História tohto najstaršieho európskeho maratónu sa začala písať v roku 1924. Toto prestížne podujatie sa od svojho vzniku, okrem 2 rokov počas druhej svetovej vojny (1938 a 1940), uskutočňuje nepretržite, vďaka čomu je Košický maratón kontinuálne najstarším maratónom v Európe.
Ako sa to začalo?
V lete 1924 navštívil Vojtech Bukovský olympijské hry v Paríži, kde ho očarili fínski bežci a zvlášť maratón. Po svojom návrate sa plný nadšenia rozhodol zorganizovať maratónsky beh aj v Košiciach.
Už 28. októbra 1924 sa 8 odvážlivcov postavilo na štart maratónu pod zrúcaninou Turnianskeho hradu s cieľom v Košiciach. Už od prvého ročníka maratónu bola trať každoročne premeriavaná presne podľa regúl a to na 42 195 km, čím mali výkony punc hodnovernosti.
Od roku 1926 až do roku 1988 sa košický maratón bežal na trati z Košíc do Sene a späť. V roku 1960 dostali Košice svoj umelecký symbol - bronzovú 3,5 metra vysokú sochu maratónskeho bežca.
Pomenovania maratónu v priebehu histórie
História Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach sa začala písať v roku 1024. Podujatie od svojho vzniku nieslo niekoľko pomenovaní. Volalo sa Košický maratón, Slovenský maratón, Kassai maratón, Maratón slobody, Medzinárodný maratón slobody i Maratón mieru.
Prečítajte si tiež: Zbraň a podnikanie: Kedy je to povolené?
Prvé ročníky a vojnové roky
Prvý maratón v Košiciach sa bežal v 28. októbra 1924. Odvahu postaviť sa na štart trate s dĺžkou 42,195 metrov našlo zo 17 prihlásených bežcov iba osem - Halla, Tronka, Badonič, Kulcsár z miestneho športového klubu KAC, Schuller zo Slávie a vojaci Lenart, Zajič a Schmidt. Časom 3:01:35 zvíťazil Košičan Karol Halla.
Na prvom ročníku sa bežalo od železničnej stanice v Turni nad Bodvou do Gajdových kúpeľov (dnešný rekreačný areál Anička) v Košiciach. O rok neskôr maratónci vyrazili z Gajdových kúpeľov cez Valaliky do Čane a späť. V rokoch 1924 až 1937 sa maratón bežal vždy 28. októbra na sviatok vzniku Československej republiky.
V rokoch 1939 - 1944 (v tom čase boli Košice súčasťou Maďarska), sa maratón uskutočnil v rôznych septembrových a októbrových termínoch. Od roku 1952 bol termín maratónu presunutý kvôli priaznivejšiemu počasiu na prvú októbrovú nedeľu.
1939 - Maratónski funkcionári dokázali nadviazať na tradíciu z čias prvej ČSR a maratón v Košiciach usporiadali. Bežal sa 1. októbra, štartovalo na ňom 39 pretekárov, z ktorých ôsmi preteky vzdali. Ani jeden pretekár, okrem Košičanov, nebol zo zahraničia. Zvíťazil József Kiss časom 2:47:06, pred Sándorom Liptayom 2:58:42 a Józsefom Mucsim 3:01:04. Bolo to v čase, keď Československá republika už neexistovala, druhá svetová vojna trvala práve mesiac a už bolo jasné, že s Poľskom je koniec.
1941 - Maratónska tradícia sa opäť vrátila do Košíc a 12. októbra sa bežal maratón, na ktorom sa zúčastnilo celkom 41 pretekárov, kvôli mimoriadne nepriaznivému počasiu však 26 preteky vzdalo. Opäť ani jeden z nich, okrem Košičanov, nebol zo zahraničia. Zvíťazil József Gyimesi časom 2:56:17, pred Józsefom Kissom 3:02:35 a Vilmosom Maurérym 3:03:19. V skutočnosti to bol šestnásty ročník Košického maratónu.
Prečítajte si tiež: Expanzné strelivo na Slovensku
1942 - Maďarskí vojaci síce bojovali a umierali hlboko v Rusku, maratón v Košiciach sa však 13. septembra bežal. Zúčastnilo sa na ňom celkom 37 pretekárov, z ktorých nedobehli do cieľa štyria. Formálne to boli opäť všetko domáci, okrem Košičanov a druhého v poradí víťazov Gálla, ktorý bol z Kluže, teda bývalého predarbitrážneho Rumunska. Víťazom sa stal József Kiss časom 3:02:27, pred Józsefom Gállom 3:06:25 a Sándorom Liptayom.
1943 - Už bolo zrejmé, že s vojnou má Nemecko a jeho spojenci, teda aj Maďarsko, veľké problémy. Tradícia košického maratónu sa však dodržiavala a preteky sa dňa 19. septembra bežali. Zúčastnilo sa na nich opäť 39 pretekárov a piati maratón vzdali. Okrem právne nespochybniteľných Maďarov bežali Košičania, maratónec z Kluže a zo Subotice, ktorá vtedy bola na území násilne zabratom Juhoslávii. Víťazom sa stal Géza Kiss časom 2:40: 14, pred Józsefom Kissom 2:51:14 a Józsefom Gállom 3:00:50.
1944 - Bol to posledný vojnový maratónsky ročník, súvisle rátané devätnásty od vzniku košického maratónu. Zároveň to bolo dvadsiate výročie zorganizovania prvého maratónu v Košiciach. Tento ročník sa bežal 9. septembra, teda v čase, keď sa front neúprosne blížil k maďarským hraniciam a jeho politici sa snažili nadviazať kontakty so spojencami. Na maratóne sa zúčastnilo 27 pretekárov, všetko domácich, z ktorých štyria maratón vzdali. Víťazom sa stal Rezső Kövári časom 2:58:49, pred Józsefom Kissom 3:00:00 a Gézom Kissom 3:03:45.
Keď sa potom v októbri 1945 bežal prvý povojnový ročník košického maratónu, usporiadatelia ignorovali športové dianie v priebehu vojny a priradili mu poradové číslo ako pätnástemu. Pre nich to bolo pokračovanie maratónu z roku 1937. Košice tým, že sa v roku 1938 dostali za hranice, akoby pre nich prestali existovať.
Významné osobnosti a míľniky
Za vznikom najstaršieho európskeho maratónu je košický športový nadšenec, organizátor a novinár Vojtech Braun Bukovský. V roku 1924 navštívil olympijské hry v Paríži, kde ho očaril maratónsky beh.
Prečítajte si tiež: Airsoft: Začiatky a vývoj
Historicky prvým víťazom sa stal Karol Halla z Košíc, ktorý maratónsku trať absolvoval v čase 3:01:35.
Už v roku 1931 sa na štart postavil Juan Carlos Zabala z Argentíny. Prišiel na pozvanie zakladateľa maratónu. Košický maratón bol pre bežca premiérovým a hneď šokoval všetkých traťovým rekordom 2:33:19 a ten sa podarilo prekonať až v roku 1950. O niekoľko mesiacov po absolvovaní trate sa postavil na štart na olympiáde v Los Angeles a získal zlato.
Etiópčan Abebe Bikila na košickom maratóne štartoval už ako olympijský víťaz z Ríma z roku 1960. Až 30-tisíc divákov čakalo 8.októbra 1961 na štadióne Lokomotívy, aby videli zástupcu Afriky zvíťaziť. Maratónec si olympijský triumf zopakoval ešte raz v roku 1964 v Tokiu. Zúčastnil sa aj bostonského maratónu, tam skončil až piaty. Vo svojej kariére vyhral až 14 maratónov.
Trasa maratónu
Kým maratón v americkom Bostone, ktorý sa koná každý tretí pondelok v apríli, má od začiatku takmer nezmenenú trať, v prípade Košíc ich bolo viacero. Z Turne nad Bodvou sa bežalo iba raz. O rok neskôr bola trať Košice - Šebastovce - Košice. V rokoch 1926 až 1950 a tiež 1953 až 1988 sa štartovalo v Košiciach s obrátkou v Seni pri maďarských hraniciach a trať končila na štadióne Lokomotívy. V rokoch 1951 a 1952 sa bežalo inými trasami. Najprv to boli Košice - Lemešany - Košice, o rok neskôr sa štartovalo v Prešove a cieľom boli Košice.
Od roku 1989 sa beží už len mestský okruh, dokopy dva okruhy v historickom a širšom centre mesta. Najprv sa začínal a končil na námestí Maratónu mieru, v roku 1997 sa to zmenilo a maratón začína na Hlavnej ulici pri hoteli Doubletree by Hilton, predtým Slovan.
Symbol maratónu
Symbolom Medzinárodného maratónu mieru je bronzová socha nahého maratónskeho bežca. Autor pamätníka je akademický sochár národný umelec Arpád Račko. Sochu odliali v Prahe a odhalili v roku 1959.
Umelec sa inšpiroval antickými sochami a modelom na sochu sa mu stali viacerí športovci. Socha maratónca je vysoká 3 metre a 20 centimetrov a váži pol tony. Trojmetrový podstavec je z požárskej žuly. Každý rok sa tam dopĺňajú mena víťazov. Na pamätníku sa nachádza text NENIKHKAMEN (zvíťazili sme), čo bol podľa legendy výkrik bežca - Aténčana - oznamujúceho víťazstvo.
Diamantový klub
Maratónsky klub Košice udeľuje členstvo v Diamantovom klube Medzinárodného maratónu mieru automaticky každému športovcovi, ktorý dobehol do cieľa maratónu v Košiciach aspoň 25-krát.
Až traja bežci sa košického maratónu zúčastnili 40 a viackrát. Najviac, až 46, absolvoval Peter Polák. Rovných 40 Miroslav Kriško, o jeden viac Vladimír Polák. Zo 65 bežcov sú štyri ženy.
Štatistika účasti na MMM 2023
K 7.9.2023 je počet zaregistrovaných bežcov na všetky diciplíny spolu viac ako 16 800. Zastúpenie z celého sveta a podiel žienPo bežcoch so slovenským občianstvom obsadilo najvyššie priečky Poľsko, Česko, Maďarsko, Francúzsko, Nemecko, Srbsko a Veľká Británia. Celkovo má zastúpenie na štarte 59 krajín. Ženy dosahujú celkový podiel 34%, v samotnom maratóne je to 16,5%, čo znamená postupné približovanie sa k európskemu priemeru.
Na samotný maratón, ako hlavnú disciplínu, je prihlásených viac ako 5 000 bežcov. Z toho viac ako 1 000 si v prihláške zaškrtlo políčko "Môj prvý maratón". Táto, dalo by sa povedať, "podkategória" kráľovskej disciplíny, motivuje bežcov odhodlať sa zabehnúť si a zdolať svoj prvý maratón.