Územie dnešného Slovenska ešte na začiatku minulého tisícročia predstavovalo veľký lesný komplex. Pre územie Slovenska existuje veľmi málo relevantných údajov o ploche lesov spred viac než sto rokmi. Prakticky nemáme presné informácie spred vzniku Česko- ...Read more.
Apríl ako mesiac lesov sa pripomína každoročne od roku 1952. Lesy na Slovensku zaberajú viac ako 41 percent z celej rozlohy krajiny, ....
Výmera lesov v Európe za 30 rokov stúpla o 9 percent · Výmera lesov na Slovensku za 30 rokov stúpla o 1,5 percenta..
Aktuálne lesy na Slovensku pokrývajú okolo 2 miliónov hektárov, ktoré predstavujú 41 percent z celého územia, čo je nad priemerom Európskej únie. Slovenské lesy sú aj dnes charakteristické rozmanitosťou drevín. Takmer dve tretiny tvoria listnaté stromy. Podiel ihličnanov klesá, pričom hlavne pri smreku je to z dôvodu pôsobenia škodcov. Najrozšírenejšími drevinami sú smrek, buk, borovica a dub.
Výmera lesov na Slovensku predstavuje 41 % územia, z ....
Prečítajte si tiež: Všetko o výdrži CO2 v airsofte
Mýty a fakty I.. LESY Slovenskej republiky. Vývoj využívania lesov. "Slovenské lesy tvoria 41 percent územia a z roka na rok .... Slovenské lesy tvoria 41 percent územia a z roka na rok ....
Význam lesov
Lesy tak ako v minulosti aj dnes plnia mnoho dôležitých funkcií. Sú zdrojom dreva, zásobárňou vody a ďalších prírodných zdrojov. Podieľajú sa na regulácii klímy, ochrane pôdy a biodiverzity. V najväčšej miere sa využívajú na produkciu dreva. Ku príkladu v roku 2022 bola ťažba dreva na Slovensku 10,8 miliónov metrov kubických. Drevo sa využíva na výrobu stavebných materiálov, nábytku, papiera a ďalších produktov.
Slovensko má záujem o to, aby boli v budúcnosti lesy najvýznamnejšou súčasťou prírodného prostredia a nenahraditeľným stabilizátorom krajiny. Mali by čo najlepšie plniť životne dôležité funkcie pre človeka, ako je produkcia kyslíka, regulácia dusíka, pohlcovanie uhlíka, zachytávanie emisií škodlivých látok, ochrana pred žiarením, priaznivý vplyv na klímu a ľudskú psychiku. Mali by tiež plniť významné mimoprodukčné funkcie, ako je zachytávanie zrážok, regulácia odtoku vody a jej čistenie, ochrana pred povodňami, eróziou pôdy, stabilizácia svahov, spevnenie brehov vodných tokov, spevnenie zvetraných pieskov, ochrana hornej hranice lesa a zabránenie vzniku lavín.
Lesy by mali byť domovom množstva druhov fauny a flóry a zároveň by mali produkovať drevo, ktoré je po potravinách našou najdôležitejšou a trvalo obnoviteľnou surovinou.
Pralesy na Slovensku
Keď sa spomína prales, mnohí z nás si možno predstavia divoké pralesy v Južnej Amerike. Pralesy, aj keď iného typu, máme aj na Slovensku. Ich výskumu, ochrane, ale i environmentálnemu vzdelávaniu verejnosti sa už niekoľko rokov venuje o. z. PRALES, ktoré vzniklo na konci roka 2009. V rovnakom čase bola spustená stránka pralesy.sk, ktorá má priblížiť ľuďom naše pralesy v širšom obsahu.
Prečítajte si tiež: Praktické tipy pre airsoft batérie
Slovo prales zvyčajne evokuje hmlou zahalené dažďové pralesy v rovníkových oblastiach. A slovné spojenie „pralesy na Slovensku“ potom zásadne musí vyvolať u ľudí úsmev. V prvom rade treba podotknúť, že les nie sú len stromy. Tvoria ho všetky organizmy, ktoré v ňom žijú a sú vzájomne spojené mnohými väzbami. Aby sme les mohli označiť za prales, musí spĺňať niekoľko ďalších podmienok.
Sú pralesy na Slovensku v niečom špecifické? Pralesy sú domovom mnohých vzácnych a ohrozených druhov, ktorých prežitie závisí výlučne od týchto lesných ekosystémov. Rozprávať o flóre a faune by však bolo skutočne na dlho. Najmä preto, že lokality pralesov sú na Slovensku roztrúsené v rôznych vegetačných stupňoch, takže ich základ tvoria rôzne dreviny, na ktoré sú naviazané najrôznejšie spoločenstvá rastlín a živočíchov. Špecifické však skutočne sú, čo je dané ich geografickým umiestnením - Karpaty, podobne ako iné pohoria, sú jedinečné. Zároveň treba podotknúť, že hovoríme o pralesoch v srdci Európy, čo je územie s pomerne veľkým civilizačným tlakom.
Podľa údajov z nášho nedávno ukončeného mapovania je na Slovensku 122 lokalít pralesov s výmerou viac ako 20 hektárov a 135 lokalít pralesových zvyškov, čo sú lokality s rozlohou 5 až 20 hektárov. Spolu ide o plochu 10 491 hektárov, čo je 0,48 percenta z výmery lesov Slovenska. Tieto čísla sa však nedajú považovať za konečné, množstvo a výmera lokalít sa mení najmä z dôvodu ťažby. Na stránke pralesy.sk nájdete mapu so všetkými lokalitami, ich fotografie a charakteristiky. Dúfame, že z roka na rok lepšia.
Sú pralesy na Slovensku v ohrození? Áno, lokality pralesov sú ohrozené. Niektoré ležia na území s piatym, teda najvyšším stupňom ochrany, niektoré však ležia úplne mimo chráneného územia, a tak nie sú legislatívne chránené. Ohroziť ich môže najmä ťažba, často aj bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. Je to trochu zvláštne - hoci pralesy predstavujú menej ako pol percenta slovenských lesov, nie je zabezpečená ich legislatívna ochrana.
Prales teda nie je nič stále, ale naopak, jeho neoddeliteľnou súčasťou sú zmeny, ktoré v našich podmienkach riadi vietor a podkôrny hmyz. To sú zväčša udalosti, ktoré veľmi citlivo vníma aj verejnosť. Ani narušenia takýchto rozmerov však neznamenajú zánik pralesa, ak sa nasledujúci vývoj ponechá na prírodu.
Prečítajte si tiež: Vekové obmedzenia pre airsoft
LESY Slovenskej republiky
LESY Slovenskej republiky je štátny podnik, ktorý spravuje lesný majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky. Podnik bol založený 1. júla 1999 rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva. Vznikol zlúčením šiestich samostatných lesných podnikov pôsobiacich v odlišných oblastiach Slovenska ako aj zahrnutím Semenársko-šľachtiteľského podniku Liptovský Hrádok.[1] V roku 2017 LESY SR hospodárili celkovo s 886 252 hektármi lesných pozemkov.
Víziou podniku je „trvalo udržateľný rozvoj štátnych lesov, ktorý vytvorí základ pre uspokojovanie potrieb prírody, spoločnosti, ekonomiky a optimálne zhodnotí lesný majetok štátu.“ [3] Poslanie LESOV SR vyjadril podnik takto: „Svojou podnikateľskou činnosťou chceme dosahovať primeraný zisk, ale zároveň aj uspokojovať verejnoprospešné záujmy, potreby a ochranu prírodného prostredia s cieľom trvalo udržateľného rozvoja lesa.“[3] Celá plocha obhospodarovaných lesov je certifikovaná v strategickom programe Trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov (TUOL) podľa schémy PEFC.
V minulosti bol generálnym riaditeľom Marian Staník[4] a predsedom dozornej rady Ing. Jaroslav Regec.[5] 23. júna 2020 bol za riaditeľa vybraný Ing. Matej Vigoda.[6] Do funkcie bol s okamžitou platnosťou vymenovaný 24. júna 2020.[7] 10. Minister pôdohospodárstva Sameul Vlčan 15. júla 2021 za dočasného riaditeľa vymenoval Tibora Köszeghyho.[9] 26. mája 2022 Vlčan za generálneho riaditeľa vymenoval Jána Marhefku, ktorý v minulosti pôsobil ako riaditeľ Štátnych lesov Tatranského národného parku.
Predaj surového dreva je hlavnou obchodnou činnosťou LESOV SR. V LESOV SR funguje trojstupňová forma riadenia. Prvým stupňom sú jednotlivé lesné správy, skladajúce sa z lesných obvodov. Lesné správy priamo riadia bezprostrednú výrobu. Celkovo ich je 129, lesných obvodov 969 [2].Tieto sú združené do 23 odštepných závodov plus 2 špecializovaných[2], ktoré sú samostatne hospodáriace jednotky. Tretí stupeň, generálne riaditeľstvo riadi odštepné závody priamo ako aj nepriamo (metodicky).[1] Okrem toho majú LESY SR ešte niekoľko špecializovaných pracovísk a účelových zariadení.
Odštepný závod Semenoles sa zaoberá pestovaním a predajom semien a sadeníc lesných drevín. LESY SR prevádzkujú viacero aktivít pre verejnosť. Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu navštívilo v roku 2009 viac než 50 tisíc návštevníkov.[2] Súčasťou skanzenu je aj 1,5 km náučný chodník. Spojenie s Čiernym Balogom zabezpečuje Čiernohronská železnica.[12] Stredisko Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene je od januára 2008 tiež súčasťou LESOV SR. Jeho celoslovenskou úlohou je dokumentovať lesníctvo a drevárstvo. Venuje sa tiež dokumentácii ochrany prírody a spoločnosti vo zvolenskom regióne.[13] Vo svojich fondoch z lesníctva, drevárstva, mykológie, histórie, archeológie, numizmatiky a národopisu má viac ako 51 000 zbierkových predmetov.[14]
História lesného hospodárstva
Lesné hospodárstvo, ako cieľavedomá činnosť, sa datuje od 16. storočia. Organizačný vývoj lesného hospodárstva sa týkal najmä kráľovských, neskôr komorských lesov, ktorých podiel bol na slovenskom území v prvej polovici 19. storočia len okolo 15 %. Zvyšok patril najviac veľkostatkárskym a iným súkromným vlastníkom pôdy, cirkvám, mestám, komposesorátom, urbárom, obciam, účastinným spoločnostiam a iným užívateľom.
Pokrok v lesnom hospodárstve však určovali komorské organizácie, vydávali lesné poriadky a zákonné úpravy, ktoré sa vo veľkej miere vzťahovali aj na ostatných vlastníkov lesov. Tieto lesy, inak z prevádzkového hľadiska dosť samostatné, boli až do doby osvietenstva z finančnej stránky iba prevádzkovým oddelením banskej a hutnej správy. V roku 1850 bol premenovaný Hlavný komorsko-grófsky úrad v Banskej Štiavnici na Cisársko-kráľovské dolnouhorské riaditeľstvo baní, lesov a majetkov.
Tomuto podliehalo niekoľko lesných úradov, čo bolo svedectvom ústupu banskej správy z pozície neobmedzeného vládcu nad lesným bohatstvom, bolo to svedectvo o novom nazeraní na pôdu ako zdroj výživy a obnovujúcich sa priemyselných surovín, medzi ktorými aj v tom čase malo drevo popredné miesto. Z hľadiska požiadaviek lesníckej vedy bola málo uspokojivá úroveň základných lesohospodárskych činností obnovy a pestovania lesov. Lesné práce mali na starosti ešte stále banskí úradníci, čím trpela ich kvalita.
Štátne orgány však postupne nadobúdali presvedčenie, že lesné hospodárstvo môže byť samo osebe pri odbornom a racionálnom riadení rentabilné. Lesná produkcia mala vďaka rozvíjajúcej sa verejnej železničnej doprave lepšie možnosti odbytu. Tieto okolnosti a pričinenie mnohých vplyvných lesníckych osobností, ako aj krajinského lesníckeho spolku, viedlo Uhorské ministerstvo financií - ako rezortný orgán k tomu, že úplne odlúčili lesné hospodárstvo od komorského baníctva.
Po predchádzajúcom súhlase panovníka zo 7. 1. 1871, bolo zriadené "Riaditeľstvo štátnych majetkov" v Banskej Bystrici, ktoré začalo svoju činnosť 1. 3. 1871 v Banskej Štiavnici a od 1. 7. 1871 sa presťahovalo do Banskej Bystrice. Dostalo do vienka spravovanie všetkých lesných a poľnohospodárskych majetkov patriacich dovtedy Hlavnému komorsko-grófskemu úradu, resp. Tak v tradičnej lesnej oblasti Liptova a Pohronia vznikla prvá organizácia erárnych - štátnych lesov a majetkov vo vtedajšom Uhorsku - na Slovensku. Od roku 1880 sa táto organizácia nazývala Riaditeľstvo lesov a majetkov v Banskej Bystrici.
Dňom 28. 10. 1918 sa datuje vznik I. ČSR (Čechy, Morava, Sliezsko, Slovensko a Podkarpatská Rus). Štátne lesy (19,3 %) na Slovensku boli podriadené Ministerstvu pôdohospodárstva v Prahe. Zameranie štátnej verejnej správy na Slovensku bolo potom do roku 1922 také isté, ako v bývalom Uhorsku a štátne lesy boli spravované podľa zákonného článku 31/1879. Zostali tiež lesné inšpektoráty pre dozor nad lesmi a štátne lesné úrady s okresnými lesnými správami pre odbornú správu lesov v štátnom spravovaní podľa zákl.
Nastal pozvoľný, aj keď zložitý prechod lesnej správy z uhorskej lesnej organizácie do rúk spomínaného československého Ministerstva pôdohospodárstva. Bývalé lesné úrady a hlavné lesné úrady boli premenované na riaditeľstvá štátnych lesov, čím vznikli na Slovensku 4 riaditeľstvá ŠL (Banská Bystrica, Žarnovica, Liptovský Hrádok, Solivar), z ktorých najväčšiu výmeru (92 574 ha) obhospodarovalo Riaditeľstvo štátnych lesov v Banskej Bystrici pod vedením prvého riaditeľa Júliusa Indru. Vzniklo aj Riaditeľstvo štátnych lesov vo Zvolene a v Oravskom Podzámku (išlo o Oravský komposesorát s čiastočným podielom štátu).
V roku 1925 boli štátne lesy organizované ako štátny podnik "Štátne lesy a majetky" (zákon č. 404/1922 Zb.z. a vládne nariadenie z roku 1924). Nová organizácia - reorganizácia Štátnych lesov a majetkov sa uskutočnila 1. 1. 1935. Základné organizačné jednotky tvorili špecializované miestne správy. Miestne lesné správy sa delili na polesia a tieto na lesné ochranné okrsky.
Po II. svetovej vojne vládnym nariadením č. 40/1946 Zb. došlo na Slovensku k rozdeleniu Riaditeľstva štátnych lesov a majetkov na dva samostatné podniky, a to na "Štátne lesy" a "Štátne majetky". V priebehu roku 1948 došlo k podstatnej reorganizácii štátnych lesov, keď boli zrušené "riaditeľstvá štátnych lesov" a vzniklo "Oblastné riaditeľstvo československých štátnych lesov, n. p. v Bratislave" a z dovtedajších "Správ štátnych lesov" vznikli "Riaditeľstvá štátnych lesov".
1. 1. 1952 vznikli "Krajské správy lesov pre obnovu, pestovanie a ochranu lesa" a v rámci vtedajšieho územného členenia "Krajské lesné priemysly (Stredoslovenský ... ) pre ťažbu, manipuláciu, dopravu a predaj dreva", ktorých nadriadeným orgánom bolo novovzniknuté "Povereníctvo lesov a drevárskeho priemyslu v Bratislave". Uvedenou zmenou organizačnej štruktúry sa nepodarilo odstrániť disproporcie medzi rozvojom lesného hospodárstva a drevárskeho priemyslu a preto od 1. 1. 1956 vznikli nové hospodárske organizácie "Krajské správy lesov".
1. 7. 1960 sa znovu uskutočnila reorganizácia štátnych lesov. Lesy prešli pod priame riadenie Správy lesného hospodárstva pri Ministerstve lesného a vodného hospodárstva v Prahe, boli zrušené krajské správy lesov a namiesto nich boli vytvorené "podnikové riaditeľstvá štátnych lesov". Na Slovensku vzniklo štyri podnikové riaditeľstvá štátnych lesov (Banská Bystrica, Pezinok, Žilina a Košice) a Správa lesného hospodárstva Topoľčianky. Táto reorganizácia sa nedotkla lesných závodov a ich zložiek.
V roku 1968 sa výrazné zmeny v usporiadaní štátu (vznikli národné a federálne orgány) odrazili aj v lesnom hospodárstve. V českej socialistickej republike a Slovenskej socialistickej republike boli zriadené národné ministerstvá lesného a vodného hospodárstva. Postupne v r. 1973 a v roku 1974 vznikli tri úrovne vnútropodnikového riadenia : podnikové riaditeľstvá - lesné závody - lesné správy.
V máji roku 1988 vzniklo Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu SSR, organizačná a riadiaca štruktúra naďalej prechádzala zásadnými zmenami. V roku 1991 popri štyroch veľkých podnikoch lesného hospodárstva (Západoslovenské lesy, š.p., Stredoslovenské lesy, š.p., Severoslovenské lesy, š.p. a Východoslovenské lesy, š.p.) vznikli ďalšie štátne podniky a to Lesy Beňuš, Podolínec, Malacky, Smolenice a Topoľčianky.
Po územnej reorganizácii štátu v roku 1996 sa z pôvodných Západoslovenských lesov, š.p. vytvorili Lesy Bratislava, š.p., Lesy Trenčín, a z Východoslovenských lesov, š.p. Lesy Prešov, š.p. Najväčšia reorganizácia nastala v roku 1999, keď minister pôdohospodárstva SR svojim rozhodnutím č. 2795-1999-420 zo dňa 20. 4. 1999 zriadil jeden štátny podnik Lesy Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici.
Jednou z dlhodobých činností organizačnej zložky OZ Gemer (predtým OZ Revúca) bol chov koní na SCHK Dobšiná. Chov založili štátni lesníci v roku 1950.
Budúcnosť lesov
Ekonomická pozícia lesného hospodárstva sa zásadne zmení. Doteraz boli predmetom obchodovania v lesnom hospodárstve len produkčné funkcie lesa. Predajom dreva sa v súčasnosti získava približne 80 % všetkých tržieb a výnosov.
Budúcnosť lesov na našom území je ovplyvnená mnohými faktormi, ako sú klimatické zmeny, hospodárska činnosť človeka, či spoločenské požiadavky. Na základe už povedaného je možné predpokladať, že ich význam ako základnej zložky prírodného a krajinného prostredia bude stúpať. S tohto dôvodu je isté, že sa budú naďalej posilňovať hlavne vodohospodárske a pôdoochranné funkcie lesov a aj ich nenahraditeľná funkcia v oblasti ochrany rovnováhy v krajine. Na základe súčasných trendov a odhadov sa predpokladá, že by sa mohla lesnatosť krajiny v najbližších desaťročiach zvýšiť na takmer 50 %.
Aby sa, ale tento cieľ a potenciál lesov mohol naplniť je potrebné spolupracovať. Lesníci, ochranári prírody, politici a verejnosť musia spoločne pracovať na tom, aby boli lesy na Slovensku trvalo udržateľne obhospodarované. Spoločnosť musí zabezpečiť, aby boli lesníci dostatočne kvalifikovaní a vybavení. Je to nevyhnutné, aby mohli efektívne obhospodarovať lesy. Vláda by mala podporovať vzdelávanie a výskum v oblasti lesníctva. Okrem lesníkov sa musia aj v budúcnosti, tak ako aj dnes, o lesy starať aj ďalšie organizácie a jednotlivci.
Na druhej strane lesy Slovenska budú v budúcnosti vystavené viacerým rizikám, ktoré ich môžu ohroziť. Klimatické zmeny sú jednou z najväčších hrozieb pre lesy na celom svete. Zvyšujúca sa teplota a zmeny v zrážkových režimoch spôsobujú, že lesy sú náchylnejšie na suchá, požiare a iné prírodné katastrofy. V chladnejších oblastiach môžu klimatické zmeny viesť k rozšíreniu nenáročných drevín, ktoré môžu narušiť prirodzenú biodiverzitu.
Problémom môžu byť aj invázne druhy rastlín a živočíchov, ktoré môžu predstavovať hrozbu pre lesné ekosystémy. Invázne druhy môžu spôsobiť negatívne zmeny v zložení a štruktúre lesov. Veľmi zlé pre lesy by mohlo byť aj nekontrolovateľné rozšírenie škodcov. Škodcovia totiž môžu spôsobiť masívne odumieranie stromov, čo môže viesť k zmene štruktúry lesov a k zníženiu ich biodiverzity. Škodcovia môžu tiež znížiť produkciu dreva a iných lesných produktov.
Ďalšou výzvou pre lesy sa vysoko pravdepodobne stane rastúca populácia. Slovensko má v súčasnosti približne päť a pol milióna obyvateľov a tento počet bude v budúcnosti s najväčšou pravdepodobnosťou rásť. To znamená, že na lesy bude stúpať tlak z dôvodu potreby dreva, ale aj z dôvodu rekreačného využívania. Posledným problémom, ktorý spomeniem sú veľké kalamitné situácie. Tie sa v posledných rokoch opakovane vyskytujú a spôsobujú rozsiahle škody. V blízkej budúcnosti majú potenciál sa v dôsledku klimatických zmien vyskytovať ešte častejšie a vo väčšej miere ako doteraz.
Lesy Slovenska predstavujú neoddeliteľnú súčasť histórie našej krajiny. Ich minulosť svedčí o výrazných zmenách v dôsledku ľudskej činnosti, od doby neporušeného lesného pokryvu až po obdobie trvalo udržateľného obhospodarovania. Súčasný stav lesov je relatívne dobrý, ale vyžaduje si stálu pozornosť a starostlivosť. Lesy nielen poskytujú zdroj dreva, ale aj chránia prírodné zdroje, regulujú klímu a prispievajú k biodiverzite.
Budúcnosť lesov čelí viacerým výzvam, vrátane klimatických zmien, rastúcej populácie a rizík spojených s neudržateľným využívaním. Je však jasné, že význam lesov bude nadobúdať na dôležitosti. Ich úloha v udržiavaní ekologického a krajinného rovnováhy sa bude posilňovať, a preto je nevyhnutné, aby sme ich ochranu a udržateľné hospodárenie brali vážne. Je na nás, aby sme zabezpečili, že lesy Slovenska budú zachované a chránené pre budúce generácie.