoval svoju medailu ako člen družstva Uhorska vo voľnom cvičení. Mór Koczán, tak znelo meno atléta pochádzajúceho z Kocsu na Žitnom ostrove, ktorý hodil svoj oštep do vzdialenosti zabezpečujúcej bronzovú olympijskú medailu na OH 1912 v Štokholme.
Prečítajte si tiež: Úspechy slovenskej atletiky
Obdiv a uznanie si zaslúžia aj zvyšní slovenskí rodáci, účastníci olympijských hier, aj keď medaily nezískali. Už v týchto časoch bolo úspechom kvalifikovať sa vôbec na hierarchicky najvýznamnejšie športové fórum.
Prehľad úspechov slovenských rodákov na OH v uhorskom drese (1896-1912)
| Meno | Šport | OH | Umiestnenie |
|---|---|---|---|
| Alojz Szokol | Atletika | Atény 1896 | 3. miesto |
| Zoltán Imrich Halmaj | Plávanie | Paríž 1900, St. Louis 1904, Londýn 1908 | 7 medailí (2 zlaté, 4 strieborné, 1 bronzová) |
| Vojtech Zulawszky | Šerm | Londýn 1908 | 2. miesto |
| Alexander Prokopp | Streľba | Štokholm 1912 | 1. miesto |
| Ľudovít Kmeťko | Gymnastika | Štokholm 1912 | 2. miesto |
| Mór Koczán | Atletika | Štokholm 1912 | 3. miesto |