Rozhodujete sa zaobstarať si psíka, no stále ste sa nerozhodli? Existuje niekoľko druhov psích plemien v rôznych veľkostiach, sfarbeniach, tvaroch či s rôznym temperamentom. Každé plemeno psa je niečim špeciálne, niektoré sú menej obľúbené a niektoré sú zasa natoľko obľúbené, že o nich vie takmer každý. V tomto článku si povieme o najobľúbenejších psích plemenách na Slovensku.
Obľúbené plemená loveckých psov na Slovensku
Ponúkame Vám prehľad plemien, ktoré sú obľúbené aj vďaka svojmu hnedo-čiernemu sfarbeniu:
- Nemecký ovčiak: Vďaka ich odvážnemu, inteligentnému a dobrému správaniu nie je divu, že nemecký ovčiak je taký populárny. Tento šikovný pracovný pes túži potešiť svojich majiteľov a rýchlo sa naučiť povely či triky.
- Jazvečík: Jazvečík je pes nižšieho vzrastu, maximálna výška je 35 cm. Chová sa v niekoľko veľkostiach a typoch srsti. Jazvečíky sú známe ako vyhľadávacie a lovecké psy, ktoré sa využívajú na lovenie jazvecov, zajacov či menšej zvery. Jazvečíka môžeme popísať ako šikovného, odvážneho či živého psíka. Občas sa môže zdať, že je dosť tvrdohlavý a niektoré veci si urobí po svojom.
- Bígl: Je to plemeno, o ktorom je známe že presne vie čo chce. Bígle milujú športové alebo logické hry, u ktorých musia premýšľať. Bígle sú radi všade a pri všetkom, preto sú vhodné pre veľmi aktívne a športové osoby. Hoci je Bígl považovaný za výborného loveckého psa, dnes si ho ľudia už často kupujú aj ako rodinného miláčika. Sú známi tým, že milujú jedlo, okrem chutného jedla tiež zbožňujú svojich majiteľov.
Špice a primitívne plemená
Špice a primitívne plemená majú rôzne tvary a farby. Jedným z najmenších zástupcov tejto skupiny je určite miniatúrny špic. Tento huňatý trpaslík je síce vyšší ako mnohé iné plemená, ale svoju nedostatočnú veľkosť vynahrádza veľkým sebavedomím a všetko má premyslené. Na rozdiel od mnohých iných plemien psov skupiny FCI 5 má trpasličí špic sotva vyvinutý lovecký inštinkt. Je však mimoriadne ostražitý a jeho hlasitý štekot sa vyrovná štekotu mnohých väčších psov. Miniatúrny špic je preto vďaka svojej malej veľkosti vhodný do mestských bytov. Jeho hlasitosť by však mohla spôsobiť problémy s tenkými stenami a citlivými susedmi. Dokonca aj dôsledný a časovo náročný výcvik psov ťažko zbaví miniatúrneho špica jeho ostražitosti a inštinktu upozorňovať svoje okolie a ľudí.
Ďalšie plemená
Okrem vyššie spomenutých plemien existujú aj ďalšie, ktoré si zaslúžia pozornosť:
Beauceron
Pôvod: Beauceron tvorí istý prechod medzi ovčiakmi a dogovitými psami. Jeho predchodcovia patrili jednak medzi európske ovčiacke psy, jednak medzi býkohryzy, ktoré slúžili pri poľovačkách na diviaky a na inú veľkú zver. Popis: Veľký, mocný, harmonicky stavaný pes. Dlhá, pomerne úzka hlava, ňucháč smerom k nosu mierne zbiehavý. Oči tmavé, horizontálne položené. Uši sa prv kupírovali, dnes sa nechávajú v prirodzenom stave, t. j. zvesené. Majú byť ploché a nie príliš dlhé. Telo mierne obdĺžnikové, dobrých proporcií. Chrbát rovný s vyznačeným kohútikom. Hrudník široký a hlboký. Zadok iba mierne zbiehavý. Na zadných nohách dvojité paratice. Chvost nízko nasadený, dlhý, siahajúci aspoň po priehlavkový kĺb, na koncu mierne prehnutý. Čierna s pálením alebo harlekýn (zmes sivej, čiernej a červenej). Veľkosť: Kohútiková výška psa 6-70 cm, suky 61-68 cm. Charakteristika: Inteligentný, energický, veľmi vytrvalý a neúnavný pes. Odolný voči výkyvom počasia, schopný podávať dobré výkony v akýchkoľvek podmienkach. Na podnety reaguje okamžite a je ľahko vzrušiteľný. Pes univerzálnych schopností, pre ktoré ho porovnávajú s nemeckým ovčiakom. Využitie: Pôvodne ovčiarsky, dnes služobný a pracovný pes. Vo Francúzsku ho využívajú aj profesionálne ozbrojené zložky.
Prečítajte si tiež: Sprievodca bazárom loveckých lukov
Nemecký ovčiak
Pôvod: Pomerne mladé plemeno, ustálené až na prelome 19. a 20. storočia z nemeckých sedliackych psov nejednotného typu. V základných črtách sa zhoduje s ostatnými európskymi ovčiakmi. Stredne veľký pes obdĺžnikového formátu, mocný a veľmi svalnatý. Hlava suchá veľkosťou úmerná telu, ňucháč mocný, nosný chrbát rovný. Uši stredne veľké, vysoko nasadené, zašpicatené, skrútené dopredu. Oči stredne veľké, mandľového tvaru. Chrbát rovný, zadok dlhý, mierne sa zvažujúci. Hrudník nie veľmi široký, brucho mierne vtiahnuté: Chvost vysoko nasadený, bohato osrstený, siaha prinajmenej po priehlavkový kĺb. V pokoji ovísa dolu, pri vzrušení sa dvíha. Srsť krátka, tvrdá a hustá, na ušiach a na hlave kratšia. Dlhšia srsť je nežiaduca. Farba čierna s pálením, vlčia, celočierna. Temperamentný, no pritom ľahko ovládateľný pes, vyrovnaný a odvážny. Nenáročný a prispôsobivý. Veľmi oddaný pánovi aj jeho rodine, znášanlivý voči de tom aj voči domácim zvieratám. Využitie: Univerzálny pracovný pes, používaný na celom svete v polícii, v armáde a v ďalších ozbrojených zložkách, aj v športovej kynológii. Zvláštne nároky: Bezpodmienečne vyžaduje výcvik. Hoci je dobrým spoločníkom, mal by mať aj zodpovedajúce zamestnanie. Najrozšírenejšie plemeno na svete aj u nás. Možná zámena: S ďalšími európskymi ovčiakmi (napr. belgickými, holandskými), od ktorých sa odlišuje celkove mocnejšou stavbou a typickou farbou.
Briard
Pôvod: Osrstená ňucháčová partia briarda prezrádza, že jeho predkovia patrili medzi ázijské ovčiarske psy. Hoci sa podľa zachovaných vyobrazení podobné psy vyskytovali vo Francúzsku už v 14. storočí, k vyčleneniu dlhosrstých ovčiarskych psov ako samostatnej skupiny došlo až na výstave v Paríži roku 1896 naraz s ich označením \"Berger de brie\", teda \"ovčiak z kraja Brie\". Popis: Veľký, mocný a silný pes obdĺžnikového formátu. Srsť nápadne dlhá a drsná (tzv. kozia), pokrýva celé telo, vrátane tvárovej partie. Uši sa dnes už nekupírujú, sú teda zvesené, skôr kratšie, takisto pokryté dlhou srstou. Chvost dlhý, nesie sa zvesený nadol, na konci tvorí háčik, Farba: Všetky farby okrem bielej, gaštanovej a mahagónovej. Uprednostňujú sa tmavšie farby. Najčastejšie sú čierne a plavé briardy. Energický pracovný pes. Vyniká inteligenciou, učenlivosťou a chuťou do roboty. Pôvodne ovčiarsky, dnes univerzálny pracovný pes. Veľmi vhodný pre služobnú kynológiu, vďaka svojej sile a razancii ideálny na strážnu službu. Je aj dobrým spoločníkom, ale musí mat zodpovedajúce zamestnanie. Zvláštne nároky: Vzhľadom na telesné rozmery a silu sa briard hodí pre fyzický zdatného, pokiaľ možno skúseného kynológa. Patrí medzi plemená pomerne náročné na chovanie, pretože vyžaduje nielen veľkú pozornosť, pohyb a stravu, ale aj pravidelnú starostlivosť o srsť. Výskyt: V krajine svojho pôvodu je z ovčiakov najrozšírenejší. Bežný aj u nás. Možná zámena: Nepravdepodobná.
Belgický ovčiak
Pôvod: Zhruba od druhej polovice 17. storočia začali sa dovtedy prevažne chované ver ké pastierske psy - obranáre nahrádzať menšími a rezkejšími ovčiakmi, ktoré dobre narábajú s čriedou. Vyskytovali sa po celej Európe a zhodovali sa v základných exteriérových znakoch: mali neochlpenú ňucháčovú partiu, vztýčené uši a boli strednej veľkosti. Na území Belgicka boli koncom 19. Stredne veľký, harmonicky stavaný pes s primerane veľkou hlavou. Dĺžka lebečnej a ňucháčovej partie je približne rovnaká. Oči stredne veľké mierne mandľového tvaru, majú byť čo najtmavšie, ani vystúpené, ani zapadnuté. Uši vztýčené a vysoko nasadené, úmerne dlhé. Krk dlhší, svalnatý, suchý. Nohy s mocnými kosťami, rovné, svalnaté. Výdatný pohyb. Telo mohutné, ale nie ťažké. Pri psoch sa požaduje štvorcový formát, suky mu byť o niečo dlhšie. Hrudník nie príliš široký, ale hlboký, umožňujúci vytrvalý pohyb. Chvost stredne dlhý. Podľa nich sa belgické ovčiaky delia do štyroch typov: Tervueren - dlhosrstý, hrdzavo plavý s čiernym nádychom a tmavou maskou v tvári. Malinois - krátkosrstý, plavý s čiernymi koncami chlpov a s čiernou maskou v tvári. Groanandael - dlhosrstý celočierny. Laekenois - hrubosrstý, plavý so stopami černastého nádychu. Všetky belgické ovčiaky sú aktívne, živé, vytrvalé a odolné psy, schopné pozoruhodných výkonov. Vyznačujú sa vysokou inteligenciou, veľkou učenlivosťou, majú vrodené strážne schopnosti, sú rýchle a neúnavné. K cudzím rudom sú vrodene nedôverčivé, niekedy pôsobia až plachým dojmom, ale vedia aj neohrozene zasiahnuť. Využitie: Všetky belgické ovčiaky sú vynikajúce psy pre športovú a služobnú kynológiu. Najmä malinois bývajú aj na vrcholových celosvetových súťažiach ako jediné schopné konkurovať nemeckým ovčiakom. U nás aj v Európe sú celkom bežne chované malinois a tervueren, menej často groenendael, a iba výnimočne lakenois. Zvláštne nároky: Tieto celkove nenáročné psy bezpodmienečne vyžadujú citlivé, nikdy nie hrubé, zato však dôsledné vedenie. Výcvik by sa mal uskutočňovať najmä v mladosti, predovšetkým hrou. Hoci pri správnej výchove vedia byt dobrými spoločníkmi, vždy by mali mať aj zodpovedajúce športové alebo pracovné využitie. Nečinnosť im škodí. Možná zámena: Vzhľadom k rozdielnemu sfarbeniu a typom osrstenia, zámena s iným ovčiackym plemenom prakticky nie je možná.
Slovenský kopov
Pôvod: Starobylé plemeno, ktoré sa na území dnešného Slovenska formovalo už v stredoveku a nadväzuje na tzv. panónske duriče, používané v celej strednej Európe. Menší stredný durič, trochu sa podobajúci na dobermana. Hlava voči telu úmerná, lebečná dutina a ňucháčová partia približne rovnako dlhé. Oči tmavé, hlboko uložené, mandľového tvaru. Uši zavesené nad rovinou očí, stredne dlhé, na koncoch zaokrúhlené. Krk kratší, svalnatý, bez voľnej kože. Telo so stredne hlbokým a dlhým hrudníkom, s rovným, stredne dlhým chrbtom, kratšími svalnatými bedrami, kratším zadkom a s mierne vtiahnutým bruchom. Nohy primerane dlhé a svalnaté. Chvost nasadený pod rovinou chrbta siaha po priehlavkový kĺb, pri pokoji spustený, pri vzrušení šabľovite vztýčený hore. Srsť dlhá 2-5 cm, primerane hrubá, priliehavá, hustá. Farba čierna s pálením. Vytrvalý a ostrý poľovný pes s vynikajúcim orientačným zmyslom a schopnosťou hlasného sledovania stopy. Veľmi temperamentný, sebavedomý a odvážny. Zvláštne nároky: Zvládnutie jeho ohnivého temperamentu vyžaduje dôsledný výcvik a pevnú ruku. Využitie: Poľovný pes, výborný stopár, používaný predovšetkým na diviaky a na škodnú zver. Patrí do rúk skúsených horárov. Výskyt: Chová sa prakticky iba na Slovensku. V Česku, v Nemecku a v Slovinsku sa s ním stretneme, skôr iba výnimočne. Možná zámena: So vzácnym sedmohradským duričom alebo s dobermanom.
Rozdelenie poľovných psov podľa FCI
Rozdelenie poľovných psov má na starosti medzinárodná organizácia FCI. Práve táto organizácia definuje a schvaľuje všetky štandardy psích plemien, a to aj vrátane poľovníckych rás psov. Na Slovensku je za národnú inštanciu považovaná Slovenská kynologická jednota, ktorá združuje Zväz športovej kynológie SR, Úniu kynologických klubov a takisto Slovenský poľovnícky zväz. Poľovnícke psy sú plemená, ktoré majú svoje špecifické charakteristiky. Spája ich predovšetkým terajší alebo historický účel využívania v poľovníctve. Niektoré poľovnícke psy divú zver priamo lovili, iné ju naháňali, aby ju uštvali, ďalšie ju durili a alebo vyhľadávali v brlohoch a norách.
Prečítajte si tiež: Výber základky pre lovecký luk
V rámci medzinárodne uznávanej kategorizácie psov sa jednotlivé plemená - rasy delia podľa pôvodu a účelu ich využitia. Celkovo ide o desať oficiálnych skupín. Samotné poľovnícke plemená nemajú samostatnú kategóriu, ktorá by ich združovala dohromady. Poľovnícke psy, resp. plemená poľovníckych psov možno nájsť vo viacerých uvedených kategóriách. Pre prehľad je však dobré vedieť, že poľovnícke psy možno hľadať naprieč rôznymi kategóriami plemien psov, ktoré sa líšia veľkosťou, srsťou i pôvodom. Ide o jasný dôkaz, že psie plemená boli šľachtené pre poľovnícke účely v rôznych regiónoch sveta.
Typy poľovníckych psov
Tieto plemená sa detailnejšie rozdeľujú na základe spôsobu lovu, resp. možno hovoriť aj o účele, na ktorý boli šľachtené a trénované.
- Brloháre: Účel brlohárov v poľovníctve je pomerne jasný. Ide zvyčajne o psie plemená kompaktných rozmerov, ktoré dokážu zver v brlohoch, jamách či norách vyhľadať a vyhnať ju preč alebo ju priamo uloviť. Pripadne brloháre zvládnu divú zver postrážiť a počkať na príchod poľovníka. Predovšetkým sú to teda poľovnícke psy, ktoré sa dokážu dostať aj pod zem. Druhou pracovnou náplňou brlohárov pri poľovačke je sliediť či duriť.
- Sliediče: Pre poľovníkov sú sliediče užitočné hlavne z dôvodu vyhľadávania zveri na suchu, no dokážu sa vytrénovať aj na hľadanie vtáctva a divej zveri v húštinách či vo vodnom rastlinstve (tŕstí) pri vodných tokoch či stojatých vodách. Nemajú problém s vodou, takže ani plávanie im nie je cudzie. Cieľom je zver tiež vyplašiť a nahnať, aby bola na dostrel poľovníkovi.
- Duriče: Ide o skupinu poľovníckych psov, ktoré majú najpočetnejšie zastúpenie. Tieto poľovné psy - duriče sa takisto môžu kategorizovať podľa veľkosti na veľké, stredne veľké a malé poľovnícke psy. Od duričov sa očakáva, že si dokážu poradiť so zvieratami z horských poľovníckych revírov - líšky, divé mačky, diviaky alebo rysy. Sú to psy cvičené na prehľadávanie húštin aj v ťažšie dostupných terénoch. Cieľom je, aby durič šiel po stope zveri a následne ju plašil a nahnal do obzoru poľovníka.
- Stavače: Ide o najväčšie psy spomedzi všetkých poľovných plemien. Sú to plemená vyšľachtené na lov zveri. V súčasnosti sú mnohé z nich aj ako spoločenské psy. Dosahujú výšku v kohútiku 55 až 70 cm. Stavače vynikajú v rýchlosti dohľadávania stopy na veľké vzdialenosti, ale takisto dokážu perfektne pracovať na stope a zver uloviť a priniesť.
- Farbiare: Pri definícii farbiara je potrebné chápať, že má ísť o psa, ktorý dokáže pokojne chodiť na dlhej vôdzke alebo voľne vždy po stope poľovníka, resp. na jeho úrovni. Nemal by poľovníka predbiehať ani zaostávať. Je teda dôležitá spolupráca. Je dôležité, aby dokázali sledovať len jednu stopu a nestrácali ju. To isté platí, ak chce poľovník, aby sledovali stopu postrelenej zveri.
Prečítajte si tiež: Parametre reflexných lukov