Európske štáty aj eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius teraz hovoria o potrebe vybudovať „dronový múr“ na východnom krídle NATO.
O „dronovom múre“ v prejave o stave Únie hovorila aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Aj keď o projekte, ktorý vychádza najmä zo spolupráce pobaltských štátov, sa hovorí už od roku 2023, diskusie nabrali na intenzite po nedávnom narušení vzdušného priestoru NATO Ruskom v Poľsku, no aj v Estónsku či v Rumunsku.
Projekt Baltic Drone Wall, na ktorom spolupracuje najmenej osem spoločností a pobaltské štáty s Poľskom a Fínskom, zahŕňa radary, kamery, detektory rádiových frekvencií a smeru letu či rušičky signálu.
Súčasťou sú aj drony, ktoré vďaka umelej inteligencii dokážu rozoznať a potom zachytiť či zničiť rýchlo letiace bezpilotné lietadlo vybavené výbušninami, píše server Euronews.
Prečítajte si tiež: Vzduchovky na slovenskom Bazosi
Cena za použitie systému sa pohybuje v desiatkach tisíc eur, čo je výrazne lacnejšie ako zostreľovať drony raketami.
Komisár Kubilius minulý týždeň povedal, že o projekte bude diskutovať s európskymi ministrami obrany a že systém by mohol začať fungovať už o rok.
Reuben F. Johnson, expert na zbraňové systémy a obranu z poľskej Nadácie Casimira Pulaského, tvrdí, že európske štáty reagujú príliš pomaly a sú pozadu najmenej o dva roky.
Navyše európski spojenci vrátane Poľska nie sú na zostreľovanie dronov vôbec pripravení.
Schopnosť bojovať proti dronom v prípade Ukrajiny hodnotí na úrovni šesť bodov z desiatich, ostatné európske štáty sú podľa neho bližšie k dvom bodom z desiatich.
Prečítajte si tiež: Luk pre deti Bambino
„Nikto okrem Ukrajiny nie je pripravený a nemá toľko skúseností.
Viac ako dvadsať rokov mnohé krajiny predpokladali, že ak budú predstierať, že Rusko nie je problém, tak to tak naozaj bude.
Nikto si nemyslel, že Rusko môže na ich územie vyslať toľko dronov,“ tvrdí pre SME.
"Ukrajinci investovali do zachytávacích dronov, elektronického boja, od rušenia signálu až po použitie ťažkých guľometov na ich zneškodnenie."
Na zaznamenanie malých a nízko letiacich útočných dronov Šáhid používa systém akustických snímačov, ktoré vedia drony odhaliť podľa ich špecifického zvuku.
Prečítajte si tiež: História a vývoj vz. 58
Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz minulý týždeň v Kyjeve podpísal dohodu o sprístupnení expertízy pri boji s bezpilotnými lietadlami, nasledovať by mali aj komerčné zákazky.
Na obranu východnej hranice NATO aj EÚ už eurokomisia vyčlenila takmer 100 miliárd eur zo spoločného obranného rozpočtu.
„Spolupráca s Ukrajinou určite pomôže, pretože je vždy lepšie učiť sa od tých, ktorí majú skúsenosti z bojiska,“ vraví Johnson s tým, že NATO má vyspelý obranný priemysel, no Ukrajina dokáže prispieť know-how.
Problémom je však podľa neho aj to, s akou rýchlosťou a efektivitou bojové aj prieskumné drony vyrába Rusko.
„Preto treba zasiahnuť továrne, kde ich vyrábajú.
Zostreľovať drony až po vypustení je ako zatvárať stajňu, keď vám kôň už ušiel,“ povedal.
Johnson upozorňuje aj na to, že boj proti dronom na obranu či odstrašenie nie je dostatočný.
„Existujú systémy proti strelám dlhého, stredného či krátkeho dosahu.
Na hraniciach sú systémy Patriot aj prenosné systémy ako americký Stinger,“ hovorí.
"Takisto aj obrana proti dronom musí mať niekoľko vrstiev, neexistuje jeden univerzálny systém, pretože drony lietajú v rôznych výškach a rôznou rýchlosťou."
Aj iránske drony Šáhid kedysi poháňala len vrtuľa, no dnes už existuje aj variant s prúdovým motorom.
Niektoré spoločnosti sa už problému s dronmi prispôsobujú - napríklad švédsky Saab za rok vytvoril strelu Nimbrix, ktorá dokáže šrapnelmi zasiahnuť celé roje dronov a nebezpečenstvo zneškodniť.
Pobaltské štáty sa pri obrane proti dronom chcú inšpirovať práve Ukrajinou.
V pondelok poobede hovorca Európskej komisie Thomas Regnier pre ukrajinský web Európska pravda potvrdil, že na piatkovú videokonferenciu Slovensko a Maďarsko nepozvali.
Diskusie sa pritom zúčastní sedem ďalších štátov na východnej hranici EÚ - Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Bulharsko, prizvali aj Ukrajinu.
Poľsko malo pri zostreľovaní dronov výrazne nižšiu úspešnosť ako Ukrajina, upozorňuje reportér BBC Vitalij Ševčenko.
Kým Ukrajina dnes zostrelila 93 percent zo 415 dronov a podobné čísla dosahuje pravidelne, Poliaci zničili len štyri z 19 ruských dronov.
Ukrajina požiadala NATO o zostreľovanie dronov nad jej územím, ak smerujú do poľského vzdušného priestoru, povedal poľský minister Radosław Sikorski.
Zdôraznil, že žiadne rozhodnutie zatiaľ nepadlo.
„Ukrajina nás žiada, aby sme, ak sa niečo zjavne blíži k našim hraniciam a predstavuje pre nás priamu hrozbu, mohli tak urobiť nad ich územím.
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár v súvislosti s útokom ruských dronov v Poľsku uviedol, že verí, že mali skončiť na Ukrajine a nie v Poľsku.
„Opäť premeškal vynikajúcu príležitosť mlčať, keď už teda nedokáže naformulovať niečo tak, aby sme sa nemuseli hanbiť,“ uviedol bývalý diplomat Róbert Ondrejcsák.
Premiér Robert Fico vyjadril Poľsku solidaritu a ponúkol pomoc pri hľadaní „potrebných odpovedí“ týkajúcich sa incidentu s ruskými dronmi.
Premiér Rusko vo svojom stanovisku nespomenul ani raz.
„Nenechám sa vyprovokovať politickými hrami ani protivládnymi a protislovenskými médiami.
Informácie zásadne čerpám z relevantných zdrojov.
Tie mi v tomto okamihu umožňujú zaujať len vyššie uvedené stanovisko.
Aj on, podobne ako Kaliňák, zopakoval, že súčasná opozícia odovzdala Ukrajine celý systém protivzdušnej ochrany bez adekvátnej náhrady.
Takisto zamlčal, že armáda nemala na migy dosť pilotov a na systémy S-300 nemala dosť munície ani servis.
Hovorca Kremľa povedal, že drony nad poľským územím nebude komentovať, a povedal, že je to otázka pre ruské ministerstvo obrany.
„Vedenie EÚ a NATO obviňuje Rusko z provokácií takmer každý deň, zvyčajne bez toho, aby to podložilo dôkazmi,“ povedal Dmitrij Peskov.
Podrobné hodnotenie incidentu podľa neho ešte pokračuje.
Minister obrany Robert Kaliňák venoval časť svojho výstupu k incidentu v Poľsku kritike bývalej vlády za to, že odovzdala Ukrajine stíhačky migy a protivzdušný systém S-300.
Kalinák zamlčal, že armáda nemala na migy dosť pilotov a na systémy S-300 nemala dosť munície ani servis.
Drony zostrelené nad poľským územím podľa Petra Pavla jasne potvrdzujú, ako veľmi sa nás stupňujúca sa ruská agresia dotýka.
„Nedá sa predstierať, že táto vojna sa nás netýka.