V spoločnosti U. S. sa narodila v roku 1982, takže teraz má sedemdesiatpäť. Je celkom príznačné, že aj spoločnosť U. roku jej narodenia.
Počas magisterského štúdia kybernetiky, polovici 20. storočia, objav pozitronických mozgových trás od základu rozhádzal Robertsonov objav "výpočtových strojov". Získala doktorát a nastúpila do U. S. ako "robopsychologička". Stala sa z nej prvá a možno aj najväčšia špecialistka nového vedného odboru.
Ako verejnosti predstavujete stelesnenie U. S. Robots? Dodáte ľudský rozmer? Neusmievala sa. Táto žena sa neusmievala nikdy. Už hovorili, že som ako robot. Nemalo však význam vravieť jej to. Vstala zo stoličky.
Fabriky U. S. boli naplánované a rovnomerne rozmiestnené. "Zbúrali ju ešte pred vaším narodením." Sedela v hale, na pracovisku s tromi ďalšími ľuďmi, len na pol jedného stola. Zvládali sme troch za týždeň. No a teraz? Nepozeráte ako na minulosť," vyhlásila. Sadla si za stôl.
Nepamätáte svet bez robotov. Vesmíru sám, bez jediného priateľa, ktorí mu pomáhajú, absolútne oddané len a len jemu. Pre vás je robot ako robot. Myseľ a železo. Vyrobil ho človek! Zničí.
Prečítajte si tiež: Dlhodobá skladovateľnosť streliva
Snažila som sa ju jemne dostať tam, kam som potrebovala. Niečo o vašich názoroch a skúsenostiach. Press má dosah na celú slnečnú sústavu, doktorka.
Mohol odpustiť. Vedieť od samého začiatku, že roboty sú určené pre použitie na Zemi. Na nástupom do firmy nevedeli rozprávať. Bála sa, že sa proti nim bude formovať široký odpor, bránili sa na základe náboženského presvedčenia. Zaznamenávala som to na malom rekordéri, neprezradili pohyby prstov. Napríklad Robbieho," pokračovala.
Nikdy som ho nestretla. Zúfalo zastaraný. Nič som nevravela. Spomína na dávnu minulosť. Počula som o démonistoch, vždy som si spomenula práve naň. Nevokálny robot. Nevedel rozprávať. Vtedy ho aj predali. Deväťdesiatdeväť... ohrňala nos a žmúrila oči do ostrého slnka. Chcela vidieť pokiaľ možno na všetky strany naraz a snažila sa zhodnotiť možnosti hustého kríka napravo, pery.
V dvojpodlažnej budove na konci prístupovej cesty bol nezameniteľný dupot Robbieho kovových nôh. Zvrieskla: „Čakaj, Robbie! To nie je fér, Robbie! Nožičky nemali šancu proti jeho ozrutným krokom. Bezmocne ju vliekol. Bé-hať! Ide to, keď máš hlas osemročného dieťaťa. Ho vždy-cky! Na to nič nevravel - aspoň nie slovami. Kým sa za ním nerozbehla, stále sa jej nedarilo chytiť ho. Pišťala. Zvrtol, zastal a chytil ju. Celkom stratila pôdu pod nohami, ku ktorej zhora klesali vrcholce stromov. Robbieho po kovovom trupe. „Zlý si! Robbie. Nebudem ťa biť. Tikanie. „Nepozeraj sa! Oči rozzžiarili a Robbie sa pustil do hľadania. Jedného z balvanov, medzi stromom a jej úkrytom a pomaly sa k nemu blížil. To hlasno zazvonilo. Pozeral!“ Obvinila ho úplne nespravodlivo. Schovka ma už nebaví. Zmenila tón. „No tak, Robbie!“ Prosíkala. To naozaj. Obmäkčiť. Krku a pevne sa k nemu privinula. Odtiahla. Zanedbal, a aj tretí raz iba pokrútil hlavou. Jednu rozprávku. Presne tak! Rázne, až mu z toho bzučalo v krku. Nadšenia. Klzák, Robbie. Si veľký strieborný klzák. Musíš, Robbie! Vyvrátiť. Vzdušné prúdy, a telo zase strieborný vetroň. Mu hlavu a naklonila sa doprava. Robbie prudko odbočil. Zbrane, ktoré strieľajú pif, paf a puf. Ďalšieho! A ďalších dvoch!“ Volala. Tónom: „Rýchlejšie, chlapi! Až jeho rozpálená jazdkyňa hlasno zapísšťala.
Nemal šancu oblafnuť jej „pestúnku“. Viem. Namietlo: „Zase? Nelezie ti už na nervy? Začala: „Pripravený? Menom Ella. Musela pokrikovať už nejaký čas. Vyhlásila Gloria nie veľmi nadšene. Westonovej. Ukázal, správal sa vľúdne a chápavo. Maskovala. Robbiem,“ hlesla Gloria. To zabudol aj on,“ vyhlásila mama. Naňho zagánila. „Môžeš ísť, Robbie. Zavolala: „Mami, počkaj! Musíš ho tu nechať! Nedorozprávala Popolušku. Neskončila.“„Gloria!“„Fakt, mami. Tak tíško, že aj zabudneš, že je s nami. Posadiť do kúta. Nepovie ani pol slova... Nespraví. Otázku prikývol masívnou kovovou hlavou. Dievča sklopilo zrak. „Ako chceš... Som ju nedokončila... Cítil dobre. Len dobre. Ako inak sa môže cítiť človek v takejto situácii? Nepotešilo, keď naňho zavolala manželka. Osamelí. Tebou, George! Klesli a Weston sa otrávene pozrel na manželku. Čo je, George. Nechápeš! O toho robota, ktorému malá hovorí Robbie. To nie je jeho úloha. Hrozný stroj. Minuli sme zaňho viac, ako zarobím za pol roka. George! Jedno, aký je bystrý. „A na to si kedy prišla? Bolo iné. Bol nový, poriadne mi uľahčil život a... Móde mať doma robota. Dnes... Neviem. Majú susedia? Živej opatrovateľke. Výlučne nato, aby strážil malé deti. ,Mentalita‘ stojí na tomto účele. Byť verný a láskavý. Je to stroj a takého ho vyrobili. Mohlo pokaziť. Niečo... Ktorá spôsobí, že sa načisto zblázni a... Oponoval jej manžel, aj keď ho mimovoľne striaslo. Skrátka hlúposť. Preberali prvý zákon robotiky. Nemožné ublížiť človeku. Prevádzky. Je to matematicky dokázané. Dvakrát ročne chodí špecialista z U. S. údržbu nášho robotického pomocníka. Ja alebo ty. Oveľa nižšia. Načiahol za novinami. Nechce sa hrať s nikým iným. Detí, ale ona nie! Nepritiahnem nasilu. Dievčatko! Chceš, aby bola normálna, nie? Vlastného tieňa, Grace. Predstav si ho ako psa. Iné, George. Zbaviť. Mohol by si ho predať, kde si ho kúpil. Sa. Aj pýtala? Pozri sa, Grace, neunáhlime sa, dobre? Necháme, kým Gloria nepodrastie. Ho pani Westonová čakala už vo dverách. Vypočuť, George. Spýtal sa jej. Stupňuje a stupňuje. Oči, ale už nebudem. Že Robbie je skrátka nebezpečný. Problém nevyriešiš. Tak na nákupy. Musím sa s nimi stretávať deň čo deň. V meste je to s robotmi ešte horšie. Nám nijako nebráni nechať si ho doma. Je zase len jedna z tých tvojich kampaní. Odpoveď je stále nie. Miloval, a čo je horšie, ona to vedela. Wesson bol len muž, chudáčik. Zatlieskala. „Na vizivoxoch nie sú roboty dovolené. Zasekávali v hrdle. Vyhlásila: „Len počkaj, ako to poviem Robbiemu, ocko! By sa mu to páčilo. Musel ujsť.“ Šťastne sa rozosmiala. Odvetil Weston neprítomne. Zaparkované. Po trávniku k domu. „Robbie! Zastala, lebo pred sebou uvidela nádhernú kóliu. Pohladila ho. Vyšla aj mama. „Áno, Gloria, pre teba. Jemný, huňatý... Veľmi kamarátsky. Ovláda kopu zábavných kúskov. Najprv zavolám Robbieho. Chcem, aby ho videl aj on. Výraz. Som ho nevzala na vizivox. Musíš mu to vysvetliť ty, ocko. Stisol pery. Zvrtla a utekala dolu do suterénu. „Robbie! Poď sa pozrieť, čo mi naši priniesli! Vrátila celá vyplašená. Izbe. Kde je?“ Odpovede sa nedočkala. Oblohe. Glorii sa triasol hlas. Krajíčku. Sadla a pritiahla dcéru k sebe. Myslím, že Robbie odišiel.“„Odišiel? Zlatko. Jednoducho sa zdvihol a odkráčal. Čoskoro nájdeme. Budeme po ňom ďalej pátrať. Sa hraj so svojím novým psíkom. Len sa naňho pozri! Vytryskli slzy. „Nechcem žiadneho hnusného psa! Robbieho! Z nohy na nohu a neodtrhával zrak z oblohy. Rozrevaného decka ostala celkom sama. Gloria? Robbie bol len stroj. Len obyčajný hlúpy stroj! Precítenejšie. „Robbie nie je nijaký stroj! A je to môj kamarát! Chcem ho naspäť! Vyplače,“ povedala manželovi. Nevydržia. Ukázal, že sa nepekne mýlila. Dňom bola mlkvejšia a ponurejšia. Postoj trápil aj pani Westonovú. Natiahol krk, aby na ňu videl ponad noviny. Dieťa, George. Dnes som musela vrátiť toho psa. Naňho nemôže ani pozerať, alebo to aspoň tvrdí. Noviny a do očí sa mu vkradol nádejný pohľad. Možno by sme mali zobrať naspäť Robbieho. Vybaviť, vieš? To rázne. „O tom už nechcem ani počuť! Predsa nevzdáme! Siahol za novinami. Nepomáhaš, George!“ Obvinila ho mrazivo. Zmeniť prostredie. Zabudnúť. Balvan a strom? Nepočula. Drahá. Yorku.“„Do mesta? Auguste?! Žije? Hniezdočka, kam by sa mohli utiahnuť. Skrátka musíme ísť! Vzdychla si jej horšia polovička. Trvala na svojom pani domu. Sťahovaní do mesta. Len odhodlala, bola plná nadšeného očakávania. George? Ju nič na svete netrápilo. Jeho skeptická reakcia. Rýchlo a hladko. Dediny. Volala pani Westonová. Motora. Taká malá, aby ju to nezaujímalo. Krajiny. V meste, mami?“ Spýtala sa s rukou na premrznutom nose. Rada, že tam ideme? Vieš? Prisvedčila dcéra bez nadšenia. Ich vidieť zhora. Westonová vyzerala zaskočené. Tajomstvá, a potom sa šťastne zasmiala. Aby sme našli Robbieho, však? Slová zastihli práve vo chvíli, keď pil. Katastrofické následky. Kompletne sa oprskal vodou. Odsekla stroho. Predtým. Hovoril. Dôsledne a premyslene. New Jersey. Nie živými ľuďmi, ako očakávala. Dvadsiatych rokov. Misa. Nachádzať. Vyvrcholilo epizódou v Múzeu vedy a techniky. Mágie zjednodušujú na detskú úroveň. Nemá. Nepatrila k deťom, ktoré sa len tak zatúlajú. U nej naplno prejavili matkine gény. Všimla veľký nápis HOVORIACI ROBOT. Potichu, a keď sa rodičia vybrali úplne iným smerom, zachovala sa celkom logicky. Iba atrakcia. Vystavovanie. Zaujímavé. Slečna tam však ticho čakala na tretie. Nepozrela. Absolútne nepodstatný. Veľkú neforemnú vec s kopou prevodov. Zaskočene postávala. Pochybovačne zdvihla detský hlások. Na lavici sa objavil výraz ohromného sústredenia. Intonácie. Skľúčene zahľadela. Odkiaľsi z jeho útrob. Také, na ktoré poznal odpoveď. Robot. Robot.“ Postavila sa na špičky. Pán Robot, ibaže trocha vyšší, a veľmi dobrý. Hlavu, viete? To zaskočilo. „On-je... Robot. Je to robot ako vy, ibaže nevie hovoriť a... Ne zrozumiteľných zvukov. Slečna vstala z lavice a odišla. Zo základov fyziky s názvom Praktické aspekty robotiky. „Nechápeš, ako hrozne si vystrašila mamu aj ocka? Aj inžinier robotiky. Rastúceho davu pokazil robota. Čo?!“ Vrieskal. Aby ju vo všetkej tej vrave bolo vôbec počuť. išla za hovoriacim robotom, mami. Prisilno, jej z očí vyhŕkli slzy. Mami. Potlačila zlostný výkrik a povedala: „Ale, dočerta! Domov, George. George Weston kamsi vybral. Spýtala sa zamračene a bez záujmu. Späť? V tom prípade si ťa môžem aspoň vypočuť. Poviem ti, na čo som prišiel. Tom, že na Robbieho myslí ako na človeka, a nie stroj. Celkom prirodzené, že naňho nevie len tak zabudnúť. Ním vydržala trúchliť? Jednoduché. Čo myslíš, kam som šiel včera večer? Som Robertsona z U. S. Ich firme. Aj obdiv. Vydul hruď. Kroku. Pán a pani Westonovci sa rozhodne nenudili. Jednoduchším jazykom, ktorému by rozumela aj Gloria. Roboti?“„Hm? Áno, máme!“ Usmial sa na pani Westonovú. Zase ďalších robotov. Robiť bežnú prax. Nedovolili odbory. Využitím čisto robotickej práce v rámci, povedzme, vedeckého experimentu. Sympatizoval s odborárskym hnutím. Struthers,“ zastavil ho Weston. O ktorej sme hovorili? Mohli by sme sa do nej pozrieť? To bude veľmi zaujímavé.“„Áno! Zakašľal. Ich viedol po dlhej chodbe a dolu schodmi. Vyhlásil pyšne. „Samí roboti. Ľudí a tí ani nie sú priamo v hale. Trvania projektu sme tu nemali jedinú nehodu. Ne zrozumiteľného mrmlania. Robotov. Vôbec neboli ľudia. Sa pristavila pohľadom pri okrúhlom stole v jej strede. Vyzeral ako... Vyzeral ako... Robotov pri stole sa mykol, až mu vypadol z ruky nástroj. Sa išla zblázniť od radosti. Zlomok sekundy, kým sa spamätal. Rozhodujúci, lebo potom už nemal dcéru ako zastaviť. Neúspech. Strany. Potom sa dialo všetko naraz. Bez toho, aby spomalil, takže jej celkom vyrazil dych. Zastavuje, až keď sú v bezpečí. Obrátila k Robbiemu. Temnejší a podozrievavejší výraz. Vyvedená z miery, sa jej darilo pôsobiť impozantne. Pretrel rozpálené čelo vreckovkou. Však nikdy nenechala len tak odbiť. Strojárske ani konštrukčné práce. Platný. Gloria akoby náhodou narazila! Viem to!“„No... Pripustil. Bude také dramatické, Grace? Život. To musíš uznať aj ty. Nad tým zamyslela. Zamyslene pozorovala. Takmer až v hystérii, čosi bľabotala. Pokrčila plecami. „Samozrejme, tak dlho u nich neostal. Sa to v deväťdesiatom ôsmom. Kvapkou do pohára antirobotickým silám v spoločnosti. Áno. Osem. Postoj. Akcie U. S. Sem v dvetisícom siedmom nastupovala. Napríklad prvých hovoriacich robotov. Boli veľmi neohrabani a málo využiteľní. Na ňu pozrel. „Ako to? Áno, ale uspeli sme až na druhý pokus. Powellom. Donovanom riešil naše najproblematickejšie prípady. New Yorku. Ťažko, lebo si ho pamätám ako mladíka. Nechať ju hovoriť. Ruky nad stôl a pozrela sa na ne. Merkúr druhú expedíciu. Financovala ju naša firma v spojení so Solar Minerals. Figuroval v nej robot nového typu. Stále bol ešte len v experimentálnom štádiu. Gregory Powell a Michael Donovan...“
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1982 | Narodenie hlavnej postavy a založenie spoločnosti U. S. |
| Deväťdesiaty ôsmy | Dôležitá udalosť, ktorá ovplyvnila antirobotické sily v spoločnosti. |
| 2007 | Nástup do U. S. |
Prečítajte si tiež: Od remesla k technológiám v zbrojárstve
Prečítajte si tiež: Strelivo do vzduchovky: Ako vybrať