História loveckého luku siaha až do praveku. Prvý luk sa objavil v mladšom paleolite a bol dielom dnešného človeka rozumného (Homo sapiens). Používal sa na lov vtákov a sobov a na sklonku doby ľadovej aj v našich krajinách.
Praveké počiatky
Reč a hudba (spev) ako taká sa začali rozvíjať v praveku, asi 40 000 rokov pred našim letopočtom. Spočiatku slúžila len na dorozumievanie sa, neskôr spĺňala magickú a obradnú funkciu. S hudbou sa súčasne vyvíjali aj hudobné nástroje. Najstaršie boli jednoduché hrkálky a zložitejšie blanozvučné bubny. Najstaršie dychové nástroje boli vyrobené z dreva a kosti zvierat, poprípade iného dostupného materiálu.
Pôvodne poslúžili človeku kamene alebo kyjaky. Menšie vrhacie nástroje sa dômyselnejším opracovaním zmenili na bumerangy rôzneho tipu. Najjednoduchšou a zrejme prvou zbraňou bol prak, takisto v rôznych podobách dochovaný do dnes. Avšak skutočným veľkým pokrokom vo vývoji loveckých zbraní bol vynález luku.
Vývoj a použitie luku
Gravettienci (Pavlovienci) a magdalenienci, lovci mamutov, sobov a neskôr vtákov už vytvárali dokonalé opracované, účelné a elegantné zbrane, do dnes vzbudzujúci obdiv. Zdokonalením luku bola zložitejšia a výkonnejšia kuša, pôvodne zvaná samostreľ. Prvé pokusy o konštrukciu kuše nachádzame už v praveku, zdokonalená bola už v dobe historickej, v staroveku, ale všeobecného použitia sa dočkala až v stredoveku, a to predovšetkým vo vojenstve.
So zmenou podnebia a krajiny došlo taktiež k zmene flóry a fauny a prirodzene sa zmenil aj život ľudí, ktorí v tejto krajine žili. Na konci doby ľadovej stratili početné skupiny lovcov možnosť uloviť dostatok veľkej zveri k prežitiu a mezolitický človek, ktorý vystriedal lovca staršej doby kamennej, žil v malých kočovných tlupách, živiacich sa zberom, rybolovom a lovom podľa podmienok, v ktorých sa ocitli. Boli závislý skôr na drobnej koristi, ale mali už aj psieho spoločníka, ktorý sa výrazne líšil od svojich vlčích predkov. Vedeli skvele opracovať drevo, ale aj kosti, parohy a lastúry, vedeli už tkať rohože a riešiť zložité technické problémy, napríklad stavby v záplavových oblastiach.
Prečítajte si tiež: Sprievodca bazárom loveckých lukov
Spôsob života v praveku
Až do tej chvíle žil človek ako súčasť prírody a nijak z nej nevybočoval. Potravu si zbieral a lovil, útočište hľadal podobne ako ostatné živočíchy a do prírodného diania podstatne nezasahoval. Ale až človek - hospodár sa vyčlenil z prírodných spoločenstiev a významne zmenil vlastný život a kultúru. Začal vytvárať stále a početné spoločenstvá, ktoré tak či onak ovplyvnili rovnováhu krajiny a tieto spoločnosti nakoniec vyrástli v mestá.
Lov zveri bol samozrejmou súčasťou života všetkých praobyvateľov Európy a plne zodpovedal miestnym podmienkam. Správy o organizácii lovu vrátane využitia loveckých psov nám zanechali antický autori už v prvom tisícročí pred n. l., a to ako v dielach umeleckých, tak v odborných statiach vedcov a cestovateľov. V staroveku sa už k lovu využíval aj vycvičený kôň. Lov v staroveku už nebol obyčajným zaobstarávaním zveriny ani ochranou proti škodlivým druhom. Bola to zábava, šport a veľakrát aj slávnostná udalosť.
Prečítajte si tiež: Výber základky pre lovecký luk
Prečítajte si tiež: Parametre reflexných lukov