Silná tradícia poľovníctva na Žitnom ostrove nikdy nebola spracovaná komplexnejšie a pútavejšie ako práve v tejto knižnej novinke. Pri príležitosti storočnice organizovaného poľovníctva na Slovensku teraz vychádza v knižnej podobe ako zaujímavý príspevok k poznaniu histórie poľovníctva na našom území.
Oddávna spájalo ľudí rôznych spoločenských vrstiev a povolaní. Na poľovačke sa uplatnili nabíjači, vodiči psov, honci či zberači zveri. Každý plnil nejakú úlohu, ale mali jedno spoločné, žili s prírodou a poľovníctvom. A vedzte, že na Žitnom ostrove má skutočne silnú tradíciu. Bol tu profesionálny poľovník - hájnik a mnohí nadšenci, nielen strelci.
Obsah Knihy
Kniha obsahuje množstvo údajov, ktoré sa viažu k poľovníctvu na území súčasného okresu Dunajská Streda. Kniha komplexne prezentuje poľovníctvo regiónu, no zaujme nielen tunajších poľovníkov. Autori ich kompletizovali niekoľko rokov a výsledkom je výnimočné dielo, ktoré vo svojom regionálnom kontexte nemá konkurenciu. Nájdete tu informácie, ktoré v iných knihách nie sú uvedené.
V knihe sa dočítate takisto o súčasnej štruktúre poľovníckej organizácie v okrese Dunajská Streda. Autori nahliadli do života v tunajších revíroch a nezabudli ani na históriu Žitnoostrovských poľovníckych slávností.
Príbeh princa a lesnej víly
Kniha rozpráva príbeh, v ktorom Lina už dlho sledovala, ako sa princ škaredo správa k prírode a zvieratám okolo seba, a chcela ho za toto potrestať. Toho nezaujímalo nič iné, len poľovačky. Ľudia už na neho boli nahnevaní. Veď dobre, niekedy je poľovačka osožná, ale strieľať len tak pre zábavu, to sa nerobí. Nepáčilo sa to ani lesnej víle Line.
Prečítajte si tiež: Kniha o vzťahu k prírode: Zajac a poľovník
Zrazu sa cítil úplne stratený. Behal zmätene po lese a bál sa každého šuchotu. A zrazu sa stal zvieraťom, ktoré len donedávna lovil. Čo keď to bude medveď alebo vlk? A čo ak to bude nejaký poľovník? Zastrelí ho a on tu zomrie. Ako zajac.
Ubiehali dni a princ bol stále zajacom. Bol smutný a nahnevaný. Kto mu toto spôsobil? Jedol trávu a zakrádal sa v kríkoch. Jeho myšlienky prerušil jazdec na koni. Stál presne oproti nemu a naťahoval luk. Zajac sa prestrašil, no nevládal sa ani pohnúť. No tak teraz umriem, pomyslel si. Och aký som len bol bezcitný. Koľko zvieratiek zomrelo mojou rukou!
A vtom sa stal zázrak. Pred ním sa objavila lesná víla a jazdca zastavila. A princa premenila späť do svojej podoby. „Verím, milý princ, že už si sa poučil. O zvieratá sa treba starať a nie im ubližovať.“ Princ prikývol. Vrátil sa domov, kde ho už všetci oplakali, a zaprisahal sa, že už nikdy nepôjde na poľovačku.
Príbeh z fotografie
Táto fotografia bola jednou z viac ako päťtisíc, ktoré autorom za tri roky prešli rukami. Sanyi bácsi, ako ho všetci volajú, autorom knihy vyrozprával zaujímavý príbeh, ktorý s fotografiou súvisí. Najskôr to bola iba ilustračná dobová fotografia, o okolnostiach, čase a mieste jej vzniku sa zostavovatelia knihy mohli len dohadovať. No po mesiacoch intenzívneho pátrania po podrobnostiach sa im ozval Sándor Oszvald (narodený v roku 1943), ktorý udalosť zachytenú na fotografii spoznal.
Diktáty online aj v podcaste
Pre žiakov každého ročníka sme vytvorili niekoľko diktátov, vďaka ktorým ich môžete vyskúšať aj vy doma. Diktáty online aj v podcaste, diktuje priamo pani učiteľka. U starších študentov budú zamerané aj na precvičenie konkrétnej problematiky. Tí najmenší si zatiaľ precvičia správne tvary písmen. Magazín Najmama.sk pre vás pripravil šikovnú pomôcku na precvičenie gramatiky. Vyberte si svoj ročník, všetky diktáty nájdete tu >>
Prečítajte si tiež: Kniha Zajac a poľovník
V tomto článku nájdete cvičné diktáty pre deti 5. ročníka. Pustite deťom diktáty, ktoré im v podcaste postupne diktuje pedagogička, pani učiteľka Simona a nechajte ich písať. Za sebou tu po pauze za každým diktátom nájdete celkom 12 diktátov pre piatakov. Správnosť diktátu si môžete odkontrolovať nižšie v článku. Začnite prvou časťou 0:00 a ďalšie diktáty nasledujú v minútach: 03:50, 07:42, 11:38, 15:29, 19:13, 22:54, 27:00, 30:38, 33:00, 35:53, 39:40. Toto je podcast s diktátmi, ktorý môžete deťom pustiť:
Ukážka z Podcastu - Kontrola diktátov z podcastu pre 5. ročník
Vybrané slová po P
0:00 Pýche predchádza pád. Ak sa nepoučíte zo svojich chýb, budete za ne pykať. Napíšte si na papier každé vaše zlyhanie. Takto si zapamätáte, že sa nemôžete pýšiť cudzími úspechmi. Hľadajte vašu osobnú cestu, ktorá vás privedie k vlastnému úspechu. Dávajte si pozor na prepych, aby vám nezmaril snahu byť lepším. Popýšte sa tým, čo ste dosiahli vy sami.
03:50 Ráno nám nezazvonil budík. Pytač bol už na ceste a my sme ešte stále boli v pyžame. Mama rýchlo varila pyré ku mäsu a ja som vytrhávala pýr zo záhrady. Všetko musí byť upratané, aby mohol rodičov popýtať o moju ruku. Krava si položila pysk na vráta. I ona sa chce popýšiť pekným domčekom. Kopyto sa jej zaborilo do blata, museli sme jej ho omyť vodou.
Vybrané slová po R
Prečítajte si tiež: Inštruktážne knihy o streľbe
07:42 Odhryzla som si z ryby. Chutila vynikajúco. Mama ju jemne nadrezala a do rýh vopchala malé rýdziky. Po obede som si ľahla do postele a učila sa zemepis. V knihe písali informácie o Korytnici, Rimavskej Sobote a Toryse. O chvíľu mi padali viečka a nechcela som riskovať, že zaspím. Otvorila som okno a chvíľu som pozorovala ryšavého chlapca. Rýľoval záhradu a pospevoval si pri tom.
11:38 Vzal som si do ruky krištáľ a pozoroval jeho lesk. V pozadí som počul rytmus novej piesne. Do kávy som si pridal kryštálový cukor. Malá Ema prichádzala s korytnačkou. Skryl som sa za skriňu a prekvapil ju. Bola hladná. Na večeru bude ryža s mäsom, no dovtedy je dlhý čas. Dal som jej zatiaľ bryndzovú nátierku. Rozprávali sme sa o básni o rytieroch, v ktorej sme hľadali nové rýmy.
Vybrané slová po S
15:29 Had zasyčal a my sme sa zľakli. Syn odskočil na bok a vydesený sledoval, čo sa deje. Bol sychravý deň a my sme radšej utekali odtiaľ preč. Keď sme boli ďaleko, zastali sme a priletela sýkorka. Z krovia nás ticho pozoroval syseľ, no my sme nič netušili. I toto sú skryté krásy našej prírody. Manžel v tej chvíli ticho sykol. Nohu si udrel o kameň a veľmi ho to zabolelo.
19:13 Mláčka na zemi pomaly vysychala. Robili sme si chlebíky a syrom sme zavadili o pohár plný vody. Do sita sme dali cukor a posypali sme ním upečený koláč. Cesto bolo sypké a veľmi chutné. Sadli sme si so susedom a jeho synom k stolu. Rozprával nám o tom, ako prekonal osýpky. Nebolo to nič príjemné, no dni boli vtedy sychravé, a preto sa nechcel hrať s kamarátmi von.
Vybrané slová po V
22:54 Výr sedel na vysokom strome. Pod ním hlasno zavýjal vlk. Bál sa vzdušného víru, ktorý sa prehnal celým okolím. Nevyskytuje sa tam často, no vždy narobí veľký hluk. Zrazu sa tam objavila vydra a jej výraz hovoril za všetko. Zľakla sa predátora a ušla späť do lesa. Film na výstave bol skvelý. Naučili sme sa veľa o prírode a podieľali sme sa aj na zaujímavom výskume. Bolo to zaujímavé vyučovanie.
27:00 Vy ste sa museli zblázniť! Nemôžeme zaužívať taký nezmyselný zvyk. Nebudem ho volať výsosť a nebudem sa starať ani o jeho správnu výživu. Môžem mu vykať, ale to je všetko, čo urobím. Zo stropu visí koruna, ktorá mu nepatrí. Zvyšok si už domysli sám. Alebo ti mám vypočítať všetky tvoje prešľapy? Výťah sa už približuje a ja odchádzam. Z tvojho správania sa mi robia vyrážky.
Vybrané slová po Z
30:38 Mala som za sebou náročný deň. Jazyk sa mi už plietol. Od rána som pozývala všetkých priateľov na svadbu. Boli nadšení a nemusela som ich dlho vyzývať k odpovedi. Hneď prijali naše pozvanie a v zime sa uvidíme na našom veľkom dni.
33:00 Nazývajme veci pravými pojmami. Toto nie je priestor na to, aby sme si vzájomne vymýšľali prezývky. Sme už dospelí a musíme sa správať slušne. Počujem, že sa tu ozýva čulý ruch. Apelujem na váš charakter a poprosím vás, aby sme nevzývali nesprávnych hrdinov.
Spojky
35:53 Zuzka a Lenka sú moje najlepšie kamarátky. Stále vymýšľame nejaké dobrodružstvá, aby sme mali veľa spoločných zážitkov. Boli sme spolu v kine i v cukrárni. Máme plány aj na budúci víkend. Buď pôjdeme oslavovať moje narodeniny, alebo navštívime našu ďalšiu kamarátku. Nenudili by sme sa, i keby sme zostali iba doma. Sme kreatívne, čiže stále máme veľa nápadov.
39:40 Po škole sme ešte nešli domov, ba mali sme energiu ešte na krátke doučovanie. Dávid povedal, že naučí Pavla ako vypočítať rovnice. Laco sa tváril, akoby sa ho to ani netýkalo. Adam sa na neho prísne pozrel, ale nedokázal nájsť správne slová. Nakoniec sa umúdril a pomáhali si všetci spolu. Úlohy urobili veľmi rýchlo, keďže takto spojili sily. Opäť si pomôžu, keď budú v úzkych. Veď od toho sú priatelia.
Nasledujúce texty a cvičné diktáty sú výberom z knihy Diktáty a doplňovačky pre 5. triedu od PaeDr. Evy Dienerovej.
Podstatné mená mužského rodu - vzor chlap
Rezbári vyrezávali drevené sošky. Cestári majú veľa práce s odhrabávaním snehu v zime. Lekári sa starajú o zdravie pacientov. Hodinári opravili hodiny na veži. Mäsiari pripravili chutnú zabíjačku. Kuchári súťažili o najlepšie jedlo. Plynári sa starajú o plyn v bytoch. Ekológovia sa starajú o čistotu životného prostredia. Moderátori pripravujú zábavné programy. Maliari vymaľovali susedovi byt.
Na stavbe pracujú tesári, inštalatéri a montéri. Stolári vyrábajú nábytok. Dvaja maliari vymaľovali dve bytovky za jeden deň. Žongléri vyhadzovali kužele. Kuchári varia dobré jedlá. Bankári zhodnocujú peniaze ľudí. V mlyne pracujú mlynári. Hrnčiari vyrábali hrnčeky z hliny. Kuriéri priniesli pizze do firmy. Sochári vytesali zo sadry sochy. Pekári napiekli chrumkavé rožky.
Vzor hrdina
Miro je ochrancom zvierat. Starosta ponúkol zahraničnému huslistovi koncert. Gejza chodí pomáhať dôchodcom. Veľa sa hovorí o našich hokejistoch. Od nájomcov bytov žiadal úrad úpravu okolia. Fero videl známeho šachistu. Futbalista bol nespokojný s rozhodcami. Gymnazisti si podali ruky so správcom školy. Ministrom radia hovorcovia aj poradcovia. Zlodeji sa streli so sudcami najvyššieho súdu. Predajcovia dostali od telefonistov svoje mobilné čísla.
Vzor dub
Strýko rozprával smiešne vtipy. V záhrade sa urodili kaleráby. Blízko potoka rástli aj listnaté stromy. Vedci odovzdali svoje výskumy. Jedlá rúrka z cestoviny je makarón. Tvrdý papier sa nazýva kartón. Hádanky pre chytré hlavy sa nazývajú rébusy. Hltač ohňa sa volá komín. Prútený korbáč nás bolí a syrový nám chutí. Ranné mrazy zničili púčiky ovocných stromov. Hady sa schovali pod kry.
Vzor stroj
Na končiari vrchu sedeli orly. V hoteli boli malé izby. Pri betonárni stáli buldozéry. Zajac si vykračoval po chotári. Na stavenisku bol bager pri bagri. Zverolekár zostal na majeri pri kobyle. Vrana sa spustila po poslednom konári na zem. V decembri napadlo veľa snehu. Mačky sa naháňali v tuneli. Na tabuli boli zavesené obrazy. Hugo sa potil v modrom svetri. Vo februári sa obyčajne začínajú jarné prázdniny pre žiakov. V októbri sa konali prednášky o príprave záhonov na jarnú sadzbu.
Opakovanie - podstatné mená mužského rodu
V kufri auta je potrebné mať lekárničku. V lete sa chránime pred komármi. Vo Vysokých Tatrách žijú rysy. Lekári ošetrili dva úrazy na lyžiarskom svahu. Levy žrali kusy mäsa. Kedysi kone ťahali vozy. Po moste jazdia aj autobusy. Môj strýko si od sypkého syra zašpinil fúzy. V pohári boli zvädnuté narcisy. Arpád jazdí rád na bicykli. Babka priniesla slivky na tanieri. Korytnačky lovia vodný hmyz. Hady sa skryli pod kríkmi. V októbri má moja mamička meniny. Vedci robia rôzne výskumy vo vesmíre.
Podstatné mená ženského rodu - vzor žena
Z budovy sa ozývajú hlasy spevákov. Od sestry som dostala dve palmy. Obchodník nakúpil teplé odevy z burzy. Drevorubači zvážali drevo z hory. Taxikári vozili cudzincov do Trnavy. Pyšná princezná sa vyslobodila z kliatby. Zvieratá nemajú v zime veľa potravy. Pohyb kaprovi umožňujú plutvy. Zmiju spoznáš podľa trojuholníkovej hlavy a kľukatej čiary na chrbte. Diváci z opery sa vrátili autobusmi do Modry.
Vzor ulica
V lese rástlo veľa borovíc a černíc. Môj strýko býva v Senici. Z kostolnej veže sa ozývali zvony. Na bryndzi bola pleseň. V lete je zber pšenice. Cudzinec stál na hrádzi. Cibuľa je štipľavá zelenina. Rodičia cestujú do Levoče. V obchode nám ozdobili dve škatule so striebornými mašľami. Strýko nenosí pod košeľami tielka. V klietke sa predvádzala opica. V kúpeľni sú zabudované malé skrine. Sused sa od mladosti venuje ružiam. Ľudka sedí v prvej lavici. Po chvíli lialo ako z krhly.
Vzor dlaň
Na jar sa príroda pýši novou zeleňou. Rybári v člnoch spustili siete do mora. Zakázané je chodiť po železničných koľajach! Zeleninu krájame nožom z nehrdzavejúcej ocele. Deťom nepatria zbrane do rúk! Srnky a jelene vyhľadávajú stráne a široké pláne. Z garáží vyšli malé myšky. Horári priniesli mladým laniam veľa potravy. Na stráni sa belejú snežienky. Pracovníci pozorujú vo hvezdárni povrch Mesiaca. Voda je aj v zemi.
Vzor kosť
Mládenec zastal na stráni. Príchod lastovičiek z teplých krajín zvestoval začiatok jari. Vrabec stál na zemi. Chlapcovi vytieklo z prsta málo krvi. Veľa obuvi sa dováža z cudziny. Dedko hladí zajaca po jeho mäkkej srsti. Myši sa skryli do diery. Z juhu sa vracajú divé husi. Nechoď do tej miestnosti! Po stepi kráčali unavené ťavy. Pastier pásol ovce od jari do zimy. Sneh bol prebrázdený stopami jeleňov, srncov, líšok a zajacov. Spomedzi svojich súrodencov bola Kamila najvyššia. Pralesy priťahujú veľa divej zveri. Pri poranení mu vytieklo veľa krvi.
Opakovanie - podstatné mená ženského rodu
Niektoré hojdačky sa otáčajú okolo svojej osi. V žiari júlového slnka sa vybrali muži k vode. Povedal to s takou rozhodnosťou, akoby nebolo inej voľby. Vo vysokých horách sneží od jesene do neskorej jari. Poľovník nám ukázal stopy divej zveri. Chuť jahôd závisí od množstva cukru. Jelene si našli vysoké pláne s mladou šťavnatou trávou. Staršia žena má vrásky na tvári. Sovy sedeli na veľkých haluziach. Veľa sa rozpráva o budúcej mládeži. Strýko prikladá veľa dreva do rozkúrených pecí. Ovce sa odtrhli od svojich reťazí.
Podstatné mená stredného rodu - vzor mesto
Dovolenkári cestovali autami. Cestujúcim sa pred oknami mihali jazerá, kúpaliská a letné strediská. Vyštartovali zo Slovenska a prechádzali cez Rakúsko do Španielska. Videli rôzne plesá a letiská. Páčili sa im známe futbalové mužstvá. Pri plavbe po mori použijú určite člny s veslami. Budú chodiť aj na čerstvé pečivá do pekární.
Syseľ sa podobá veveričke, ale žije na zemi. Celú zimu prespí v podzemnom hniezde. Vtedy býva hlboko vyše metra na poli. Na jar tam samička porodí niekoľko mláďat. Vzorne sa o ne stará. Potrava sysľa je pestrá. Má rád obilie, hrach, vtáčie vajce, korienky rastlín... Zajtra je štvrtý pôst, ako obyčajne v Štedrý deň: najlepšie sa stratiť z domu. spoločnosť sa dohovorila, že pôjdeme do dňa na poľovačku. kum Zore, náš Ivan - Wilhelm Tell našej spoločnosti a ja ,do vrchov‘. oblizuje krv, než po našich obťažných, pre takého veterána ozaj obťažných revíroch. O piatej medzi korunami česmín zazreli sme grupu domov, kde bývajú naši spoločníci. strechy i v nočnej tme vidia sa naďaleko. zakvílila a za ňou celý chór istrianskych kopovov. Akoby nás prosili, aby sme im vrátili zlatú slobodu. Tu na kopaniciach je dosť chladno: v dome všetko ticho, pohrúžené v spánku. starý kum Petar, za ním jeho synovia Petar a Ivan a naostatok vnuk Mikula. večera. Naložili sme triesok a posadali na lavice, čo sú na ohnisku okolo vatry. Čochvíľa stál imbrik na ohni - kuma Ilije zavára v ňom kávu. mrholiť. Začneme okolo Gradíšť, potom sa pomkneme k sv. Tomemu a naostatok spustíme sa do Plaže. týchto polohách okolo mora obrátených, na každý pád napopáckame aspoň jeden kŕdeľ jarabíc. Prímoria museli priletieť v tieto dni, lebo tam všetko pokrýva sneh. vrátime slávnostne do mesta a detné deti budú si rozprávať naše dnešné výkony. Svitalo, keď sme sa rozostavili na Gradišti. vyčnievajúca spomedzi ostrého kamenia. Mňa postavili ku kapličke sv. neveľkej poľane. Zajac ak beží, má obyčaj bežať dohora. patróne a opatril ich, ako svedčí, kapsľou, i kohútiky natiahol. mohol by sa hodiť i semka. V tamtom boku z pravej strany Ivan a mladý Mikula pustili kopovy. úbohého ušiaka, ktorý beztoho spáva na pol oka. dychtivosťou a nervóznym rozčúlením. svojom elemente. vzduchu. V údoliach zaľahli riedke pary a zhora čím diaľ, tým nižšie visia mrákavy. pohoda pre poľovačku. Z tamtej strany ozývajú sa neskladné kroky mulíc. Druhá mulica má priviazané o samár dve kufriská, obité železom. Veru tak! nie bezpečný pred trieštinským ,viajatúrom‘, ako tuná zovú reisendera. Aha! Biserka zajačala, akoby ju bol kto udrel do rebár. brali; kŕdeľ kopovov vreští za ňou v utešenej harmónii. samým ňucháčom. Vidí sa rúče, ako sa to pomedzi krovie všetko valí v dolinu. šanuje hlas. výstrelu. „Šor dotór! Šor dotór!“ kričí na mňa z druhého boku mladý kum Petar. azda zaskočí, dobehnúc vľavo nado mňa. Niet pochybnosti teda, zajac beží na mňa… Škrek sa blíži rapídne k poľane. predefilovať pred mojou cievou, ak totiž predefiluje! mušku. Kým prebehne poľanu, môžem páliť pohodlne dva razy. Navzdor odhodlanosti naskočili mi zimomriavky. ranou… Ušiak vtrielil na poľanu. Asi desať krokov za ním Biserka, ,ventre a terre‘, a hodne obďaleč ostatné kopovy. Mikula tiež stoja v očakávaní. maličký, lebo sa stúlil do hrče - a aký pohyblivý k tomu! Trieli ani strela. muške je, to jest muška mu je pred samým nosom. Paf! náboj ona mala v bunde. Z dymu vidím, ako môj ušiak uberá… No neodpúšťam! náboj, poslal som i ten za ním. chrastí. poľany a hádže sa napred, brechajúc odmerane, akoby kladivom búchal. „Do čerta!“ hundre Ivan tiež neďaleko v kroví. „To bolo predsa ako na vidličkách!“ „Pol míle zaprášilo od neho!“ skríkol Mikula rozčúlený. čo aspoň jednu srsť, čo hneď od kozy! No nikde nebadať nič takého. „Ako chce!“ teším sám seba. „Nemám aspoň vraždu na svedomí. kapsle a pre bezpečnosť spustil oba kohútiky. krovím ľahko by sa vystrelila puška a zabila mňa. neprídem. Vresk sa ozýva až tam kdesi spoza kopca. Durklo ešte pár výstrelov, ale Biserka ešte vždy len vreští. tu dneska. Pokuľháva jedným z chodníkov s mieškom pri boku. vína, čo nocovali pri ovciach. „Zdravi bili!“ pozdravuje ma milo, smejúc sa bezzubými ústami. vyskočila spod hrubej šatky. „Ale i vy na poľovačke? stará poodišla. „Čo ju preklínaš, úbohú starenu?“ „Môžete dneska slobodno už nestrieľať. Porobila nám - ja vám vravím…“ „Ba ešte čo!“ „My sme vyskúsili! Stavím hlavu… Iba ak by ste zahnali porobeninu - tak už hej!“ „A to ako, môj Mikula?“ „Prevliecť pušku cez nohavicu.“ „Ba kýho ešte!“ „Svätá pravda!“ „A na nohách čižmy a nohavice za sárami.“ „Ľahká pomoc. Vyzujte čižmu - počkajte, zídem ja…“ „Neustávaj sa. Oprobujem, či je pravda. A potom, ja už k výstrelu beztoho neprídem.“ „Uvidíte! neslýchaný a výhodný k tomu. obsadená väčšími-menšími kopcami. Na najvyššom z nich stojí kaplica sv. krovom polovpadnutým. takýchto kopcov. boku nášho kopca. flegmaticky. Ja priložím pomaly pušku k lícu a cielim. hodina - sadol, vystrel uši a díva sa mi rovno do cievy. ,Roztrieskam mu hlavu vonkoncom,‘ dumám ja, ,a všetko mäso mu posolím brokmi. Nepríjemná vec, keď ti príde takýto brok pod zub…‘ Ale čo si počneš? mu cieliť rovno medzi oči. A on sedí a čuduje sa, čo to ja vystrájam. No dosť žartu! prst o spruhu - kohútik sa nehýbe. Kohútiky nenatiahnuté! V strachu o svoju kožu nenatiahol som ich. Čo robiť? sňať, natiahnuť ho… Kohútik šťukol, zajac sa vtiahol na stranu, medzi kamene. mnou je už prázdny. Vyskočím na dosť vysokú skalu s puškou pri líci. ale čo to osoží, keď mu len tu i tu blysne chrbát, ináč je krytý kamením. A čo robiť? medzi kamením. Výstrel sa čudne ozval v tejto samote, a takto znezrady. Ušiak pelia dohora. „Mikula - Mikula - pozor!“ kričím ja a o chvíľu durkla jeho puška raz, druhý raz. Vidí sa jasne, kde sa zosypali broky, no zase ani chĺpok srsti nikde. Mikula tamhore tiež vyzerá, či nájde dáku trofej. nespokojný. Medzitým Biserka, čujúc výstrely, poberá sa k nám. rozpajedená a za ňou kŕdeľ ostatných kopovov. vytrhli zo zubov smečky. A druhý? dohora, kam bol odvŕzgal i zajac. pláňou ta medzi kopce bohviekam! „Čo je to tu?“ pýtajú sa poľovníci, prichádzajúc jeden za druhým. zajac a psi nad ním oddychujú. „Prešla stará Danduľa,“ vysvetľuje im Mikula. „Šor dotór s ňou hovorili.“ „A prevliekli pušku cez nohavicu?“ pýtal sa starý kum Petar. „Nechceli. Ja som im dosť hovoril.“ Starý kum Petar len pokyvuje hlavou. kohútiky nenatiahnuté, zas len pokyvuje hlavou. „Pravdaže - porobenina je - to je amen!“ potvrdil i mladý kum Petar. zadychčaná. Petra, ktorý ju vyhrešil. O štvrť hodiny dokuľhal i starý Balkan a ľahol mne k nohám. dali chleba a keď vydýchli, pobrali sme sa k sv. Tomemu. nádeje. Porobenina nás tlačila ako mora. No ja som jej bol predsa len povďačný. Zachránila mi poľovnícku reputáciu. Starý Balkan svojím inštinktom vycítil, že som ja poľovník dľa jeho srdca. piaď nevzdialil odo mňa.