Ako dlho praktizujete životný štýl, ktorý je zameraný na zdravý životný štýl a sústredený na pohyb? Kedy ste začali vnímať potrebu niečo v tomto smere podniknúť? Svoju „cestu pohybu“ som začal zhruba pred sedemnástimi rokmi. S nástupom na strednú školu a s prechodom z dediny do krajského mesta sa mi otvorili pohybové možnosti a po krátkom koketovaní s break-dance som zakotvil pri capoeire a silovom tréningu.
Martin Šustek v knihe Hybaj prináša príbeh človeka, akým je (takmer) každý z nás. Hrdina z jeho knihy nebol v dobrej fyzickej forme. Mal výhodu, ktorú nám dáva mladosť. Ale ak nemáme ani tú, o to skôr a o to viac by nás kniha Hybaj mohla zaujať.
Na Slovensku pohyb vo forme, v akej ho opisuje kniha, praktizuje viacero ľudí. Verejne o ňom hovoria a píšu asi iba Mišo Barbier, Vlado Zlatoš či Marián Černý. Berúc do úvahy môj bežný život, tvorivé schopnosti a pracovné vyťaženie - nemám im šancu ani ambíciu konkurovať v tvorbe obsahu. Točia skvelé videá, podcasty a robia online kurzy. Nikto z nich však ešte nepodal túto tému formou príbehu a to je niečo, čo bolo zase vždy blízke mne.
Pohyb a jeho vplyv na mozog
Kniha Hybaj sa začína úvodníkom Mariána Černého. A ten je aj literárne výborný. Je o tom, ako nedostatok pohybu súvisí s úpadkom mozgu a s kompletnou fyzickou degeneráciou. Pohyb je tam zaradený ako najdôležitejší faktor v životospráve, bez ktorého je všetko ostatné zbytočné.
Mozog dokážete stimulovať rôznymi aktivitami, no najviac je stimulovaný pri učení sa nových vecí. Práve vtedy sa v ňom vytvárajú nové prepojenia a tie existujúce makajú, koľko len vládzu. Toto môže zahŕňať učenie sa nového jazyka, hru na nový hudobný nástroj alebo skladanie Rubikovej kocky. Pri každej z týchto aktivít však prichádza takzvaný bod klesajúceho výnosu. Inými slovami - keď sa vám daná aktivita začne dariť, množstvo stimulu, ktorý dodáva vášmu mozgu, sa zníži. Dookola lúštiť krížovky vás teda nebude večne stimulovať.
Prečítajte si tiež: Všetko o výdrži CO2 v airsofte
Pohyb má v tomto kontexte špeciálne miesto kvôli tomu, že podľa niektorých teórií sa naše mozgy vyvinuli do svojej aktuálnej kapacity hlavne vďaka tomu, že sú zodpovedné za riadenie nášho komplexného pohybového aparátu. Najväčšie množstvo synapsií v našich mozgoch tak vzniká za účelom vykonávania nejakého pohybu. Variabilita tých pohybov je extrémne široká - od jemnej motoriky chirurga alebo klaviristu až po výkony strongmana či šprintéra. Sú zároveň dostupné úplne pre každého, keďže telo máme všetci.
Prevencia degeneratívnych ochorení
Neustále hľadať nové pohybové stimuly a stále mozog niečím prekvapiť, je tak s pomocou pohybu dostupné a účinné. Ak tomu venujeme čas, preukázateľne si znižujeme riziko výskytu alzheimera, sklerózy či demencie vo vyššom veku. Čo sa potom týka predchádzania fyzickej degenerácii, tam je to ešte jednoznačnejšie. Môžete mať skvelú spánkovú rutinu, otužovať, vykonávať dychové cvičenia a užívať množstvo suplementov, no pohyb vám nič z toho nenahradí. Aj pri tom všetkom môžete mať stále zaguľatené ramená, predsunutý krk, zníženú mobilitu bedier a nedostatok svalovej hmoty. Tieto a ďalšie faktory časom spôsobujú obmedzenia v pohybe alebo bolesť.
Dôležitosť učiteľa pohybu a komunity
V knihe používam vetu, ktorú povedal Lorean Seagrave: „Zvieratá trénujte, ľudí vzdelávajte.“. Inak povedané - slepo neverte nikomu a spochybňujte všetko. Nenasledujte smery, trendy, osoby alebo značky. Dobrý učiteľ je sám sebe najväčším kritikom a neurazí sa, keď skúsite spochybniť jeho postup. Môže z toho totiž len vyťažiť. Buď si v debate s vami overí, že je správny, alebo zistí, že správny nie je, upraví ho a nabudúce ho bude učiť lepšie.
Ak sa niekto urazí, lebo spochybňujete jeho postup, zväčša sám nemá úplne jasno v tom, prečo ho používa. Tým netvrdím, že by ste nemali mať učiteľa pohybu. Dobrý učiteľ je skratka k výsledkom. Dá sa to aj bez neho, ale ušetrí vám čas a vyhnete sa s ním slepým uličkám. Zámerne však používam slovo učiteľ a nie tréner. Ten človek má totiž cieliť na to, ako vás niečo naučil tak, aby to s vami zostalo aj po jeho odchode. Nemá vás urobiť od seba závislým tak, že nie ste schopní vykonať tréning bez toho, aby vám povedal, koľko akých cvikov máte urobiť. Pohybová prax preto má byť niečo, čo máte vy sami vo vlastných rukách.
Vplyv komunity na pohybovú prax jednotlivca sa líši vzhľadom na jej druh. Ak je to silne kmeňová komunita, ktorá vám robí výčitky, keď ju chcete čo i len na chvíľu opustiť a možno len skúsiť niečo iné, je to toxické. Ak však nezachádza do tohto extrému a je naopak podporná a inkluzívna, je pre vás niečím, o čo sa dokážete oprieť a podrží vás to v časoch, kedy by ste sa na celý ten pohyb najradšej vykašľali.
Prečítajte si tiež: Praktické tipy pre airsoft batérie
Ak takáto komunita prijíma aj vstupy z iných odvetví, víta účastníkov všetkých pohlaví a vekových kategórií, stáva sa niečím, kam sa nechodí len cvičiť vo vymedzenom čase, ale naozajstnou komunitou, v ktorej máte blízkych priateľov, v ktorej viete byť autentickí, otvoriť sa, požiadať o pomoc, či o radu. A to je niečo, čo bolo v životoch ľudí odjakživa prítomné a veľmi to chýba v dnešnej spoločnosti, ktorá vytvára hlavne malé, izolované rodinné bunky.
Vzpieranie ako súčasť olympijských hier
Vzpieranie je druh športu. Do programu letných olympijskych hier bolo vzpieranie zaradené hneď pri prvých novodobých hrách, teda v roku 1896.
Myšlienka crossfitu bola na začiatku veľmi podobná tej, ktorú zastávajú praktizovatelia pohybu. Spopularizovali gymnastické kruhy, vzpieranie, kettlebell a ďalšie skvelé veci. Za to im patrí veľká vďaka. Na myšlienke funkčného fitness nie je nič zlé. Práve naopak. Preto pritiahla aj nášho knižného hrdinu.
Prečítajte si tiež: Vekové obmedzenia pre airsoft
tags: #kolko #krajin #robi #vzpieranie