Brokovnica je dlhá palná zbraň, ktorá sa používa na poľovnícke alebo športové účely. S brokovnicou sa dá stretnúť aj v policajnej sfére a tiež sa používa na ochranu majetku a osôb. Brokovnica je športová, lovecká, vojenská alebo policajná ručná strelná zbraň, strieľajúca prevažne hromadnou brokovou alebo jednotnou strelou. Má jednu alebo niekoľko hlavní s hladkým vývrtom. Býva spravidla jednoranná alebo opakovacia, pri vojenskom určení zriedkavo aj samonabíjacia alebo automatická.
Kalibre Brokovníc
Brokovnice sú v označovaní kalibru výnimočné. Nepoužíva sa totiž značenie v milimetroch alebo palcoch, ako sme zvyknutí pri guľových zbraniach. Poznáme brokovnice kalibru 4, 8, 12,.., 32, no napríklad kaliber 12 neznačí priemer 12 mm. U týchto zbraní platí nepriama úmernosť medzi kalibrom a priemerom hlavne, teda čím je číslo, označujúce kaliber brokovnice väčšie, tým je priemer hlavne menší.
Pôvod označovania brokových kalibrov je v Anglicku a udáva počet gulí rovnakého priemeru odliatych z jednej anglickej libry olova (453,59 g). Kaliber 12 teda znamená že sa z libry olova sa odleje 12 rovnakých gulí. Priemer hlavní pri kalibri 12 je potom totožný s týmito guličkami, teda približne 18,4 mm.
Dĺžka nábojovej komory u súčasných zbraní je najčastejšie 70 mm, aj keď čoraz častejšie sa vyskytuje dĺžka 76 mm, označovaná ako MAGNUM.
Základné Prvky Brokovnice
Brokovnice sú zložené z troch základných prvkov, a to hlaveň, puzdro záveru a pažba. Pažba je prevažne vyrobená klasicky z dreva. Hlaveň u brokovníc sa vyrába s hladkým vývrtom. Takýto vývrt totiž zaručí, že hromadné strely nebudú rotovať ale poletia rovno. Rotovaním by sa mohol dostaviť tzv. kružnicový efekt, a to by vyzeralo tak, že stred terča by bol čistý a strely by padali dookola.
Prečítajte si tiež: Nákupné povolenie na guľové zbrane
Dĺžka hlavne u brokovej zbrane ovplyvňuje presnosť streľby podstatne viac ako u zbrane guľovej a vyrába sa v rozmedzí zhruba 600 až 810 mm.
Pre posúdenie rozptylu brokových zbraní bol stanovený pojem krytie, ktorý sa udáva v percentách a určuje sa nasledovne. Vystrelí sa brokom 3,5 mm na vzdialenosť 35 metrov do terča veľkosti 1x1 meter. Potom sa okolo stredu zásahu obkreslí kruh s priemerom 75 cm, spočíta sa počet zásahov v tomto kruhu a určí sa percento krytia.
Hodnoty krytia sa pohybujú v rozmedzí od 40% u nezahrdlených hlavní po zhruba 80% u hlavní s plným a zosilneným plným zahrdlením. To je úprava ústiacej časti hlavne brokovnice, ktorá zvyšuje jej krytie. Zahrdlenie udáva, o koľko je zmenšený priemer hlavne. Klasické zahrdlenie zvyšuje rýchlosť brokov a zvyšuje krytie.
Typy Brokovníc
Brokovnica sa najčastejšie nabíja hromadnou strelou, ktorá sa nazýva broky. Nenechajme sa ale mýliť. Brokovnica nie je len nástroj na hromadné strely. Rovnako, ako s guľovnicou, je možné z brokovnice vystreliť jednotnú strelu. V súčasnej dobe je najbežnejší hladký vývrt hlavne, avšak predtým sa používali vývrty s pozdĺžnym drážkovaním. Brokovnica je veľmi často konštruovaná ako kombinovaná zbraň. Teda taká zbraň, ktorá kombinuje viac zbraní v jednom. Najčastejším variantom je guľobrok - guľovnica a brokovnica v jednom, pričom najčastejšie môžete počuť pojmy:
- guľobroková kozlica - hlaveň guľovnice a brokovnice sú pod sebou
- dvojka - brokovnica s dvoma hlavami vedľa seba
Brokovnice sa rozlišujú podľa charakteru streľby:
Prečítajte si tiež: Lustre z parožia s láskou k prírode
- jednoranové
- opakovacie
- viacranové
- automatické
Pre bežné lovecké použitie sa najčastejšie používajú brokovnice jednoranové a viacranové. Sú to zbrane, ktoré nemajú zásobník ani iné podávacie ústrojenstvo, ktoré by dopravovalo náboj do komory. Náboj do brokovnice umiestňuje strelec sám, a to najčastejšie tým spôsobom, že brokovnicu zalomí a vsunie náboj (náboje) do hlavne.
Opakovací systém sa najčastejšie používa pri jednohlavňových brokovniciach. Zásobník je trubicový a je obvykle umiestnený pod hlavnou. Nabíjanie sa vykonáva posunom predpažbia. Odtiaľto môžete poznať pojem pumpovacia brokovnica, kedy strelec jedným „pumpnutím“ posunie náboj do komory. Automatická brokovnica používa na prebíjanie tlak plynu, uvoľnený predchádzajúcim výstrelom.
Ďalšie typy brokovníc:
- jednuška - jednoranná brokovnica s jednou hlavňou
- dvojka - dvojhlavňová brokovnica s hlavami vedľa seba
- broková kozlica - dvojhlavňová brokovnica s hlavami pod sebou
- brokový troják - brokovnica s dvoma hlavami vedľa seba, pričom tretia hlaveň je pod alebo nad nimi
- Hamrleska - brokovnica so skrytým bicím ústrojenstvom
- Lankasterka - brokovnica s otvoreným bicím ústrojenstvom. Najčastejšie také ústrojenstvo je možné vidieť na historických zbraniach a ich replikách.
Brokové Strelivo
Brokové náboje, často nazývané naboje do brokovnice, sú nevyhnutnou súčasťou výzbroje pre strelcov, lovcov a športových strelcov. Tieto náboje sú určené pre brokovnice, čo sú zbrane, ktoré využívajú rozptýlený strelivový mechanizmus na streľbu. Existuje niekoľko rôznych typov brokových nábojov, ktoré sú navrhnuté na rôzne účely. Jedným z najbežnejších typov je poľovný brokový náboj. Tieto náboje sú používané loveckými nadšencami na lov rôznych druhov zveri. Náboje do brokovnice môžu byť tiež použité na obranu, a to najmä v krízových situáciách.
Celkovo možno povedať, že brokové náboje sú dôležitou súčasťou streleckého sveta a majú širokú škálu aplikácií, od lovu a športovej streľby po osobnú obranu.
Prečítajte si tiež: Inzercia poľovných zbraní
Technické Požiadavky na Strelivo
Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 397/1999 Z. z. PODROBNOSTI O TECHNICKÝCH POŽIADAVKÁCH NA STRELNÉ ZBRANE A STRELIVO.
Mechanické Zbrane
Mechanické zbrane sú podľa kinetickej energie strely alebo priemernej výmetovej sily kategorizované takto:
- zbrane s kinetickou energiou strely vyššou ako 0,08 J pre pevné strely a s kinetickou energiou strely vyššou ako 0,5 J pre pružné strely, ale s priemernou výmetovou silou najviac 100 N,
- zbrane s priemernou výmetovou silou nad 100 N.
Strednou výmetovou silou sa rozumie sila vypočítaná z počiatočnej kinetickej energie strely a z dráhy mechanického výstrelného prvku z polohy naakumulovanej energie do pokojovej polohy. Počiatočná energia sa zisťuje výpočtom z nameranej počiatočnej rýchlosti strely (pri opúšťaní zbrane) a zo zistenej letovej hmotnosti strely.
Mechanické zbrane musia spoľahlivo držať mechanické výstrelné prvky v naakumulovanej polohe v záchyte tak, aby pri bežnej manipulácii nedošlo k nežiaducemu výstrelu.
Plynové Zbrane
Plynové zbrane sú podľa kinetickej energie strely kategorizované takto:
- zbrane s kinetickou energiou strely vyššou ako 0,08 J pre pevné strely a s kinetickou energiou strely vyššou ako 0,5 J pre pružné strely, ale s energiou najviac 7,5 J vrátane,
- zbrane s počiatočnou kinetickou energiou strely nad 7,5 J, najviac však 10 J pri počiatočnej rýchlosti strely do 200 ms-1 vrátane,
- zbrane s kinetickou energiou nad 10 J a s počiatočnou rýchlosťou nad 200 ms-1.
Podmienky Skúšobnej Streľby
Skúšobná streľba sa vykonáva úplne dokončenými strelnými zbraňami pred streleckou skúškou vykonávanou výrobcom. Skúšobná streľba sa vykonáva skúšobnými nábojmi, ktoré svojím vyhotovením, tlakmi, prípadne energiami strely zodpovedajú rozhodnutiam Stálej medzinárodnej komisie pre skúšky ručných strelných zbraní.
Nasledujúca tabuľka uvádza predpísané tlaky v MPa pre rôzne kalibre brokovníc:
| Kaliber | Tlak (MPa) na tlakomer! č. 1 | Tlak (MPa) na tlakomer! č. 2 | Tlak (MPa) na tlakomer! č. 1 (Vyššia skúška) | Tlak (MPa) na tlakomer! č. |
|---|
Do poľovných zbraní sa používa ako strelivo náboj, ktorý je upravený tak, aby sa dal do zbrane vložiť a aby strela po výstrele opustila hlaveň. Skladá sa z nábojnice, ktorá spája všetky časti náboja do jedného celku, chráni strelný prach pred zvlhnutím a zabráni uniknutiu prachových plynov pri výstrele. Prachová náplň odovzdáva pri horení svoju chemickú energiu strele. Zápalná zložka je zmes výbušnín a pomocných látok, ktoré sa zapaľujú nárazom. V nábojoch zo stredovým zápalom je uložená v zápalke a v nábojoch s okrajovým zápalom v dutom okraji nábojnice.
Poznáme dva druhy pušného prachu: dymný a bezdymný. Najstarším druhom pušného prachu je čierny prach (dymný), ktorý sa v súčasnosti už takmer nepoužíva. Pri výstrele náboja naplneného takýmto prachom sa vytvára asi 280 l plynov a dym, ktorý pri tom vzniká, zastiera strelcovi výhľad. Modernejší bezdymný prach sa vyrába z nitrocelulózy, do ktorej sa pridáva stabilizačná látka, difenylamín, proti samovoľnému chemickému rozkladu. Ak sa do prachovej hmoty primieša nitroglycerín, ide o nitroglycerínový prach. Ak obsahuje len nitrocelulózu, je to nitrocelulózny prach. Nitroglycerínový prach má väčší obsah chemickej energie ako nitrocelulózový, ale horí pri vyšších teplotách, čím sa viac opotrebováva hlaveň. Pri pomerne malom počte výstrelov z poľovných pušiek je však toto opotrebovanie zanedbateľné.
Brokový náboj veľkosťou zodpovedá rozmerom nábojovej schránky brokovnice a môže byť naplnený buď hromadnou, alebo jednotnou strelou pre brokovnice. Hromadnú strelu tvoria olovené guľaté broky, ktoré sa používajú na odstrel malej srstnatej a pernatej zveri. Základom brokového náboja je nábojnica, ktorá sa skladá z obvodového plášťa, dna, kovania a často aj z vnútorného vystuženia. Najčastejšie sa používa druh poľovníckej brokovej zápalky s krátkym zápalom. Označuje sa ako zápalka Gevelott. V brokových nábojoch sa ako prachová náplň používa len bezdymný prach, zvyčajne jednozložkový - nitrocelulózny.
Odpor strely, ktorý pri prechode hlavňou udáva trenie brokov a zátky, je pomerne malý, a preto sa mu musí prispôsobiť aj brokový prach. Zátka uvádza do pohybu strelu brokového náboja a svojou pružnosťou pôsobí ako tesnenie proti unikaniu plynov. Klasickou zátkou je plstená zátka. Odporúča sa zátka z plastov, ktorá je spojená s puzdrom na broky, nazýva sa aj chránič brokov. Spodná časť slúži ako vlastná zátka, stredná časť ako deformačný člen, jeho úlohou je zachytiť náraz prachových plynov a zabrániť tak deformácii brokovej náplne v hornej časti chrániča brokov s rozstrihnutými stenami.
Chránič brokov teda zmenšuje deformáciu brokov, dokonale tesní a zabraňuje usadzovaniu olova vo vývrte hlavne. Predlžuje účinnosť dostrelu a zväčšuje percento krytia. Dôležité je dokonale uzavretie brokového náboja. Broky sa vyrábajú takmer z čistého olova. Na zvýšenie tvrdosti sa do olova pridáva 1 - 4 % antimónu. Do priemeru 4 mm sa broky vyrábajú liatím v osobitých vežiach vysokých až 60 m. V hornej časti veže je sito, cez ktoré sa leje roztavené olovo, a to „prší“ na dno vodnej nádrže. Pri páde sa kvapky v tvare guľôčok stačia ochladiť. Potom sa na špeciálnych kalibrovacích sitách triedia od 2 do 4 mm. U nás sa na poľovnícke účely používa odstupňovanie po 0,5 mm. Broky s väčšími priemermi sa zhotovujú lisovaním za studena z olovených drôtov. Dolet brokov sa zvyšuje s ich priemerom a približne sa určí tak, že priemer brokov v mm sa vynásobí číslom 100.
Jednotnú strelu na brokovnice tvorí jedno teleso, ktoré je upravené na streľbu z hladkého vývrtu brokovnice. So zreteľom na tvar sa jednotné strely delia na guľaté a valcovité. Guľaté strely sa v súčasnosti používajú málo. Pri konštrukcii jednotných valcovitých striel musí byť priemer tela strely vždy menší ako priemer zahrdlenia zbrane. Jednotné strely sa vyrábajú z olova, najnovšie sa však vyrábajú z oceľového jadra obaleného plášťom z plastov. Guľové náboje sa používajú na streľbu z guľových zbraní (s drážkovými hlavňami). Zhotovujú sa rôzne kalibre, tvary nábojníc a konštrukcie striel. Základnou časťou guľového náboja je nábojnica, ktorá spája strelu, prachovú náplň a zápalku do jedného celku. Jedna z prvých a najrozšírenejších kovových nábojníc bola nábojnica s okrajovým zápalom. Zápalná zložka je v nej umiestnená v dutom okraji dna nábojnice.
Po zavedení bezdymového prachu do výroby nábojov na prelome 19. a 20. storočia sa začali vyrábať guľové náboje so stredovým zápalom, ktoré už mali potrebnú rezervu na zvýšenie tlaku. Aj tieto nábojnice mali najprv okraj, ktorý vymedzoval polohu náboja v nábojovej komore a uľahčoval vybratie vystrelenej nábojnice. Technicky najdokonalejšia je nábojnica krčkom, ktorá umožňuje zväčšovať priestor na prachovú náplň a súčasne ľubovoľne zmenšovať priemer strely. Pri výrobe guľových nábojov sa používajú dva druhov zápaliek: Boxerova a Bernardova. Strelivo amerického pôvodu má Boxerovú zápalku s vlastnou vnútornou nákovkou. Pri náboji s týmto druhom zápalky sa zapaľuje prachová náplň energickejšie ako pri náboji s Bernardovou zápalkou. Pretože drážkový vývrt kladie strele guľového náboja značný odpor a prudko sa zvyšujúci tlak plynov by mohol byť nebezpečný, plnia sa guľové náboje pomaly horiacimi prachmi.
Strely guľových nábojov sú jednotné a stabilizuje ich rotácia pomocou drážok vo vývrte hlavne. Predná časť strely má zvyčajne mierne zaoblenú špičku a niekedy, na spôsobenie väčšej deformácie, býva ukončená aj plochou špičkou. Niektoré strely sú vybavené výraznou obvodovou hranou, ktorá ma ostro ohraničiť okraj vstrelového otvoru a zvýšiť tak krvácanie (farbenie) zasiahnutej zveri. Plášťové strely sa skladajú z plášťa a oloveného jadra. Najvhodnejším materiálom na výrobu plášťa je tombak (zliatina medi a niklu). Celo plášťová strela má jadro kryté plášťom. Pri prenikaní cieľom sa nedeformuje. Má veľmi dobrý priebojný účinok, spôsobuje hladký priestrel, a ak nie je zasiahnutý životne dôležitý orgán, zver z miesta nástrelu odbieha. Polo plášťová strela má prednú časť jadra odkrytú, čo spôsobuje ľahké zdeformovanie strely, a tým dokonalé odovzdanie pohybovej energie cieľu. Trieštivé alebo expanzívne strely sa ešte viac deformujú ako polo plášťové. Pri streľbe na odolnejšiu zver sa však tieto strely ľahko rozkladajú a nepreniknú do potrebnej hĺbky. So zreteľom na tento nedostatok sa vyvinuli rôzne druhy špeciálnych striel.
Poznáme aj tzv. pod kalibrovú strelu. Na poľovné účely prvý krát túto strelu použila americká firma Remington pod názvom Accelerátor. Základom je polo plášťová strela kalibru 5,7 mm, s hmotnosťou 3,6 g, ktorá je vsadená do plášťa z plastov. Valcová časť plášťa má kaliber 30 - 06 Springfield (7,62 x 63). Predná časť plášťa je zúžená zárezmi. Po výstrele sa plastový obal asi 20 m od ústia hlavne oddelí od jadra. Tieto strely dosahujú začiatočnú rýchlosť až 1200 m.s.-1. Vznik a zánik kalibrov sa nazýva štandardizácia. Zriedkavo používané strelivo má pre poľovníctvo len malý význam. Malokalibrovke strelivo sa z poľovníckeho hľadiska používa prakticky už len na cvičnú (športovú) streľbu a pri súťažiach.
Kaliber Brokovnice
Kaliber je kľúčovým faktorom pri kúpe brokovnice. Najpoužívanejší je 12 kaliber, ktorý je ideálny na športovú streľbu aj lov menšej zveri. Pre strelcov, ktorí preferujú ľahšie zbrane, je 20 kaliber vhodnou alternatívou. Dôležité je aj zohľadnenie typu nábojov, ktoré plánujete používať, pretože rôzne kalibre vyžadujú odlišné typy streliva.
Na rozdiel od iných palných zbraní je u brokovníc iné značenie kalibru. To teda znamená, že nemeriame priemer hlavne, ale počet brokov vyrobených z jednej anglickej libry olova (0,453 kg), ktoré prejdú hlavňou. Najrozšírenejší kaliber v našich zemepisných šírkach je: 12, 16, 20.
Kalibre brokových zbraní sa označujú počtom guliek odliatych z olova, presne vypĺňajúcich svetlosť hlavne. Čím je väčšie číslo, tým je menší kaliber.
Druhy Striel do Brokových Zbraní
- Jednotná strela - strela, ktorá sa opustením hlavne palnej zbrane nerozdelí.
- Hromadná strela - strela, ktorá sa po opustení hlavne palnej zbrane rozdelí na viac projektilov. V našom prípade teda brokov. Brokovú náplň v náboji nazývame hromadnou strelou.
Broky sa lejú a lisujú z olova, v ktorom je primiešaný antimón a arzén. Označujeme ich číslami alebo priemerom v mm. V súčastnosti sa u nás upustilo od číslovania brokov a prešlo sa k ich jednoduchšiemu označovaniu, tj. k označeniu brokov v mm. V poľovníctve používame najčastejšie broky s priemerom od 2 do 5mm.
Veľkosť brokov označujeme v mm a ich voľba závisí od veľkosti zveri, na ktorú chceme strieľať. Na jarabice, sluky, holuby používame broky s priemerom 2,5-3mm, na bažanty, divé kačice, králiky, zajace s priemerom 3-3,5mm, na zajace v zime s priemerom 3,5-4mm, na líšky, divé mačky, túlavé mačky a psov, divé husy a hlucháne s priemerom 4-4,5mm.
Údržba Brokovníc a Ďalšie Zbrane
Predaj brokovníc - pri hľadaní správnej brokovnice zohráva dôležitú úlohu aj výrobca. Bez ohľadu na to, akú brokovnicu si vyberiete, dôležitá je jej pravidelná údržba. Základnou podmienkou dobrého výkonu zbrane je dobrá údržba, ktorú by mal poľovník vykonať hneď po návrate z poľovačky.
Zásady bezpečnosti pri manipulácii so zbraňou
Zbraň na poľovné účely je poľovník povinný nabíjať a vybíjať zásadne tak, že hlaveň smeruje k zemi.
Guľovnica vs. Brokovnica
Pri guľovniciach je najčastejší problém v názvosloví. A to predovšetkým v rozlíšení pojmu guľovnica a puška. Slovenský termín puška môže okrem guľovnice zahŕňať aj brokovnicu. Pre ľahšiu orientáciu je možné povedať už povedanú definíciu, že guľovnica je dlhá palná zbraň s drážkovým vývrtom hlavne a jednotnou strelou.Guľovnica je dlhá ručná palná zbraň s drážkovým vývrtom hlavne. Drážky v hlavni guľovnice majú obvykle tvar skrutkovice a sú po celej dĺžke, teda od nábojovej komory až k ústiu hlavne. Účelom drážkovania hlavne je zapríčiniť rotáciu strely v pozdĺžnom smere. Rotujúca strela je po opustení hlavne presnejšia, stabilnejšia a má vyššiu rýchlosť. Ako už z názvu vyplýva, guľovnica sa nabíja jednotným nábojom, slangovo guľou. Náboj zostane kompaktný až po náraze do cieľa.
Delenie guľovníc podľa typu záverového mechanizmu:
- s blokovým záverom
- s lôžkovým záverom a klopnými hlavami
- jednoranové guľovnice
- samonabíjacie guľovnice, ktoré využívajú tlak plynov alebo spätného rázu
- s valcovým odsuvným záverom
- s posuvným predpažbím
- so spodnou ovládacou pákou
Všeobecne sa usudzuje, že guľovnica je jednohlavňová zbraň. To však neplatí pri viachlavňových modifikáciách.
Malokalibrovka a Flobertka
Česká legislatíva pojem malokalibrovka nepozná. Pozná len zbrane so strelivom 5,6 mm a už spomínaným okrajovým zápalom (.22). Malokalibrovky sú najčastejšie zastúpené v poľovníctve, kde sa používajú na odstrel zveri a v športovej streľbe, kde sú napríklad zastúpené v biatlone. Rovnako dobre je možné použiť malokalibrovku na nácvik streľby, než strelec začiatočník prejde k oveľa silnejšej guľovnici.
Flobertka je palná zbraň, ktorá na streľbu využíva náboje s okrajovým zápalom, ktoré majú zápalnú zlož na dne nábojnice. Na zbrane typu flobert nie je potrebný zbrojný preukaz, avšak žiadateľ musí byť plnoletý a zakúpenú zbraň musí do 10 dní ohlásiť na polícii, ktorá zbraň zaeviduje. Pôvodne bola zbraň typu flobert voľnopredajná, ale jej úsťová rýchlosť nesmela presiahnuť 7,5 Joulov. Teraz touto novelou od roku 2021 zbraň podlieha registrácii, avšak energia vystreleného náboja nie je obmedzená 7,5 Joulov. Flobertkové zbrane sa najčastejšie používajú na nácvik streľby, prípadne na účely zábavnej streľby.