Ladislav Medňanský, narodený 23. apríla 1852 v Beckove a zomrel 17. apríla 1919 vo Viedni, bol jedným z najvýznamnejších a najoriginálnejších maliarov prelomu 19. a 20. storočia.
Biografia
V rokoch 1863-1865 študoval súkromne u rakúskeho maliara T. Endera. Neskôr, v rokoch 1872-73, študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Strähuber, Seitz) a v rokoch 1873-75 na École des Beaux-Arts v Paríži (prof. Pils). V Paríži pôsobil do roku 1878 v prenajatom ateliéri na Montmartre a potom ešte v rokoch 1889-92 a 1896-97. V roku 1877 vystavoval na parížskom Salóne. Prvý pobyt v Barbizone absolvoval s O. Redonom, L. Páalom a K. Bodmerom. Vystavoval v Mücsarnoku v Budapešti. V roku 1878 podnikol študijnú cestu do Talianska a v roku 1879 sa vrátil na Slovensko.
Maľoval v Beckove, Strážkach a Šarišských Jarovniciach, kde sa zoznámil so Szinyeim-Mersem. V roku 1882 vystavoval na medzinárodnej výstave vo Viedni. V rokoch 1884-1887 si prenajal ateliér v Budapešti, pravidelne sa vracal do Beckova a Strážok (na Slovensku bol aj v lete 1888 a 1889). Na jeseň 1889 odišiel do Paríža, navštívil aj Barbizon, Normandiu a Bretónsko. Po smrti otca v roku 1895, nasledujúci rok odišiel do Paríža naposledy. V roku 1897 mal súbornú výstavu v Galérii Georgesa Petita v Paríži. V záverečnej etape tvorby sa usadil v Budapešti, pravidelne chodieval na Slovensko a do Viedne. V roku 1898 sa zoznámil s obchodníkom s obrazmi J. Wolfnerom, ktorý odvtedy umelca finančne zabezpečoval. Cestoval po Uhorsku - Budín, Vacov (1907), Balaton (1908), Sedmohradsko (1912). Každoročne trávil letné pobyty v Beckove, Strážkach, Piešťanoch, Kráľovej, Širkovciach. V roku 1914 odišiel ako dobrovoľník - frontový výtvarník na ruský a neskôr na taliansky front. Po skončení vojny sa usadil vo Viedni, kde v roku 1919 zomrel.
Umelecký vývoj a dielo
Mednyánszkeho tvorba prešla viacerými fázami, od „barbizonských“ krajinomalieb, cez postavy trúchliace na hrobmi a temné odrazy ľudskej duše v zrkadle spravodlivosti života (makabristické stvárnenia) až po monumentálnu krajinu maľovanú veľkorysými gestami. Spoločným menovateľom v Mednyánszkeho tvorbe je jeho samotný postoj k okoliu a vlastnej tvorbe, o ktorom vypovedajú denníky umelca, ktoré umožňujú nahliadnuť do mysle mimoriadne vnímavého pozorovateľa.
Jeho fyzické limity a svetonázor stoja za projektovaním vlastných pocitov (nálad) do malieb, výsledkom čoho je množstvo diel zachytávajúcich chladné jesenné večery, zablatené cesty počas rannej jari či zimné scenérie mrznúcich riek a potokov. Napriek tomu, nič z toho na jeho obrazoch nepôsobí skľučujúco či odpudivo.
Prečítajte si tiež: Poľovníctvo a poézia v tvorbe L. Herziga
Vývoj, aký zaznamenalo Mednyánszkeho chápanie krajiny až po jeho vojnové obdobie najlepšie popísala Csilla Markója: „Krajina, ktorá bola na Mednyánszkeho krajinkách dovtedy rovnocenná s človekom, ale zároveň bola od neho istým spôsobom nezávislá, žila si vlastným autonómnym životom a bola predsa len svojim spôsobom nositeľom ľudských emócií a náhradou za človeka nehodného prítomnosti, sa na vojnových obrazoch stala úplne evidentným a prirodzeným partnerom človeka. Buď s ním vedno plače a zúri, alebo práve naopak, čelí mu s nádhernou apatiou.“
Približne od roku 1900 až do začiatku prvej svetovej vojny Mednyánszky namaľoval niekoľko jedinečných olejov - podvečerných krajín v zlatistých žiarivých tónoch. V záverečnej etape tvorby sa usadil v Budapešti, pravidelne chodieval na Slovensko a do Viedne.
Dielo "Šach so smrťou"
Dielo „ŠACH SO SMRŤOU“ je dielom makabristického obdobia Ladislava Mednyánszkeho. V jeho pozadí boli i traumatizujúce osobné okolnosti -- najmä ťažké ochorenie a potom smrť otca v roku 1895. Duševná rozorvanosť, sebaspytovanie na existenciálne, posledné veci človeka, priam chorobné zaujatie naturalistickými obrazmi umierania, ale aj fantasmagorické vízie ťaživých snových výjavov celkom prevládli v motívoch maliarovej neskorej tvorby.
V istom zmysle sa maliar týmto spôsobom projektoval do dvojznačného osudu vydedencov spoločnosti, ktorí napriek tomu (či práve preto), že boli opustení všetkými a zbavení všetkého zostali duchovne slobodnými, od triviálnych vecí života nezávislými individualitami: "... Dnes cítim po prvý raz, že uprostred života, pohybu aktivity môžem zostať sám a že mi nebude problémom privyknúť si na samotu. Jasne cítim, ako a do akej miery súvisím zo všetkým a že musím vyhýbať všetkému, čo mi je cudzie a čo ma vyrušuje. Všade a predsa nikde, nenávidiaci cudzotu, a predsa všade bez vlasti". Kult prirodzenej morálky nenarušeného, patriarchálneho života dedinskej chudoby tak prerastá do vízie možnosti vlastného oslobodenia zo zväzujúcich spoločenských, duchovných a tým aj umeleckých konvencií.
Kaštieľ Strážky
Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ Strážky je už takmer 30 rokov vysunutým pracoviskom Slovenskej národnej galérie. Interné priestory sú známe predovšetkým vďaka najväčšej a stálej expozícii diela jedného z najvýznamnejších maliarov stredoeurópskeho priestoru prelomu 19. a 20. storočia.
Prečítajte si tiež: Najlepší dvojhmotný zotrvačník
Kaštieľ Strážky sa nachádza vedľa obce Spišská Belá pri Kežmarku. Ako sídlo rodiny Mednyánszkych a Czóbelovcov patril na prelome 19. a 20. storočia k významným centrám spoločenského a kultúrneho života. So Strážkami bol umelcov život i tvorba úzko spojené.
V Strážkach sa v roku 1891 narodila Margita Czóbelová z manželstva Margity Mednyánszkej a Štefana Czóbela. Najväčší vplyv na Margitu Czóbel mal strýko Ladislav Mednyánszky, ktorý mal v Strážkach stály ateliér. Pre syna ho dal postaviť jeho otec nad hospodárskym krídlom v areáli kaštieľa.
Po jej smrti v roku 1972 prešiel kaštieľ do správy SNG. Následná niekoľkoročná rekonštrukcia a pamiatkový výskum odhalila „tajné“ skrýše kaštieľa. Dnes je kaštieľ príjemné miesto. Je prestavaný v renesančnom štýle a s príjemným parkom, ktorý ohraničuje rieka Poprad.
V kaštieli sa zachovala aj pôvodná knižnica, ktorej fond vznikal od 16. storočia. V sálach, v ktorých rodina žila, sú dnes diela Ladislava Mednyánszkeho aj jeho netere barónky Czóbelovej či Ferdinanda Katonu.
Margita Czóbelová
Barónka Margita Czóbelová (1891 - 1972), dcéra Miri Czóbelovej a Štefana Czóbela, bola posledná obyvateľka kaštieľa v Strážkach. V časoch druhej svetovej vojny, aj v období socializmu sa jej podarilo zachovať kaštieľ a obrazy svojho strýka. Žila v Strážkach sama, ale nie osamelo.
Prečítajte si tiež: Umenie v šachu
Dokonca ani vtedy, keď sa počas druhej svetovej vojny blížil východný front a michalovský gróf Anton Sztáray jej ponúkol, aby išla s ním na jeho panstvo do Michaloviec a prečkala vojnu v bezpečí. Jeho ponuku barónka odmietla.
Niektoré z nich prežili len vďaka tomu, že ich barónka Czóbelová s pomocou služobníctva vyrezala z rámov a ukryla, keď sa blížili vojaci východného frontu počas druhej svetovej vojny.
Drobná Margita Czóbelová, posledná barónka, neter známeho maliara Ladislava Mednyánszkeho, dožila svoj život v schátranom kaštieli Strážky. Zomrela 13. marca v roku 1972 vo veku osemdesiatjeden rokov, v kaštieli, kde sú dnes výstavné priestory Slovenskej národnej galérie. Pochovali ju v anglickom parku vedľa jej milovaných príbuzných.
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora na aukciách
Tu je prehľad najvyšších dosiahnutých cien diel Ladislava Medňanského na aukciách:
| Dielo | Rok vzniku | Technika | Rozmery | Aukcia | Cena (€) |
|---|---|---|---|---|---|
| Dievča na lávke (Nad vodopádom) | Okolo 1885 - 90 | Olej na plátne | 93 x 68 cm | 118. jesenná aukcia výtvarných diel, 23.09.2014 | 95 000 |
| Močaristá krajina | Okolo 1900 - 10 | Olej na plátne | 100 x 125 cm | 116. večerná aukcia, 08.04.2014 | 85 000 |
| Hmlistá lesná krajina pri rieke | Okolo 1880 | Olej, plátno | 70 x 120 cm | 104. večerná aukcia - Mednyánszky zo zbierky Dr. Lea Ringwalda, 29.05.2012 | 85 000 |
| Postavy na moste nad potokom | Okolo 1900 - 10 | Olej na plátne | 115 x 195 cm | 116. večerná aukcia, 08.04.2014 | 84 000 |
| Železná brána | Okolo 1900 | Olej na plátne | 120 x 200 cm | 42. jesenná aukcia, 30. 9. 2003 | 71 366,93 |
| Barbizonský les | Okolo 1890 | Olej na plátne, dublované | 140 x 90 cm | 87. jesenná aukcia, 6. 10. 2009 | 64 000 |