Ešte v nedávnej histórii však Košice boli aj centrom športu. Žiaľ, momentálne je stav športu na východe Slovenska neveselý, ale jedna udalosť si stále udržiava mimoriadnu medzinárodnú prestíž a reputáciu.
Najväčšiu zásluhu na organizácii prvého košického maratónu nesie Vojtech Braun Bukovský, košický športový nadšenec, organizátor i novinár v jednej osobe. Bolo leto roku 1924, keď Vojtech Braun Bukovský navštívil olympijské hry v Paríži. V Paríži ho najviac očaril maratónsky beh, ktorý v domácom prostredí úplne absentoval. Zapálenie, s ktorým sa z hlavného mesta Francúzska vrátil, predovšetkým z maratónskeho behu, ktorý v tom čase v našich končinách chýbal, vyústilo do myšlienky usporiadať a zorganizovať v Košiciach maratónsky beh. Vďaka jeho iniciatíve bol do celkového programu októbrových atletických pretekov zaradený aj maratón.
KOŠICE: Prvá októbrová nedeľa je v Košiciach vyhradená Medzinárodnému maratónu mieru. Najstarší v Európe a druhý najstarší na svete jubiluje a konať sa bude už jeho 100.ročník. Oslava bude pokračovať aj v roku 2024, kedy bude sto rokov od prvého štartu v roku 1924. Išlo o vôbec prvý maratón, ktorý sa behal na území Slovenska. Asi nikto v tom čase nečakal, že maratón sa stane najväčšou športovou atrakciou mesta, ktorá každoročne láka bežcov z celého sveta.
Uplynulo iba pár týždňov a 28. októbra, teda v deň šiesteho výročia vzniku Československa sa osem smelých mladých mužov postavilo na premiérový štart pod zrúcaninou Turnianskeho hradu, aby sa vydali smerom do Košíc. Odtiaľ štartovali preteky do Košíc, trať bola dlhá 42 km a 200 m. Závod sa konal pod protektorátom gen. zdrav. dra Kovaříčka, náčelníka zdravotnej služby 11. p. divízie, ktorý sa osobne dostavil na miesto štartu, kde prehovoril k bežcom.
Keď Halla pretrhol cieľovú pásku, vojenská hudba zahrala pochod a na počeť prvého víťaza košického maratónskeho behu zahrmeli čestné salvy. Prvým víťazom sa stal domáci bežec Karol Halla. Víťaz pretekov, domáci bežec Karol Halla, sa o obhajobu prvenstva pokúšal aj v nasledujúcich ročníkoch, ale neúspešne. Konkurencia narastala, už v druhom ročníku bola účasť aj medzinárodná. V treťom ročníku vavrínový veniec putoval do zahraničia, zásluhou Paula Hempela z nemeckého klubu SC Charlottenburg.
Prečítajte si tiež: Oslava storočnice Košického maratónu
Pri prvom ročníku košického maratónu musel Braun dokonca čeliť otázkam, či je vôbec vhodné organizovať preteky na takú dlhú vzdialenosť. Úvodný diel sa v roku 1924 napriek kritike uskutočnil. Ten sa bežal z Turne nad Bodvou do Košíc a štartovalo na ňom osem bežcov. Prvý maratón v Košiciach mal okrem športového aj spoločensko-politický rozmer. Konal sa 28. októbra, teda v deň šiesteho výročia vzniku prvej Československej republiky.
Osobnosti na čele organizátorského tímu
Od zrodu MMM v roku 1924 sa na čele jeho organizačných štábov, resp. ako riaditelia pretekov vystriedali ôsmi Košičania. Z nich si väčšiu pozornosť zaslúžia štyria. Dvaja z nich - Béla Braun/Vojtech Bukovský (pôvodné meno si zmenil v roku 1945) a Ján Margita - taktovku hlavného organizátora držali v rukách zhodne po 24 rokov a Štefan Daňo dokonca 28 rokov. Od roku 2017 šéfuje maratónu Branislav Koniar.
VOJTECH BRAUN-BUKOVSKÝ (4. 11. 1894 - 30. 11. 1963): Zamlada bol úspešný všestranný športovec - atlét-vrhač, ale aj zápasník, šermiar, futbalista i lyžiar. Stavebný inžinier, ktorý sa roky venoval podnikaniu v rodinnej firme, ale aj písal básne, vynikal inteligenciou, vzdelaním, slušnosťou aj skromnosťou a mal vrodené danosti na organizovanie športových podujatí aj na diplomaciu, ktorá k tomu patrí. Z jeho iniciatívy sa zrodili aj mnohé ďalšie podujatia, medzi ktorými vynikajú cyklistické preteky Košice - Tatry - Košice. S premiérou v roku 1928 boli najstaršie viacetapové zápolenie v celom Československu!
JÁN MARGITA st. (16 .6. 1922 - 3. 3. 2008). Na príprave MMM podieľal už od roku 1946. Vedenie tímu organizátorov prevzal od Bukovského v roku 1961. Zastával vysoké funkcie v čs. telovýchovnom hnutí, čo organizátorom maratónu v Košiciach pomáhalo pri získavaní solídnych finančných dotácií z Prahy i Bratislavy.
ŠTEFAN DAŇO (nar. 28. 2. 1948): Za jeho 28-ročnej éry na čele OV (v rokoch 1989 - 2016) sa MMM dotkli najväčšie zmeny, aj v súvislosti so spoločenskými pomermi. Tou najradikálnejšou bola zmena trate z Košíc do obce Seňa a späť na klasický mestský maratón, ktorý je už v súčasnosti samozrejmosťou v mnohých svetových metropolách. Košice ho majú práve od roku 1989.
Prečítajte si tiež: Informácie o pretekoch Malá Lodina
BRANISLAV KONIAR (nar. 3. 10. 1959): Medzi organizátorov MMM si našiel cestu v roku 1991, keď sa stal tajomníkom Maratónskeho klubu Košice. Už po roku však vykonával veľmi dôležitú a zodpovednú funkciu riaditeľa pretekov MMM. Odvtedy sa jeho meno najčastejšie skloňuje v období príprav i samotného priebehu nášho najslávnejšieho vytrvalostného behu. Už v roku 2017 sa stal riaditeľom MMM a teda človekom, ktorý prakticky zodpovedá za jeho celú prípravu i samotný priebeh.
Významné míľniky v histórii MMM
- 1931: Juan Carlos Zabala šokuje traťovým rekordom 2:33:19.
- 1961: Abebe Bikila víťazí pred 30-tisíc divákmi.
- 1980: Prvýkrát súťažia aj ženy.
- 1989: Tradičná trať do Sene a späť nahradená mestským okruhom.
- 2020: MMM dostáva plaketu svetového atletického dedičstva.
Ako sa zvyšovala prestíž košického maratónu, zlepšovala sa aj úroveň účastníkov, a tým aj výsledky. Pamätným je napríklad rok 1931, keď vtedy pomerne neznámy iba 20-ročný argentínsky mladík Juan Carlos Zabala šokoval všetkých svojim traťovým rekordom 2:33:19. To, že to nebola náhoda, ukázal už o pár dní nato, pretože časom 1:42:30 vytvoril svetový rekord na 30 kilometrov a v roku 1932 vyhral maratónsky beh aj na Olympijských hrách v Los Angeles, dodáva Olympics.com.
Ďalším mimoriadne pamätným ročníkom MMM je rok 1961. Na štarte totiž figuroval Etiópčan Abebe Bikila, ktorý rok predtým šokoval celý svet víťazstvom na OH v Ríme, kde nielen, že behal celú trať bosý, ale na preteky nastúpil ako úplne neznámy bodyguard etiópskeho cisára Haileho Selassieho, informuje portál Behame. Aj preto sa pri jeho košickom triumfe na fenomenálneho Etiópčana prišlo na ulice pozrieť 30-tisíc ľudí, čo bola takmer polovica z vtedajších 80-tisíc obyvateľov Košíc.
Ďalšími dvoma míľnikmi sú roky 1980 a 1989. Košice Marathon informuje, že v roku 1980 prvýkrát súťažili aj ženy a u nežnejšieho pohlavia je zatiaľ neohrozenou kráľovnou Nemka Christa Vahlensiecková, ktorá triumfovala dohromady až päťkrát. Na druhej strane, v revolučnom roku 1989, necelé dva mesiace pred nežnou revolúciou akoby maratón už predznamenal aj spoločenské zmeny. Tradičná trať do Sene a späť nahradil mestský okruh, ktorý sa používa dodnes.
V roku 2020 sa MMM dočkal ďalšej pocty, pretože dostal plaketu svetového atletického dedičstva. World Athletics Heritage Plaque je prestížne uznanie udeľované za výnimočný prínos pre históriu a rozvoj svetovej atletiky.
Prečítajte si tiež: Biliardové kluby v okolí Košíc
Trať MMM
Trasu viackrát menili. Z Turne nad Bodvou sa bežalo iba raz. O rok neskôr bola trať Košice - Šebastovce - Košice. V rokoch 1926 až 1950 a tiež 1953 až 1988 sa štartovalo v Košiciach s obrátkou v Seni pri maďarských hraniciach a trať končila na štadióne Lokomotívy. V rokoch 1951 a 1952 sa bežalo inými trasami. Najprv to boli Košice - Lemešany - Košice, o rok neskôr sa štartovalo v Prešove a cieľom boli Košice.
Od roku 1989 sa beží už len mestský okruh, dokopy dva okruhy v historickom a širšom centre mesta. Najprv sa začínal a končil na námestí Maratónu mieru, v roku 1997 sa to zmenilo a maratón začína na Hlavnej ulici pri hoteli Doubletree by Hilton, predtým Slovan.
Socha maratónca
Inšpirovaný antickými sochami. Symbolom Medzinárodného maratónu mieru je bronzová socha nahého maratónskeho bežca. Autor pamätníka je akademický sochár národný umelec Arpád Račko. Sochu odliali v Prahe a odhalili v roku 1959.
Umelec sa inšpiroval antickými sochami a modelom na sochu sa mu stali viacerí športovci. Socha maratónca je vysoká 3 metre a 20 centimetrov a váži pol tony. Trojmetrový podstavec je z požárskej žuly. Každý rok sa tam dopĺňajú mena víťazov. Na pamätníku sa nachádza text NENIKHKAMEN (zvíťazili sme), čo bol podľa legendy výkrik bežca - Aténčana - oznamujúceho víťazstvo.
Arpád Račko vytvoril desiatky sôch, súsoší, plastických diel, portrétov a reliéfov. V roku 2002 dokončil bronzovú plastiku Košický erb, inštalovanú pri príležitosti 500. výročia udelenia erbovej listiny mestu Košice.
Okrem sochy maratónca vytvoril aj bustu Vojtecha Bukovského, zakladateľa Medzinárodného maratónu mieru. Odhalili ju na Námestí Maratónu mieru v Košiciach 14. septembra 2018.
MMM počas pandémie
Košický maratón sa síce vo výrazne obmedzených podmienkach a počte účastníkov, konal aj v hlavných problematických rokoch 2020 a 2021, čo bolo medzi svetovými maratónmi skôr výnimkou. Kritický bol, okrem dvoch vojnových rokov (1938 a 1940) najmä rok 2020, kedy život nielen na Slovensku výrazne oklieštil COVID. Obmedzenia sa menili z týždňa na týždeň, zo dňa na deň. Maratón sa konal v obmedzenej forme za podmienky testovania každého účastníka a prísneho dodržiavania hygienických pravidiel. Na štarte bolo 200 bežcov zo Slovenska.
Úspešní Afričania
Najúspešnejšími mužskými bežcami sú Keňania, ktorý v histórii uspeli až 19-krát. Nasledujú Maďari so 14 víťazstvami. Až na tretej priečke sú bežci z bývalého Československa, ktorí uspeli 13-krát.
V súvislosti s Bukovským, ktorého 110. výročie narodenia si pripomíname, treba pripomenúť, že v nedeľu sa v Košiciach uskutoční už 98. ročník Medzinárodného maratónu mieru. Jeho výnimočnosť spočíva hlavne v tom, že predbehlo svoju dobu.
Zatiaľ čo v prípade všetkých ostatných maratónov sveta, vrátane toho najstaršieho v Bostone (prvý ročník sa konal v roku 1897), sa dĺžka trate v priebehu histórie vo väčšej alebo menšej miere menila, v Košiciach zostala vždy tá istá, teda 42 kilometrov a 195 metrov. Len pre zaujímavosť, ešte v roku 1956 sa v americkom Bostone bežalo na trati dlhej 40,6 km.
Ako dobre vieš, druhá svetová vojna výrazným spôsobom zasiahla do života prakticky všetkých obyvateľov Európy, vtedajšie Československo nebolo výnimkou. Negatívnym spôsobom ovplyvnila žiaľ aj šport, avšak MMM aj tento obrovský tlak ustál na výbornú. V rámci obdobia rokov 1938 - 1945 sa v Košiciach nekonali iba dva ročníky, konkrétne v rokoch 1938 a 1940. Vo zvyšných vojnových rokoch sa maratón riadne uskutočnil, mal aj svojich víťazov, hoci ako píše Sportnet, nezúčastnili ho bežci zo zahraničia.
Košice svojím maratónom vždy mimoriadne žijú a inak to nie je ani v týchto dňoch. Ako to už je dlhé roky pravidlom, prvá októbrová nedeľa sa nesie v duchu behu a jeho oslavy. Tento jubilejný stý ročník bude výnimočný aj počtom účastníkov, pretože na štart sa v rôznych kategóriách postaví dohromady 17-tisíc bežcov, a to organizátori museli stopnúť registráciu.
Tabuľka víťazov MMM (muži):
| Rok | Meno | Krajina | Čas |
|---|---|---|---|
| 1924 | Karol Halla | Československo | 3:01:35 |
| 1931 | Juan Carlos Zabala | Argentína | 2:33:19 |
| 1961 | Abebe Bikila | Etiópia | 2:20:54 |
| 2023 | Philemon Rono | Keňa | 2:06:55 |
| 2025 | Moses Kipngetich Kemei | Keňa | 2:06:47 |