Dejiny ľudstva sú neodmysliteľne späté so súbežnými dejinami vojny a zbraní, ktorými sa viedli, od primitívneho človeka až po inteligentné bomby a laserové technológie dneška. Zbrane niekedy vznikali v súvislosti s požiadavkami prebiehajúcich konfliktov, inokedy sa objavy a vývoj nových útočných zbraní stali katalyzátorom, ktorý umožnil rozpútanie vojny. Táto práca sa snaží chronologicky zmapovať dejiny zbraní od tých najstarších až po dnešné a pritom zasadiť kľúčové okamihy ich vývoja do kontextu vývoja spoločnosti ako celku, nielen do vývoja vojenstva.
Istý profesor pevnostného staviteľstva na Kráľovskej vojenskej akadémii v Sandhurste pred mnohými rokmi poznamenal, že „pôvod a vzostup opevňovania nepochybne zapríčinila degenerácia ľudstva“ Rovnako dobre mohol nahradiť slovo „opevňovanie“ slovom „zbrane“.
Prvé zbrane a ich vývoj
Prvou zhotovenou zbraňou bola pravdepodobne palica. Jaskynné maľby naznačujú ich použitie už v paleolite (pred 2 miliónmi až 40 tisícmi rokov). Prvé kyjaky boli jednoduché konáre stromov nazbierané, keď bolo treba. váha na jej konci poskytuje dostatočnú hybnú silu efektívnym predĺžením úderného ramena. Jednoduché palice sa zhotovovali z rôznych prírodných materiálov, napríklad z dreva, kostí, slonoviny, nefritu a kameňa a tvarovali sa mnohými spôsobmi tak, aby sa čo najlepšie držali a aby mali ťažkú hlavicu.
Medzi ďalšie zbrane ktoré sa vyrábali už z kameňa a neskôr z bronzu a železa patria dýky, nože a sekery. Dýka je nepochybne jednou z najstarších zbraní. Známe sú pazúrikové dýky, zhruba z doby 20 000 rokov pred Kr. Postupom času sa rukoväť stala výraznejšou a tvarom sa prispôsobila dlani. Dýky sa vyrábali aj z iných materiálov, ktoré umožňovali ostré zahrotenie: drevo, kosť, roh. Poznáme aj nože a dýky vyrobené z polodrahokamov, ako achát alebo nefrit, tieto sa však používali iba pri obradoch.
Pravdepodobne patrili k prvým vyrábaným primitívnym nástrojom. Raz sa prišlo na to, že sa dá dosiahnuť väčšia sila použitím násady. Je pravdepodobné, že najprv sa prosto naviazal klin na palicu. Avšak na konci mladšej doby kamennej ( 8000 - 3000 pred Kr. ) mali už hlavice dieru na násadu. V čase okolo 2000 pred Kr. V tom čase sa objavil bronz a technika tvarovania kamenných sekier sa čoskoro aplikovala na spracovanie kovu. Prvé bronzové sekery mali viac - menej tvar kamenných, ale prispôsobivosť kovu viedla k vývoju ďalších podôb. Výrobcovia sa snažili vyrábať sekery prispôsobené na použitie v domácnosti, alebo na vojenské účely. Tí umeleckejšie založení začali pridávať dekoráciu vo forme vzorov vyrytých do kovu, ale aj prikovaných odliatkov či ozdobných výstupkov.
Prečítajte si tiež: Zbraň a podnikanie: Kedy je to povolené?
Niektoré zbrane sa vyvinuli aj z poľovníckych nástrojov. Jedným z nich je aj luk. Nech už je jeho pôvod akýkoľvek , luk sa na celom svete používal najmenej 8000 rokov pred Kr. a vyskytoval sa v nesmiernom množstve rôznych foriem. Jednoduché luky sa vyrábali z vetvy pružného stromu, na jednom konci ktorej je stabilne pripevnená silná šnúra so slučkou na druhom konci. Z luku sa neskôr vyvinula kuša. Tá sa objavila v Číne okolo roku 500 pred Kr.
Obliehacie zbrane
Vývin týchto a iných zbraní však podnietil ľudí k vývoju protiopatrení akými boli rôzne pevnosti a hrady. Preto muselo nutne dôjsť k vývoju obliehacích zbraní. Najjednoduchšou formou bojového stroja je obliehacie baranidlo, ktoré bolo pravdepodobne aj prvým strojom. Prvé zaznamenané použitie baranidla bolo v boji Asýrčanov proti mestám Judey v 7. storočí pred Kr.
Ďalším zariadením bola balista, alebo scorpion. Zo začiatku bol zväčšenou verziou bežného luku, neskôr sa však prišlo na to, že streľba z luku nie je jediná možnosť ako vystreliť šíp.
- poháňané silou pružiny (balista)
- poháňané torziou, krútiacou silou
Stroj využívajúci protizávažie, všeobecne známy ako trebuchet, druh obliehacieho praku, vrhač kameňov bol posledný bojový stroj tohto typu. Rozkvet veľmi dobre chránených kamenných hradov v 12. storočí priniesol potrebu mimoriadne výkonného stroja, schopného rozbiť ich múry a vrhať strely dostatočne vysoko a ďaleko aby preleteli ponad takéto múry a zničili vnútorné stavby.
Strelné zbrane
Zbrane sprevádzajú ľudstvo už od nepamäti v rôznych podobách. Všetko začalo jednoduchou kamennou sekerou a oštepmi s kamennými alebo drevenými hrotmi. Postupom času však začali do výzbroje pribúdať oveľa účinnejšie zbrane ako praky, luky, meče rôznych tvarov i veľkostí, halapartne a samozrejme kuše, ktoré sa tešili veľkej popularite. Dôvod bol jednoduchý. Nuž a všetky tieto zbrane boli hojne využívané až do preniknutia čierneho strelného prachu do Európy. S nástupom strelných zbraní veci nabrali pomerne rýchly spád.
Prečítajte si tiež: Expanzné strelivo na Slovensku
Prvé strelné zbrane
Prvé strelné zbrane sa prakticky objavili už v 14. storočí. Boli nabíjané odpredu cez ústie hlavne a aj preto dostali príznačné pomenovanie - predovky. Odpaľovali sa priložením rozpáleného želiezka alebo horiaceho knôtu k strelnému prachu umiestnenému v prehĺbenine (kanáliku) na vonkajšom povrchu hlavne. Kanálik bol prepojený so samotnou hlavňou, ktorá bola naplnená prachom. Predovky mohli byť hákmi pripevnené k hradbe alebo o okraj voza, aby zmiernili silný spätný ráz zbrane. Nabíjanie trvalo dlho a streľba bola pomalá. No a o presnosti vtedajšej streľby sa nemusíme snáď ani baviť.
Husitská zbraň píšťala
Slovo pištoľ pravdepodobne vzniklo od názvu husitskej zbrane píšťaly. Aj keď niektoré zdroje špekulujú, že slovo je odvodené od talianskeho mesta Pistoia, prvá alternatíva bude asi pravdepodobnejšia. Impulzom na rozmach pištolí bol rozvoj kolieskového zámku v 16.storočí. Pištole boli onedlho súčasťou výzbroje jazdy. Vývoj napredoval, pažby sa odľahčili a pištole boli vybavené kresadlovým a neskôr perkusným zapaľovaním. Koncom 18 a potom najmä v 19. storočí sa pištole s obľubou používali na súboje.
Brokovnica
Už v 16. storočí sa o zvýšenie pravdepodobnosti zásahu nabitím niekoľkých guľových nábojov do vývrtu hlavne pokúšali najmä poľovníci. Najskôr bolo používané sekané olovo a o niekoľko desiatok rokov sa broky vyrábali odlievaním roztaveného olova do nádoby s vodou a olejom. Dokonalejšie broky boli k dispozícii až s príchodom 19. storočia, kedy boli broky vyrábané v odlievacích vežiach. Nuž a čo sa týka vyššej pravdepodobnosti zásahu, treba povedať, že presnosť streľby sa zvýšila mechanickými mieridlami, ktoré sa postupne zdokonaľovali. Puškohľady boli v USA používané už v druhej polovici 19. storočia.
Kentucká puška
Kentuckú pušku, ktorú ste mohli vidieť vo filmoch Posledný mohykán alebo Patriot preslávil slávny ostrostrelec William Cody, známejší ako Buffalo Bill. Buffalo Bill sa skutočne preháňal po prériách Severnej Ameriky, pričom vďaka vynikajúcej presnosti kentuckej pušky s dlhou hlavňou údajne dokázal za šesť mesiacov skoliť až 4 280 bizónov. Puška mala celkovú dĺžku 110,5 cm a vážila iba 1 745 gramov.
Hákovaice vo vojenskej minulosti Košíc
Na scénu dejín sa vynorila okolo roku 1410 v Čechách a strednom Nemecku. Česi sú dokonca toho názoru, že tento vynález pochádza od nich a pre nedostatok iných argumentov nám neostáva nič iné, iba im veriť. Táto veľkorážna masívna a trochu neohrabaná palná zbraň strieľajúca olovené gule vážiace štyri až osem lótov olova, sa medzi mešťanmi pozdnostredovekých Košíc uchytila s prekvapujúcim úspechom. Údaje zo 16. storočia uvádzajú, že v obrannom arzenáli mesta ich bývalo niekoľko sto. Naviac sa pužívala aj na akýsi druh športovej streľby, a tak sa patrilo, aby každý dobrý mešťan bol aj dobrým strelcom z nej.
Prečítajte si tiež: Airsoft: Začiatky a vývoj
Predlžovaním hlavní píšťal vznikli ťažšie zbrane s výraznejším spätným rázom pri výstrele, ktoré kvôli tomu museli mať osobitné pomocné zariadenie hák, ktorým sa zachytili o niečo pevné. Najčastejšie to bývala hrana múra, bočnica vojenského voza, či osobitný štít s podperami, zvaný taras. Práve kvôli tomuto háku sa pre tento typ palnej zbrane vžil názov hákovnica. Píšťala i hákovnica mali zhruba rovnakú ráž od 20 do 30 milimetrov.
V skutočnosti sa svojho času udávala ráž palných zbraní váhou gule, ktorú vystrelila. A keďže sa na výrobu gulí používal rôzny materiál, existovala ráž kameňa, ráž železa /obe prevažne pre delá/, či ráž olova. Tá posledná platí aj pre hákovnice, ktorých ráž bola v minulosti udávaná ako 2, 4 až 8 lótov olova. Lót je stará váhová jednotka, tridsiata druhá časť libry. Viedenská libra mávala 560 gramov, takže viedenský lót mal 17,5 gramu. V časoch vzniku hákovníc však malo každé významnejšie mesto vlastné miery a váhy, takže nemusíme pochybovať, že existovala košická libra a košický lót samozrejme neveľmi odlišné od tých viedenských. Uvedené ráže tak predstavovali olovené gule vážiace 35, 70 až 140 gramov /guľka do Mauserovej pušky ráže 8 mm vážila pre porovnanie rovných 10 gramov/. Priemer týchto gulí by mal byť 18 mm, 22,7 mm a 28,7 mm. Predstavujú tri základné druhy hákovníc: normálnu štvorlótovú hákovnicu, polovičnú dvojlótovú a dvojitú osemlótovú. Z tej polovičnej sa časom vyvinula ďalšia strelná zbraň arkebuza, z tej mušketa a z tej klasická vojenská puška.
Do nášho mesta sa tieto zbrane dostali relatívne skoro, za čo môžeme ďakovať Jánovi Jiskrovi a jeho českým žoldnierom. Bolo to teda už na začiatku štyridsiatych rokov 15. storočia.
Pri súpise vežovej výzbroje konanom v roku 1658 je síce počet hákovníc o niečo väčší celkom 158 kusov, no ich postupný úbytok je zrejmý. Naviac sa v tomto súpise už objavuje vo výzbroji cechových veží spolu s hákovnicou nový typ palnej zbrane mušketa.
Samopal
Samopal, alebo tiež útočná pištoľ, je automatická zbraň používajúca pištoľové strelivo. Od útočnej pušky sa líši iným princípom samonabíjania a požitým strelivom s menšou prachovou náplňou, ktoré podmieňuje aj menší účinný dostrel samopalov.
Princíp tohto druhu automatických zbraní je založený na pôsobení spätného rázu s dynamicky neuzamknutým uzáverom a pevnou hlavňou. Funguje tak, že na čelnej ploche hlavy uzáveru je zápalník, ktorý pri uzavretí automaticky odpáli náboj a cyklus sa opakuje dovtedy, kým je stlačená spúšť. Pri uvoľnení jej machanizmus pohyb smerom dopredu zastaví.
Dôvodom vývoja nového typu zbraní bol fakt, že pešiak s bežnou puškou nemal proti guľometom žiadnu šancu. Na boj v zákopoch ani nebolo potreba zbrane ako pušky. Ich veľký dostrel pre bežného pešiaka nebol vôbec dôležitý. Zbrane boli navyše veľmi veľké a neohrabané, namiesto nich stačili v boji v zákopoch aj pištole a revolvery, tie však nemali potrebnú kapacitu streliva. Pušky, sa síce dali využiť v statickej zákopovej vojne ale v útoku strácali svoje výhody kvôli nízkej kadencii streľby.
Česká zbrojovka
Založenie Českej zbrojovky v Uhorskom brode sa datuje k roku 1936, teda tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Vzhľadom na to, že najväčšie nebezpečenstvo pre Československo malo prísť od západu, bolo zo strategického hľadiska rozhodnuté, že sa Česká zbrojovka založí na východnom cípe Česka. A tak v Uherskom Brode vznikla samostatná továreň. Pôvodná výroba bola zameraná predovšetkým na výrobu leteckých guľometov.
Po februárovom prevrate v roku 1948 bola Česká zbrojovka znárodnená a v roku 1950 bola evidovaná ako samostatný podnik. V povojnovej ére bol najslávnejším výrobkom samopal vz. 48, ktorý spĺňal najmodernejšie kritériá, a do roku 1953 ich bolo vyrobených 545 000 kusov. V roku 1950 premenované na samopaly 23/25 kalibru 9 mm Parabellum.
Samopal vz. 58 kalibrov 7,62×39 mm dnes radený v kategórii útočných pušiek bol vrcholom vtedajšieho Československého zbraňového vývoja a hrdo konkuroval sovietskemu Kalašnikovu. 61 Škorpión. Išlo o veľmi úspešný pokus vykryť dopyt po zbrani, ktorá sa radí medzi služobnú pištoľ a klasický samopal. Úspešnosť Škorpióna podčiarkuje fakt, že v základnom kalibru 7,65 mm Browning bolo do roku 2000 vyrobených viac ako 207 000 kusov.
Legendárny konštruktér František Koucký vytvoril famóznu pištoľ CZ 75. Táto pištoľ bola vyvíjaná od roku 1969 a pýši sa ergonomickými tvarmi a dvojčinným spúšťovým mechanizmom. Táto deviatka, rovnako, ako Škorpión a samopaly vz 48 a 58, je skutočnou dierou do sveta.
V roku 1992 bola Česká zbrojovka sprivatizovaná a ako jedna z mála spoločností prežila divoké 90 roky. V továrni sa naďalej vyrábajú zbrane, ale aj súčiastky pre automobilový a letecký priemysel. Z dôvodu posilnenia pozície medzi poprednými zbrojnými výrobcami došlo v roku 1998 k založeniu dcérskej predajnej a servisnej spoločnosti CZ - USA so sídlom v Kansase a roku 2018 sa stal samostatným podnikateľským subjektom.
Dcérska spoločnosť CZ-USA kupuje slávnu firmu Dan Wesson Firearms, ktorá sa špecializovala na výrobu revolverov, avšak po prevzatí CZ-USA sa stal najuznávanejším výrobcom „klonov“ pištole M1911.
V tejto dobe Česká zbrojovka prezbrojuje Armádu Českej republiky novou generáciou útočných pušiek CZ 805 BREN A1/A2, samopalov CZ SCORPION EVO 3 A1 a granátometov CZ 805 BREN G1.
Česká zbrojovka a.s je od roku 2018 súčasťou holdingu Česká zbrojovka Group SE.
Spoločnosť CZ - USA začala v roku 2019 v USA vyrábať úspešný rad pištolí CZ P - 10, P-10 F (full-size), CZ P-10 SC (semicompact) a CZ P-10 S (subcompact).
Česká zbrojovka a.s. je v súčasnosti jedným z najvýraznejších celosvetových hráčov na poli zbrojného priemyslu.
Použitie atómovej bomby
V pondelok 6. augusta 1945 ľudstvo prvýkrát vo svojej histórii použilo jadrovú zbraň. USA zhodili atómovú bombu najskôr na Hirošimu a o tri dni neskôr na Nagasaki. Až smrť desaťtisícov ľudí prinútila Japonsko kapitulovať a zabezpečila koniec Druhej svetovej vojny.
O zhodení atómovej bomby rozhodoval vtedajší prezident Spojených štátov amerických Harry S.Truman, ktorý sa s tajným projektom, zaoberajúcim sa výrobou atómovej bomby, Manhattan, oboznámil po tom, čo preberal prezidentskú stoličku po bývalom prezidentovi Franklinovi D. Rooseveltovi. V lete roku 1945 stál pred náročným rozhodnutím. Pokiaľ atómovú bombu nezhodí, Druhá svetová vojna bude pokračovať s obrovskými stratami na ľudských životoch.
Spojené štáty americké od roku 1942 pracovali na tajnom projekte s názvom Manhattan, na ktorom sa podieľalo v úplnom utajení vyše 100-tisíc ľudí. Bol to najdrahší vedecký projekt tej doby a jeho cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Za otca atómovej bomby sa pokladá Julius Robert Oppenheimer, teoretický fyzik a riaditeľ projektu Manhattan.
Ako prvú zhodili Američania atómovú bombu Little Boy. Na Hirošimu dopadla 6. augusta 1945 a jej výbuch mal silu 15 kiloton TNT. Ani po tomto útoku nechcelo Japonsko kapitulovať, a tak o tri dni neskôr zhodili Američania bombu s menom Fat Man na ďalšie japonské mesto Nagasaki.
Počas bombardovania zomrelo viac ako 110-tisíc ľudí. Ničivá sila atómovej bomby zabila v Hirošime približne 70-tisíc ľudí a v Nagasaki 40-tisíc. Ďalšie tisícky zomierali roky po tom na ožiarenie rádioaktívnym materiálom. Po bombovom útoku zostalo v Hirošime stáť iba 20 budov z betónu.
Od vzniku prvej atómovej bomby začala výroba týchto zbraní vo veľkom. Už v roku 1968 vznikla Zmluva o nešírení jadrových zbraní, ktorá zaväzuje krajiny k jadrovému odzbrojeniu. Štáty, ktoré tieto zbrane nevlastia sa na základe zmluvy vzdávajú práva ich vyrábať alebo získavať. Túto zmluvu podpísalo 189 krajín. Nepodpísali ju iba India, Izrael a Pakistan. V roku 2017 vznikla aj medzinárodná Zmluva o zákaze jadrových zbraní, ktorá sa však nestretla s veľkou podporou. Zmluva zakazuje vyvíjať, testovať, produktovať, vlastniť, prenášať, používať či hroziť použitím jadrových zbraní.
Na svete je 8 krajín s veľkou zásobou jadrových zbraní. V počte dominuje 5 krajín, ktoré vlastnia väčšinu. Prvou je Rusko, hneď po nich nasleduje USA, Čína, Francúzsko a Spojené kráľovstvo.